Som nešťastná v spoločnom bývaní
Ahojte,
obraciam sa na vas s prosbou o nezaujaty pohlad na vec, prip. radu. Alebo sa chcem mozno len vyzalovat (ja viem, ze si za svoju situaciu mozem sama).
Byvame v dvojgeneracnom dome, kde mame spolocny vchod a kupelnu so starymi rodicmi mojho muza (su to rodicia svokry), vsetko ostatne mame kazdy zvlast. Cez zahradu byvaju svokrovci. Nez sa nam narodilo dietatko, bolo vsetko v poriadku, cely tyzden sme sa riadne nevideli (len obcas), cez vikendy a sviatky sme sa stretavali vzdy pri spolocnych obedoch. Ked sa nam narodilo dietatko, vsetko sa zacalo menit. Muzovi starki chodili asi 20x za den (hlavne babka), svokrovci asi 5x za den. Moji rodicia ziju par km od nas, ti denno denne nechodievali, ale snazili sa tiez castejsie. Na zaciatku som bola aj rada, pretoze som nevedela poriadne co a ako s babatkom a mala som aj sama so sebou co robit po cisarskom. Ale ako uz malo dietatko 3 mesiace, tie navstevy neutichali. Dufala som, ze uz im nebude taky vzacny, ze troska zredukuju tie navstevy (hlavne svokrovci a starki), ale bezo zmeny. S muzom som sa zacala cast hadat len kvoli tomu, ze stale u nas niekto otvara dvere, ze si nemozem ani v klude nakojit vlastne dieta, ani si odsat mlieko (o spanok som sa uz ani nepokusala ked stale niekto chodil). Muz chcel, ze im nieco povie, ale dohodla som sa s nim, ze im to poviem ja. Aj som povedala. Zmenilo sa to asi tak na 3 dni. Potom opat vsetko to iste. Tie rady, ktorych som sa napocuvala, hlavne od svokry, ako si mam drzat cecok ked ho idem kojit (mala som take male prsia, ze to nemalo ani vyznam si nieco chytat 🙂 ), pritom ona nikdy nekojila. Ked dieta plakalo, tak ci nie je hladny, smadny, i ked bol cerstvo nakojeny. A to este mozem pisat 100 stran rad. No pripadala som si ako neschopna mater. Je pravda, ze teraz az take caste frekvencie navstev nie su, svokrovcov vidame min 3,4 x za tyzden, svokor pride este okrem toho aj 2x v tyzdni. Starkich chodim pozriet vzdy rano ako idem zo spalne, okrem toho vzdy ked idem von sa vystrcibabka z dveri, a pod. Nemam pocit sukromia, nemam pocit, ze si tu mozem robit co ja uznam za vhodne, muzovi sa snazim uz nejake obdobie nestazovat, pretoze dovtedy boli hadky kvoli tomu neustale. Ale chvilu som aj uvazovala nad rozvodom, len kvolli tomu, aby som odtialto mohla odist (za co sa dost hanbim, ale je to tak), ale jednoducho som tu nestastna, nepovazujem to vobec za svoj domov, utekam vzdy von, ked je pekne pocasie. Alebo utekam k svojim rodicom, aspon tak mam troska pocit, ze som si sama sebe panom. Prosim vas ako to prezit? Ako sa odosobnit? Viem, ze asi jedine co by pomohlo by bolo dostahovat sa, ale ja nie som ani hadavy typ, vzdy chcem kazdemu vyhoviet a po tom, co sme to tu vsetko poprerabali si neviem predstavit im kamsi prec, ako tom vysvetlit potom okoliu? Dakujem.
Ahoj, mala som niečo podobné, neustále návštevy, rozkazovanie ...teda "rady", bože koľko ľudí mi zízalo na prsia kým som kojila, stará mama môjho muža sa pozerala tak zblízka až som mala chuť spýtať sa jej či sa chce napiť, milión krát som si poplakala čo som už bola s nervami v koncoch. So spomínanou starkou to bolo najhoršie ...prestala som otvárať dvere, na poznámky prečo som neotvárala som odpovedala len bola som vonku bodka. Koľkokrát som sa snažila ozvať, ale no hádaj sa so starými ľuďmi....A vieš čo? Ten ošiaľ z novorodenca všetkých prešiel asi po polroku, návštev je menej. Do kojenia mi darmo mudrovali, malá bola predčasne narodená vôbec sa nenaučila prisať, mlieko som mala len dva mesiace. Sem tam si ešte nejaké rady vypočujem, ale už mi ich nikto nedáva takým rozkazovačným tónom, keďže si vypočujem ale nepočúvnem tak to asi vzdali 😉 . A mužovu starkú dnes milujem, kedykoľvek potrebujem ísť do obchodu, vyniesť smeti....malú mi vždy postráži. A hovorí: Ja som vždy pripravená! 😀
Ahoj akokeby som o sebe citala no my sme sa chvalabohu ani nenastahovali (nechali sme u svokrovcov nadstavbu v stadiu holobytu) lebo by tam bolo to iste a chcela som sa tomu vyhnut...aaale ak chces mat klud tak im to musi vysvetlit tvoj manzel a aj viackrat ak je to potrebne alebo nech si vezme den volna a nazorne mu ukazes co ti prekaza...ved lepsie raz zazit ako 100krat pocut 🙂 drzim palcek nech da to ukludni ako ti pisala vyssie prispevok
@sendymendy takto dopadnu ludia, ktori sa snazia vsetkym okolo vyhoviet a sami su nestastni....ak chces byt spokojna, vykasli sa na okolie a pozeraj na to, aby bolo teba a tvojej rodine dobre. ak budes pozerat na okolie, vsetko sa bude kazit, tomu ver, skusenosti.... 😒
@sendymendy každému nevyhovies, odísť ihneď 🙂
@duhovavila Juuuj na búdku !
@sendymendy Kto nezažil, nepochopi. takže: si normalna, maš uplne normalne pocity a potreby. muž to nepochopi, lebo preňho je to najbližšia rodina a pre teba sú to cudzi ludia. nesnaž sa im vyhovieť, oni by mali rešpektovať Teba a rešpektuju? ja som tiež bola taka sprosta. vždy ticho a teraz je to cele na... takže opakuj im svoje požiadavky stale. povedz priamo a snaž sa brať chladne, že sa uražaju. dalšia vec, ak teda nechcete odisť, nedalo by sa to trochu niečo pristaviť a spraviť vlastny vchod, kupelku a všetko? Keby ste mali samostatnu bytovu jednotku, to by vám velmi pomohlo. aspon by si sa mohla zamknuť a mala by si väčši pocit sukromia. to je strašne dôležité. a presne toto robim aj ja, utekam von, k našim... vôbec mi to nepride, ako môj domov... je to najhoršie miesto na byvanie, ked nemaš sukromie. mas pravo na sukromie, tak si nemysli, že od nich žiadaš niečo nenormalne. len oni to nechcu pochopiť. drž sa
PS ešte mam rada, ked sa nas susedia alebo znami pytaju, čo sme starku nevzali na prechadzku, alebo na chatu... ale som ticho. a dnes u doktorky som počula jednu, ako povedala, že jej pri pôrode bola mama i svokra... a ako svokra kočikuje male. a počul to aj môj muž nanešťastie.
@lenbea Poznala som takých, čo pre vnúčatá nadstavili v dome celé poschodie a prehovárali ich, aby tam išli bývať...napriek drsnej dobe, keďže boli, akí boli, nikto nechcel... je to pravda, že je to ich dom a myslia si, že majú právo zasahovať do všetkého, čo sa "pod ich strechou" deje.
Toto len zničí vzťahy aj v rodine aj v manželstve. Jedna možnosť je hádať sa, čo skončí zle, druhá možnosť je trpieť, čo tiež nie je dobré. Teda v tých ťažkých prípadoch naozaj nie je iné riešenie ako odísť. Ja by som radšej vybudovala niečo úplne nanovo, než sa mala trápiť v dome so svokrovcami, prasvokrovcami, tetami, pratetami, rodičmi z 10-teho kolena atď. Horšie je, ak partner nesúhlasí, jemu je to pohodlné- však komu sa chce zháňať a platiť bývanie, potom je na mieste aj úvaha o vhodnosti partnera :/
ty vlastne riesienie poznas, a to odstahovat sa. Takychto tem je tu kopec a vzdy vravim, ze radsej sa v mladosti zadlzit a mat raz vlastnu strechu nad hlavou ako prisposobovat moj zivot stale "niekomu". Moj otec vzdy vravi "mladi maju byvat sami" a veru je to tak. Pevne nervy prajem
@sendymendy Akolkovek dobre vychadzam s rodicmi, nikdy by som s nimi nebyvala a ani so svokrovcami. Mlade rodiny maju byvat sami.....toto je taka slovenska specialita - spolocne byvanie. Takychto pripadov je vela. Nuz jedine vlastne byvanie...verim, ze si neni hadavy typ, to byt ani nemusis, aby to nefungovalo
@sendymandy ahoj, nejak si sa odmlcala, tak ako to u vas vyzera? uz ste daco poriesili?
ahojte dievcata,
ja viem, ze najspokojnejsia by som bola aspon par kilometrov od vsetkych rodicov, starych rodicov a neviem este koho. ale situacia je aka je a odchodom to zatial este nechcem riesit. manzel o tom, ze som tu nespokojna vie hned od zaciatku, no situacia je teraz taka, ze kedze sme sa kvoli tomu kazdu chvilu hadali, tak som si povedala, ze sa mu uz stazovat nebudem, lebo aj tak by s tym nic neurobil. a reci typu, tak si nieco pohladajme, skocme do banky kolko by nam dali uver su skor take prazdne reci. teda aspon ja to tak vnimam bohuzial.... je pravda, ze teraz bol tak relativne klud, kedze byva pekne pocasie. ale od dnes zacali prazdniny, svokra je ucitelka, tak bude doma, tak uvidim, a silne dufam v to, ze obcas v tyzdni sa uvidime, ale nebude to kazdy bozi den a niekolko krat :( o tyzden ideme na dovolenku, tak tyzden budem mat pocit samostatnosti, no a potom uvidime. ked tak budem kazdy den chodit na kupko a budem mat pokoj. na jesen cakame babatko, uz teraz sa stresujem z toho, ako to bude, ale najradsej by som mala od kazdeho pokoj. nie som z tych, co potrebuju byt obskakovani. chcem byt samostatna, sama sa postarat, sama si porobit... uz teraz stresujem, co bude ked sa narodi male. ale chcem si stat za svojim, ze budem razna, co mi nebude vyhovovat, hned im poviem, ziadny divaci pri kojeni a pod. no ak by to nemalo byt ok, tak by som aj uvazovala nad zmenou bydliska.
neviem, ci som divna, ked mi vadia take veci typu, ze ked telefonujem, pocujem ako sa n a chodbe zastavia babkine kroky, alebo ked vydrhnem kupelnu, ide tam dedko a vecko aj umyvadlo a zrkadlo je v takom nechutnom stave, ze nemam energiu ho umyt najblizsich sto rokov... nie som puntickar, ale aspon troska cistoty kvoli dietatu zachovat by ma potesilo...
@duhovavila ako po tych rokoch dopadlo vase spoluzitie? Ak si este teda tu😊
@sendymendy to co je za vyhovorku, ze nemohla som sa vtedy inak s byvanim rozhodnut, lebo vtedy som nevedela ze existuju taketo fora, kde by som sa na to spytala..... 🙂
to k spravnemu rozumnemu rozhodnutiu potrebujes vari diskusne forum?