Som psychicky vyčerpaná z rodinných problémov a šťastne tehotná
Pisem sem, snad ma niekto pochopi a napise mi taky svoj pohlad, radu ako dalej, vymotat sa. Cakam vsak,ze tu najdem aj negativne zeny,kt.budu mat potrebu do mna vrtat. Som tehotna, cakame nase vytuzene babatko som v 7.mesiaci. Problem sa netaky mojho tehotenstva, ale toho co prave prezivam a nedokazem to zastavit,uz aj manzel sa na mna velmi hneva,ze preco sa trapim a neberiem ohlad na nase nenarodene dietatko. Moja mamina je dost vazne chora. Ja beriem vazne a zodpovednost na svoje plecia,pretoze moji 2 surdenci,to riesia tak je dospela a oni maju svoj zivot.Najnovsie ako som otehtnela-tehotenstvo mam dost tazke a tazko ho znasam,chodi po doktoroch s nou moj otec,kt.je ale uplne nezodpovedny a ktoremu je to zrejme na zataz a je mu to jedno. Presne na vianoce mamina bola na tom 2 mesiace so srdieckom a zlyhavanim celkovych organov tak zle,ze jej doktori nedavali ziadnu sancu a skoncila aj na pristrojoch,kt.dychali za nu.Mna to strasne polozilo,ale ako jedina z rodiny som mala silu,chodit za nou kazdy den do nemocnici,...zial ta starostlivost v nemocnici,ja som sa snazila ju co najviac masirovat,starat sa o nu,rozpravat sa s nou i ked som videla,ze mi odchadza pred ocami,ale nevzdavala som to. Mala velke prelezaniny, navyse je dost obezna, tak aj persoal som dost casto obtazovala aby ju polohovali,oni jej uz nedavali sancu takze to tak aj vyzeralo.Potom som velmi tazko vybojovala prevoz do krajskej nemocnici,kde som tiez cestovala 50 km kazdy den za nou a nevzdavalo to,tolko sil som mala v sebe,ze ona sa z toho musi dostat.Tam jej pomohli, a ked sa jej stav zlepsil poslali ju spet do nasej okresnej nemocinici.Kde bola skoro dalsie 3 tyzdne.Brala som ju domov ku nam do bytu,nechcela som aby ju dali na oddelenie dlhodobo chorych.Chcela som sa o nu postarat ja. Nedokazala sa postavit,chodit,neskutocne vsetko jej ochablo.Prve dni som ju umyvala len na posteli atd. a plus sa starat o svojho 6 rocneho syna,manzela,domacnost a 24 hod.starostlivost o mamku.Praca isla bokom.Po 3 mes.sa dala zazrakom doporiadku.Co nik necakal,ale dostala sa z toho.Az do nedavna.Jej kardiolog jej zmenil lieky,uz druhe na srdce co som sa odcitala,ze niesu pre nu vhodne na jej diagnozi.Ze ich nesmie uzivat.Ja cele dni sa znovu dostavam do takych stavov co som mala skoro 5 mesiacov,ze dnom i nocou riesim len maminu.Ako jej pomoct,ako kde sa pohnut,lebo dnes zial je doba,ze lekari na pacientov kaslu a bez rozmyslania daju to co asi potrebuju predat - to je skusenost. manzel sa a mna hneva,nech mi nenapadne s nou chodit po lekaroch,je chripkove obdobie a nech beriem ohlad na nase male. Neviem spat,pretoze mam myslienky pochody v hlave, ako jej pomoct, za kym ist. Co by jej bolo dobre. Ved ma tlak 200/110 a to normalne nieje, a nespravne lieky zas uplne vedla. Tazko pisat co prezivam vo vnutry, a to by som mala riesit seba,pripravy na nase male...no nedokazem to.Uz si pridem ako chorobne zatazena na mamku.Ako z toho vyjst a prestat tolko riesit zdravot.stav svojej mamky.A brat ohlad na moju rodinu na nas a hlavne na moj pokoj a klud...
@lila69
@unicornlady
@sardinka336
so surodencov som najmladsia, a vela krat som skusala sa s nimi bavit, ale co oni zmozu, same vyhovorky, oni nevedia nepoznaju tak jej lieky a chodit po lekaroch, im nedaju v praci Pcko. Ja pracujem nasej firme a viem si urobit cas kedykolvek, a teraz ze som tehotna, oni to absolutne neriesia. Strasne ma vyuzivaju. Ich proste toto nezaujima, maju svoj zivot, svoje starosti a svoje deti. Raz za cas prist na navstevu, s niecim pomoct ked otec na nich tlaci-myslim chlapske roboty, ale co sa tyka mami-jednoducho nerieisia. Uf urobila som fakt maximum a musim si to do seba vsugerovat, a nemusim mat vycitky. Mamka je pri rozume svojpravna,ma muza kt.si vzala tak nech riesia.Ja som fakt urobila maximum.V minulosti som jej zaplatila vyzivovu poradkynu na jedlo - nedodrzala to vykaslala sa na to.Hrala fintu ze ona drzi dietu a nejde to dole, potom som jej ja pisla a robila jedalnicek co ma jest,kolkokrat ako casto atd.uplne zbytocna mooja snaha aj tak si robila po svojom a jedla tak ako ona co chce a co jej chuti, a ku tomu je diabeticka na inzuline. Organizer na lieky - kupila som jej davnejsie,kazdy jej chvalil ake to ma super, postracala ho. Zistila som za tieto dni ked poplietla lieky, ze ona ma nepriamo vyuziva zbytocne ma stresuje a vo vsetkom vo vsetkom sa spolieha na mna. I ked vidi, ze som tehotna a ako mi byva s tym pochopenie nema. Ona nieje zly clovek, len je svojska. A ja s nou nepohnem. Nijak. Vcera som sa s nou rozpravala, ze nemoze mat jednoducho neporiadok v liekoch a mat ich hocikde, aspon v tych zakladnych veciach mat ich usporiadane a nie velky chaozz a ja nemozem prist a robit za nu tieto veci.Ja mam tiez svoju domacnost. No je to zbytocne...ona mna nepochopi-nechce ma pochopit.Vecer mi uz volala za totalnu blbost, ze co si ma varit dietne na veceru?? A to maju kopec zeleniny, ona dobre vie a ona musi porozmyslat nie zas ja za nu. Zajtra musim ist za jej kardiologom, pretoze doplietla tie lieky, vysvetlila som jej ides tam s otcom a ked nerozumies opytaj sa aj 5 x krat pokial neporozumies, ine veci ovlada ako co kde je v akcii a podobne kraviny a to co ma vediet sa spolieha na mna. A v piatok ide k psychiatricke aj tam este pojdem s nou, pretoze ona sa pred nou usmievka aka je ona v pohode,popritom berie lieky a byva velmi podrazdena a agresivna, mozno tie lieky co berie nezaberaju a potrebuje nieco ine. Ja fakt neviem a uz dost chcem sa z toho vymotat. Dnes to na mna vsetko dolahlo, ta unava vycerpanost, niesom schopna vstat ani z postele, chcem mat svoj zivot a pokoj. Chystat si pri malinke vecicky vybavicku a nie riesit mamu, zo dna na den to nepojde ale musim sa to naucit.
@0silvia0 ano presne ako pises, nie vsetci, ale ja jej dcera. A naivne si mysli, ze lieky budu zit za nu...darmo jej hovorim ako hovoria dokotri, toto vsetko robi morbidna obezita a lieky docasne docasne pomozu. No to je zbytocne...u mna schudla a citila sa lepsie,a popritom pohyb bol minimalny a cez leto vsetko nabrala naspet...svojou nedisciplinou.Prave v lete ked je najviac zeleniny a ovocia.
@zkb poviem ti tak...ber to ako ked chceš pomôcť závislému..
ty sa môžeš aj na hlavu postaviť,pomáhať mu psychicky,vybavovať a platiť liečenia,platiť za neho dlhy,tolerovať mu excesy,ľutovať ho,prijať sľuby...no ak sám nechce,tak kašli na to...nezistí to,pokiaľ neostane napospas svoojich rozhodnutí..
obmedz svoju pomoc už len na telefon..
ked bude mama volať,povedz že jej zavoláš neskôr,niečo riešiš,alebo prídeš inokedy,lebo nemôžeš..
otec je tiež zodpovedný za ňu a daj organizér na lieky na starosť jemu..
napíš tam fixou názvy a dni ako pre debilov a nech to má iba on poruke..
ked sa naučíš selektovať životne dôležité stavy od tých zbytočných,ulavíš tým sebe a otvoríš oči im..
@zkb obdivujem, kolko energie si do toho dala a ze aj s tvojou pomocou sa podarilo mamu vratit do zivota.
ibaze ak uz nic ine, tak mysli aspon na to, ze tvoje pocity (teda tvoje hormony, ktore telo produkuje, ked ich citis) vplyvaju na babatko. uz sedem mesiacov zije s niekym, kto je pod tlakom, pod stresom, zaziva obdobia intezivneho smutku, strachu, hnevu a zrejme aj depresie.
a aj toto vsetko vplyva na jeho vyvijajuci sa mozog (okrem iných veci). a teda buducu osobnost.
moze mat potom napríklad v puberte sklony k depresiam, podliehat im, brat veci negativne, nevediet najst pozitivne motivacie.
natrapis sa potom este viac, lebo toto bude tvoje dieta.
nezachranuj niekoho zo vsetkych sil s tym, ze inému preto (zrejme) ublizis.
prijmi veci ako su. nauc sa, ze niektore su mimo dosah tvojej moci.
a ze niekedy si musis vybrat.
nemozes zachranit ludi proti ich voli.
To, to je už sebecké zneužívanie. A kde si ty? Čo tvoj stav a pocity? vypni mobil, relaxuj, rob čo máš rada a raz denne jej zavolaj. Nauč sa povedať NIE. Ona aj otec sú svojprávne osoby a ak nepomáha ani dohováranie, nemá to zmysel riešiť. Hlavne si neublíž ani malému, mala som problémy a stresové tehotenstvo, malá sa takmer narodila v 6 mesiaci. Poznám to, trvdnutie bruška a bolesti.
@zkb pozri, musiš viac veci delegovat na otca a surodnencov. Ziadne ,,oni maju svoje zivoty,, aj ty máš svoj zivot, svoje deti a su to vaši rodičia - resp. mama nie len tvoja mama to je. Napr. moj manzel je taky ze by nemal problém to povedat slušne ale jasne, ze proste odtial - potial. Ja mam mozno podobneho otca len s tým rozdielom ze nie su taky chory. Otec tiez všetko za neho aby sme robili. On sedi na gauči a pozera TV a ja s deckom na rukách mam ist vybavovat s mamou po uradoch, auto maju....ako nepoviem ked sa neda tak sa neda, ale naozaj co sa da treba delegovat na otca - lieky, varenie strava. Vyšetrenia - striedat sa pri mame so surodencami alebo proste to opatrovanie vybavit a ked nechce tak nebude mat. Jasne ze ako deti všeličo prekusneme, pomozeme aj nad ramec, ale proste robit 24 hodin niekomu opatrovatela pri rodine nejde a rozumny človek to pochopi. Musíš si ,,otvorit,, usta a ziadat o spoluučast na ,,problémoch,, a pomoc.
@zkb no ale ty za ňu neschudneš... tvoja mama je typ, ktorý si lahne na posteľ a teraz všetci ma obskakujte, liečte ma, robte so mnou niečo, sypte do mňa lieky ale ja neurobím nič... s takýmto človekom ťažko...