Som frustrovaná a unavená zo života, z práce, zo všetkého
Ahojte, ani neviem, či to patrí do tejto skupiny, možno ani nie. Neviem ako ďalej, neviem sa pohnúť. Akosi sa na mňa toho navalilo. Na Vianoce mi zomrela maminka po ťažkých chorobách, denne za ňou plačem, ešte aj pred dedičským robil otec medzi nami sestrami rozbroje, skoro sme sa povadili kvôli nemu. V práci neprejde deň, aby sm nebola vystresovaná. Šéf - nie hlavný, ale "manager" - ten čo robí, to sa nedá nazvať ináč ako bossing, zastrašovanie, ponižovanie. Chcem dať výpoveď, no neviem sa k tomu odhodlať. Všetko ma to ničí. Som podráždená, negatívna ..ešte aj na ľudí okolo, ktorí s tým nič nemajú. Do toho sme sa s priateľom sťahovali do vlastného bytu. Kúpili sme si 2-izbový byt, nové auto...proste situácia v živote, ktorá spôsobuje tiež stres, ale taký príjemný. Každý mi vraví, že je to jedno z najkrajších období v živote, keď sa človek osamostatní, plánuje si budúcnosť, no ja sa nedokážem z ničoho tešiť. Aj priateľ to na mne vidí. Koľkokrát sa ma spýta, či sa neteším, že sme si kúpili tamto, alebo boli hentam... a ja len pokrčím plecami. Cítim už aj fyzicky na sebe, že nevládzem. Denne ma bolí hlava, mám problémy s chrbticou, stále som chorá, teraz sa mi objavil problém s platničkou asi, musím s tým ísť k lekárovi. Nespím dobre, dlho som hore, denne som unavená, vyčerpaná,už sa mi aj snva o tej blbej práci. Práca je to fajn, tá ma aj baví, ale to čo je tu okolo je neznesiteľné. Novú prácu zatiaľ nájdenú nemám..aj preto sa stresujem. Práve nám s priateľom spustili hypotéku, bojím sa, že si narýchlo nenájdem niečo dobré. Plat tu mám výborný - až nadpriemerný, ale denne som psychicky zničená. Od nového roka managerovi úplne preplo. Nikdy nič nevedel o našej práci, čo s kolegyňami robíme- a vraj manager. človek má navalené toľko, že aj keď chodí o hodinu skôr do práce a o hodinu neskôr z práce nestíha. A odpoveď na to- deň má 24 hodín, keď iní ľudia stíhajú za 8 hodín spraviť robotu, vraj kde bude chyba. Lenže majú primerané množstvo práce, nie za dvoch či za troch. Keď sme pýtali posilu do tímu - vraj nech sa páči, ale strhne to nám z výplaty - na to máme rovno zabudnúť. Všetko nám chce zosobňovať- aj to, čo s nami nemá nič spoločné, priemeruje všetko...a práca s ľuďmi sa nedá priemerovať, dokonca nás začal buzerovať, že si máme každý deň písať každú minútu čo robíme- lebo vraj naše úkony sú na 5 minút - pritom niektoré veci vybaviť a zariadiť trvá aj mesiac či dva - ale podľa neho 5 min. Denne písať každú minútu? To sme v práci ešte dlhšie, lebo to zdržuje a ešte viac stresuje.Každý deň porada o jeho preslove - buzerácia, je arogantný, len nás ponižuje, ako nič nevieme - lebo veď sme ženy, tak ako by sme aj mohli. Chcete svoju prácu obhájiť, vyargumentovať si veci? Zabudnite - Ešte raz...hovorím ja.. a čo poviem ja to platí, nemáte čo rozprávať a pod. Môžete sa aj roztrhať, náhodou nejaký projekt nevyjde - nie vašou vinou, ale klient čosi pokazí, alebo nejaké iné okolnosti - v tomto biznise sa to stáva - ale nezaujíma nikoho čo ste spravili pre to... proste vy za to možete, úloha nesplnená a podľa neho ste za tie dni vlastne nič nerobili - čiže to pocítite. Sám nič nerobí - len buzeruje. Zastupiteľnosť v práci žiadna. Chcete ísť na dovolenku - max 5 dní - týždeň predtým ste nonstop v práci - lebo treba vyriešiť všetko dopredu, prídete z dovolenky, všetko sa na Vás zosype. Naposledy som skončila v 39 horúčkach - 2 dni doma- potvrdenie od lekárky som doniesla, v horúčke som doma ležala s počítačom a telef=onom na uchu, robila z domu a bola som nútená vziať si dva dni riadnej dovolenky. S ničím sa nedá maródovať, lebo vraj čí so soplíkom, nevieme telefonovať, alebo nás pichne v boku a už bežíme doktorovi. Zmanipuloval dve kolegyne - snažia sa nás - mna aj 2 kolegyne v kancli vyšachovať. Na poslednom teambuildingu jednej úplne preplo - a ziapala po mne jak vyšinutá , nechcela som ísť na diskotéku - držím smútok po mamininej smrti - že to , že mi mater zomrela je moj problém, to nikoho nezaujíma, kazím celý teambuilding, keď sa povie že sa ide, tak mám ísť a pod. blbosti. Proste des. Keď som po Vianociach prišla do práce zničená z maminej smrti - kolegyne s ktorými robím v kancli chápali . Manager prišiel na poradu vyrehnený - že čo, veď aspoň to už mám za sebou. Pozerala som v šoku, že čo? Som z toho všetkého denne zničená. Priateľ ma síce podporil, že aj keď odídem, bude stáť pri mne, ale radšej chce, aby som odišla tak, že ostanem tehotná. Aj materská by mi vyšla pekná, aj by som neodišla v zlom. Ale ja v takomto stave nad tehotenstvom ani len neuvažujem. Neviem ako ďalej, neviem sa odhodlať, a to ma asi najviac ničí. Baba, ktorá bola vo firme predomnou, čo som ju nahradila, mala tiez svoje osobné, rodinné problémy a henten ju z firmy doslova vyštval. Začal jej denne robiť peklo v práci, plakávala vraj ...a aj chudera dopadla.. preplo jej. Ani neviem čo čakám, či radu, či niekoho podobnú skúsenosť v takejto situácii, viem že chcem odísť, len sa neviem odhodlať, keďže nemám nič nájdené. Celkovo som frustrovaná - z práce, zo života, zo všetkého.
@zuzina25 si krocik od vyhorenia.Bolo toho na teba vela zleho, novych veci
ako mozes byt stastna v praci kde travis 3/4 dna a necitis sa tam dobre.ano je to sikana.bude nacase hladat si inu.pracu cim skor....alebo dieta, ale snad sa nechces po MD vratit do takeho teroru
potrebovala by si oddych
@beky1813 má, ale aj ten si ho tam zamestnal kedysi a bojí sa ho vyhodiť, lebo pozná nejake veci na firmu a on je špina... bývali odpočúvač a policajt... takže ho nevyhodí... -vypočuje nás akože mu dohovorí, ale to nič nerieši, šéf sem chodí raz za týždeň a nemá ani šajnu čo tu henten s nami robí. Nerobiť sa nedá - keď sa čosi nevyrieši počas niekoho neprítomnosti - ponesie si dôsledky, lebo je to jeho robota a nikoho nezaujíma že si chorá - máš si to zariadiť... :/ Kolegyne sú tu ovela dlhsie ako ja a tiež maju vypovede nachystane v šuflikoch... on bol takýto vraj od prvého dňa ako sem nastúpil :/
@zuzina25 ja ti poradím asi len dať výpoveď. Naozaj v práci trávime väčšinu nášho času a pokial ta práca nedáva zmysel a necítime sa tam dobre, radšej odísť. Viem o čom pisem :( ja som pre prácu skončila u psychiatra 🤪 total úzkosti a depresia. Problémy doma s mužom a vôbec som sa netešila ani z dieťaťa. A kvôli čomu???? Naozaj to nestojí za takéto stavy, trápiť sa kvôli cudzím ľuďom, pre ktorých sme len čísla. Neboj, prácu si nájdeš. Ja mám 20rokov za sebou a to čo som zažila v poslednej firme, som nevedela dlho rozdýchať. Bojím sa tiež čo s budúcnosťou, ale jednoducho šikovný človek si prácu nájde. Daj hneď tento mesiac výpoveď, alebo skús ísť za lekárom a chod na pn a vklude to premyslis. Hlavne odíď, lebo tvoja psychika je ozaj len z práce na tom takto.
Úprimnú sústrasť :( maminka určite dáva na teba pozor 😘 a nechcela by aby si sa takto trápila.
Držím moc palce ✊🏻✊🏻✊🏻
@zuzina25 uprimne ? Si v horsom stave ako zlom. Normalne chod za dr, marodka - marodovat mozes rok a stale sa daco najde napr. Tvoja chrbtica. Vyser sa na celu robotu, chod na marodku a hladaj druhu robotu lebo aj tebe z toho zachvilu prepne. Ja som robila s takym chujadlom. Vsade som bol, vsetko viem a dopadlo to tak ze som ho na kazdom mieste kde sa dalo strapnovala az to biedak zo mna vzdal. Proste som mu zacala robit to, co on mne. Co sa tyka pracovania z domu, povedala by som že sa nedá. Fakt porozmyslaj ale ja by som sla na dlhodobu pn. Mas na nu zo zakona narok a neverim ze napr. za rok pn nenajdes druhu robotu. Hlavu hore žienka. 😉
@zuzina25 ahoj .. ja som si prečítala tvoj príspevok a jediná pointa z toho všetkého mi vyplýva, že musíš zmeniť prácu. Nikdy to v nej nebude lepšie, bohužiaľ. Ja mám síce iba 29 rokov, ale po vysokej som nastúpila do jednej práce /nemala som prax/ a potrebovala som sa zamestnať. V tej práci sa spočiatku zdalo všetko OK, ale nakoniec som z nej bola vynervovaná, vystresovaná, nerozumela som si s riaditeľkou - nepáčil sa mi ich prístup, a vieš ako som dopadla? Z toho stresu som skončila v nemocnici a nakoniec ma vyhodili po návrate z PN. Vďaka Bohu som však našla novú prácu, nezarábam majland, ale mám sa tu dobre, som spokojná, v kľude si pracujem, a dokonca - podarilo sa nám otehotnieť - takže som šťastná momentálne. Ja viem, človek sa bojí dať výpoveď, lebo otázky: ako budem splácať úver, ako hypotéku, ako vyžijeme...? ... ale zo skúsenosti viem, že by som dala výpoveď dávno a bola doma, oddýchla si a našla si potom prácu plná sily, energie a hlavne bez tej buzerácie čo v práci máš. To je iba môj názor, samozrejme ty musíš vedieť najlepšie čo je pre teba dobré, ale ak máš priateľa čo ťa podrží, neváhala by som. To s tvojou mamkou je mi veľmi ľúto :( No tak to asi malo byť, život je občas sviňa, viem o čom hovorím... Ale držím ti silno palčeky, hlavne odíď z práce, venuj sa sama sebe, priateľovi a uvidíš, všetko bude raz dobré. 🙂
nedá sa táto situácia riešiť niekde vyššie? teda keď to nieje najvrchnejší šéf, tak priamo so šéfstvom. toto čo robí je určite nezákonné len neviem ako postupovať :( ale určite na googli budú nejaké rady. no treba to vyriešiť rýchlo a nečakať na tehotenstvo- si zober že ešte 8 mesiacov s bábätkom v brušku trpieť tochto chumaja....no treba konať rýchlo buď ho vyriešiť, alebo hladať novú prácu, a nie skončiť v cvokárni....
Ja by som sla na dlhodobu pnku a vydrbala by som s nimi,aspon na pol roka,s chrbticou. PBku by ti platili krasnu a popri tom si hladat nieco nove. Ziadna praca nestoji za to,aby znicila cloveku zivot,a to mas stastie,ze priatel pri tebe stoji. Chod na pn 🙂
hned zajtra chod k doktorovi a daj sa na PN-ku. ale taku dlhodobu, daj sa psychicky do poriadku a medzitym hladaj novu pracu.
si uvedom, ze ci chces, alebo nie, prenasas tu nervozitu s prace domov. ako toto si tvoj priatel nezasluzi.
a mozno by nebolo ani zle, ked tak velmi prezivas umrtie maminky dat si aspon na cas predpisat antidepresiva.
lebo takyto smutor a teror z prace je velmi tazka kombinacia.
Tiez som robila pod takymito sefmi. Pri prvom som vydrzala 2 roky, ale cisto z vypocitavosti, potrebovala som po skole prax, aby ma zamestnali inde. Neskor wom v inej praci schytala nie az takehoto blbca, ako mas ty, ale tiez chlapa, co je presvedceny, ze zena nesmie mat svoj nazor. Uz som bola prijata inde, ked som zistila, ze som tehotna a tak som tam pod nim zostala dalsich 7 mesiacov. A bolo to veeelmi dlhych 7 mesiacov. Povodne som tiez z prace nechcela kvoli nemu odchadzat, ale tiez mi manzel vravel, ze doma len kricim a nic ma netesi. Teraz si hladam pracu,kedze mi pomaly konci RD a vobec neuvazujem o navrate pod hentoho blbca. Radaej ozeliem benefity, ktore sme mali fakt skvele, ale budem do prace chodit s radostou. Daj este teraz v aprili vypoved, aj tak tam budes este 2 mesiace, ak by si za ten cas aj nic nenasla, mas dalsich 6 mesiacov podporu a za ten cas si isto nieco najdes.
ahoj. malasom priamu nadriadenu taku kravu, ze do teraz ju neznasam a to som odtial prec hadam desat rokov. nanu sa kolegyna stazovala dalsiemu nadriadenemu, dala vypoved. tato veduca sa v tej chvili zmenila na med.ok to bysme mali ale chlap nadriadeny, schvalne pusem chlap, lebo hovno vedel. jehopraca bola len chodit obkukavat flirtovat a opierat sa o zarubnu bla bla vyhodil ma ze som moc dobra ( nech sa prazi v pekle) idiot. ok odisla som, bola to najmilovanejsia praca aku som kedy robila, skoda. chvilu po mne dostal hodinovu vypoved, netusim za co ale bozie mlyny...
moha rada znie vzatsi dovolenku, dovtedy sa odosobni, zatni zuby, pracuj, pocas dovci rozposli cvcka a uz len cakaj ako to osud zariadi.
@zuzina25 ja by som Ti odporučila isť k psychologovi. Toto čo pišeš je veľa aj na koňa, zle sa to číta. Mala by si si u psych.utriediť myšlienky, naučiť sa "pracovať" so smutkom zo straty maminky, naučiť sa ako zmierniť depresiu. ..... kebyže ostaneš tehotna tak v tom prostredi sa z depky ani nevystrabiš a budeš to prenasat na babo. Maš šťastie ze priatel pri Tebe stoji. Kedy by si mala toto zvladnuť ak nie teraz? Keď budete traja tak je to ešte obtiažnešie. Držim Ti palce. Takych chujov čo si ventiluju komplexy na inych ľudoch je dost a prave takemu treba urobiť škrt cez rozpočet a odisť včas, nie ako zničena obeť. Najlepšie by bolo keby Ste dali hromadnu vypoveď, potom by sa najvyšši šef asi spamätal že mu niekto rozdrb..a firmu.
Chod na dlhodobu PN s chrbticou,das sa dokopy,oddychnes si. Vyhodit Ta nemozu. A keby pocas nej otehotnies, mozno by sa tak vsetko vyriesilo-budes mat pokoj aj dobru matersku.Je to len praca..Teba nahradia rychlo,ale Ty mas zdravie len jedno..
Odporucam ti odist z toho prostredia (myslim prace) co najskor. Bola som vo velmi podobnej situacii uz dvakrat, a zakazdy, ked som odisla, sa mi neskutocne ulavilo - psychicky ale aj fyzicky. Urcite si nieco najdes, ved budes mat narok aj 6 mesiacov na podporu, to je dlha doba. Pripadne tu dlhodobu PN, ak mas moznost. Znicene zdravie za ziadne peniaze nestoji.
Daj výpoveď. 6 mesiacov by si mala dostávať slušnú podporu v nezamestnanosti a to je dostatočný čas na to, aby si si oddýchla a našla novú prácu, ktorá ti nebude spôsobovať takéto stresy. Teraz je ekonomika v najväčšom boome v histórii tejto krajiny. Je najlepší čas na hľadanie si novej práce.. nečakaj kým bude kríza a nebudú žiadne voľné miesta, konaj teraz.
@zuzina25 Zájdi si k doktorovi, nech ťa vypíše n PNku. Si psychicky vyčerpaná a si v podstate pred zrútením. Ideálne odporúčam psychiatra - neboja sa požiadať o pomoc správneho doktora, nie je to hanba. Hlavne, ak sa zrútiš, budeš doma ešte dlhšie. Daj sa na PN, podaj výpoveď, kým uplynie výp.lehota budeš doma, potom pojde na úrad práce a vybavíš si podporu na soc. poisťovni. A kým budeš doma, budeš si hľadať robotu. Zvládneš to. Tá práca jej teror, treba odtiaľ odísť a už sa tam nevracať. Uvedom si, že vás tam sprosto využívajú a ešte k tomu vás šikanujú. Nenechaj si to. Zastav to. Nemôžeš zachrániť všetkých...ale seba môžeš a musíš.
Mimochodom v tomto psych. stave možno ani neotehotnieš alebo by si mala vysoké riziko potratu. Ty nemáš čas mesiace čakať na odchod. Ty to potrebuješ vyriešiť hneď. Včera bolo neskoro. Finančne to dáte. Vždy sa nájde cesta.
No ja nechápem, že si ochotná toto v práci znášať, ja by som také správanie a atmosféru netolerovala za žiadne peniaze. Choď na PN a hľadaj si novú prácu, tu sa nič iné podľa mňa nedá poradiť.
Maminky mi je ľúto drž sa. A k robote: mala som to podobné ale nie od nadriadeného, ale kolegyne mi robili zle aj na mňa klamstvá donášali šéfovi. Keďže boli 3 tak im veril. No ja som aj cielene otehotnela a ako som bola tehotná, zrazu som mala úsmev na tvári. Robili mi nervy? Ja som sa bachla na PN 😀 a museli robiť aj moju súrnu robotu. To sa do materskej zopakovalo tak 4x 🙂 Doma som si to s malou neskutočne užívala a chcela som druhé hneď. Ale nedarilo sa, tak som si našla inú robotu a po skončení materskej som išla robiť inde. Najlepšie rozhodnutie. 👍👍👍 po dvoch rokoch kľudnej práce som zase tehu 😍
@zuzina25 Chyba ti nadhlad a odputanie sa ako od prace tak od maminky. Mala by si si vsetko rozobrat pekne na drobne a riesit postupne kazdu vec zvlast. Ked to budes vsetko takto drzat v bubline nicomu nepomozes. Podla mna by ti v prvom rade mohol pomoct psycholog s vyrovnanim sa zo smrti matky. Potom sa ti bude lepsie zvladat aj napor v praci. Ak sa naucis pracovat iba na pracovisku tak sa ti zacne lepsie dychat . V takom stave ako si, si pripustas k telu uz aj najmensiu drobnost a ak v tom budes dalej pokracovat tak skoncis ako Bartosova pod vlakom. Musis si uvedomit ze pracujeme aby sme mohli zit a nie opacne. V prvom rade sa sustred na svetli bod tvojho sucasneho zivota a toho sa drz. Postupne si rozober co ta tazi a ries to. Ak to nedas sama poziadaj odbornika. Opakuj si casto vetu . No a co . Ziape sef ? No a co. Bud mu prdne cevka v mozgu ale dostanem sancu najst si novu pracu.... Atd atd... Stratu blízkeho cloveka nevplivnis tak sa nou netrap. Lutuj zivich nie mrtvych - ti zu su na lepsom.
Tak rýchlo si napíš výpoveď a keď vravíš, že aj ďalšie kolegyne majú nachystané v suflikoch výpovede tak sa všetky zdvihnite a choďte im ich spolu tresnut na stôl. K tomu istému dátumu! A od tej chvíle by som si odrobila svoje poctivo a ani minútu dlhšie...
@zuzina25 frustrovana si z prace, podla mna z nicoho ineho. lebo v dobrej pracovnej atmosfere sa aj ten #mutok lahsie prekonava, viem o com pisem. ked kolegovia a sef chapu tvoje rozpolozenie a podla toho s tebou komunikuju. teraz si predstav, ze tam otehotnies, napriek tomu stresu, co tam prezivas. ranne nevolnosti, unava, navstevy lekara - ako to ovplyvni tvoj vykon a ako sa k tebe ten hulvat bude spravat. tehotenstvo je dlhe a niekedy narocne, babo si zasluzi vyvijat sa v psychickej a fyzickej pohode aj za cenu nizsej materskej. daj vypoved, hned, nerozmyslaj. zacni cerpat dovolenku a pocas nej chod po pohovoroch. alebo si dopraj cas a daj sa dokopy, slnecnych dni pribuda, pojde to lahsie. chrbtica suvisi so starostami, ked mas toho viac ako unesies
@zuzina25 ja som bola na tom podobne....mama mi zomrela na rakovinu....po 2 rokoch trapenia...starala som sa o nu aj som chodila do prace...tiez som bola na tom zle psychicky aj fyzicky..ten stres mi spôsoboval bolesť chrbtice...nakoniec som otehotnela a vsetko sa zmenilo k lepšiemu...pôrod syna bolo to co ma vyliecilo....je to neopisatelny pocit
@17juraj17 ďakujem ti za tvoj názor aj radu. Možno sčasti áno, ale to nie je len šéfom ...sú rôzne životné situácie, ktoré niektorí ľudia ťažšie nesú. A keď niekto rýpe do čerstvej rany? to nie je len jedna poznámka...to boli poznámky a posmešky pred Vianocami - keď som psychicky zničená lietala za maminou do nemocnice, lebo každú chvíľu volali...a niekto mi povie..so smiechom, že to máte dosť blbú prípraviu na Vianoce...haha.....alebo sem príde kolegyňa odvedľa a začne riešiť, že jej volala mama ako jej vyzdvihne dcéru zo školy... pozrie na mna a povie že..hold..ešte že tie mamy máme..aspoň podaktorí.a so smiechom odíde..a podobné sprosté poznámky denne? to sú chorí ľudia. Nemusí nikto na mňa brať ohľad..robím si plnohodnotne svoju prácu.. ale toto nie je normálne a určite mi to nepridáva. Do toho buzerácia... zastrašovanie.. ponižovanie...Áno, dá sa povedať jedným ucho dnu druhým von...len keď je toho už priveľa, tak to proste nie vždy ide.
@lanvinka no, neviem, či sa dá... minulý rok do mňa vrazilo auto, po pár mesiacoch som nastúpila späť do práce a o 2 mesiace som šla na ďalšiu PN, už som nevládala - tŕpli mi ruky, hlavne teda ľavá, držať pero som takmer nedokázala, a to, ako mi bývalo zle, ani nehovorím, tlaky bežne 190.. Jednak za to môže rodinná situácia, jednak aj to, že dlhodobo ťahám 3 práce a som prepracovaná. Do toho vyhrážky od ex, ako mi vezmú dieťa. To už bola posledná kvapka. Skončila som u psychiatra, sám sa čudoval, že moje "stavy" trvajú nie minúty, ale hodiny - vraj úzkostná porucha... Ale - povedal on - s touto dg. môžem byť PN max. 2 mesiace, potom len do nemocky.
@zuzina25 kedysi dávno som niečo podobné zažila - šéfka ešte naviac chlastala. Vždy si našla nejakú obeť, na ktorej sa vyvršovala, a keď dotyčná osoba dala výpoveď, padol výber na ďalšieho z nás. Najviac sa to vyhrotilo, keď už jej 2 odišli a zistila, že na štátniciach som dostala samé A a štipko mi ušlo doslova o stotinku.. To už aj pred klientami som bola "debil" a kadečo iné. Trvalo to pol roka a posledný mesiac som už nedokázala ani jesť, schudla som, bývalo mi na vracanie. Plat bol síce veľmi dobrý, ale viac som si cenila zdravie. Odišla som do (podstatne) menej platenej práce, ale tam som sa posunula ďalej.
Vedieť, že chcem aj dieťa, riešila by som to najskôr PN, pokým sa dá, potiahnuť a dať sa do poriadku psychicky aj fyzicky a pritom popracovať na bejby. Materská sa aj tak ráta z prechádzajúceho roku, takže ak by si stihla pôrod ešte tento rok, o peniažky neprídeš. Teoreticky ak budúci rok, potom máš vymeravací základ tento rok, neviem, či potrebuješ 90 dní poistenia, bude sa počítať pravdepodobný vymeriavací základ (ktorý by mal zodpovedať Tvojmu terajšiemu platu - pokiaľ sa nezamestnáš inde). Mať ešte k tomu podporu priateľa (za predpokladu, že sa dobre poznáme a dobre si rozumieme), bez váhania idem do toho 😉
@eliska13 ani by som sa nemohla vratiť :D tam by mi nikto nedržal miesto 3 roky, to je tam znama vec. ten oddych veru neviem čo je.. potrebovala by som ho ako soľ. hlavne ten psychický oddych..lebo vidim, že neviem vypnúť - ani doma, ani cez víkend, ani keď čokoľvek robím vo voľnom čase
@zuzina25 ten chlap manadriadeneho, ist za nim. Ked si chora, nerob ani doma, dovolili ste mu po vas skakat, tak to vyuzil. A ostatne si pories, obvodny, mozno psychológ, 2 tyzdne dovolenky a vypnut