Som na vine ja alebo môj muž?
Prosím Vás aj Vaši muži Vás kritizujú? Napr. Opíšem Vam jednu situáciu. Naobedovali sme sa a ja na miesto toho , aby som hneď išla odložiť riad som išla pustiť práčku. Že veď kým sa bude prať tak si to v kľude urobím. No on na mňa vybehol , že to sa má najskôr odkladať riad a až potom , že to aký dávam príklad deťom. On popri Tom neurobí skoro nič a keď hej tak to komentuje. Ďalšia situácia. Hrala som sa s mladším synom na zemi hru a štarsi syn utierkal stôl . A zas na mňa vybehol , že čo si sedím a hrám keď nemám dorobene svoje veci. V drese boli asi tri taniere. Že aj on by sa rád sadol a hral sa len on musí stále robiť. V robote sa nenarobí. Podniká a ja mu v tom pomáham. Aj tam by nedbal keby som ja robila aj vonka poriadky a ťažké veci dvíhala a on si sedí v kľude v kancelárii. A to je len zlomok takých situácii. Ja nie som nejaká bordelarka. Len ja niekedy si nechám veci na potom , že to odložím a radšej sa zahrám s deťmi. On má vie stále iba drbat, že čo som robila celý deň ( keď som bola doma) že nie je to a to urobené alebo mi káže teraz umy okná teraz urob to. Ako keby som bola nesvojpravna. Na dome máme 40okien a on si myslí že ich budem umývať každý týždeň. A keď mu poviem že keď sa ti nepáči tak si ich umy sám tak mi dá odpoveď , že on má všetko robiť a ja nič. Keď on niečo robí na dvore a to je fakt malo krát lebo radšej si niekoho zaplatí aby to urobil za neho a ja som dnu a sadnem si tak je hneď zle že ja si sedím a in robí. Normálne sa už bojím v kľude sedieť lebo čo keď príde a vymakne má. Starší syn je katastrofa je ku mne hnusný. Ešte aj ten na mňa ziape a povie mi že mám smeti na zemi na zemi nech idem pozametať. A pred tým som s ním mala pekný vzťah. Je to prosím normálne?
“V poslednej dobe má obaja chránia.”
Toto nie je nic pekne. Ani utecha, ze su “na tvojej strane”. Su to tvoje deti, nie kamosi. Takze este horsie. Ty ides z jednej kaluze do druhej. Aj ako clovek, aj ako matka.
Podvedome prenasas na deti zodpovednost za teba, lebo im nedokazes ukazat vzor, ze sa vies ucinne obranit sama (a to sa teda nedokazes). Predcasne ti tym budu dozrievat a iba im to ublizi.
Mas muza, ktory sa naucil manipulatorskym narcistickym technikam svojho otca. Co moze byt nielen naucene, ale aj zdedene (a tym padom to mozu mat i tvoje deti). Ospravedlnovat ho nemas preco. Ten cas na ospravedlnenie uplynul, kym bol sam decko a mala ho chranit jeho matka, co aj ona podcenila a nedokazala ani sama seba. Teraz je dospely, uz je zodpovednost na nom, aby si od toho odpomohol. Vyhladal sposob usmernenia, ako von z tohto postoja, co ma.
Ty ho mozes maximalne sucitne chapat, no nie ospravedlnovat. Teda ustupovat jeho chovaniu (napr. vopred behanim a myslenim na to, vo treba soratat, aby si cosi zas nenasiel. Lebo dobre vies, ze i tak si najde.).
Teraz si ty v pozicii tvojej svokry a musis riesit. Kvoli detom. Nech im nechtiac nenakladas bremeno, ze nie oni su pod tvojou ochranou, ale naopak citia potrebu sa vkladat pred teba ako ochranny stit medzi tebou a ich otcom. (Nediv sa potom, ze k tebe budu mat postoj neskor rozkazovacny, lebo tymto sa porusuje prirodzena rovnovaha tvojej rodicovskej autority a dietata. Oni sa ti postupne uz vo velmi skorom veku budu potom citit seberovne a ty im teda nemas co hovorit, poucat, prikazat, usmernit, ziadat po nich nieco, atd. Pre nich budes totiz ty ta slaba, to decko, o ktore sa oni staraju. A ukradne im to detstvo. Predcasne budu dozrievat vo veciach, ktorym este uplne nerozumeju. Takze to nebude ok ani na ich psychiku.).
Takze nie tu plano horekovat, stazovat sa na ocividne prikoria za prkotiny, manipulacie a snazit sa ich “rozplietat” a dokazovat. To je inak prva chyba. Ze obet sa snazi dokazovat svoju pravdu. Nema sancu.
Najbezpecnejsia rada, co s takym clovekom je - utekaj. Nechaj ho inej aj s domom, nech sa ona trapi, ak sa jej chce. Nic lepsie sa neda urobit.
Ale ak uz chces ostat, tak si citaj o takych ludoch. Uc sa, ako odolavat a priprav sa na to, ze to bude celozivotny “boj”. Neustale pripravena celit jeho chovaniu, ustat svoj postoj. A musis byt dvakrat silnejsia, lebo musis zvladat nielen jeho, ale i detom dat pocit, ze to ty si ten silny stit. Teda im davat normalnu vychovu, ktoru este navrch musis ubranit pred ich otcom.
Mas na to? Alebo porozmyslas radsej nad odchodom?
Určite sa mu to nepáči...lebo on je rád v úlohe toho čo ma pravdu,toho čo vie a dokonca aj v úlohe tzv "obete"...je to sebestredny človek, ktorý dokáže ľudí využívať k dosiahnutiu svojich "cieľov".. sú to ľudia veľmi neempaticky a je dosť možné... že aj z toho ťa už niekedy obvinil.... dávaj si pozor a hlavne musíš si nastaviť mantinely... odišla som od svojho muža - narcistu... .teraz som sa vratila ...dala tzv poslednú šancu... zatiaľ sa snaží.. uvidíme čo a ako....v konečnom dôsledku skončí to dobre ..lebo viem, že už mu nedovolim tie veci a už tu niesom slúžka... či už spolu budeme či nie....keby som šancu nedala ..mohla by som si to vyčítať časom..takto už nie....a hl vie že to myslím vážne
Boze to je otras, že deti vyrastajú v takom prostredí.