icon

Som nešťastná v manželstve

avatar
alienka37
5. mar 2014

Ahojte všetci. Asi sa potrebujem poradiť, alebo počuť iné názory ja už neviem. Žijem s mužom 14 rokov z toho sme 12 zosobášený, mame dve deti 13 ,5 a 12 r.
Na začiatku nášho vzťahu to nebolo také tragické ako sa to postupne ukazovalo. Manželove nervové stavy sa už pre mňa stávali neúnosnými. Nie lenže kričal po mne ale aj po deťoch. Urážky, že nie som normálna, že mám v hlave nasraté, či som je....., a ani už neviem čo všetko. Trpela som to 5 rokov! 5 dlhých rokov som sa bála otvoriť si ústa a povedať niečo. Bála som sa kričať ja na neho aby som ho ešte viac nevyprovokovala. Nikdy som sa s ním nehádala, málo kedy som mu odporovala. Všetko len aby bol spokojný a nekričal. / ako dieťa som si toho užila dosť/ Naše deti sa po týchto prejavoch nervov nebavili ani so mnou ani s ním, lebo videli, že sa niečo deje. Ja som bola tá, čo sa potom išla pchať do zadku jemu aj keď som si bola vedomá, že som nič zlé neurobila ani nepovedala, aby tak reagoval. A to všetko len aby bolo doma ticho a on spokojný bez nervov. Jemu to nedošlo, keď som dala otázku - " ty sa nevieš normálne baviť?" žeby mi to mohlo aj vadiť, takéto jeho správanie. Keď som sa pýtala -" to musíš kričať?" Odpoveď bola nulová. Teraz ma naštartovala len jedna tupá príhoda. Na dvojhodinovú prechádzku som deťom nezobrala vodu. Kázala som im doma aby sa napili doma. Keď zistil, že tú vodu nemám to tá otázka pred ďeťmi - " ty máš v hlave nasraté?" Moja proti otázka - "to nevieš inak povedať?" Odpoveď - "asi ne!" ma už natoľko položila, že som nemala silu povedať už nič. Doma tichá domácnosť a dcéra mi povedala, že vidí, že som nešťastná. Toto ma naštartovalo k tomu aby som urobila radikálne rozhodnutie. Nevedela som mu to povedať, tak som to všetko dala na papier. Veď ten znesie. Všetko som napísala v skratke na dve strany. Ako som z neho psychicky v prdeli, že už takto ďalej nevládzem a nechcem takto žiť a podobne. Došlo mu, že ide do tuhého a chce sa zmeniť, nervy držať na uzde ako sa povie. Aby som mu odpustila, prepáčila. Ja viem odpúšťať aj prepáčiť, ale neviem zabudnúť na to všetko.
V hlave mám jedinú otázku - dokedy? Dokedy to vydrží? Kedy nedopatrením poviem niečo čo nemám a on zas vybuchne. Som na dne. Zistila som, že už ho ani neľúbim. Je vo mne také prázdno, že k nemu nič necítim. Povedala som mu na rovinu, že to chcem ukončiť. A on prečo mu nedám šancu. Ale ja si myslím, že tých šancí už bolo dosť. Ostávala som kvôli deťom, ale už to takto nechcem. Ja som nešťastná a na dne. Neviem ako k tomu došlo ale ideme do poradne. Som zvedavá čo bude. Aj keď som na 95% rozhodnutá.

avatar
sendy182
5. mar 2014

@alienka37 no psychický teror nie je o nič lepší ako fyzický.......urob hrubú čiaru.....porozprávaj sa s ním normálne mu povedz skús bez plaču a hrdo.....že má každý chyby.....a nik nie je bez chýb......ak niečo pozabudneš je to normálna vec.....nech z toho nerobí tragédiu.....horšie veci sa stávajú.....oveľa horšie ......čo by robil potom..???...ako by reagoval...?..tvoj manžel je možno ťažká povaha......spomeň si ako sa správal doma u svojích rodičov, keď ste sa spoznávali.....videla si tieto črty?.....alebo sa zmenil k horšiemu...?.....ste rodičia dvoch dospievajúcich detí......kľudne manželovi povedz nech ťa nezhadzuje pred deťmi pretože to berú ťažko a trápia sa......držím palce.....hádam to ustojíte.........deptanie vo vzťahu nie je nič moc.....no za rozhovor medzi vami to stojí..........a v neposledom rade.....všimla si si kedy sa tak k tebe správa?.....stres?....nestíha.....peniaze alebo čo?.......nech si to otočí?....ako by sa mu páčilo keby si mu takto ti tresla somarinu pred publikom?..........alebo osamote

avatar
dari
5. mar 2014

@alienka37 roky mu to tolerujes a trpis, si ticho....asi to berie ako normalne. a mozno si mu tym listom ozaj "otvorila oci" .....tak preco mu nedas tu sancu? ty si teraz znicena, nelubis ho, chces byt stastna! /trochu mi to pride ako z telenovely/ ....inac asi aj ja by som sa po tolkych rokoch asi tak citila....

avatar
smutnyzivot
6. mar 2014

Ahoj,ja som tu písala diskusiu pred 2 dňami.Tiež zažívam niečo podobné ako ty.
Ale ja po 9 rokoch manželstva jednoducho neverím že sa moj manžel zmení.Tiež nemám žiadne sebavedomie,tiež som u manžela nechopná,zlá,obyčajná nula a neviem čo ešte.Ja už som ale rozbehla veci a vybavujem všetko čo potrebujem.Práca,jasle,bývanie.Aj teraz len čo dopijem čaj,oblečiem dieťa a vyrážam vybavovať ďalšie veci čo potrebujem.Som si vedomá že dlho budem na tom finančne zle ale za ten kľud mi to stojí.Dostalo sa mi tu na MK neskutočnéj podpory a porozumenia a dodali mi tu nádej a silu a to by som ti dopriala aj ja.Žijeme len raz,prečo by sme nemohli žiť lepší život? Je to predsa len na nás.Drž sa.

avatar
maminuska
6. mar 2014

@smutnyzivot tebe sa ani nečudujem , pretože ty máš manžela fakt že chrapúňa prvej kategorie a ani ja by som jemu šancu nedala, u teba je to podľa mňa ďaleko horšie.
Zakladateľka témy tu nepíše o tom že by jej nedával peniaze, nechával ju o hlade , nekupoval veci deťom .... , píše skôr o tom že ju donedávna nevyberane urážal.
Jej muž to chce zmeniť teda aspoň sa o to pokúsiť, chce len šancu ..... tvoj o to ani nestojí a ani nemieni pre to niečo urobiť, žiadna manželská poradňa jednoducho nič.
Je veľmi fajn že si sa rozhýbala, že to začínaš riešiť a že si zobrala svoj život do svojich rúk . Silno ti držím palce.

avatar
alienka37
autor
6. mar 2014

@sisaha máš pravdu - asi. možno by som mu mala dať šancu a nezahodiť tie roky spolu prežité, ale ja sa bojim, že to nedokážem. On tú šancu chce. Ale pochybujem, že bude súhlasiť s tým aby som išla na nejaký výlet sama. Ak vezmem deti, to áno. S tým by súhlasil. Ale ak pôjdem sama, čo aj SAMA ísť chcem, tak si bude myslieť, že je v tom niekto iný. A to nieje. Nechcem chlapa ani vidieť!!! On mi proste neverí, že by som vážne išla sama. Skúsim mu to povedať. Už som nad tým rozmýšľala, že oddych by bol v tejto situácii najlepší. No skúsim.

avatar
sisaha
6. mar 2014

@alienka37 ty ho predsa tiez nedrzis na retazi.. Ak nebudes odchadzat na noc kazdy druhy den, tak by ta nemal podozrievat... Preco sa neobava, ked mate napr.. vianocny vecierok v praci? Alebo nejake celofiremne aktivity na dva dni a viac? Prave na takychto sa to pári hlava, nehlava.. Nejaky welness s kamoskou nie je ziadna hrozba.. A pokial zacnes nenapadne - na tri hodiny a postupne predlzovat, tak si zvykne..
Sancu mu daj.., az ju nevyuzije a nepride zmena k lepsiemu, tak to rieš.

avatar
panidia
6. mar 2014

@alienka37 Poslala som ti súkromne poštu 🙂 .

avatar
zvolsiinylogin
6. mar 2014

mam rovnaky problem ako ty...az na to, ze mi sme len zasnubeni, vsetko zacalo, ked sme spolu zacali zit...najskor hrube spravanie, potom urazky...sme spolu pol roka a uz davnejsie citim, ze tonevydrzim.....uz minule som mu odpovedela, a ty co picujes? chcem to zmenit, len neviem ako....nechcem, aby mi raz nadaval pred detmi, alebo nebodaj zdvihol na mna ruku - ale to asi nie....pozname sa 7 rokov, z toho tri sme uz spolu....doma tiez ma nevyberave spravanie k mame, alebo skor podla toho, aku ma naladu....pristihla som ho, ked som tajne vklzla do domu ku nim...

avatar
alienka37
autor
6. mar 2014

@zvolsiinylogin my byvame u jeho mami. A na tu vie tiez pekne nahucat. Ale to je jej problem, ja ju neriesim! Svojich mam dost! Ak s nim ostanes ak sa taktotchova, neviem neviem cotbude dalej. Ja mam skusenost a nechcem ti radit, len nazor ti povedat mozem.
Niekto mi raz povedal - ostatny ti mozu ukazat cestu, ale ist po nej musis sama!
A momentalne mam tych ciest tolko, ze neviem kade ist! Ale jedno viem - neviem ho mat rada, alebo lubit. Ako to clovek moze sam sebe rozkazat? To sa neda! Idem psychologicke, zas sa dozviem novu cestu a potom sa musim rozhodnut na 100% co dalej

avatar
zvolsiinylogin
6. mar 2014

@alienka37 nybyvame u nasich...boli sme spolu na byte, a majitelka nas vyhodila s tym, ze ona si rozbit byt neda, lebo je typicky neurotik, ale keby som tam chcela ja byvat, ze mi dovoli...chvilku sme boli na chatke, skoro tyzden, tam mi len nadaval a zacal rozbijat veci...no iba hodil flasticku o s stenu, ALE BOL NEOVLADATELNY, TAK SME SKONCILI NAKONIEC U NASICH....aj tu s tym pokracoval, ale kym sa do toho nenamontovala mama, jasne povedala, ze ak s tym nemieni prestat, tak ho vyhodi...a tak sa skludnil...teraz ked sa mu nieco nepaci, hlasovo sa kroti, len minule mi vytkol, ze keby som mala dieta, tak mi ho zobere socialka, tak som uz nevydrzala a zacala nadavat, a este som povedala, ze ak chce mat klud v rodine, tak nech to nezopakuje...a odvtedy mu nevadi ani vona z jedla, aj ked mi nieco prihori, ani nitka na koberci, ze nie je povysavane, ani nic....inac je velmi robotny a cistotny....bojim sa, co bude, keby sme byvali zas sami 😠
my mame obaja dus.poruchu, on maniu a ja schizo, takze v podstate sme podchyteni, on musi lieky, lebo je naozaj prudky, niekedy si poplace, niekedy povie, ze si nieco spravi, trocha ma to vytaca, ale co uz...inac vecsinou casu sa s nim da....tak neviem, lubim ho...

avatar
alienka37
autor
23. okt 2015

Ahojte som späť. A mojimj problémom čo som tu pisala. Dala som mu sancu sa zmeniť. Dali nam hypotéku a kúpili sme byt. Od marca tohto roku tam byvame. A problém? Tricha sa pomenil ale je. Zmenil sa, áno. Nenadava mi toľko ale krik ostal. Ze je nervózny stale. Aj na deti. Ja im dovolim on nie. Tak to chcem uz radikálne ukončiť. Povedala som mu ze k nemu uz nič necitim a chcem rozvod. Intimita posledný mesiac bola pre mna nasilu len aby bol spokojný. Ach boze ako som sa tesila ze budeme sami a bude klud. Ale opak je pravdou. Tak sa idem trápiť sama

avatar
timea7
23. okt 2015

@alienka37 je mi to ľúto, ale neurobila si zle, dala si mu priestor, šancu, urobila si všetko preto, aby si pre deti zachránila rodinu, aj keď neviem, či je spolužitie v rodine, kde sa kričí, aj na deti 😒 pre ne tým pravým....Možno ho bolo treba okrem samostatného bývania dokopať k psychológovi, to, že nezvláda svoje emócie, že je nervózny, z niečoho pramení. Urob ešte posledný pokus, vypíš žiadosť na rozvod, daj ju pred neho s tým, že si ochotná s ňou počkať, ak je on ochotný navštíviť odborníka a pracovať s ním na tom, aby zvládal svoje správanie. Ale ak k nemu nič necítiš, ak sa nedokážete dohodnúť na rovnakej výchove, ak je intimita s ním pre teba len povinnosťou, obávam sa, že to už ani nemá zmysel. Okrem toho, pochybujem, že by si ho k tomu odborníkovi dostala a keby si ho tam aj dostala, že by k nemu pravidelne chodil. Sama musíš zvážiť, či ešte chceš, či máš chuť zabojovať, alebo si už v štádiu, že máš pocit, že si vyčerpala všetky možnosti a snažíš sa len ty sama s mizivým výsledkom.....vzťah musia budovať dvaja. Vaše deti sú už veľké a veľmi dobre chápu. Držím ti palce, aby si všetko zvládla a o nejaký čas sem napísala, že si spokojná a šťastná.

avatar
jajami
23. okt 2015

@alienka37 Ahoj, velmi Ti drzim palce, osobne si myslim, ze si mu dala uz sancu. Ono sa vsetko nachvilku utrasie ale povahu cloveka nezmenís. Je to tazke rozhodnutie, ale klud v dusi je ovela prospesnejsi. Ja sa tiez dostavam zo zlozitej situacie, som 2 týzdne bez svojho muza, zvladam to celkom dobre, len mi je smutno, ked maly je prec - u neho. Clovek stale caka, caka a dufa, ze sa ten druhy zmení. Dobre si to zvaz, zivot je len jeden a zit v neustalom strese a napätí,to je nad ludske sily. Drz sa.

avatar
alienka37
autor
23. okt 2015

Prave mi vravi ze si to mam rozmyslieť ved je tu ta hypo. Onobto vyzerá zle, ked si to premietnem ako by som žila, asi to aj bude zle. Ak vyplatim sama hypo aj najom, elektrinu, a ucty ostane mi 250 z vyplaty. Na mna a dve deti. Plus výživné - - snad prezijeme.
Ďakujem vam za podporu. Idem teda rozmýšľať. Viem ze city neoklamem. Jedine sama seba.

avatar
lolonka
23. okt 2015

@alienka37 .....ahoj....som si teraz čítala tvoju situáciu.....dá sa z toho vyžiť....musí ti platiť výživné....konečne sa budeš cítiť slobodne...nie ako vták v klietke....držím ti palce..

avatar
liliuska
23. okt 2015

Preco si brala s nim hypoteku na byt ked vies, ze problem tam vzdy bude....ludia sa nemenia...naslubovat vedia kadeco no len chvilu to dodrziavat, Hypoteku mas dalsi problem co s nim budes riesit. Bude ochotny odist, prepisat majetok na teba? Dobre si vsetko dopredu vyzisti a zorganizuj. Je kopu rodin co vyziju z mensieho rozpoctu, to urcite das len budete musiet davat pozor na vydavky. Drzim ti palce...ja som tiez rozvedena matka...kolkokrat slubil, ale vzdy to potom bolo horsie. Tiez zijem z jednej vyplaty, uver platim, akurat sa mi nesmie nic stat...nejaka PN a podobne. Mozno casom stretnes niekoho kto si ta bude vazit a znova najdes svoje stastie....ja som tomu neverila ale uverila. Bud silna, nepodriaduj sa, zi svoj zivot ako si zasluzis.

avatar
alienka37
autor
23. okt 2015

No. Je po rozhovore. Povedal sice to co som čakala ale u mna to nic nezmenilo. Vraj nervy aj z prace aj z uveru aj z deri aj zo mna. Viem ze nikto nieje dokonalí ani ja . Naucila som sa povedať svoje a to neskusne. Vraj z bytu neodíde. Tak neviem. A potom vraj budeme tu bývať spolu ale buďme ako kamarát. No uvidíme. Nechcem tetaz podávať o rozvod lebo vraj by to mohlo nejako vyjsť pred Vianocami a nechcem ich detom kaziť. To snad pochopí každý. Tak sme sa dohodli ze potom. Ak nezmeni názor na sťahovanie zrejme pojdem ja .

avatar
alienka37
autor
23. okt 2015

@liliuska ahoj. Len k tej hypotéke: verila som ze tie naše nezhody a jeho nervy pramenili v tom ze sme nemali samostatnu domácnosť. Verila som ze ak budeme sami sa všetko zmení. Tešili sme sa na novy byt. No akonáhle sme tu začínajú nervy.

avatar
andrea334
25. okt 2015

odíd od neho..nič sa už nezmení..vysloboď sa..každý má právo byť šťastný...uvidíš..neoľutuješ !

avatar
casy
27. okt 2015

@alienka37 veľmi podobný príbeh zažívam aj ja ... len ja neviem ako ďalej ☹

avatar
andreadem
1. nov 2015

@casy ahoj... To mi je luto,, hlavne ked vidim ze mate este male mimco 😔

avatar
kiara88
1. nov 2015

@maminuska
ani nevieš kedy, ako rýchlo pri týchto chlapoch stratíš sebaúctu, sebahodnotu - našťastie niektoré si to aspoň uvedomia a "chytia sa rozumu", ale niektoré trpia a j s deťmi veľmi, veľmi dlho niektoré aj do smrti ...
všetky, ktoré sme tu v podobných situáciách si nesmierne vážime každý názor, každé povzbudivé slovo alebo nasmerovanie niekam, ale tak ako som spomínala vo svojom príbehu, kto nezažil, nepochopí ....

avatar
anika151
5. nov 2015

Zdravím tiež som vydatá 4.roky.Ale strašne mi vyčíta všetko možné.Najmä ma trápi keď ma depta psychicky.Ze sa rozvedie somnou kvôli tomu že chodim na modry konik si mysli ze ho tu podvadzamheh neviem s kym keď si tu dávame rady a predávame rozne veci.Trapi ma že je ku mne taký agresivny je to možno aj kvôli peniazom že sme v nudzi a nemôžme si nic dovoliť ani nikam ísť.Koli našim úverom.Ale zato nemusi ma stale hrešiť zato že sme bez peňazí

avatar
timea7
5. nov 2015

@anika151 mne keby muž povedal, že sa so mnou rozvedie, preto, že chodím na MK, že ho podvádzam a podobné drísty, tak mu poviem, že chvalabohu!!!! Peniaze nie sú problémom, s nedostatkom peňazí zápasí väčšina mladých párov. U vás ide o manipuláciu a týranie. 😒 😒 😒 😒 je celý bez seba z toho, že by ti tu niekto mohol napísať to, čo ti píšem ja a on by prišiel o svoju obeť. Nechápem, na čo si s takým volom mala vôbec dieťa. A že ťa hreší, že nemáte peniaze? Dieťa ste plánovali? Aj on? A že je agresívny? Ty mu to trpíš? Prečo? Nemáš kam ísť? Začala by som sa obzerať po práci a zvažovala odchod od neho. Lepšie to nebude. Keď si ťa neváži teraz, keď by mal byť zamilovaný ako kôň do kopy sena, bude sa to len a len zhoršovať. A odstráň si fotografiu, pre teba bude lepšie, ak tu budeš vystupovať v anonymite.

avatar
kiara88
5. nov 2015

presne tak - aj ja som časom zostala bez kontaktov, kamarátiek a postupne aj rodiny .... len aby mi niekto neotvoril oči náhodou !!!! všetkých očirnil, okritizoval, nikto nebol dosť dobrý a hodný ani vhdoný aby sa snami stretával ....

avatar
timea7
5. nov 2015

baby, kde na takých debilov chodíte? Prečo ste im dovolili, aby vás izolovali od sveta? Prečo ste sa nevzopreli hneď pri prvom pokuse o izoláciu? Chápem, že ste zrejme submisívne typy, ktoré vždy chceli len aby bolo dobre, ale keď ste už dlho cítili, že takto žiť nie je správne a nevyhovuje vám to, prečo ste to neukončili? Zo strachu z neho? Zo strachu z budúcnosti?

avatar
kiara88
5. nov 2015

@timea7
zo strachu, ktorý nevieš kde pramení, kde vzniká, prečo, nevieš ho pomenovať - len cítiš .... a ak sa pokúsiš vzoprieť, veľmi rýchlo pochopíš, že tadiaľ cesta nevedie - a ak o tom nikomu triezvo sa pozerajúcemu na svet nepovieš, tak je koniec, má ťa v hrsti pod krkom - a celkom systematicky ťa od takýchto triezvo zmýšľajúcich ľudí izoluje - ale veď ty to všetko vieš 😉 - naozaj to v reále tak funguje ako je to v tých knihách napísané ☹

avatar
timea7
5. nov 2015

@kiara88 prečo vzoprieť sa? To je zbytočné. Zbaliť sa a odísť. Ukončiť to. S jedným dieťaťom nie je zložité vyžiť aj bez muža.

avatar
7certik7
5. nov 2015

Nestracaj cas..taketo recicky poznam..chvilu bude klud no ked je raz clovek nervak tak aj ostane..nestracaj ccas s niekym,kto ti za to nestoji..otvorila ssi oci konecne chod dalej..hlavu chore urcite nattafis na nejakeho schopneho chlapa,ktory ssi ta bude vazit 🙂drzim.palce

avatar
deyna
13. nov 2015

zeny, citam tuto diskusiu a az mi hrdlo stahuje a idu slzy do oci, mam to take iste a je mi jedno kolke z vas mi budu nadavat, lebo aj take su tu, ze som submisivna a sama si za to mozem, dnes sa nam na nahneval, lebo som nesla na ednom aute s nim do prace, ale na druhom, aby som mohla byt vcas doma. tiez som mala pomyslenie na to, ze ak by sme sami byvali, bolo by to lepsie, ale vidi, ze ked je muz nervak, co si nosi nervy z prace, a nema problem to preniest na zenu a deti, tak to nepomoze, kolkokrat sme sa uz ropravali, hadali, boli mi vynadane, ale nic radikalne a na dlhsi cas sa nezmenilo, len ked je totalne v pohode, tak aj pomoze, je mily k detom, ale to je raz za mesiac., @alienka3 velmi sa bojim, ze to skonci, aj ked asi aj chcem aby som uz bola kludna a nie mala cely den stiahnute hrdlo, co bude, ked sa po praci stretneme. povedala so mu ze uz sa ho aj bojim, ale ocividne si to k srdcu nezobral, lebo tato tema sa uz viac nespomenula. stale ma chce len pre seba, aby som robila v tom istom meste, mala cas pre neho, proste len on....a ja, deti su uz mimo, akokeby zataz. Ja si viem predstavit nasu spolocnu existenciu, teda vzhladom na jeho sposoby, len keby sme boli sami, ale aj ked deti odrastu, stale budu nase, budu k nam chodit, alebo budem varovat vnucence, co on teda nemusi.
budem rada ked sa od teba dozviem pozitvine spravy a hlavne ze uz budes s detmi v pohode