Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Som smutná z mojej maminy

smiesneusko
5. apr 2014

Zhrniem celý vzťah v skratke: Moja mama ma nikdy v ničom nepodporila, vyžadovala odo mňa, aby som nosila domov jednotky, čo som aj robila. No nikdy mi nedávala v ničom samostatnosť, ani v základných veciach. Nikdy mi nedovolila, aby som jej v kuchyni s niečim pomohla, pretože to považovala za jej prácu a povinnosť a nie mať z dieťaťa otroka. Druhý pohľad na vec bol ten, že si myslela, že to pokazím (boli sme chudobní, takže nechcela vyhadzovať), alebo si ublížim (napríklad pri krájaní cibule), lebo som úplne neschopná. Teda vždy som mala pri nej pocit, že som neschopná a neviem nič robiť, preto som sa radšej ani ničoho nechytala väčšinou. Takýto život viedol k tomu, že som vôbec nespoznala samu seba, nakoľko som robila len to čo sa odomňa vyžadovalo. Školu mi teda vybrala ona s odvôvodnením - chemikov bude vždy treba. Mňa tieto predmety nikdy nebavili ako chémia, matika, fyzika, boli to jedine, z ktorých som mala na vysvedceniach dvojky... Skončila som aj chemickú vysokú, dnes robim prácu v odbore, ktorá ma absolútne nebaví a nenapĺňa. Začala som popri tom aj podnikať, čo mi samozrejme zakázala, takže mi to trvalo 2 roky od rozhodnutia, že to chcem robiť, kým som si povedala, že kašlem na ňu, je to môj život. Samozrejme som musela bojovať nielen s ťažkosťami to rozbehnúť a tvrdo pracovať na tom, ale aj tvrdo pracovať prehliadať jej výsmešné poznámky typu, či na také sprostosti chodím sama, alebo mi ich niekto dáva do hlavy. To narážala na mojho frajera. Alebo, že prídem aj o to h.vno čo mám - keďže do podnikania trebalo dať dosť veľa peňazí. Alebo, že íní už boli ako ja... Nemôže sa mi to podariť atď. Podnikanie mi celkom ide, konečne som našla samu seba, to čo ma baví a napľňa, je pre mňa vzrušujúce vidieť, že keď pracujem viac, dostanem aj viac peňazí, a robím v oblasti, ktorá je mojim hobby. Takže mi to ani nepríde ako práca, hoci poznám aj chvíle ako je to pracovať 2 dni nonstop bez spánku, také som mala len raz. 🙂 Takže nebolo to vždy med lízať. Celkom sa mi darí a na tomto podnikaní popri práci zarábam mesačne asi 4 násobok môjho platu v chemickom odbore. Myslíte, že by som sa dočkala niekedy nejakého maličkého uznania z jej strany? Ani náhodou, celý čas čaká, kedy sa mi dariť prestane, aby mi mohla špechnúť do tváre ako mi to hovorila... Zatiaľ podnikám 3 roky aj spolu s frajerom, bez ktorého by to nešlo, nebolo by to zvládnuteľné pre mňa robiť si aj sama účtovníctvo, takže to robí on. Chápem, že moja mama sa o mňa bojí a vidí to svojimi očami, ale už ma naozaj štve, keď vždy keď chcem niečo robiť sa mi len vysmeje a skritizuje ma a v ničom ma nepodporí. Keď som chodila na VŠ a neurobila som jednu skúšku hneď na prvý raz to ste mali vidieť ten výstup - dávala mi za príklad spolužiačku, ktorá podľa nej zvláda aj školu, aj frajera (ja som nemala), aj brigádu (ja som nemala, lebo som ešte trpela komplexom menejcennosti, že nič neviem robiť a čoho sa chytím pokazím). Tiež by som jej vedela predhadzovať na oči lepšie mamy ako je ona... Pre predstavu - ona sa vydala ako 18 ročná za alkoholika. Po 6 rokoch som sa narodila ja, celé detstvo moje bola jedna nočná mora, nejdem tu popisovať ešte aj alkoholické excesy môjho tatka, ale prežila som si peklo na zemi. Ona z toho aj ochorela a po 16 rokoch zamestnania bola od mojich 10 rokov na invalidnom dôchodku. Počas toho nemala inú prácu len sledovať každý môj krok, úplne som z nej bola v strese. Bola na ňom 16 rokov, keď sa jej ho rozhodli vziať a nechať len polovičný. Samozrejme počas tej doby ona nemala žiadne záujmy, nič v čom by sa vzdelávala, lebo si myslela, že bude na dôchodku už navždy. Nestarala sa ani o seba, nemala to ľahké s alkoholikom, ako robila vždy všetko čo každému videla na očiach, ale to práve nie je dobré, tak ako pre mňa a ani pre tatka... Tým ho len posporovala v jeho pití, že sa o nič nemusel starať a aj tak ju za nič nemal. Tým, že je obézna sa k tomu pridružilo aj množstvo ďalších chorôb, za ktoré si už podľa mňa môže aj sama, ako cukrovka, vysoký tlak, atď. Ja sa snažím, byť úplne iná ako ona a aj ako tatko. Žijem veľmi zdravo, cvičím, nemám ani gram tuku navyše, hoci som predtým mala nadváhu tiež. Samozrejme ma v chudnutí tiež nepodporila, a stále sa mi len vysmieva, či chcem teraz akože do smrti každý deň cvičiť a chrúmať zeleninu. Že na to nebudem mať čas atď. To že ona má čas sedieť pred televízorom a ja televízor ani nemám, lebo nemám na to čas... Keď som si našla toho frajera, ktorého teraz mám, tak mi hovorila, že sa mám s ním rozísť, pretože je pre mňa príliš dobrý (akože z bohatej rodiny) a ja som nič a z chudobnej rodiny. To čo som chcela vlastne teraz riešiť je, že mám svoj sen ďalší podnikateľský, čomu sa chcem venovať a znova nepočúvam nič iné len aká som hlúpa, neschopná a ako ma ona vôbec nepozná a aká je zo mňa sklamaná. Ona si po tých rokoch na dôchodku teraz vôbec prácu nevie nájsť. Keby som nemala peniaze z podnikania, z ktorých vlastne živím aj ju, aby mala z čoho zaplatiť byt atď, tak neviem čo by robila. Ona si za svoje peniaze kupovala v mojom veku cigarety, ničila si zdravie, ja keď si kúpim biopotraviny, tak som hlúpa, lebo je to klamstvo atď. A zbytočne sa snažím so sebou niečo robiť pretože strava za nič nemôže, lebo ona už videla ľudí čo nešportujú a jedia slaninu a fajčia a nič im nie je. Takže na čo sa snažiť. Keď zomrel tatko, bolo dedičské konanie, kedy mi nakázala odmietnuť moju polovicu bytu. Na čo mi frajer povedal, že keď to urobím, tak sa so mnou rozíde, pretože on tu nemaká ako debil na mojej firme celé noci, aby som ja vyhadzovala peniaze do luftu, že iní ľudia prijmú dedičstvo aj po ľuďoch, ktorých ani nepoznajú. Mne to bolo jedno, ja som nič nepotrebovala žiadny byt, ide mi len o to, že neviem kde by ona teraz bola, keby v tom byte nebývala... Som už z toho unavená, jej myslenie a život je úplne iný než to o čo sa snažím ja. Stetnutie s ňou ma len úplne domotivuje, pretože ona len stále plače a je deprimovaná, pozerá správy a podľa nej je celý svet len zlý. Podľa nej som ja tá zlá, lebo ona nevie kde ja žijem... Ona si myslí, že len byť zamestnanec je to správne, ja si myslím, že to nie je záruka v dnešnej dobe ničoho a práve tak sa dá skončiť ľahko ako ona. Keby sa o seba už len starala, mala by vyššie šance aj nájsť si prácu, pretože keď ju ľudia vidia, že je tučná a vôbec nemá žiadne záujmy, je frustrovaná a nasratá na celý svet, tak ju ani nemajú chuť zamestnať, plus ešte k tomu nevie ani nič robiť, ani s pc, ani jazyky, nič. Mne sa naozaj ťažko žije s pocitom, že pre vlastnú mamu nie som dosť dobrá a nikdy ani nebudem ani keby som sa rozkrájala. Ale keď niečo povie niekto iný, tak to je písmo sväté, keď niekto iný niečo urobí tak to je poloboh, ale ja keď chcem niečo robiť, tak som zlá a nikdy nič nedokážem a kam na tie sprostosti chodím... Ach má tu ešte niekto takúto mamu? 🙂 Nech viem, že nie som sama.

hradnapani
5. apr 2014

@smiesneusko neboj sa, nie si tu jedina, ktoru mama nevie ocenit 😉 Niecim podobnym som si presla aj ja ale pochopila som jedno: kazdy clovek, teda aj tvoja mama, jedna, kona, hovori, mysli najlepsie ako len vie. Cize inak nevie. A to zober ako fakt a vychadzaj z toho. Ty tuzis po niecom, co ona jednoducho nie je schopna ti dat. Zrejme to ma nejaku pricinu (docenila ju jej mama? ako vychadzala s rodicmi? odpovede na podobne otazky ti mozu velmi vela naznacit).
TAkze ak to mam zhrnut: ona ina nebude, lebo nemoze, nevie, takze absolutne nema zmysel sa nad tym trapit.
A za jedno ti skladam klobuk: musis mat velmi silnu volu, ze aj napriek jej negativizmu si nasla silu a nepoddala si sa jej predstavam uplne. Za to si vaz samu seba a bud stastna, ze mas zivot vo vlastnych rukach.
A ak ta stretnutia s nou oberaju o energiu, tak ich obmedz, mas na to plne pravo. V prvom rade mysli na seba ( to nie je egoizmus, to je normalny pud sebazachovy, ktory je zdravy 😉

smiesneusko
autor
5. apr 2014

@hradnapani Vsak toto ja dobre viem, ale mam vycitky, ked za nou chodim pomenej. Ona je sama a nema nikoho. Ma este svoju mamu s ktorou je kazdy den. Samozrejme babka ta je rovnaka ako moja mama, takze chapem to tiez, len nechapem, preco mi nemozu doverovat a podporit ma, alebo aspon nenadavat mi za kazdu malickost, ktoru robim a ktora nie je podla ich predstav.

mm87245
5. apr 2014

@smiesneusko Je to divné, mala by byť rada, že sa ti darí...no viem ,že aj také matky sú...Tiež nemám bezchybnú úžasnú matku, ale až takúto nie...Má chyby, ale podporid by ma podporila, ONA by bola rada keby som ja šla na vysokú :D Ale nechala to na mna..Chce aby som sa mala dobre ale rozhodnutie nechá na mne...Ale toto je len nieco z nasho zivota...nebola vzdy najlepsia, mam ju velmi rada aked snad ju raz pochopim, ked sa spravala ako... Tiez som nemala najruzovejsie detstvo,ale najhorsie...moj otec tiež pil chodil domov opitý (teraz je to uplne v pohode uz vobec nepije) ale nikdy na to nezabudnem co to boli za dni a noci...moja mamka je z totálne blbej zakopleksovanej rodiny, nestretávame sa už s nimi, takže jej nemozem nic vycitat, tak bola vychovavá a má aj chyby....no Nikdy by sa mi neobratila chrbtom....Tiez so msa ale napocuvala aka som hlupa, nesikovna...ale to boli nervy, myslela si ,že nikdy nebudem nic vediet robit, bolasom trochu leniva...Nie NAJOCHOTNEJSIE mi ukazala vsetko ako sa robí, ale ukázala...Maa velmi krátku trpezlivosť...A Teraz ked som uz dospela, a vidí, že viem variť a postarať sa o rodinu tak je spokojná a do nicoho mi nebabre len radí, nie káže...celé sa to zmenilo ked som sa odstahovala z domu k priatelovi, doma bolo dosť často dusno, niekedy mala tak blbé reči ,ktoré sa ma dotkli...Zmenil sa otec,aj ona aj ja... Tkaže máš to horšie, ale nie si sama 🙂 TEBE klobuk dolu, drž sa!

25daniela
5. apr 2014

@smiesneusko treba jednym uchom dnu, druhym von, odosobnit sa. A aj ked je to tvoja mama, pokial sa ti dari, opytaj sa jej, odkial ma peniaze na byt a vsetko ostatne. Nepises konkrerne, kolko jej davas mesacne, ale kedze viem ze invalidne dochodky su malinke, tak asi je na tebe zavisla. Chladnou hlavou napisat a dat na papieri, kolko kde zarobim, a pod to dat otazku, co sa oplati viac. A nadrzovku povedat, ze nemas chut pocuvat zvasty, dolezite su ciny. Tam podpora nikdy nebude, asi by stacilo, ak by prestalo ponizovanie. Staci ukazat, ze si silna... Jednoducho sa oslobodit a nenechat sa udupavat, asi si uz dospela 😀 😀 😀 tak to daj pocitit...

mpg
5. apr 2014

@smiesneusko poznám podobný prípad z blízkej rodiny a myslím si, že aj keď to iste bude ťažké netreba si také poznámky o neschopnosti a pod. vôbec všímať, treba ako sa hovorí - postaviť sa na vlastné nohy a veriť si.
Každý človek je iný a nikto nie je dokonalý, každý má inú úroveň. Treba skúšať, posúvať sa ďalej aj keď sa občas niečo nepodarí.

smiesneusko
autor
5. apr 2014

Dakujem Vam, mne je z nej len smutno a z jej postupu, nic co by som urobila by nebolo nikdy dost dobre. Iba to comu veri ona. Keby som pracovala ako chemik tak by bolo vsetko ok. Podla nej, ale nechape tomu, ze aj ked to viem robit, tak to robit nechcem. Podla nej tu treba na svete len trpiet lebo tak je to spravne.

hradnapani
5. apr 2014

@smiesneusko no ved ti to pisem: nemoze ti doverovat a podporit ta, lebo nie je toho schopna, nedokaze to, (lebo ak je babka rovnaka ako tvoja mama, tak mas na to aj jasnu odpoved, nie je co riesit. V podstate to mame ani nemozes vycitat, lebo ju tak vychovala jej mama a ju zase asi jej mama... ) toto musis pochopit

smiesneusko
autor
5. apr 2014

@hradnapani Chapem, ale podla toho by som ja mala byt tiez ako oni, no snazim sa preorientovat a zit zivot inak. Neziadam od nich aby to robili tiez, ale neviem preco ma musia brzdit v mojich snoch len preto ze oni na to odvahu nemaju zit tak ako by sa im pacilo.

moonlight1210
5. apr 2014

Vidno ze svoju mamu mas napriek vsetkemu velmi rada. Lebo vsetko o nej pises tak - s citom, pochopenim.
To je fajn.
Myslim, ze ona ma pocit, ze ta musi podcenovat. Preto lebo si mysli, ze tym ta drzi pri zemi, ze ta tym zenie vpred, motivuje chciet a dokazat viac, ze ti tym robi sluzbu.
Tak ako ked od teba vyzadovala jednotky na skole a s chvalou za vyborne vysledky setrila.
Preto inych chvali, teba nie.
Kedysi ta mozno podcenovala. Dnes urcite vidi, co si dosiahla.
A mozno ma pocit, ze je to prave vdaka tej negativnej motivacii.

Problem je, ze casom takato podpora prerastie do doslvnej neschopnosti vyjadrit podporu uzananim, pochvalou, niecim milym. A keby to aj urobila, bolo by to stylom "si sikovna, ale...".

Dalsia vec je, ze niekto ma negativisticku povahu. A tam nepohnes.
dalsia ze je v dennim kontakte so svojou mamou, ktora je rovnaka, takze jej myslenie je vedene tymto smerom. Prostredie ovplyvnuje.
Dalsou vecou moze byt, ze negativizovanim druhych ich "stahuje" na svoju uroven. Teda dava najavo ze tiez maju muchy a tak v porovnani s nimi jej neschopnosti sa hnut vpred nie su take markatne. Inak by sa musela volky-nevolky vidiet v inom svetle a ti druhi by jej to mohli aj pripomenut. Ked ich urobi podobne neschopnymi, vytvara dojem, ze su si roven, resp ze ma narok byt aka je a stazovat sa. Zakryva tym vlastnu pohodlnost, na ktoru si zvykla.

Urcite si si vedoma co vsetko si dokazala a dosiahla. A to napriek zdedenym genom alkoholika a svojmu detstvu. Mnohych take nieco poznaci na tolko ze stagnuju podobne ako rodicia. Ty nie.
Mozes mame povedat, ze sice jej zivot ziadna slava nebol, ale ty si jej vitazstvo. Nieco na co moze byt hrda. Mozbyt ze vo svojom zivote nevidi jediny svetly bod a jej mama jej to nezabuda "otrieskat" o hlavu ako dokaz jej neschopnosti.
Do istej miery si prave to jedine cim sa moze v zivote vobec pochvalit.

Inak nas nasi rodicia tiez nikdy pred nami nechvalili a vzdy lepsi boli ti druhi. Az po rokoch som zistila ze v nasej nepritomnosti sa nasimi uspechmi chvalia ake su ich deti sikovne.
A tiez pochopila ze slo o tu negativnu motivaciu. Akasi snaha udrzat nas skromnych a snazit sa dosiahnut viac. Vyrovnat sa druhym.
Ibaze kedze postupne ma provonavanie s inymi atd prestalo rozhadzovat, prestali s tym aj nasi rodicia. Nebola reakcia, prestala sa diat aj akcia.

marmete
5. apr 2014

Moja mama má podobný typ mamy... znepríjemňuje jej život do dnešného dňa, len preto, lebo mamin otec ju mal radšej ako svoju manželku, ktorú podvádzal a tak sa moja babka deň čo deň mstí za to mojej mame. Lebo je jej jednoduchšie mamu, ktorú celý život ponižovala, drbať, ako si riešiť svoj život. Takže hlavu hore, nie si v tom sama, ale máš môj úprimný obdiv, že zo zakomlexovanej baby, vyrástla a dozrela žena, ktorá si ide svojou cestou a dohliada aj na osobu, ktorá iba demotivuje a snaží sa sny ničiť. Mama iná nebude, ale ty máš aspoň základ do života, ako sa ty nebude k svojim deťom chovať 😉 Niekedy život v strese dokáže byť aj v konečne dôsledku veľká výhra. Všetko dobré prajem 🙂

anatalia77
5. apr 2014

@smiesneusko bohuzial poznam takyto rodinnny model v mojom okoli,kamaratkina sestra bola matkou tak psychicky zdeptana,ze si vlastne po maturite ani nenasla zamestnanie.Je to 14 rokov,dievca neodpracovalo ani jednu hodinu,je psychicky vykolajena,ma aj OKP.
Gratulujem ti,ze si sa nenechala az tak vykolajit,a v podstate zijes svoj zivot.Je to tazke,ale ty sa v zivote nestratis.
Co bude s tym mladym dievcatom,ked mama umre? Radsej ani nemyslim.

mamavera
5. apr 2014

@smiesneusko v prvom rade pred tebou "smekám" - si veľmi šikovná, keď toto dokážeš bez podpory najbližších. Nesnaž sa byť ale dobrá, výborná v tom, čo robíš pre mamu, ale sama pre seba. Viem, ľahko sa mi to píše, ale ako si sama uviedla, od nej sa ocenenia nedočkáš, tak je zbytočné si tým strpčovať život. To, že je ona naštvaná na celý svet, ty ťažko zmeníš, je to jej postoj k životu, ale čiastočne to môžeš ovplyvniť. Buď viac asertívna, na rovinu je kľudne, nie arogantne, povedz - mami, prečo mi stále hovoríš to isté dookola, aj keď sama vidíš, že nemáš pravdu? Ty si tvoj život žila podľa seba, ja svoj budem žiť podľa mňa, zbytočne mi tu neopakuj, ako je najlepšie byť zamestnancom, keď vidíš, že sa mi v podnikaní darí. Veď je to smiešne, všetci naokolo to vidia, len ty to nevidíš, alebo nechceš vidieť. Ja za tvoj spackaný život naozaj nemôžem, bola iná doba, chápem, že si nemala také možnosti ako mám teraz ja, ale tým, že budeš negatívne naladená, nahnevaná na celý svet, ho nezmeníš. Zmeniť môžeš len sama seba a svoj postoj k životu. Chápem, že je pre teba ťažké priznať si, že si nemala pravdu, že ti je asi proti srsti byť na mňa hrdá a pochváliť ma, aj keď mňa by to veľmi potešilo, ale ak začneš kedykoľvek tie svoje ódy, týkajúce sa môjho podnikania a môjho životného štýlu, odídem do vedľajšej miestnosti. Mám ťa rada, ale nie som povinná toto počúvať.
Ak máš pocit, že by ťa prerušila, alebo, že by si jej to nedokázala povedať, tak jej to napíš a normálne jej to pošli. A naozaj to dodrž, ak začne rozprávať to, čo nechceš počúvať, s úsmevom odíď do vedľajšej izby, alebo sa prejsť. iba jej povedz, nehnevaj sa, toto nemusím počúvať. Som úspešná a som na seba hrdá.
Držím ti veľmi palce, aby sa ti aspoň čiastočne podarilo zmeniť mamin postoj k tebe a aby sa ti v podnikaní darilo.

hradnapani
5. apr 2014

@smiesneusko kazdy mame slobodnu volu a mozme sa rozhodnut, ci budeme pokracovat v rodinnych "tradiciach". Ty si sa rozhodla konat inak. Dalsie generacie sa ti "podakuju", lebo si pretala kruh. Tvoja mama to neurobila, ona tu silu nemala - podobne ako mnoho deti svojich rodicov, ktori nemali tu silu vymanit sa. A myslim si, ze pochopis vela veci casom... ked pridu vlastne deti, mnohe veci sa vtedy vykladaju, mnohe otazky najdu svoju odpoved a hlavne pride aj vacsie ci mensie pochopenie a porozumenie konania rodicov, alebo aspon nadhlad nad tym konanim. A dovtedy pokracuj v tom zivote, ktory si si zacala, ides dobrym smerom 🙂

janedoe
5. apr 2014

Aj ja som zufala z mojej mamy, ale nie preto ze by ma nepodporovala (aj ked to v podstate takmer niekdy nerobila, ak tak len medzi serialmi :D), ale pre to, ze jej nikdy nikto nemoze povedat svoj nazor, pretoze ak to urobi, tak nastane koniec sveta... Napr. minuly tyzden sme mali kovbojku, z ktorej mi rozum zostal stat, lebo jej brat povedal, ze nie je podla neho dobry napad, aby isla do dochodku, ked este nemaju vyplatene vsetky dlhy. Nuz.... skoncilo to tak, ze sa s bratom povadili, pojedla lieky, zapila alkoholom a skoncila v nemocnici. 😒 Problem je podla mna ten, ze ludia sa uz v tak vysokom veku nemenia a kym sa nezmenime my, tak sa nas budu neprijemne veci, ktoré nam nasi rodicia sposobuju dotykat a ovplyvnovat nam zivot a vztahy, aj ked si to mozno nebudeme uvedomovat. Obdivujem ta, ze si sa dokazala postavit na vlastne nohy a zit svoj sen, ja to nedokazem a viem, ze vdaka tomu nikdy nebudem stastna, resp. nebudem stastna dovtedy, kym sa neodosobnim od toho, co mamka vyvadza 🙂

smiesneusko
autor
5. apr 2014

@moonlight1210 Ona sa len vsetjeho boji aj o mna, a preto ma nepodoporuje v podnikani, podla nej sa tak peniaze zarobit nedaju, lebo kto by kupoval tie moje produkty ked ludi anemaju peniaze. Ona sama nema a stretava sa s ludmi co tiez nemaju, take veci ako ja robim si nekupuje, preto jej to pride byt vzdialeny svet. Ona ma vo zvyku sa porovnavat s ludmi co su na tom este horsie ako ona a tym padom je spokojna. Ja sa vzdy porovnavam s tymi co su lepsi ako ja a stale sa citim, ze mam co vylepsovat. Ano negativisticku povahu teda ma, vo vsetkom chce vidiet len to zle. Co sa moze stat atd. Keby som mala takto zit, tak sa nemozem ani nadychnut, ved mi moze vzduch zabehnut a presne ona takto mysli. Z kazdeho komara urobi somara. Ked som byvala s nou som bola ako ona, ale teraz uz som niekolko rokov od nej a to mi velmi prospelo. Podla nej opacne. Praveze jej mama taka nie je ako moja na mna. Jej mama ju pochvali za kazdu blbost, aj tu ktoru spravila podla mna zle alebo podpriemerne. Mna by moja nepochvalila ani keby ziskam nobelovu cenu. Ako viem, ze ma ma rada a prehnane sa o mna boji, ale lezie mi s tym uz na nervy. Na co ma mala ked nemozem si zit ako sa mi paci a po svojom. Tiez ma uz prestala porovnavat lebo nema s kym. 😀 Praveze to ma stve, ze by sa chcela so mnou chvalit, pretoze ja na sebe makam a ona by len zlizala smotanu za mna, ale pritom tu driem ja. 😀 Stale mi len nadava a ked potom chce byt mila a povie mi zlatko, tak ma to vzdy nastve lebo mi to pride cele ako falosne od nej. Aj ked viem, ze nie je, ale vnimam to zial tak. Pretoze ma nedokaze brat taku ako som a musim sa pred nou pretvarovat a polovicu veci jej nepovedat.

smiesneusko
autor
5. apr 2014

@marmete Ja viem, tiez si toto hovorim, ze aj ked som mala zly zivot v detstve, tak nakoniec ma to zocelilo a som aka som, ze mozno dosiahnem viac ako ini, co mali vsetko na tacke, ale neviem, asi by som si to radsej vymenila s normalnymi detmi. 🙂 Ja ked budem mama nebudem svoje deti sekirovat za znamky, ale za zdravu vyzivu, resp. im nedam tu nezdravu, mozno raz budu na mna nadavat na fore, ze mama je sibnuta a nedovoli im cipsy a podobne. 🙂

smiesneusko
autor
5. apr 2014

@mamavera Ja som jej to uz povedala a dokonca jej aj napisala mail, ale je to ako keby hrach na stenu hadzal. K majlu sa nevyjadrila a ked nieco hovorim, tiez sa tvari, ze ju to nezaujima. ☹ Odist mozem, ale trapi ma to, ze pre nu nikdy dost dobra nebudem. Praveze ini ludia ma chvalia a obdivuju, aj cudzi, aj taki co ma poznaju, vsade ma chvalia, a chapem aj ju, ze sa o mna boji, ale vsak co sa stane, skusit to mozem, ved mam stale aj pracu, ktoru ona chcela, a nepodnikam s multimilionami, navyse teraz som chcela len pisat taky web, nic by to nestalo, aj tak mi dava najavo, ze by to nikoho nezaujimalo. Lebo ju nie. Ale co mozem stratit. Nic. Ale to ona nepochopi, radsej nic nerobit podla nej.

smiesneusko
autor
5. apr 2014

@hradnapani Ja ju chapem, ona mala tiez otca alkoholika. Statistiky hovoria, ze sa to vacsine detom stane, a vidim, ze aj kamoskam sa take nieco podobne deje. Mali otcov alkoholikov a nasli si muzov grazlov. Jedna ma takeho starsieho o 20 rokov, ktory nepracuje a plati ona vyzivne na jeho deti z prveho manzelstva este zo svojej materskej. Pritom kocka s VS...
Moja mama odisla hned z domu len co mohla a zobrala si dalsieho alkoholika. Ja si preto ani dieta nerobim, som velmi zodpovedna v tomto, viem, ze by som nemala kam ist s dietatom a muza si radsej poriadne preverim. Nezniesla by som ak by sa mi malo stat nieco podobne. Ja by som sa radsej zabila, ved na co taky zivot. Este aj mojej mame som musela oci otvorit ja, skoro ju zadrhol, a ona by si to kludne nechala a zila s nim dalej, az kym som ja nepodala trestne oznamenie na neho. Mne uz to bolo jedno, aj keby ma zabil, alebo ja jeho, ale uz som tak nechcela zit. To som uz zial mala 22 rokov...

smiesneusko
autor
5. apr 2014

@janedoe Snažím sa, ale tiež to mám veľmi ťažké. 🙂

mamavera
5. apr 2014

@smiesneusko tak v tom prípade by som sa okato chválila pred ňou sama. Zabávač Peter Novotný to má ako jednu zo zásad svojho života . pochváľ sa, lebo to nikto za teba neurobí. A do ďalšieho podnikania choď, nech sa ti darí a keď sa ti bude, zase jej to okato pripomínaj. Ona sa bohužiaľ nechce meniť, keby hej, tak by si jej mohla pomôcť, ale to môžeš len tomu, kto o tvoju pomoc stojí.

0silvia0
5. apr 2014

@smiesneusko vzťahy s matkami sú často komplikované. Aj ten môj bol komplikovaný, moja mama bola dosť frustrovaná a citovo nestála a jednoducho sme si nerozumeli. Len ja som mala tú výhodu, že otca aj vzťah s otcom som mala super, takže to dosť vyrovnávalo tú negativitu so vzťahu s matkou. Tiež som mala pocit, že som pre ňu len sklamaním, potom som ju obviňovala z toho ako riešila veci a ako ich mala riešiť, stále som to riešila vo svojej hlave a vedela som, že moje komplexy a precitlivelosť pramenila z tohoto vzťahu. Dnes mám svoje deti a tiež s nimi riešim pubertu a bežné veci. Tiež sa snažím vidieť veci z ich pohľadu a snažím sa im byť blízkou osobou. Ale pubertiak a mladý človek je egoista, nedokáže vidieť veci komplexne z viacerých uhlov. Vidí len seba a posudzuje veci, udalosti len zo svojej pozície a jednoducho mu nejde pochopiť to, čo hovorí rodič, lebo má málo životných skúseností. Poznáme to sami, keď sa nás rodičia snažili ochrániť pred nejakou situáciou a my sme nechápali prečo to robia? A dnes sa tak isto snažíme ochrániť svoje deti. A okrem toho deti majú tendenciu od matky vyžadovať aby bola nadčlovek, aby bola pripravená plniť túžby dieťaťa, aby bola pre dieťa vždy k dispozícii a aby sa dokázala vždy dokonale postaviť problému.
Môj vzťah s matkou sa urovnal po narodení mojich detí, akceptovala, že som dospelá žena, často mala tendenciu usmerňovať ma, ale ja som si ju vypočula a urobila vždy aj tak podľa seba. Potom to už nerobila. A samozrejme dnes svoju mamu vidím inak. Vidím ju ako bežnú bytosť, takú istú ako ja, ako my, všetci. Už ju neobviňujem z ničoho, všetko som odpustila a viem, že to tak muselo byť. Aj ona robila chyby, aj ona je len slabý človek so svojimi traumami aj z detstva. Už v hlave nepripustím myšlienku, ktoré som kedysi denno-denne riešila: keby bola moja mama taká a onaká, nemusela som byť aj ja taká zakomplexovaná atď.
Čím skôr sa od mamy odstrihneš a prestane ťa trápiť jej staranie sa do teba, tým lepšie pre teba. Mama sa musí zmieriť s tým, že si samostatná jednotka a už nemá právo ťa usmerňovať. Mamu nezmeníš a nezostáva ti nič iné, len ju akceptovať takú aká je. Nauč sa nepripúšťať si jej reči, hoci ťa rania... Život je škola života pre nás všetkých a všetky životné obdobia nás niečo učia. Uvedom si, že možno ak by si mala dokonalú mamu a dokonalé detstvo, nebola by si dnes taká úspešná v živote, v podnikaní, za čo ťa úprimne obdivujem (ja som zostala na poste radového zamestnanca, nemám takú odvahu ako ty). Možno podvedome chceš mame dokázať, že aj ty si schopný človek, životaschopná žena, ktorá sa vie sama o seba postarať.
Urob hrubú čiaru medzi minulosťou a prítomnosťou. Váž si svoju matku, ale už nerieš čo bolo a čo bude. Bude už len to, čo chceš ty a mama to skôr či neskôr zoberie ako fakt. Držím ti palce

smiesneusko
autor
5. apr 2014

@mamavera Ja som aj zacala extra zdravo jest a chudnut a cvicit kvoli nej, ze ju inspirujem, aby nieco so sebou robila, nie kvoli vyzoru, ale ze sa nemozem pozerat aka je chora. A nic to nepomohlo. ☹

smiesneusko
autor
5. apr 2014

@0silvia0 Pekne si to napisala, hlavne koniec. 🙂 A suhlasim s tym. 🙂

mamavera
5. apr 2014

@smiesneusko možno by jej pomohol psychológ, ale zrejme ju tam nedostaneš. Tým, že si štíhla a zdravo sa stravuješ, tak ona sa ešte viac zabetónuje vo svojom presvedčení. Ešte mi dovoľ malú poznámočku - nechoď so zdravým stravovaním do extrému, čítala som, že kupuješ biopotraviny. to je OK, ale dúfam, že nie si človek presvedčený o tom, že sú pre nás jediné správne. Je úžasné, že cvičíš a zdravo sa stravuješ, tiež preferujem zdravý životný štýl, ale trošku sa bojím, aby ťa mamin postoj nezahnal do extrému. Mohlo by sa to raz zase otočiť - písala si, že dáš deťom zdravú stravu - to je veľká investícia do ich zdravia, ale ak ju sem-tam porušíš, bude to prirodzenejšie, ako keď budeš pred deťmi odpadávať, ak si dajú na návšteve krémeš alebo tie chipsy. Mohlo by sa to otočiť tak, že keď budú deti dospelé, povedia si -konečne môžem jesť to, čo chcem a pôjdu do extrému zase oni. Prepáč, že píšem ako hotentót, dúfam, že si ma pochopila a nehneváš sa,že som sa ti do toho zamontovala. Zo mňa už asi tiež hovorí mama dospelých detí 😀 😀 😀 😀 😀

nefertiti7
5. apr 2014

@smiesneusko ja už mamičku nemám a veľmi mi chýba, otec mi umrel tiež pred 4 rokmi a teda všetko visí na mne a len toľko chcem napísať, že mama bude vždy mama, nech je aká je. Váž si, že ju máš. Ja som mala úžasnú mamu a stratila som ju náhle, zo dňa na deň....nikdy na ňu nezabudnem. Veľa ľudí si uvedomí stratu blízkeho, až keď tu nie je. Drž sa a snaž sa nájsť pochopenie. Ona nie je zlá, možno jej chýba objatie a láska od teba ☹

0silvia0
5. apr 2014

@smiesneusko aj ja som sa snažila mamu inšpirovať, ale moja mama nemá disciplínu a vždy má tisíc výhovoriek prečo sa niečo nedá, tak som to nechala tak. A ak môžem, ešte jedna malá rada: všetko, čo robíš (práca, cvičenie, strava...) všetko to rob kvôli sebe, nie aby si niečo dokázala mame, ani aby si ju inšpirovala. Tieto vekové kategórie jednoducho ťažko zoberú na vedomie nové životné trendy (šport, zdravá výživa), jednoducho im to hlava neberie. Ak sa predsa niečím inšpiruje, musí to prísť samo, ty to určite nedokážeš ovplyvniť. Na to treba správny čas, správnu chvíľu, správne životné naladenie. Jednoducho prestaň mamu riešiť a nechaj to plynúť, tieto veci treba nechať na prirodzený vývoj. Tak isto aj ty vekom a skúsenosťami budeš iná a príde čas, kedy nebudeš vládať stíhať ísť s mladými a novými trendami. Bohužiaľ, aj na mňa už táto skúsenosť doľahla, nestíham vnímať hlavne nové trendy v elektronike a nerozumiem im. Jednoducho sa všetci vyvíjame a hlavne nemladneme, aj ty keď budeš mať 40, ťažko budeš chápať 20 ročného. Všetko je o tolerancii a určite sa aj tebe zmení uhol pohľadu keď budeš mať vlastné deti.

smiesneusko
autor
5. apr 2014

@mamavera Neboj, to bol len príklad, kupujem prevažne bežné potraviny z Lidlu a Tesca. 😀 A tiež občas jem aj niečo nezdravé, ale možno raz za mesiac, skoro vôbec. 🙂 Neboj až taký extrémista nie som a deti nemusia byť ani také ako ja. 🙂 Však ja som tiež jedla celé detstvo nezdravo.

smiesneusko
autor
5. apr 2014

@nefertiti7 Ja som rada, že je tu, viem si to predstaviť že tu nebude, a že to môže prísť hocikedy, vlastne na to myslím skoro stále. A preto som aj chcela, aby žila zdravšie. Lenže tým, že už nemá mňa, sa jej už ani nechce nič variť samej pre seba a jedáva len polotovary, prípadne varí pre babku a tá chce len nezdravé jedlá. Ja viem, že jej dávam málo lasky, neviem jej nejako preukázať city, aj ked sa o nu bojim. To preto, že bola na mna velmi zla, ked Ti stále len nadavaju za vsetko, tak sa obrnis a city ochladnu, aspon navonok. A takto trapime jedna druhu. ☹

smiesneusko
autor
5. apr 2014

@0silvia0 Ja už tiež niekedy sa cítim, že nestíham dnešnej mládeži, to je ok, mne len vadí, že mi za všetko nadáva a nič nie je ok podla nej co robim. A nic nerobim kvoli nej, to by sa mi nechcelo, mne vadi len to, ze ma nedokaze respektovat.

sense
5. apr 2014

...no ja ti poviem len tolko, mojej kamaratky mama, ked bola tesne pred smrtou , este stihla vytknut dcere ze umiera preto lebo sa ona na nu vykaslala a to bola presne ten typ ako tvoja mama, kamaratka cela zdeptana z nej, vzdy robila co mama chcela aj tak bola vzdy neschopna chudera, nesebestacna atd atd a ked sa osamostatnila a postavila na vlastne nohy a prestala si jej ponizovania vsimat a zacalo sa jej darit bola najvacsia nevdacnica....zvlastne je ze jej bratom kt. ju dali do domova dochodcov nic take nevytkla....

Tu začni písať odpoveď...

Odošli