Som psychicky vyčerpaná z rodinných problémov a šťastne tehotná
Pisem sem, snad ma niekto pochopi a napise mi taky svoj pohlad, radu ako dalej, vymotat sa. Cakam vsak,ze tu najdem aj negativne zeny,kt.budu mat potrebu do mna vrtat. Som tehotna, cakame nase vytuzene babatko som v 7.mesiaci. Problem sa netaky mojho tehotenstva, ale toho co prave prezivam a nedokazem to zastavit,uz aj manzel sa na mna velmi hneva,ze preco sa trapim a neberiem ohlad na nase nenarodene dietatko. Moja mamina je dost vazne chora. Ja beriem vazne a zodpovednost na svoje plecia,pretoze moji 2 surdenci,to riesia tak je dospela a oni maju svoj zivot.Najnovsie ako som otehtnela-tehotenstvo mam dost tazke a tazko ho znasam,chodi po doktoroch s nou moj otec,kt.je ale uplne nezodpovedny a ktoremu je to zrejme na zataz a je mu to jedno. Presne na vianoce mamina bola na tom 2 mesiace so srdieckom a zlyhavanim celkovych organov tak zle,ze jej doktori nedavali ziadnu sancu a skoncila aj na pristrojoch,kt.dychali za nu.Mna to strasne polozilo,ale ako jedina z rodiny som mala silu,chodit za nou kazdy den do nemocnici,...zial ta starostlivost v nemocnici,ja som sa snazila ju co najviac masirovat,starat sa o nu,rozpravat sa s nou i ked som videla,ze mi odchadza pred ocami,ale nevzdavala som to. Mala velke prelezaniny, navyse je dost obezna, tak aj persoal som dost casto obtazovala aby ju polohovali,oni jej uz nedavali sancu takze to tak aj vyzeralo.Potom som velmi tazko vybojovala prevoz do krajskej nemocnici,kde som tiez cestovala 50 km kazdy den za nou a nevzdavalo to,tolko sil som mala v sebe,ze ona sa z toho musi dostat.Tam jej pomohli, a ked sa jej stav zlepsil poslali ju spet do nasej okresnej nemocinici.Kde bola skoro dalsie 3 tyzdne.Brala som ju domov ku nam do bytu,nechcela som aby ju dali na oddelenie dlhodobo chorych.Chcela som sa o nu postarat ja. Nedokazala sa postavit,chodit,neskutocne vsetko jej ochablo.Prve dni som ju umyvala len na posteli atd. a plus sa starat o svojho 6 rocneho syna,manzela,domacnost a 24 hod.starostlivost o mamku.Praca isla bokom.Po 3 mes.sa dala zazrakom doporiadku.Co nik necakal,ale dostala sa z toho.Az do nedavna.Jej kardiolog jej zmenil lieky,uz druhe na srdce co som sa odcitala,ze niesu pre nu vhodne na jej diagnozi.Ze ich nesmie uzivat.Ja cele dni sa znovu dostavam do takych stavov co som mala skoro 5 mesiacov,ze dnom i nocou riesim len maminu.Ako jej pomoct,ako kde sa pohnut,lebo dnes zial je doba,ze lekari na pacientov kaslu a bez rozmyslania daju to co asi potrebuju predat - to je skusenost. manzel sa a mna hneva,nech mi nenapadne s nou chodit po lekaroch,je chripkove obdobie a nech beriem ohlad na nase male. Neviem spat,pretoze mam myslienky pochody v hlave, ako jej pomoct, za kym ist. Co by jej bolo dobre. Ved ma tlak 200/110 a to normalne nieje, a nespravne lieky zas uplne vedla. Tazko pisat co prezivam vo vnutry, a to by som mala riesit seba,pripravy na nase male...no nedokazem to.Uz si pridem ako chorobne zatazena na mamku.Ako z toho vyjst a prestat tolko riesit zdravot.stav svojej mamky.A brat ohlad na moju rodinu na nas a hlavne na moj pokoj a klud...
@zkb neskutočne Ťa obdivujem, že si taký kusisko práce dokázala odviesť a takto sa starať o svoju mamu. Chápem to a rozumiem Ti, no dosť ma zaráža, že Tvoja mama dovtedy pre svoje zdravie a pre zlepšenie zdravot. stavu nič nerobila a nechala to dôjsť do takéhoto vážneho stavu. Srdce a tlak je predsa dlhodobá záležitosť, nedeje sa zo dňa na deň. Moja mama má zápal kĺbov, čo je nevyliečiteľná choroba, no má taký stav, kt. sa nezhoršuje, stagnuje a mama sa udržiava ako vie. Cvičí, lieči sa aj prírodne, hľadá a skúša, čo by jej uľahčilo, nevzdáva sa. Neviem, či Tvoja mama má podporu od manžela alebo od svojho okolia alebo či má nejakú motiváciu v živote, pretože mám dojem akoby to vzdala a Ty bojuješ za ňu, no ona musí v prvom rade chcieť, to za ňu neurobíš Ty a naozaj by si sa v prvom rade mala venovať sebe a svojmu dieťatku, v tom má Tvoj manžel pravdu. A ako píše ewelyn3, riešiť to aj opatrovateľskou službou, no hlavne musí chcieť aj Tvoja mama zlepšiť svoj stav, už len keby schudla, šiel by dolu aj vysoký tlak, napríklad...dá sa to, ak sa chce.
@zkb v prvom rade chod na mestský úrad a žiadaj pre maminu opatrovalku ,má na to nárok,v druhom rade vypláchni žalúdok otcovi a súrodencom,ako sa opavažujú kašlať na mamu v najťažších chvílach ked je odkázaná iba na vašu pomoc...ked vám deťom bolo od malička najťažšie v chorobe aj v zdraví,sedela pri vás dňou i nocou a starala sa...
teraz je rad na vás...hádam nečakajú že ju odložia na pospas verim boha ved aj tak sa nedá nič robiť?
kým neporodíš toto musíš poriešiť ty rázne a hned !
@dominika6 oni dvaja s otcom cudziu zenu nechcu. Oni vsetko zvladaju. Akurat idem od nich. Toto by vela poriesilo aby mama mala taku pomoc. A surodenci? Vyskocili na mna,ze oni maju svoje zivoty. A ze oni ked jej povedia ona sa urazi a po lekaroch s nou nevedia chodit pretoze su v praci. Proste povedane im nezalezi na na nicom. Dnes som nala zivy priklad ze nasa "rodina" drzi pokope ked sa nieco dava...ale ked maju oni pomoct netrkne ich. Zas co som sa len rozculila a mam bolesti podbruska a tvrdnutie. Skoda plytvania mojej energii.
@libawet presne ako pises. Mojej mamke je to jedno. Len ked bude zle co sa uz prejavuje jej dychcavicnostou zacne naberat oraganizmus vodu a zas ju zavodni...zas budu velke starosti. Proste ona neriesi svoju vahu. Kym bola u mna chudla v aprili ked odisla mala 111 kg a aj sa citila lepsie. Maj sa doma drzala no odvtedy pribrala 10 kg. A to je strasne vela a jasne ze sa jej zhorsil stav,zmenili jej lieky. Ale ona si naivne mysli ze lieky jej pomozu a pokojne dalej sa prejeda. Ano jej velkym nepriatelom je vaha a cukrovka. No zial neda si povedat. Dnes som bola u nej,lebo domotala si lieky rak som rychlo sadla do auta...a zas riesila u doktora a potom ju. Teraz som sa najedla a lahla si a vravim si toto sa neda. Jednoducho neda. Ked niekto nechce...darmo ja budem chciet a ja sa trapit. Kiezby mam v hlave taky vypinac,kt.by som stopla a neriesila to. Ako moji surodenci napriklad. Mali by ma uplne ine veci zaujimat ohladom mojho malickeho dievcatka,ale musim uz stopnut u mna tie myslienky.😂😂😂 obcas si poviem,ze som prehnane starostliva nenormalna hlupana a ublizujem sama sebe.
@zkb cudziu ženskú nechcú,ktorá je na to odborne školená,vládze ju dvíhať,kúpať,podopierať ked chodí? to nechajú radšej na teba aby si sa namáhala nosiť 100 kilového človeka vo vysokom štádiu tehotenstva,len preto že otec to nechce?
len mu to oznám a nepýtaj sa ho..
jasne povieš..otec,ak si si nevšimol ja onedlho rodím,snád nechceš aby som sa naťahovala s mamou teraz aj po pôrode..sa preber.. pekne krásne som vybavila opatrovatelku a týmto pádom som urobila maximum.. a súrodencom oznámiš že zato že sa nestarali doteraz,pri vysporiadaní majetku nech sa ani neukazujú..
@zkb určite ubližuješ sama sebe tým, že sa trápiš nad niekým, kto zanedbáva svoje zdravie. Tvoji súrodenci jej asi svoje povedali, vidia, že mama nie je schopná a ochotná spolupracovať s lekármi ani le tým minimom, aby si udržala váhu. A stáť nad dospelým človekom a robiť dospelému človeku dozor nad jedlom a rozprávať že no no no toto nepapaj a toto papaj, tak ako sorry, ale asi by som bola ako tvoji súrodenci. Predpokladám, že tvoja matka nie je žiadna staručká dementná babička, ale žena v najlepších rokoch, a to, že nemá ona vôľu ani silu so sebou niečo robiť v rámci možností ty neovplyvníš... Obezita prináša vekom zdravotné komplikácie a človek s tým musí počítať... Človek musí byť zaangažovaný do svojho zdravotného stavu, spoliehať sa len na lieky a neurobiť ani jeden jediný krok ku zlepšeniu zdravotného stavu... hm... rozhodilo by ma..
@zkb ak jej to je jedno, nerieš to. Urobila si maximum,nič si nevyčítaj, neobviňuj sa. Tvoja mama je dospelá a sama si je zodpovedná za svoj zlý zdravotný stav, do ktorého sa dostala svojou nečinnosťou a pohodlnosťou ( je ľahšie brať lieky, ako čosi u seba zmeniť - stravu, pohyb, denný režim...). Ak ona nechce, Ty s tým nič neurobíš, bohužiaľ. To je ako s alkoholikom alebo narkomanom, musia sa oni chcieť liečiť, nik iný tento prvotný krok za nich neurobí. Máš svoje starosti a svoje problémy. Mysli na seba a svoje dieťatko - kto sa bude o neho starať, ak s Tebou čosi stane? Tvoja mama určite nie a Tvoji súrodenci už vonkoncom nie. Urobila si všetko, čo si mohla, už sa venuj len sebe a svojej rodine, ktorá Ťa potrebuje zdravú a v poriadku. Komu nie je rady, tomu nie je pomoci.
@libawet
@0silvia0
@dominika6 viem ano mate pravdu a velku pravdu, ja uz nad nou ako dospelym clovekom neviem stat 24 hod a urcovat co mozes a co nie. Urobila som pre nu maximum. Ano je to ako s alkoholikom, pokial ona nebude chciet a nebude nieco robit so svojou vahou tak neschudne a furt pocuvat vyhovorky...ako sa to neda. A preco by si sem tam nedala hurku ci klobasu atd.alebo vecer trosku cipsov, ach jaj nevie to nedokaze to.Kym bola u mna dokazali sme to,ale to sa neda aby som ja bola jej opatrovatelka,kucharka a vsetko dokopy. Ano surodenci je neriesia,povedia s nou sa neda a oi nevedia atd.chcu mat pokoj. Len mama sa so vsetkym obracia na mna a ja by som sa rozkrajala a chcela pomoct. Ako ste pisali srdce,krvny tlak pri jej obezite nieje chvilkova zalezitost ale rokmi nakopena zalezitost a naivne si mysliet ze bude kombinovat lieky a bude zit ako doteraz to je na omyle. No ona je typ cloveka kt.to asi nechce pochopit a nepochopi. Musim sa odosobnit, som jej vdacna za vela velmi vela,ale ja ozaj nevladzem byt uz k dispozicii ako bola naucena. Aj dnes som jej povedala, ked sa mne nieco stane kto sa postara o mna? Nikto. Ked som bola v nemocnici ani som nikoho neotravovala ze som tam. Mam tazke tehotenstvo velmi velmi vraciam celkovo som vystavena a aj po psych.stranke a trapi to niekoho?? Mojho manzela a syna. A moji rodicia,ze co to je vynosit dieta...niekedy sa rodilo na poli. Niekedy mi pridu s prepacenim uplne zaostaly. Ale svet sa toci len okolo nich, a ich zivotov. Dakujem za vase nazory citam si ich dookola a snazim si v hlave ujasnit a dat si tam stopku,lebo ozaj ozaj dalej nevladzem a nie v tomto stave.A manzel je so mna zufaly uz tiez. Len som asi typ cloveka...ze ak ju polozi zas jej zdravotny stav budem si vycitat sama sebe...ze som nepomohla, ale neviem viac pomoct tam kde sa to neda. Pozajtra este musim vybehnut za jej kardiologom,lebo si totalne pomiesala lieky a tie kt.jej on nasadil, jej vraj nesadli,(lebo ich nebrala tak ako jej napisal) a predsa sa musi asi pockat par dni kym zaberu...tak uz boli u obvodnej a ta jej predpisala uplne ine lieky kt.ani nesmie na jej choru chlopnu,na jej dychcavicnost,a na jej liecbu glaukom...ked som citala ten pribalovy letak. A koncim musim. Musim to stopnut inak to nedopadne dobre tento krat so mnou.
@zkb myslela som, že má menej, moja mama má 63 rokov a veru tiež je taký ten ľutovací typ a tiež nemá pevnú vôľu... Ty musíš v prvom rade teraz myslieť na svoje dieťa, ak by sa tebe v tehotenstve priťažilo, bol by to veľký problém. Vidíš, ona tvoje problémy nevidí, len svoje. Rodičom majú deti pomáhať, ak potrebujú, ale nie na úkor svojho fyzického a psychického zdravia.
@0silvia0 nedavno sme spolu dovolali, a ju vobec netrapi moj stav len jej...dnes som sa znovu prehnala a fakt si tak beriem dost to gro na seba. Doplietla lieky dolezite lieky a konecne na to s otcom prisli.A ona vysadila uplne ine ako mala...no horor. A jedla uplne ine.Samozrejme ja musim riesit kde sa stala chyba. Kedze ona mojim surodencom volat nebude,lebo oni ani len netusia co berie.Dookola jej 100 x krat vysvetlovat ako malemu dietatu co ona velmi dobre vie co a ako. Teraz napr.strava ze co si ma urobit na veceru? Tak ved nieco dietne maju zahradu kopec zeleniny. Naco sa zas usilovat a diktovat jej co si ma varit,ked vcera vecer zjedla za balik cipsov??? Ma kopec receptov jednoduchych inspiracii. A vravim jej mas sestru kt.schudla 5 kg a chudne dalej zavolaj jej. Porad sa s nou. Telefon mas zadarmo. Ona by sa najradcej len lutovala a sedela na kresle a ja aby som bola vzdy k dispozicii. Popritom vie ona uz prejst za pomoci barly aj vyjst von len jej sa nechce. Hybat. Ona by brala aby som bola u nich 24 hod.a starala sa o domacnost,o stravu,chodit ku lekarom proste vsetko. Len to sa zial neda a ona to nechape. Nechce pochopit.
Chapem ako dcere ti trha srdce ako sa mama pripravuje aj o ten posledny kusok zdravia ....ale treba ai upratat priority aj ked je to tvrde .....mama je dospela.je pri nej otec a surodenci aj ked sa ti to nepaci robia svojim sposobom spravne....o nrdlho budes mat male babo nebudes moct skakat ako mama piska a uprimne ak kedjeto ako sofiinavolba kto ta potrebuje viac ? Deti alebo mama ktorej moze servis robit otec. Zivot samoze zmenit v sekunde ale predovsetkym trena mysliet na vlastne deti ktorym mozno realne hrozi ze tu nakoniec ostanu bez mamy a babka im ju nenahradi
Pozri, tvoji surodenci sa k tomu postavili tak, ako by si sa mala aj ty, vedia, ze s matkou nelohnu, tak si ziju svoje zivoty. Zacni aj ty, lebo zachvilu ostanes sama na deti, co myslis, dokedy to bude tvojho manzela bavit? A co tvoje deti? Ked syn ta ani nevidi, ked stale riesis mamu, ktora robi akokeby vsetko naopak, len aby pritiahla pozornost. Bud konecne sebec a mysli len na seba a svojho manzela a deti
Tiez si myslim ze akurat tak si mozes privolat predcasny porod a potom uz nebudes mysliet na mamicku tu uz budes mat riadne z hlavy ale na to male aby prezilo.a pozor na to aby ti potom neudrelo mlieko do hlavy to uz ta nebude zaujimat ani male ani mamicka ale budes sa musiet sama co robit zo sebou.odporucam aspon na vikend s rodinou vymenit prostredie kde uplne vypnes.a naberies pozitivnu energiu a zacnes si uzivat to malinke v brusku.
@zkb viem sa vcitit do tvojej situacie, tiez som mala choru mamu a nic ine pre mna vtedy velmi neexistovalo. avsak bolo to v niecom odlisne od tvojho pripadu - nastastie som vtedy nebola tehotna a este k tomu som nemala rodinu, o ktoru sa bolo treba postarat. neskor mi ochorela sestra a bola som spat v stadiu ako roky dozadu - tiez islo absolutne komplet vsetko ostatne bokom. otehotnela som, ked sa segra este liecila, ale teda veci sa hybali vtedy spravnym smerom, vdakabohu. neviem si predstavit, ako by sa mi podarilo "odosobnit", keby sa to u segry zhorsovalo. aj som to hovorila manzelovi, ked sme cakali na jej priebezne vysledky, ja uz s bruskom, ze neviem, co urobim a ako to dam, ak to bude opat zle. podla mna ti tu ziadna z nas neporadi, ako z danej situacie von, lebo ty si skratka taka povaha, ze sa chces o maminu postarat. jasne, hlava hovori, mysli na seba, ved cakas babo, tvoja psychika nanho velmi vplyva a tak, ... ale logicke uvazovanie je jedna vec a realita, ty a to, ako si zvyknuta zit, je nieco ine. kazdopadne drzim ti velmi palce, je to narocna situacia. dufam, ze manzel ti je oporou.
@zkb Neviem, ako fungujete vzťahovo, ale daj si s nimi všetkými rázny rozhovor. So všetkými, rodičmi aj súrodencami. Povedz im, že ich máš rada, ale už nevládzeš. Ak tvoja mamka nechce žiť, pretože takto sa určite pripravuje o život, tak dobre, je ti to ľúto, bolí ťa to, ale ty už nevládzeš. Ak si tvoj otec myslí, že starostlivosť zvládne sám bez pomoci, tak nech to skúsi, ale ty tú pomoc už nebudeš poskytovať, lebo máš starosti sama so sebou. Potrebuješ sa starať o seba, svoje dieťa a svoju rodinu. urobila si, čo sa dalo, ale už stačilo. A nejde o to, že nechceš, ale že už nevládzeš. Že im rada občas vypomôžeš v rámci možností, ale nie si schopná robiť slúžku, opatrovateľku, upratovačku, kuchárku v tomto stave. Keby si nebola tehotná,nemala svoju rodinu, bola slobodná, je to iné, ale takto. Ohrozuješ seba a svoje dieťa. Dávajú ťa pred voľbu a ty si musíš vybrať, napriek tomu, že svojich rodičov miluješ, čo si už dokázala. Veď doteraz si to robila ukážkovo a dokonale, ale toto nemá konca. Je to ťažký rozhovor, ale asi nemáš na výber.
Chcem sa spytat, to si kazdy bozi den s mamou v kontakte? Ona ti neustale vola? V tom pripade je naozaj surne potrebne s rodinou si naplanovat predlzeny vikend s rodinou niekde... Psychicky oddych a hlavne travenie spolocnych chvil, co isto u vas uz dlho nebolo. Zaroven aj dokladne premyslenie ako dalej.. S podmienkou, ze mobily sa vypnu a daju schovat muzovi aby nedeptali... Inak sa ani poradit neda...
moja mama ma sice 59 rokov, ale nema platnicku, mala stale obrovske problemy, skoro jeden cas vyzeralo, ze vôbec nebude chodit, tak si povedala, ze takto to nejde, a zacala kazde rano o 5 vstavat a cvicit a cuduj sa svete, je na tom lepsie ako mozno ini zdravi ludia v jej veku, ktori nie su po tak vaznej operacii, ma asi 165 cm a 65 kil, akonahle nejakých par kil priberie, tak hned to citi na sebe, ze nevladze a je viac ovocia, vynechava cukor...vaha je v tomto veku extremne dolezita, pretoze organy uz su dost opotrebovane a telo ma co robit same so sebou, aby vôbec ako-tak fungovalo, ak mu "zavesi" na krk este obezitu, tak to je uz len cakanie na vsetky diagnozy....ty sa prepac ale zbytocne obetujes svoje zdravie, si tehotna, to je tiez obrovska zataz pre organizmus aj psychiku a dietatko to citi, ze sa nevenujes jemu....mozno by jej bolo dobre doma vypratat nezdrave potraviny, sladkosti atd , pripadne jej zabezpecit nejaku vyzivovu poradkynu, pretoze pokial toto nevyriesi, na ziadnych lekarov ani lieky sa spoliehat neda, ja lekarov nemusim tiez, ale ak niekto nepocuva zakladne rady, tak je podla mna zbytocne mu venovat cas...
Všeličo ti tu popisali nečitala som všetko, v provom rade ti chcem povedat ze si ,,žena pričinlivá,, a velmi snazivá. Co na jednej strane klobuk dole, si obetava....nie si ty najstaršia zo surodencov?? Tí byvaju taky prehnane zodpovedný...
kazdopadne takato zataz nemoze byt len na tvojich pleciach, nemoze!!! Inak klepne ešte aj teba! So surodencami by som si tiez pohovorila, ze je nemyslitelne aby všetku starostlivost a chodenie po lekaroch mal na krku len jeden, trba sa striedat. Teraz kazdy dava ruky preč a potom ked pride na dedičstvo tak kazdy si spomenie...ako ved nič v zlom. Je to tazka situácia, moja mama tiez si neda povedat, niektore veci odmieta, velmi ma to mrzi ale čo mam robit? Je to dospela svojpravna osoba a nemozem si kazdy jej problém pripušťať k srdcu ked ona pomoct nechce. Musíš chranit aj samu seba lebo tvoje deti ta potrebuju, proste naplanovat si ano, toto som schopna urobit, toto pomozem, na toto mam silu...ostatne poprosti nekompromisne o pomoc surodencov, vybavit opatrovanie.
necital som to cele..je to na mna moc dlhe..ale co som pochopil,ze sa staras o svoju mamu a surodenci nič.Zelam ti vela sil,mam nieco podobne a viem,čo to je...
@zkb ahoj, podla mna vobec nemusis mat vycitky. ak mate s mamou dobry vztah, tak na koho by sa mala obratit ak nie na svoju najblizsiu rodinu? Niecim podobnym som si presla a takto chory clovek potrebuje v prvom rade oporu od svojich najblizsich. je uplne uzasne, ako si sa o nu starala, chodila za nou do nemocnice. aj preto to urcite nevzdala a bojovala, aby sa vratila. mne skor pride smutne, ako sa k problemu staraju tvoji surodenci a otec. Maju svoje zivoty? Je to cudne... ja som bola od malicka vychovavana, ze o svojich najblizsich sa treba vzdy postarat a podat im pomocnu ruku. Viem, ze je to pre teba narocne obdobie, ale skus mamu vziat k odbornikovi, ktory jej vysvetli, ze sa nemoze prejedat a musi zmenit svoj zivotny styl a takisto poukaze na tvoju odvedenu pracu, aby si zacala ovela viac vazit to, co pre nu robis. Treba si dat hranice a zapojit aj ostatnych clenov rodiny. Budem ti vela drzat palce, aby ste to spolu zvladli, si velmi silna zena 🙂
Ja síce súhlasím s tým, že rodine sa pomáha, stará sa atd...
Ale mala by si mame stanoviť jasné pravidlá a so zvyškom rodiny si rozdeliť povinnosti.
Jasne jej povedať, že nech sa začne hýbať, lepšie stravovať (kľudne by som jej na tvojom mieste na papier napísala jasné pravidlá, čo jesť a čo nie, a nalepila do kuchyne na skriňu)... lebo inak je s tvojou starostlivosťou koniec.
Ona takto vidí, že vždy dobehneš a preto na svojom správaní, na starostlivosti o seba nič nemení.
Áno, pomôcť áno. Ale len tomu, kto si naozaj pomôcť chce aj sám.
@zkb ja ta uplne chapem. Tiez robit vela veci a casto na svoj ukor. To ako mame pomahas je skvele a davas krasny priklad svojmu synovi. Ale pravda je taka, ze ta tvoja rodina vyuziva. Najviac mama s tatkom a aj surodenci to vsetko nechali na teba. Mama si zamerne ublizuje svojim stravovanim, tatko je darebny chodit s nou po doktoroch, opatrovatelku nechcu... Co by si mame mohla pomoct, tak nadavkovat jej lieky do toho davkovaca, nech v tom nema bordel.
Tymto stylom smerujes k predcasnemu produ, alebo inym komplikaciam. A kto sa potom bude starat o tvoju domacnost, tvojho syna? Spomal!!!!
@lenkald to by musela mat v sebe moja mamka - ako tvoja co ona nema, mala 4 mesiace po prebradi sa z umelej plucnej ventilacii a ked bola u mna sa drzala snazila, no ako prisla domov a stav sa jej zlepsil, prisla do svojich starych kolaji. U mojich rodicov je tolko jedla ako keby mala prist vojna. Jej jedinou zalubou su letaky a akcie v nich, ona si nepozrie neprecita nic ine. A vyzivovu poradkynu presne pred vyse rokom som jej nasla a zaplatila 3 mesacny program za 160 eur kde som chodila chodili sme ku nej raz za 7 dni,kde ju vazili,merali,robila jej menu s receptami, no ona schudla 3 kg za celu dobu.Co normalne nebolo a sama poradkyna mi povedala,ze ona nespolupracuje,pretoze pri takom jedalnicku ludia chudnu, takto obezny ovela ovela viac. Ona proste nechce, odo mna nepriamo ziada pomoc, vie ze ja som obetava a spravim vsetko a ona ked nechcela a neschudla doteraz,nikdy neschudne.
@enusamt ano sme v kontakte kazdy den, niekedy za totalnu hlupost mi vola aj 6 x denne. Ked lezala bezvladne na ARO 2 mesiace mi to velmi chybalo bolo to strasne, tak aj teraz ked mi vola, neviem sa hnevat, tak svedomie mi vravi tes sa,ze je tu. Ale ked vidim,ako preto nic nerobi a je jej jedno aby tu bola dlhsie s nami...

Musis sa proste seknut. Samu seba zarazit, razne! Viem ze to znie kruto, ale sama pises ze to tak aj citis ale nedokazes to urobit...ale musis. Inak znicis zivot sebe, svojej rodine a aj tomu nenarodenemu dietatku. Jasne ze mama pre teba v zivote vela urobila a neda sa ti na nu len tak vykaslat..ale urcite neni dolezjtejsia ako ty alebo ako tvoje babo v brusku! Urcite by aj ona sama chcela aby si sa venovala viac sebe a babu a rodine ako jej. Skus jej vybavit nejaku opatrovatelku, alebo ju niekde umiestnit...alebo zapoj proste aj nasilu svojich surodencov, ked uz sa inak nebude dat, vydieraj ich tym ze ty si tehotna a nech sa staraju aj oni, aby ti to neuskodilo. Naozaj vazne sa zamysli ze co je pre teba priorita, lebo takto ublizis vsetkym okolo seba a aj mama sa nebude citit lepsie, ked bude vidiet ze tebe je zle z toho ze sa o nu musis starat. Lebo si si na seba zobrala strasne bremeno ktore uz vobec nebudes zvladat ked babo narodi. Rozdelit zodpovednkst na druhych..to je moja rada. Drzim palce a neboj, urcite sa vserko vyriesi, modli sa!