Som naozaj iba naivná?

@vecnenaivna blahozelam, tu prvu, paradoxne tu najlahsiu skusku si zvladla. Lebo tento emocionalny vydierac sa zrejme bude vracat do tvojho zivota, kym bude citit sancu. A ver mi, ze budes stale vo vnutri dufat, ze tvoj syn je dost dobry na to, aby da jeho otec kvoli vam dvom zmenil. Nie je to o vas, je to o nom. Aj keby sa hned siel hodit pod kamion, tak to je len a len jeho volba. Moj bratranec sa obesil kvoli dievcatu a naco to bolo dobre? Krasny mlady muz, mohol mat 10 inych. Ale vybral si sam, v 19 je zrejme laska osudova. V 30ke by sa mal clovek pozerat na svet triezvejsie a uvazovat, ako zabezpeci seba alebo rodinu, ak nechce visiet rodicom/svokrovcom na krku do konca zivota. Bude to dlha cesta, ale zasluzis si novu sancu na pekny zivot. Daj sa po porode dokopy, nepis mu, neuvadzaj ho ako otca (otcovstvo sa da uznat aj neskor, syn bude mat priezvisko po tebe), skratka zi akoby neexistoval, snaz sa uzit si malickeho sama.
PS Co tych 200 eur a kocik, co ste mali ist kupit?
Kludne si napis na papier a vylep na stenu: Hladam muza, ktory hovori cinmi, ze mu na mne zalezi. Hladam muza, ktory dodrzuje sluby. Hladam muza, ktory si ma bude vazit. Hladam muza, ktory bude mat zaujem o mojho syna a bude sa snazit mat s nim dobry vztah.

@vecnenaivna
Takýto emocionálny vysávač, ako je ten tvoj, by som neoplakavala, či chudáčik ma v búrke strechu nad hlavou (aj keď presne chápem, ako a preco ta tá predstava bolela).
Ver, že strechu mal a oplakával tam seba.
(A neprekvapilo by ma, keby časom od ľútosti za tebou - pardon, od ľútosti za zadnými vratkami, ktoré si pre neho predstavovala - prešiel k nadávaniu na teba).

Ty sa radšej modli, aby ti zmizol zo života a ak by sa mal niekedy objaviť, tak až ako vyliečený chlap s usporiadaným životom.

Lebo ak sa táto sebalutostiva drogovo závislá troska a Pán Osud-a-najbližší-sa-proti-mne-spikli-preto-som-dopadol-ako-som-dopadol takto raz rovnako emocionálne odbavi na vašom synovi, tak chudák decko nebude vedieť, kde je sever. Tak sa pred nim vyviní a násype si na hlavu toľko popola (však slova nič nestoja a krásne znejú), že budeš mat čo robit, aby ti syna neobrátil proti tebe, že je to tvoja vina, že jeho otec trpí a preco "nedostal šancu" ukázať, že by bol býval dobrý otec.

Drž sa cesty, po ktorej si sa dala. Prvý krok býva ťažký, každý další ľahší.
Jemu najviac Pomôžeš, ak vytrvas v tomto, čo robíš. Každý ústupok, či šanca ho zas len zlomia, aby sa vrátil k predošlému životu. (To už vieš, lebo to si robila doteraz. A vidíš, že to figu pomohlo.) Ty si bola zadnými vratkami. Žil s tým, že nech čokoľvek akokoľvek poserie, ma tu v tebe chodiacu peňaženku a ochotnú strechu nad hlavou, ktorá len čaká, keby sa on vráti (a že stačí vysloviť zaklínadlo v podobe pár vzletných sľubov, ako si uvedomuje svoju vinu a ako sa už tentoraz fakt polepší). Ak sa napriek tomu nespamätá, aj tak dobre, lebo by ta stiahol do sebou.
Či už si nájde ďalšiu nešťastnicu, ktorej bude ničiť život, alebo urobí horsie veci, asi to oplačeš. Ale treba si uvedomiť, že to nie ukážka toho, čo si zapríčinila, ale toho, čomu si utiekla. Lebo to by ta s nim čakalo.

Ja by som sa obávala už len dvoch veci: že ak sa on nespamätá, tak sa raz možno ako emocionálna pijavica zavesí na tvojho syna a bude ničiť život jemu. a že možno z času na čas budeš v živote nepríjemne zakopávat o polená, ktoré bude zanechávat on v podobe obvinení, že kvôli tebe klesol, kam klesol.

@borkavan asi reaguješ na úvodný píspevok, od vtedy sa totiž udialo veľa a práve aj to s tými drogami sa mi potvrdilo...takže ty si ho odhadla po jednom príspevku, ja až po roku a pol ... 🙂 :( Ale to je tým, keď som v živote nemala skúsenosť s drogami ani ľuďmi čo ich berú. Netušila som , že jeho správanie sú tiež príznaky...a boli.

Skúša stále, veľmi sa chce stretávať, aspoň si volať, ked vidí že ja nie, chytí amok a hovorí, že som mu vrazila kudlu do chrbta atd...potom zase ved on ma miluje a on mi dokáže že o to stojí aaaa furt...preto som mu povedala, že OK. Dokazuj. Ale stretávať ani volať ani písať, si nechcem. Ja chcem začať žiť nanovo. A to by mal aj on.

@vecnenaivna tak teraz som celkovo nepochopila ta....si mu povedala, ze nech "dokazuje"...ale nechces od neho vlastne nic. Cize si sa rozhodla pre definitivny rozchod??

Ahoj,
ja uz som na Tvoj prispevok reagovala na zaciatku. Gratulujem k prvemu kroku, dobre a mudre rohodnutie. Konecne si zacala mysliet na seba aj na to malinke. Ako som uz pisala ten chlap je bipolar alebo robi drugs. Najlepsie bude, ked si vymazes kontakt na neho a aj rodicom povies, aby ho k Tebe nepustali. On je shopny nie sebe ublizit ako to slubuje ale Tebe a malemu. Podla mna je nebezpecny. Ja by som sa bala ho dat na rodny list. Len by Ti to uskodilo aj dietatu. Nech ma Tvoje priezvisko malinke a bude to pre Vas jednoduchsie aj s cestovanim aj s uradmi. Si predstav, ze by si chcela vycestovat a potrebovala by si povolenie od neho a zacal by sa chovat ako sa chova- crazy. Ako to vysvetlis malemu, vies ja som Ti slubila ale Tvoj biologicky otecko ti tu dovolenku nedopraje, lebo nema dobry den. Prerus kontakt aj tak sa divim, ze sa s nim stretavas - ohrozujes seba ja male. Ak sa Ti bude vyhrazat, povedz ze sa bojis o svoj zivot aj maleho a ked s tym neprestane tak ho budes musiet nahlasit na policii. /Uvidis ako zuteka, lebo je skutocne nebezpecny./ Ty si nic zle jemu neurobila, nie je Tvojou povinnostou mu ukazat dieta, nech rozhodnu sudy a to potrva. Ty dostanes rozum a budes sa na toto, co sa deje divat inak.
Drz sa a bojuj konecne za seba, posunie Ta to dalej.😉

@borkavan ešte k tomu druhému príspevku od teba, nemysím si že to budem ľutovať. Ľutovala by som, keby som to už teraz naozaj neurobila. Uvedomujem si spätne ako veľmi mi ublížil, okrádal ma, klamal (do dnešného dňa klame) , nadával mi, streidalo sa to samozrejme s nehynúcu láskou, ale tak sa žiť nedá, zbláznila by som sa a zázrak, že som sa nezbláznila doteraz... Ani nevieš koľko krát už sme boli v tomto bode. A ja tú šancu dala. A vždy poslednú. A ono vždy prišla ďalšia šanca, a ďalšia...a teraz ked sme zase tu, nedokáže pochopiť, prečo už tú ďalšiu poslednú šancu nie som schopná mu dať. Ked JA som bola tá čo básnila o kompletnej rodine. Ale to ON odišiel. A nie len to, veľa iného urobil. Jednoducho vo mne zadupal akúkoľvek dôveru voči nemu. Viem, že by som sa bála ho poslať do obchodu s kartou, lebo by sa z toho obchodu už nevrátil a na karte by ostala nula. Prišiel by po pár dňoch s úžasným príbehom, čo sa mu pritrafilo... Nedokázala by som mu veriť, že ide s kamošom na pivko, ked viem, že žiadnych dobrých kamošov nemám, všetko sú to lotri... a nikdy by nešlo o pivko... Všetko to mám zažité a už nechcem znova...Už nechcem preplakané noci, už nechcem prázdne sľuby. Mám rodičov bo boku, ktorý mi pomožu s malým, preto sa ani na pomoc od jeho otca nespolieham, lebo sa na ňu spoľahnúť ani nedá. To by som skôr zariadila všetko úplne sama, ako s ním. A uvidíme, možno čas, veľa času ukáže, že naozaj o to stojí. Bude makať, bude šetriť, bude čistý...a uvedomí si, že je čas na zmenu. Lebo ak nie teraz, tak už nikdy. Zmenu nezvládol, ked sme boli spolu a teraz hovorí, že ju nezvládne ked budeme od seba. Povedala som, že nie som Matka Tereza a on je dospelý muž, ktorý už musí konečne prevziať zodpovednosť za svoje činy a aj za budúcnosť akú si vytvorí. Lebo si ju tvorí len on sám.

@majka99999
Obavam sa, že mas pravdu. Asi sa bude stále snažiť urobiť si tú šancu u mňa. No ja si musim zviazať ruky aby som sa s ním nekontaktovala a tú šancu mu nedávala. Budúcnosť má veľa dvier...a čo my vieme, možno si naozaj až teraz ked príde o to posledné a jediné čo skutočne kedy mal uvedomí, že je na čase sa zamyslieť a zmeniť svoj život. Boh vie.
Keď sa niekto zabije kvoli laske, je to hrozne smutne...ale neuvedomoval si vtedy, že život mohol ísť ešte ďalej a on mohol stretnúť skutočnú lásku svojho života...Vtedy hold človek nevidí nič iba tú bolesť... :(
To s tým papierom urobim, vdaka 🙂 Minule som splnila aj tvoju radu o písaní si sľubov a háaj čo? Červený bod za červeným...
Peniaze by mal poslať v stredu, čiže 24.5, termín sa posúva, vraj ale na 100000000000000% ...... samozrejme... Vraj by chcel ist ten končík kupit so mnou, no ja už som mu poveala že s ním nechcem a nedokážem byť v kontakte a už vobec nie sa stretavať. Vie presne čo povedať aby ma zlomil, na aké miesta zatlačiť, aby na mňa pôsobil. Nevravím, že nemá ku mne vôbec žiaden cit a že aj ten malý je mu jedno...Ale ničím okrem slov ma nepresvedčil o opaku....žial....

@vecnenaivna a teraz čo s Tvojim nickom? .-)
To, že si sa rozhodla, je prvý krok, ustáť ďalší. Rozchody nie sú prechádzka ružovou záhradou. A v Tvojom prípade o to ťažšie, že čoskoro rodíš.
Nekontaktuj, nereaguj na jeho správy, nedvíhaj mobil. On po čase pochopí, že to myslíš vážne. Ani keby Ti napísal, že sa ide hodiť pod vlak. Lebo môže skúšať. Vie, ako na Teba a kde sú Tvoje slabé miesta (ľútosť, pocit viny).

Tvoje zachraňujúce správanie voči nemu a preberanie zodpovednosti ho udržiavalo v jeho problémoch.
Ty si z tej hry vysútpila. Neskoč do nej znova.
Držím palce 🍀

@moonlight1210 dakujem
Emocionálneho vydierania sa bojím aj ja, je to podla mna vec, ktorá sa nedá tak celkom v človeku zmeniť, je to roste niečo v ňom. Cítim v kostiach že sa bude ešte silno dobíjať späť, možno sa zase vypne k nejakým výkonom a bude silno dokazovať, no ničomu takému neuverím pokiaľ to nebude naozaj dlhodobá stabilita....Ak by si aj našiel nejakú nešťastnicu ako si sama povedala, bude to bolieť, ale aspon budem vidieť, že sa v živote prosto už pohol inam a hotovo. Nebránim mu, nech si nájde, nech je šťastný ... ;)
Presne toho, že každý ústupok a každá kvázi "pomoc" , by mu uškodila iba viac sa držím. Preto mu prosto nedám na ubytovňu, nenechám sa zlomiť ľutosťou a tou potrebou mu pomoct- ved potom bude lepšie, nech sa má odkiaľ odraziť. Tých odrazových mostíkov tu už bolo veľa...Teraz si musí nejaký urobiť sám. A AK to zvládne, k nakoniec dá svoj život do poriadku a celkom sám, o to väčšiu hodnotu to bude mať.

@lubkavargova1
Ano povedala som mu nech dokazuje. Lebo má na to celý život, je to mladý chlap. A v budúcnosti sa môže stať čokoľvek. Na teraz od neho nechcem nič. Len aby žil a aby žil konečne plnohodnotný život. Aby si uvedomil, že všetky jeho rozhodnutia majú NASLEDKY. A za všetko berie zodpovednosť už len ON sám. A keď ho ja o nejaký čas stretnem a bude na ulici pýtať cigarety, tak si môže byť istý, že s ním nepreovorím ani slovo. No keď ho stretnem čistému, upraveného s prácou a rozumom pokope...je to celkom iná pesnička. A je to celé len a len na ňom a budúcnosť si tvoríme dennými rozhodnutiami. Takto to vidím. Napriek všetkému mám ho rada, záleží mi na ňom. Ale už mu nedávam do rúk MOJ život a život malého. Má v rukách SVOJ život a na tom je toho sakra čo meniť a vylepšovať. Má plné ruky práce, no celý život pred sebou... ;)

@05ada
Priezvisko bude mať maličký určite moje o tom som neváhala ani na minútu. Jeho otecko raz povie že ho nemám uvádzať ako otca a následne, že chce byť v pôrodnici... Je to stále inak. No ja už viem že pri porode budem mať mamu. A ak sa aj do porodnice doplichti, to mu nikto nezakaze, je jasna podmienka, že musí zarabat prspievať a mať zabezpečený život na to, aby si vôbec mohol robiť nároky na syna. A tie nemá momentálne žiadne, len tie čo mu dovolím ja. A ja mu nedovolím malému motať hlavu ani mňa vydierať. Ak by ma aj začal, urobil by mi veľkú službu na to, aby som ho znenávidela a už mu v živote nedala ani ľudskú možnosť niečo napraviť aspoň v zmysle, že bude slušný otec.

@vecnenaivna ako som ti uz pisala, ziadny kontakt s nim. Vymaz cislo, zablokuj, popros rodicov, nech ta zatajuju. Musis sa odseknut. Pocuvanim jeho "dristov" a "slubov" budes len predlzovat svoje trapenie.
A kazdemu povedz, ze je koniec..... mne to pomohlo pri rozchode s prvym manzelom, uz som nechcela sklamat rodicov a tych ludi, co mi pomahali, ked mi on ublizoval 😉
Vezmi si to takto - ako sa asi citia tvoji rodicia, ked ti vzdy pomozu zo sraciek, do ktorych ta ten tvoj bajkar dostal a ty sa im odplatis tym, ze sa stale das presvedcit, ci uz na (dalsiu) poslednu sancu, ci stretko, ci kavu.....
Drz sa a uz sa s nim VOBEC nekontaktuj, kto ma tie jeho dristy pocuvat donekonecna????

Odseknúť by som ho nedsekávala. Veď bude otcom, treba aj finančne prispievať či?

@lenni2 a z coho bude prispievat? To skor bude z nej tahat peniaze, tu na ubytovnu, tu na toto a hento..... nie. Dala mu uz milion sanci. On chce s nou byt nie preto, ze ju lubi alebo ze mu zalezi na dietati. On chce s nou byt, lebo bola dlhu dobu jedina, co mu zrala tie jeho dristy, pomahala mu, a zivila ho..... ked pochopi, ze ona to fakt mysli vazne, tak sa jej na ulici ani nepozdravi a necudovala by som sa, keby zacal rozchyrovat, ze to dieta nie je jeho......

Otcom nebude, nema na to. Bude len chlapom, co poskytol spermiu.

Desím sa toho čo všetko ma ešte len môže čakať... 😖
Ak by mal aj z čoho prispievať, ak to bude myslieť vážne , že by sa naozaj staral aspon po tejto stránke, číslo účtu má ;) ....
Slubil, že ma nebude kontaktovať...no ja mu neverím. Bude hľadať zámienky, "náhody", dôvody...čokoľvek...tým som si istá.
A povedal, že chce aby som vedela, že kedykoľvek by som sa rozhodla za ním prísť ho pozrieť, vždy ho to poteší a bude rád...vraj na mňa nenalieha, len chce aby som to vedela.
Vraj milujem ťa, dávaj si na seba aj maličkého pozor...
Och ťažké kalibre mi dával pri lúčení...
Toto sakramenstky bolí a ja si musím nájsť spôsob ako toto najbolestivejšie obdobie zvládnuť v zdraví fyzickom aj psychickom...

@vecnenaivna len sa obrniť svojím zdravým pohľadom a názorom a nepodľahnúť jeho sladkým rečiam , veľký krok vpred si už spravila, tak to nepokaz a nevracaj sa, nepozeraj za seba , držím palce
poučená z tých jeho sladkých rečičiek si už dosť , tak neurob ďalšiu chybu

@vecnenaivna Taká otrepaná fráza- čas zahojí všetky rany!? Prídeš na to, že všetko zlé je na niečo dobré...a o rok už budeš niekde úplne inde, vyrovnanejšia a možno aj s iným mužom.. Hlavu hore..začni sa venovať sebe a mysli na svoje dieťatko, stres nepotrebuje, ale silnú mamu áno...

@vecnenaivna to je dobré, že máš podporu rodičov. Takže to zvládneš. neboj sa. A u neho nečakaj, že nastane zlepšenie. Radšej od neho nič nečakaj a len sa nechaj prekvapiť.
možno ťa prekvapí raz a možno nikdy.

Ďakujem vám žienky! ❤

@vecnenaivna prosim, kup si ten kocik sama. Uz ho vidim ako ked budes zase raz p*ca nevdacna, ako ti bude vykrikovat aj ten kocik. Ved on ti prispel. Ze ty si mu zrejme "pozicala" aj na 2 kociky, co nevratil, to on vidiet nebude. Kludne sa zariad odteraz ako slobodna matka. Vsetko je len na tebe s pomicou rodicov. Nerataj ani s 1 eurom od neho. A naozaj: uz sa s nim nebav. Len sa to bude snazit otocit voci tebe, po porode budes zranitelna, cim skor zacnes s ignorovanim, tym lepsie.

@majka99999 kočík si určite kúpim sama, s tými peniazmi nerátam. A AK by ich aj odniekiaľ zobral, splatím nimi časť nie malého dlhu voči mojim rodičom ;)
Ozaj najťažšia fáza pre mňa bude ignorovanie a odsrihávanie sa. Nikdy som to nedokázala voči nikomu na svete a toto je pre mňa ešte ťažší oriešok, ale keď už som zašla tak ďaleko, nemôžem si dovoliť pustiť sa späť.
Moja mamina mi stále hovorí, nech sa snažím nájsť cestu sama k sebe, k tej JA akou som bola a nájsť znova veci, ktoré ma tešili a robila som ich rada a dobre. Mne to však ide ťažko, lebo si prídem z časti brzdená tým, že som tehotná a bude malý, veľa vecí sa tak nedá robiť. Za iných okolností, by som si kúpila prvú letenku Hocikam a šla...Ale možné je aj to že za okolností, že by som nebola tehotná, by som sa toho vzťahu nepustila ešte veľmi dlho...ak vôbec...

Včera som mala zaujímavý telefonát volalo neznáme číslo...boli to tí jeho "kamaráti" a hneď na úvod padla otázka - Kedy prídem po JEHO veci?
Ja? Prečo by som mala chodiť po jeho veci ja? Vysvetlili mi, že on si po svoje veci neprišiel, proste od nich zmizol, že vedia, že ten posledný deň bol so mnou a oni mu tie veci nechcú vyhodiť ale nosiť mu ich nikam nebudú. Tak som povedala, že mňa toto vôbec nazaujíma a že ani ja s jeho vecami nič mať nechcem. Nie som jeho matka ani pestúnka a už vôbec nie sťahovacia služba!
Ďalej sa "kamarít" rozhovoril, ako toho má dosť, že mu poskytli čo mali a on ich nechal v úplnych sračkach, narobil im v bufete dlh, odišiel bez slova, všade na nich kydá, dokonca som sa dozvedela, že už aj zamestnankyni z vedlajšieho podniku stihol podať báchorku o tom ako mu v minulosti umrelo dieťa....(neviem, či som to tu spomínala, aj tento príbeh som si ja vypočula už dávno, pekne si s nm poplakala a aj pri rozhodovaní či ísť alebo neísť na potrat, ma to veľmi ovplyvnilo! nemôžem predsa človeku, ktorý už o jedno dieťa prišiel, zobrať aj druhé!...) Dnes už ničomu z toho neverím, bol to ďalší výmysel a o to nechutnejší, že na tak vážne téma....Dozvedela som sa, ako sa opíjal ako sa tam určite dostával aj k drogám (samozrejme, to že to brali s ním priznať nemohli) a saméé "pekné" veci. Vraj aj oni ho majú radi, ale od tiaľ po tiaľ. Aj oni mu dali veľa šancí (asi nie najlepších ale ok) a vždy ich sklamal a že on kým je v sračkách tak je mu dobre, akonáhle je mu naozaj dobre, tak vyhľadáva sračky...
Hoci ten telefonát vôbec nebol príjemný, po jeho skončení som si uvedomila, že mi hrozne pomohol. Prvý krát po večnosti som okrem ľútosti, bolesti a pocitu viny, pocítila aj HNEV. A bola som nesmierne hrdá, že som sa nenechala naposledy zlomiť a tú šancu mu nedala.
Jedno malé osobné víťazstvo pre mňa samotnú a môj duševný pokoj 🙂 .....

Ahojte žienky, chcem sa poradiť. Čím dlhší čas od rozchodu uplynul, tým je mi akosi ťažšie. Neviem, či je to aj blížiacim sa pôrodom a celkovo tým, že som veľmi emocionálna....
Myslela som si, že čím dlhšie budem bez neho a bez kontaktu s ním, tým mi bude lepšie, príde úľava, no je to presne naopak. Mám pocit, že mi deň odo dňa chýba viacej. Možno to nie je až tak jednoduché stratiť niť a kontakt s niekým, kto bol nie krátky čas vo vašom živote a vlastne vaším životom...Psychologička vraví, že úľava príde časom...No ja by som ju potrebovala akosi už teraz, aby som si zabránila urobiť hlúpe a chybné rozhodnutia. Bojím sa, že pod náporom emócií a týchto pocitov, aké mám, by som mu ešte aj nebodaj dokázala odpustiť. Neviem si to tak celkom predstaviť, je to niečo, čo si jednoducho nemôžem dovoliť urobiť, no momentálne ma moje pocity absolútne mätú.
Ďalej je tu aj záležitosť s otcovstvom, o ktorej musím v dohľadnej dobe definitívne rozhodnúť. Už sa viac prikláňam k možnosti, že ho neuvediem...ja Pani Naivná si možno ani neviem predstaviť, čoho by bol schopný, keby mal otcovské právo...Aj keď si vravím, že Niee, to by on predsa nikdy neurobil, táto naivita ma doviedla až sem takže...na to sa spoliehať nemôžem. A dopísať sa to dá vždy, v prípade, že by sa vesmír obrátil naruby a on by sa správal zodpovedne a slušne. V opačnom prípade mi môže ešte zo života spraviť peklo a tým aj malému, nikdy neviem, kedy mu v tej hlave prepne a nakoľko....Samozrejme sa ozýva stránka srdca, ktorá má pocit, že toto rozhodnutie je príliš kruté, no srdce tu už asi nemá čo hľadať, aj to už napáchalo dosť škôd.
Skrátka som zmätená zo svojich pocitov, chcem sa spýtať, či myslíte, že je to normálny proces a či to s pribúdajúcim časom povolí alebo ....?

@vecnenaivna nie som psychologicka,no budem sa snažiť poradiť Ti.Ozvalo sa Tvoje svedomie,máš výčitky z toho,čo si spravila,nebola si s tým zrejme tak celkom stotoznena,pretože tak Ti to len radilo okolie,aby si mu dala Zbohom-Ty to však v Tvojej povahe nemáš.
Teba to trápi vnútorne dodnes to ako to je,že sa s ním nestretávas,že si prerušila s ním všetky kontakty,Tvoje srdce Ti radi zrejme niečo iné.
No tento chlap podľa Tvojho opisu,mi nepripadal a nepripadá ako zodpovedný človek a hodný otcovstva.....
-ak by to myslel vážne s Tebou,s vami,a nevedel by si sám pomôcť,(no chcenie by tu bolo )už dávno by vyhľadal sam z vlastneho presvedcenia odbornú pomoc,a postupne by sa z toho možno vyhrabaval,tam by mu poradili,aby Ti postupne po krockoch dokazoval,že to myslí úprimne vážne s tou jeho nápravou.No on ešte do tohto bodu nedošiel a nedospel, a ktovie či sa tak niekedy vobec stane.
Ty si sa však musela rozhodnúť rýchlo,Teba tlačí čas.......čo bolo a je v konečnom dôsledku pre Teba,pre vás len obrovskou výhodou,keďže tu si strácala svoj vzácny čas.

Ja viem,že city sú jedna vec,no Ty musíš už dnes rozmýšľať viac rozumom,keďže nejde len o Teba,ale aj o Tvoje bábo.
No a myslím si,že emočne sa to vyrovna u Teba po pôrode,keď budeš mať už úplne iné problémy,a raz budeš na seba hrdá,že si sa raz takto rozhodla😉

@vecnenaivna .......nuž.......moja dcéra má tiež syna s takým podobným ako ty. Kým sa vnuk narodil, ešte sa chcela aj vydať za neho. Našťastie vtedy sa on nechcel ženiť. Keď sa malý narodil zistila, že má dve deti......Otec vnuka mal problémy s alkoholom a liekmi..... závislosť veľmi podobná ako u Vás..........a problémy normálne sa živiť, pracovať a zarábať pre rodinu to on nevedel a do dnes nevie.....vnuk bude mať už 7 rokov a je to stále to isté, keď má lepšie obdobie , tak sa hrá na otecka a blbne malého.......keď má zlé obdobie, tak posiela SMS, že sa ho vzdáva a aj pol roka sa ani neozve a samozrejme ani neplatí na neho......a vnuk potom trpí, lebo má otca rád......takže podľa našich skúseností Ti neodporúčam ho uviesť ako otca a už vôbec sa k nemu vracať a odpúšťať mu, pretože keď budeš vidieť ako dieťa čaká na otca a on na neho kašle, pretože nemá peniaze a prednejší mu je chľast, drogy, lieky alebo iná závislosť, tak si budeš hlavu búchať.....a nečakaj, že on sa zmení, to sa nestane, bude to len horšie a tak ako môj "zať" bude klesať fyzicky aj psychicky a bude z neho len troska, ktorá by Ti aj tak bola nanič, len by Ťa ťahal ku dnu a to si ty nemôžeš dovoliť, nakoľko budeš mama

@vecnenaivna
Prečítaj si svoj príspevok z 24.5

@vecnenaivna vola sa to spomienkovy optimizmus. Pod naporom hormonov a citov ktore voci nemu zjavne prechovavas zabudas na to zle a do popredia sa deru spomienky na pekne chvile a tvoje predstavy o krasnom zivote spokojnej rodiny. Nic by som ti nezelala viac ako happyend, ten sa vsak konat nebude. Celu pereput si musis prejst sama a sama dospejes k finalnemu rozhodnutiu, pamataj vsak ze to nie je uz len o vas dvoch, ale aj o dietati, ktore svet vnima cez emocie. Nechape preco ludia ktorych miluje prichadzaju a odchadzaju.

@snehuuulienka , ano to je uplna pravda...napísala si to veľmi pekne, dakujem ti. Je to ťažké, v tomto období, ešte aj v mojom veku, + v tejto situácii robiť dôležitné až životné rozhodnutia...no inak to nejde- nepočkajú. A hoc sa cítim zahnaná do kúta okolnosťami, je to možno zároveň aj moja záchrana, že konečne začínam rozhodovať správne a rozumom, nie citovo. To sa musím naučiť v živote robiť celkovo viacej. Dúfam, že ten čas, kedy to už všetko doznie a príde pocit úľavy a toho, že som na seba hrdá, príde čím skôr. Potrebujem byť silná pre bábo a nie sa zaoberať týmto...hoc to bude ťažké nakoľko ten človek akosi bude navždy súčasťou môjho života...... Len dúfa, že sa nerozhodne mi z neho urobiť peklo...

@martam11 dakujem za osobnú skúsenosť, je to pre mňa veľmi poučné a dôležité vidieť, čo sa naozaj môže diať...z tohto presne mám strach. emočné výkyvy kedy sa bude strašne chcieť hrať na milujúceho ocka, bude sa ozývať, prosiť, plakať, prisahať, sľubovať, vymýšlať výlety a nebodaj aj peniaze donesie...a potom ho to zase prejde a stratí sa.Úprimne mám celkom des z predstavy čo všetko sa môže v budúcnosti ešte diať...Na otcovstvo ho uviesť teda asi neuvediem, skutočne sa však bojím že práve tým spustím peklo v ňom samom a tým pádom peklo aj pre nás. Neiem čoho bude schopný z trucu alebo pocitu krivdy (aj ked na žiaden nemá nárok!!!)
V happy end by som chcela veriť aj ja, ja sa však snažím dúfať už len v taký happy end, že mi tento chlap dá pokoj a nechá nás žiť život v pokoji. A ak oho bude zasahovať, tak len príjemným spôsobom, nie robením si nárokov a citového vydierania...

@vecnenaivna to je taka nostalgia, nepodliehaj tomu. Taketo vlny este pridu, chvilu ho budes nenavidiet, chvilu zase rozmyslat, ze predsa len si este mohla dat sancu (ako pise marcelatje, zle sa snazi mozog zabudnut)...
Nezabudaj, dopisat sa da otec vzdy a staci dohoda vas 2. Ale na vymaz treba sud. A ta skoda, co moze napachat... Hlavne si uloz vsetky spravy, ako sa vzdava maleho a tak, vsetky, kde ukazuje svoju labilitu. Mozno, ak sa raz budete sudit o zakaz styku sa to zide.
Zatial bud silna, maj pobalenu tasku a daj synovi meno, ktore sa paci tebe a ktore ti ho pripominat nebude.

@vecnenaivna to je normalne, este sa takto budes citit velakrat. Ale aj to prejde. Ved si spomen. Uz si to zazila predtym....vratila si sa k nemu a.....co? Bola si stastna a naplnena? "Zmenil" sa? prd.....
Proste ho teraz neries. Zakaz si to. Koncentruj sa na maleho a na dennodenne cinnosti. Ved ak sa nedajboze "zmeni", este stale mate dobrych 30-40 rokov na to, zit spolu stastne az kym nepomriete.......

@vecnenaivna @vecnenaivna pokiaľ on sám nepríde za tebou, že chce byť uvedený v rodnom liste ako otec, tak to nerob. Alebo si zisti, ako je to s výživným, ked neni uvedený ako otec dieťaťa. Vieš... také reči, že od neho neber ani kočár, ked ti ho kupi..sú blbosť a to môžu radiť iba matky, čo to v živote nezažili.
Každá pomoc, koruna dobrá od hocikoho, vážne.
A vidíš, hovorila som ti, že príde čas, kedy ti bude smutno za ním a viac budeš naklonená k nemu a uvažovať...
Úlava tak skoro nepríde, lebo sa ti narodí vaše spoločné dieťa a tebe bude ľúto, že nevidí jeho prvý úsmev... alebo pretočenie... alebo že nemáš kompletnú rodinu, že však tvoje malé si to zaslúži...
no ešte budeš mať všelijaké myšlienky a budeš ho všelijako ospravedlňovať sama pred sebou, bez ohladu na to, či sa ti ozve alebo nie.