Som frustrovaná a unavená zo života, z práce, zo všetkého
Ahojte, ani neviem, či to patrí do tejto skupiny, možno ani nie. Neviem ako ďalej, neviem sa pohnúť. Akosi sa na mňa toho navalilo. Na Vianoce mi zomrela maminka po ťažkých chorobách, denne za ňou plačem, ešte aj pred dedičským robil otec medzi nami sestrami rozbroje, skoro sme sa povadili kvôli nemu. V práci neprejde deň, aby sm nebola vystresovaná. Šéf - nie hlavný, ale "manager" - ten čo robí, to sa nedá nazvať ináč ako bossing, zastrašovanie, ponižovanie. Chcem dať výpoveď, no neviem sa k tomu odhodlať. Všetko ma to ničí. Som podráždená, negatívna ..ešte aj na ľudí okolo, ktorí s tým nič nemajú. Do toho sme sa s priateľom sťahovali do vlastného bytu. Kúpili sme si 2-izbový byt, nové auto...proste situácia v živote, ktorá spôsobuje tiež stres, ale taký príjemný. Každý mi vraví, že je to jedno z najkrajších období v živote, keď sa človek osamostatní, plánuje si budúcnosť, no ja sa nedokážem z ničoho tešiť. Aj priateľ to na mne vidí. Koľkokrát sa ma spýta, či sa neteším, že sme si kúpili tamto, alebo boli hentam... a ja len pokrčím plecami. Cítim už aj fyzicky na sebe, že nevládzem. Denne ma bolí hlava, mám problémy s chrbticou, stále som chorá, teraz sa mi objavil problém s platničkou asi, musím s tým ísť k lekárovi. Nespím dobre, dlho som hore, denne som unavená, vyčerpaná,už sa mi aj snva o tej blbej práci. Práca je to fajn, tá ma aj baví, ale to čo je tu okolo je neznesiteľné. Novú prácu zatiaľ nájdenú nemám..aj preto sa stresujem. Práve nám s priateľom spustili hypotéku, bojím sa, že si narýchlo nenájdem niečo dobré. Plat tu mám výborný - až nadpriemerný, ale denne som psychicky zničená. Od nového roka managerovi úplne preplo. Nikdy nič nevedel o našej práci, čo s kolegyňami robíme- a vraj manager. človek má navalené toľko, že aj keď chodí o hodinu skôr do práce a o hodinu neskôr z práce nestíha. A odpoveď na to- deň má 24 hodín, keď iní ľudia stíhajú za 8 hodín spraviť robotu, vraj kde bude chyba. Lenže majú primerané množstvo práce, nie za dvoch či za troch. Keď sme pýtali posilu do tímu - vraj nech sa páči, ale strhne to nám z výplaty - na to máme rovno zabudnúť. Všetko nám chce zosobňovať- aj to, čo s nami nemá nič spoločné, priemeruje všetko...a práca s ľuďmi sa nedá priemerovať, dokonca nás začal buzerovať, že si máme každý deň písať každú minútu čo robíme- lebo vraj naše úkony sú na 5 minút - pritom niektoré veci vybaviť a zariadiť trvá aj mesiac či dva - ale podľa neho 5 min. Denne písať každú minútu? To sme v práci ešte dlhšie, lebo to zdržuje a ešte viac stresuje.Každý deň porada o jeho preslove - buzerácia, je arogantný, len nás ponižuje, ako nič nevieme - lebo veď sme ženy, tak ako by sme aj mohli. Chcete svoju prácu obhájiť, vyargumentovať si veci? Zabudnite - Ešte raz...hovorím ja.. a čo poviem ja to platí, nemáte čo rozprávať a pod. Môžete sa aj roztrhať, náhodou nejaký projekt nevyjde - nie vašou vinou, ale klient čosi pokazí, alebo nejaké iné okolnosti - v tomto biznise sa to stáva - ale nezaujíma nikoho čo ste spravili pre to... proste vy za to možete, úloha nesplnená a podľa neho ste za tie dni vlastne nič nerobili - čiže to pocítite. Sám nič nerobí - len buzeruje. Zastupiteľnosť v práci žiadna. Chcete ísť na dovolenku - max 5 dní - týždeň predtým ste nonstop v práci - lebo treba vyriešiť všetko dopredu, prídete z dovolenky, všetko sa na Vás zosype. Naposledy som skončila v 39 horúčkach - 2 dni doma- potvrdenie od lekárky som doniesla, v horúčke som doma ležala s počítačom a telef=onom na uchu, robila z domu a bola som nútená vziať si dva dni riadnej dovolenky. S ničím sa nedá maródovať, lebo vraj čí so soplíkom, nevieme telefonovať, alebo nás pichne v boku a už bežíme doktorovi. Zmanipuloval dve kolegyne - snažia sa nás - mna aj 2 kolegyne v kancli vyšachovať. Na poslednom teambuildingu jednej úplne preplo - a ziapala po mne jak vyšinutá , nechcela som ísť na diskotéku - držím smútok po mamininej smrti - že to , že mi mater zomrela je moj problém, to nikoho nezaujíma, kazím celý teambuilding, keď sa povie že sa ide, tak mám ísť a pod. blbosti. Proste des. Keď som po Vianociach prišla do práce zničená z maminej smrti - kolegyne s ktorými robím v kancli chápali . Manager prišiel na poradu vyrehnený - že čo, veď aspoň to už mám za sebou. Pozerala som v šoku, že čo? Som z toho všetkého denne zničená. Priateľ ma síce podporil, že aj keď odídem, bude stáť pri mne, ale radšej chce, aby som odišla tak, že ostanem tehotná. Aj materská by mi vyšla pekná, aj by som neodišla v zlom. Ale ja v takomto stave nad tehotenstvom ani len neuvažujem. Neviem ako ďalej, neviem sa odhodlať, a to ma asi najviac ničí. Baba, ktorá bola vo firme predomnou, čo som ju nahradila, mala tiez svoje osobné, rodinné problémy a henten ju z firmy doslova vyštval. Začal jej denne robiť peklo v práci, plakávala vraj ...a aj chudera dopadla.. preplo jej. Ani neviem čo čakám, či radu, či niekoho podobnú skúsenosť v takejto situácii, viem že chcem odísť, len sa neviem odhodlať, keďže nemám nič nájdené. Celkovo som frustrovaná - z práce, zo života, zo všetkého.
Ved on ta ma uplne celu v hrsti.... Odid na pn, nemozu ta vyhodit. Uvidis ze len co sa z jeho moci vymanis, vrati sa ti zdravy usudok. Este to cele moze dopadnut tak, ze ho date presetrit. Vies ze toto je trestny cin co on vam robi na pracovisku? ano, sikanovanie je trestne! Ver ze toto by si za klobuk nedal, co by sa mu zacalo diat! Nedaj si so sebou babrat, vybabrite s nim vy. zakon je na vasej strane, to su fakty a bodka!
pisala si ze ste dve ci viac vas je, co vam toto robi. No neparala by som sa s nim ani chvilu, tak by letel ani smrad by po nom nezostal.
Mám syna, a nechcela by som, aby keď odídem, smútil. Chcela by som, aby sa obklopil dobrými ľuďmi, a bol vo svojej práci šťastný. Ak kvôli sebe by si nekonala, urob to pre svoju mamu, nech odpočíva v pokoji. Zbav sa toho zamestnania! Ja som to neurobila a nakoniec oni ma poslali preč, že som nezapadla do toho chorého prostredia,kolektívu. A to ma rodina tlačila, nech odídem, že to je tam horor. Ale ja som sa nevzdávala. A nakoniec ma ešte oni vyhodili, to je tá najhoršia verzia pre dušu. Keď ťa týrajú, ty sa nevzdávaš a nakoniec ešte ty si vraj chybný článok. Toto nechci zažiť, bude ti to robiť problémy do budúcna...
Všetko to z čoho sa nevieš tešiť ani som nemusela dočítat a problém je len v tvojej práci.daj výpoveď alebo choď marodit a snažte sa o bábätko a môžeš byť pekné na materskej a uvidíš hneď ťa bude všetko tešiť aj to že máte byt auto máš dobrého chlapa.Este týždeň na maródke sa budeš cítiť previnilo ale pomôže ti to.Chod dlhodobo marodit.drzim ti palce
No,neprecitala som vsetko....myslim rady...ale jednoznačne...okamžite odchod z prace....ci PN alebo výpoveď,to uz neviem,co sa na SK oplati viac,ale odišla by som...si mlada, mas priateľa, ktory ta podporuje....mas na com stavať! Nepokaz si este aj toto....asi jedine stastie,ktore mas momentalne a to by veru vela ludi napísalo,ze to nie je malo...mat dobry vzťah! Ten nadriadený nestoji ani za to,aby sme tu o nom nieco pisali,je to nejaky chudak....co ma moc bohuzial...nad tehotenstvom by som zatial neuvažovala...to si mas cele uzit a tesit sa, toto nie je správny cas...a verim,ze sa da coskoro do poriadku....ze to nebude dlho trvat! Maminky mi je luto, velmi...sama som si tym prešla, mala som 25, čerstvo vydata a mamina ochorela a do pol roka zomrela....nepredstaviteľná rana....je to uz dlhých 13rokov,ale neuveritelne to boli....nepoznala ani jedno vnúča....nic...dodnes to neviem predýchať,asi by som aj ja mala za niekym skočiť....co sa tohto týka...ako..neplacem denne,ale ta bolest je tu a navzdy bude....zmierena s tym som, ale aj tak je mi z toho na nic....drzim ti moc palce, aby si ukončila toto trápenie s robotu a dala sa do poriadku a vedela sa opat tesit 🙂
@zuzina25 Ak pracujes v nejakej nadnarodnej spolocnosti....mozno mate anonymnu linku na ohlasenie problemov. Ak nie. .neviem.. sama som momentalne v blbej pozicii. .. boj s vedenim niekedy nie je uspesny. No treba chranit seba Smutok za mamou je velmi hlboky, nebudem ti pisat ziadne omacky okolo toho...mne to vadilo.Mamu som stratila este ako velmi mlada..
Mozno by stacila navsteva psychologa...a ako sa budes pocuvat sama seba...vynori sa riesenie.
Nečítala som všetky komentáre, ale napadlo mi, či by ste sa nemohli s kolegyňami spojiť a skúsiť sa poradiť s právnikom. Keby ste 2-3 podali spoločnú žalobu z dôvodu šikany, určite by to malo nejaký účinok.
Možno by ti vedeli poradiť v skupine Právne poradenstvo https://www.modrykonik.sk/group/1900/detail/
Alebo skús anonymne právnu poradňu
Odišla by som! Hneď! S tvojimi znalosťami a prístupom k práci si novú prácu nájdeš hneď! Nestojí ti to za to, aby si prišla o rozum, zdravie a priateľa! Život máš len jeden! 🤗😍😘
Choď na PN po pár týždňoch získaš odstup a bude ti jasnejšie či sa tam ešte chces vrátiť . Ja osobne by som odišla . Ako aj baby písali zdravie má človek len jedno a také depresie vyhorenie Panické záchvaty to je potom veľmi dlhá a ťažká liečba . Ak sa tomu môžeš vyhnúť tak to správ a čím skôr
@zuzina25 😮 toto čo píšeš o ľuďoch v práci sa mi ani nechce veriť... Viem, ľahko sa hovorí, ale... Stojí ti toto všetko za tie prachy? ... Sú veci, ktoré ovplyvniť nemôžeš, ale toto môžeš. Máš toho naozaj dosť a je len otázka času, keď to na tvoje telo doľahne tak, že to už nezvrátiš. Si na "dobrej" ceste k depresii, k vyhoreniu, až celkovému kolapsu organizmu. Nájdi si inú prácu, možno by pomohlo pár mesiacov úplne vypnúť a premyslieť, čo ďalej. Život a zdravie máš len jedno. S platničkou či chrbticou ti nepomôže žiaden lekár, ak na tej chrbtici bude naložený takýto "náklad". Keby si našla dosť energie, zozbieraj materiály proti šéfovi, či kolegyniam (nahrávky, postupy aké tam zaviedli proti tebe) a ešte by som ich aj zažalovala za mobing a bossing 😉 pekne na rozlúčku. S kľudom angličana povedz šéfovi aj kolegyni (na margo ich reakcie na stratu tvojej maminy), že sú to obyčajné ľudské hyeny a trosky, citovo plochí chudáci...
Poviem, ti, že si silná žena ak toto všetko ešte znášaš... Váž si samu seba a svoje zdravie
@zuzina25 no ja by som v tvojom pripade určite nad mimcom neuvažovala tehotná a v takom strese pre oboch by to bola záťaž...Skôr zmen prácu...mrzí ma že už maminu nemáš...Manžel pred 2r prišiel o oboch rodičoch veľmi dlho sa s tym ťažko vyrovnával...uz teraz je na tom lepšie...Ani po tejto stránke by mimco asi nebol dobry nápad...Skus si hľadať prácu inde a postupne bude aj bábo
@zuzina25 ja by som na tvojom mieste šla na dlhšiu PN, myslím ze s tým nebude mať problém ta vypísať, povieš ze ti zomrela mamina, si vyčerpaná, máš nespavosť, potrebuješ si oddýchnuť, sociálna poisťovňa rok platí PN a vychádzajú z toho celkom slušne peniaze, bola som teraz PN na rizikovom tak viem. Nehľadaj si prácu novú, proste oddýchni si, v kľude popremyslaj, naber silu a potom čas ukáže, držím palce.....
@zuzina25 To všetko čo zažívaš je len znamenie, že to tam máš zabaliť a čím skôr..bezcitné reakcie ohľadom smrti blízkeho je len ukážka akí narcistickí sú mnohí dnešní ľudia, všetkého schopní na úkor čohokoľvek, toto prostredie nie je pre teba...vermi..nájdeš si príjemnejšiu prácu kde budeš psychicky v pohode..ak by si i h hcela zažalovať musela by si si ich nahrať napr.na mobil ako sa s tebou bavia..zaslúžili by si príučku, aleneviem či ti to stojí za to..určite si nemyslím, že v takom psychickom rozpoložení si pripravená mať dieťa..a keby si šla na PN nie si povinná nikomu nič vysvetľovať..ak by ti hned dali výpoved tak len bud rada..
@evkatk ten váš komentár je jedno bla, bla, bla. Ten váš (alebo vášho vedenia) prístup je dosť paranoidny, keď k uchádzačkam pristupujete ako ste napísali. Autorka príspevku je v zlom psychickom rozpoložení a to nie je žiadne pozitívum pre tehotenstvo a v depresii sa myšlienky ťažko obracajú na niečo pozitívne.
Prečo treba hneď diagnostikovať depresiu? Je to vážna nemoc. Autorka príspevku ešte nie je v depresii, ale nemá k nej ďaleko. Preto musí urobiť všetko pre zmenu situácie nielen v práci, ale aj v súkromí. Ak nedôjde k radikálnej zmene v súkromí, bude neustále myslieť na negatívne veci a prehĺbovať smútok za mamkou. To sa prenáša aj na prácu a ľudia sú krutí. Agresori veľmi ľahko vyhliadnu svoje obete, ktoré nemajú síl sa brániť. Nevyhnutná dlhšia práceneschopnosť a plánovanie dieťatka by jej pomohlo. Potrebuje nielen dostať sa z pracovného prostredia, ale myslieť a tešiť sa na niečo nové, pozitívne.
Ten paranoidný prístup žiaľ je krutou realitou takmer všade. Kto nie je vo vedení, nevie o mnohých veciach. Napr. ak uchádzač uvedie v životopise zmenu zamestnania, ak je to možné, overuje sa dôvod. Ak je dôvodom problém, aký má autorka, neraz sa stalo, že zamestnávateľ dotyčného aj poohováral a poskytol nepravdivé info. Stalo sa to aj mojej známej a to vo veľkej IT firme odkiaľ dobrovoľne odišla práve pre šikanovanie. Som rada, že môžem o týchto veciach teraz už otvorene písať a neobráti sa to proti mne, keďže som už niekoľko týždňov na dôchodku. No to, čo som napísala je z vyše 30 ročných skúseností vo vysokých funkciách u rôznych zamestnávateľov aj štátnych.
@evkatk Ďakujem 🙂 Ale je zvláštne, že sa uchádzači hneď takto škatuľkujú. Ked príde niekto, koho z prechádzajúcej práce vyhodili, toho nechcú, lebo bude neschopný. Ak uchádzač sám dal výpoveď, tak bude špekulant a problémový alebo večne nespokojný. Koho potom prijať? Chápem, že personalista nepozná pravé dôvody, prečo človek odišiel z predchádzajúcej práce, no nemuseli by hneď súdiť na základe prvého dojmu či nepreverených informácii.. Keď som naposledy hľadala prácu a dostala sa sem - kde som teraz, bola som na jedenpohovor v inej firme. Šla som s hodinovou rezervou v predstihu..pekne oblečená, pripravená. Po ceste sa mi pred očami na ceste skrížil kamion, do ktorého narazilo čelovku osobné auto z protismeru. Celé som to videla. Ledva som ubrzdila. Vyletela von.. pozerala na kamionistu ktorý vyliezal z kamionu a v šoku mi len povedal, že to auto vletelo do nehoa nevedel nič spraviť, že sa mám isť pozrieť či žije, že on už volal pomoc... Poviem Vám..zafúľaná, zaprášená, srdce mi búšilo..neželám nikomu toto vidieť... volala som personalistke, že budem meškať. Musela som to rozdýchať, cesta uzavretá..obchádzka na vyše hodinu.. prišla som na pohovor - dopotená, s vyplazeným jazykom..ufúľaná... samozrejme o hodinu neskôr.. poviem Vám, pozerali na mna ako na vyoranú myš..celý pohovor zle.. proste prvý dojem.. a bola som odpísaná..ani ich veľmi nezaujímali moje kvality, vlastnosti..skúsenosti. Aj to tak dopadlo. Niekedy sú len okolnosti aké sú...pritom človek môže byť dobrý pracovník, no žiaľ. Sama robím v podobnej oblasti a mám skúsenosť, že človek na pohovore pôsobil jednoznačne - bol vybratý ako 100%uchádzač..no po nasadení a čase sa ukázalo, že nie je až taký skvelý a zas naopak keď dostal šancu niekto, kto na pohovore zrovna neohúril, ukázal sa ako výborný a pracovitý po čase. Takže - pohovory, prvé dojmy..či nejaké povrchné info nie vždy musia napovedať pravdu. 🙂 Ale očividne sa s tým nedá nič robiť, ako píšete. ďakujem za radu aj názor. Dúfam, že toto obdobie čoskoro celé prehrmí a nejako sa to vyrieši. 🙂
@evkatk je v dosť zlej situácii a dieťa by jej nepridalo, najskôr musí vyriešiť seba a aj prácu a tam je to na výpoveď, ale mohla by využiť dlhodobú pnku, človek môže mať 100x pravdu, ale proti mocnejsim a zlým ťahá za kratší koniec ☹️..., ale keď sa dá, je dobré im nastaviť zrkadlo ☺️
@zuzina25 Zuzka, všetko sa deje z nejakého dôvodu ;) . Mamičky mi je ľúto, ale raz sa tam hore všetci stretneme .... Čo sa týka tvojej práce, odíď, ak si nenájdeš náhradu, daj sa legálne na PN, oddýchni si a naber energiu, aj tie personalistky vedia prečítať, či si v pohode alebo nie. Určite sa ti pritrafí práca z ktorej sa ti potom nebude chcieť ísť na MD a opäť budeš mať dilemu :D . Do budúcna, ak by sa ti cestou na pohovor stalo čo si píslala, proste sa ospravedlň a dohodni nový termín. Osobne by som aj povedala dôvod, niekedy je lepšie nedávať si vysoké ciele a zvládnuť aj nezvládnuteľné ..... Zuzka, strašne ti držím palčeky, aby si našla inú prácu a bola šťastná, veď to je dôvod prečo žijeme, nie pre to aby sme nadobudli majetky, tie tú zostanú a my sa pominieme ....
Necitala som to cele, ale asi ti chyba pravidelny kardiosport. Potom zacnu automaticky zdravotne problemy a kadejake boliestky a celkovo radost zo zivota ide prec. Skus beh, plavanie ci aspon stepper, ci skupinove kardio cvicenia a hned bude lepsie. ;)
nezmení sa nič, to by musel z nejakého dôvodu odísť. odíď radšej ty, či už tehotná alebo nie, bude to pre vás lepšie. už teraz to má na váš život zlý vplyv. mali sme niečo podobné v bývalej práci, pár kolegýň odišlo, jedna skončila na antidepresívach, kolektív rozbitý, kopec mladých báb ušlo na materskú. nakoniec sa nám to podarilo "vyhrať", zmenil sa šéf a ten ju vyrazil, ale nám to ten stratený životný elán už nevrátilo. tebe ešte aj veľmi nevhodne reagoval on (aj kolegyňa) na úmrtie maminy, čo iba dokazuje, že je to tam už prehnité. radím odísť čím skôr, ak chceš, tak si ho nahraj do telefónu ako trepe hlúposti a pomysli si, že je to žiaľ iba chudáčik. zrejme má nejaké svoje problémy, komplexy a syndróm zeleného mozgu, s tým sa nedá nič robiť. keby si tu nahrávku pustila nezainteresovaným ľuďom, tak uvidíš situáciu zvonka, to občas pomáha. povedia ti pár vulgarizmov a povzbudia ťa k odchodu 🙂
aha a nečítala som úplne všetky príspevky, tak neviem , čo ti baby povedali k tej platničke, ale mala som a teda aj mám problémy s chrbticou, krčnou aj driekovou. až časom mi bolo vysvetlené, že ponurá nálada, depresie, proste ak je človek zranený, nešťastný a podobne, zmení držanie tela, chúli sa obranne dovnútra a to môže spôsobiť problémy s chrbticou.
Uz ti to pisali takze sa len rychlo zopakujem 🙂 poprechadzaj sa po lekaroch , zajdi k psychologovi vobec vobec sa za to hanbit nemusis, nehaj sa vypisat zober dlhu Pnku. Nemozu ta vyhodit budu sa len vyhrazat. zatial si najdi novu robotu , rozhod siete. Mozno to na zaciatlu nebude ruzove ale urcite lepsie ako denne trpiet a nechat sa sikanovat idiotom.. rady ako si to nemas brat k srdcu a brat to s nadhladom su blbosti pri pripadoch ake popisujes ty. To sa da aplikovat ked mas 1 kolegu ktory ti leze na nervy a vidis ho raz dva krat do tyzdna nie ked si obklopena idiotmi a roboty mas tolko ze sa nedozijes ani dochodku.
Nemozes sa dat prelozit na ine oddelenie? Ja by som neodchadzala, tomu blbcovi sefovi by som tu radost neurobila.. musis s nimi vybavrat , ak sa neda prelozit tak sa daj na Pnku, daj sa dokopy a potom si az hladaj inu pracu. Nikto ta nemoze nitir robit pocas Pn.. to kde videli??? .. sef si dovoluje iba tolko, kolko mu ty dovolis...
Ako to že ešte nie si PN???žena,úcta k sebe a k ľuďom okolo teba ale hlavne k sebe musí niekde byť!aby sa nestalo že sa priateľ poňali že sa mu nechce byť s takou frustrovaní ženou a doma ho čaká len "zduty ksicht"...do kedy ho to bude baviť?držím ti silno palce!šup na PN