Som na druhej koľaji
Ahojte, nemam tušenia, čo robiť, a uz asi z toho zošaliem...ani žiť ma nebaví. Som vydatá, spolu sme od roku 2012. Šialene som sa zamilovala, no pocas vzťahu mi narobil všelijaké bolesti. Som hodne citlivá a vo vzťahu potrebujem jeho blízkosť, co zjavne jemu netreba...napr bola som chora, musela som ležať a on vpohode bol stale preč... ked som sa s nim chcela porozprávať, nepočúval ma, ignoroval, lebo sa mu nechcelo počúvať. Vkuse som sa citila na druhej kolaji, ze niesom prenho ziadnou prioritou, a uz ked som to cele vzdala, asi zistil, že môže o mňa prísť a teraz je uplne super, ale ja ho uz neviem ľúbiť.... Čo mam robiť?
@0silvia0 mala som obavy, ci ja nerobim niečo zlé. Ale z viacerych strán sa ku mne dostali vety typu, ze je stale s kamarátmi, ze uz aj chlapi ho posielali domov za mnou, a ze dako casto vysedava na pive. Ze mam naňho tlačiť, zakazovať mu. Akoze povedať mu poviem, co mi vadi, a ako by som si to ja predstavovala. Ale je to dospelá osoba, so slobodnou volbou rozhodnutia, nútiť ho nemôžem. Nedavno mi kamaratka povedala, ze by sa ani necudovala, keby si nájdem milenca.
veď ok, a teraz, keď píšeš, že sa zrazu zmenil a je úplne super, viete sa porozprávať o tom, čo bolo? Tak úprimne, od srdca... dokáže ti povedať, prečo utekal z domu za kamarátmi? Prečo ťa nevedel doma podporiť, čo mu vadilo? Ja som vydatá 19 rokov a s mužom sme tiež mali rôzne fázy, raz sme boli vzdialení, potom zasa blízki, ale keď sme mali nejaké krízy, vždy najviac pomohlo, keď sme sa od srdca porozprávali. Tieto rozhovory veru neboli vôbec ľahké, ale ak by neprišli, neprekonali by sme všetky prekážky a neboli by sme tam, kde sme. Ja som niektoré veci videla úplne inak ako môj muž. On mal očakávania, ja som mala očakávania, obaja sme niektoré veci vyhodnocovali inak ako si to ten druhý myslel atď.
@0silvia0 tiež by som chcela vedieť jeho názor, postoj, ale z tych ignoracií som sa veľa nedozvedela. Napr v zivote sme neboli na spolocnej dovolenke. Ak mame tráviť spolu nejaký čas, vždy niekoho zavolá, aby sme boli viacerí. Časom vidím, že on potrebuje kopu nových a novych ľudí a ja najskôr rodinu, pochopenie, oporu, blízkosť, lasku. Teraz to robí, keby to je v minulosti, tak by som ho nedala za nič na svete. Ale tym svojim lahostajnym spravanim ku mne doteraz...neviem...ako keby mam uz k nemu odpor...
chápem tvoj odpor, ale skús si s ním sadnúť a dať rozhovor. Píšeš, že teraz je fajn. Tak keď je teraz fajn, skús ten rozhovor. Ľudí, ktorí potrebujú okolo seba kopu kamošov je veľa, ale veď takýto spoločenský musel byť odzačiatku, nie?
@0silvia0 este to jeho super spravanie netrvá dlho. A co som sa s ním snazila v minulosti o komunikáciu, ak nahodou reagoval, vždy to koncilo hadkou. Nevedeli sme sa rozprávať, ak boli komplikácie. Napr. Mali sme robit podestu do podkrovnej izby. Boli 2 moznosti, buď vpravo, alebo vlavo. Chcela som nech obaja povieme pre a proti a zvazime to. Jeho riesenie: urob si ako chceš, aj tak bude po tvojom. Byvame spolu, chcela som, nech to spolu rozhodneme. Keby mu je to zajedno, ze je chlap a nechce sa mu to riesit, tak by inak reagoval. Alebo sme na spolocnej akcii. Nikdy sa nedohodneme, kto bude soferovat, kto piť. Vzdy pije on. A ked sa ohlásim, hneď prchko reaguje. A take drobnosti...ktore vo mne vybudovali predsudok a bojim sa s ním niečo preberať...bolo by to asi prvýkrát, keby sa pozhovarame
@0silvia0 na začiatku sme boli zamilovaní, venoval mi viac svojho voľného času. A nejak veľmi som si to neskôr neuvedomovala. Teraz to vidím, ze on furt tulave topanky a ja by som si "hrablickovala svoje piesok"
myslím, že to príliš citlivo a vážne berieš. To sú také somarinky, čo riešiš, nič podstatné. S tým šoférovaním sa to dá veľmi ľahko vyriešiť. Ozvi sa, že aj ty chceš piť, tak pôjdete busom/vlakom/električkou/taxíkom. Keď nebude súhlasiť, tak nech vymyslí on riešenie, aby ste mohli piť obaja. Prchko reaguje? Nech, nevšímaj si a nepripúšťaj si to, vieš, koľko ľudí je cholerikov a majú partnerov? Na cholerika len ignorácia, neprovokovať, nepripúšťať si, si veľmi precitlivená. Aj ja som bola taká citlivučká, ale už sme sa s mužom zladili, robíme si zo seba prdel. Môj muž je dosť taká autorita a vie úžasne zazerať. Ja som sa zasa za všetko odúvala. Riešili sme somariny ako riešiš ty, ale poviem ti, odkedy si zo seba uťahujeme, vzťah nemôže byť lepší😎
@nikolka1986 neviem, mamka nás lubila obe rovnako. Otca račej nespomínam. Neviem, ci by som sa netešila. Vôbec ho neberiem jak samozrejmosť. Skor mam pocit, ze on mna berie ako samozrejmosť.
@0silvia0 ked pre mňa su dôležité tie "somarinky" a ked sa nevieme porozprávať, tak neviem, ci to ma medzi nami význam. Ci si nerobime vzajomne peklo zo života.
Je to na tebe, ci chces alebo nechces o vztah zabojovat. Ak chces, pomalymi krokmi by sa to dalo, ak nechces, tak je zbytocne radit...
Dobre vztahy treba budovat, vacsinou nie su samozrejmost. Na neprimerane reakcie si priprav trefne odpovede, ktore v tej chvili pouzijes. Teda ak vztah nechces zahodit...
@0silvia0 a keby sa aj on snaží... Napr. nereagovať prchko? Ako keby mu vždy dám facku a beriem, ze to je vpohode, takto ma fungovať vzťah. Pockam, ci sa zacne uhybat, ved vztah treba budovať. Dojde mi to jeho správanie ignorantske, ako keby on je pán a ja druhá trieda.
Jaj, ale ja som pochopila z tvojho povodneho prispevku, ze on sa konecne snazi, sama si napisala, ze on je teraz super. Tak snazi sa ci nie?
Ked prchko reaguje, normalne mu povedz, ze neznasas, ked sa s tebou takto rozprava, nech skludni hormony, lebo ty na tento ton reagovat nebudes....
@ljzozv no to nevieme ako je to v skutočnosti, čítame len jednu stranu problému.
K objektívnemu posúdeniu situácie by bolo treba vedieť ako vníma tento vzťah aj autorkin manžel.
Napríklad, keď už som začala pitvať vzťah mojich rodičov, ak by moja mama niekomu rozprávala ako ju jej manžel nepodporí, nevypočuje, nikam nezoberie, je taký a onaký, tak pokojne by si niekto o mojom otcovi myslel, čo je to za ignoranta. Pritom problém bol hlavne v mojej mame, len ona si to nikdy nepripustila, ona to videla takou svojou pokrivenou optikou a môj otec bol príliš submisívny, že si to toľké roky nechal. Ako píšem, iný chlap by ju bol dávno okašlal... ja som sa otcovi aj čudovala, jeden čas by som bola radšej, keby sa rozviedli, to sa ani nedalo počúvať, tie mamine vykrúcačky.
Takže z tohoto celého aj z mojich osobných skúseností len opakujem, že väčšinou na problémoch vo vzťahoch majú podiel obaja.