Som nešťastná v manželstve: Rozvod alebo nádej?

Ahojte. Zaujímal by ma Váš názor na moju životnú situáciu. Som vydatá skoro 7 rokov, máme 4 ročné dieťa. Naše okolie vníma naše manželstvo ako ukážkové, obdivujú môjho manžela aký je úzašný manžel/otec. Lenže nikto nevidí čo sa deje doma a aká naozaj nešťastná som. Neviem ani vlastne kde začať.
Dieťa sme chceli obaja. Dlhšie sme sa snažili. Celé tehotenstvo bolo v poriadku. Skôr všetky problémy začali po pôrode. Rodila som cisárskym, manžel mi vôbec nepomáhal. Ledva som sa hýbala, každý pohyb neskutočne bolel, jemu to bolo jedno. Pokiaľ som ho vyslovene nepoprosila, nech mi s niečim pomôže, tak ho to nikdy nenapadlo. Či sa to týka dieťaťa alebo nejakej činnosti v domácnosti. Nikdy, naozaj nikdy neišiel s dcérou sám von, či ju pokočíkovať keď bola maličká, alebo neskor na ihrisko alebo podobne. Tiež ju nikdy nestrážil - myslím tým, že nikdy som nemohla ísť nikam sama bez malej, že by s ňou zostal on doma. Či som len išla do obchodu, musela som ju vždy zobrať so sebou. Raz sa stalo, že som mala naozaj ťažké zdravotné problemy a musel s malou zostať kým som chodila po lekároch. Nebola som preč ani hodinu a už mi volal, že kedy mienim prísť a nadával mi. V podstate poslednou dobou mi stále nadáva. Navarím obed - jemu nechutí, som neschopná a nadavky. Dieťa ochorelo - som neschopná matka ktorá sa nedokáže postarať o dieťa. Naozaj ma z toho obviní, že za to že dcéra ochorie môžem ja. Ja nemôžem chodiť nikam. Sama som bola vonku asi keď sme nemali dieťa. Za to on s kamaratmi a kadetade chodiť môže, či cez deň, či ráno. Unavuje ma byť na všetko sama. Unavuje ma stále počúvať nadávky. Mne nadáva, že som zlá mama, ale čo je on za otca ? Vôbec sa o dcéru nezaujima. Aj keď príde po robote domov, radšej si nájde inú činnosť len aby s ňou nemusel byť. Dcéra to tiež zvláda ťažko, začala mať záchvaty plaču, zajakáva sa a plače, že chce tatinka. Som naozaj zúfalá. A tento človek, chlap ktorý nevenuje dcére žiadny čas, ktorý mi len nadáva, nemá pre mňa pekného slova, chce ďalšie dieťa. Rozumiete tomu? Ja som mu povedala, že na to nech zabudne. Má jedno dieťa ktoré ho vôbec nezaujima už 4 roky. Veľmi dlho už uvažujem nad rozvodom. Len sa veľmi bojím, ako by to dcéra zvládla, keď už teraz na dennej báze má záchvaty plaču za otcom. Myslíte si, že rozvod je v takomto pripade jediná cesta? Alebo naivne “veriť”, že sa zmení?