Som v šoku z terminálneho štádia choroby brata
Minulý rok som tu písala ohľadom brata, ktorému diagnostikovali zhubný nádor obličky v pokročilom štádiu. Teraz je na tom tak, že nádor mu praskol stavce, nechodí, čaká ho ožarovanie a paliatívna starostlivosť u mňa doma s pomocou mobilného hospicu. Neviem sa zmieriť s tým, že odchádza. Plačem tak, že mám spálenú pokožku pod očami, páli má chrbtica. Každý deň som v nemocnici a držím ho za ruku a trpím, keď vidím,
ze trpí a už vníma, že odíde. Neviem, ako zvládnem starostlivosť s pocitom konečna. Je mi všetkým.Je tu niekto, kto si tým prešiel a mal často pocit, že sa zruti smútkom?
Mrzí ma to.. Áno prešla som si týmto smútkom tri krát a je to veľmi ťažké. Je super, že vás má pri sebe, že sú pri ňom blízki. V čase covidu do nemocnice nepúšťali nikoho a my sme sa nemohli ani rozlúčiť... držím prsty, prajem veľa síl a vyplač sa, kľudne nechaj emócie, nech vyjdu na povrch.
@darise ano, my sme si tym presli :((((((((((((((( nemohli sme pred nim ukazat smutok, za mesiac som schudla 10kg, zacali mi obvtdedy traviace problemy, trvaju dodnes. vy ho budete mat doma v paliative?
ach, teraz citam, takze ano, no my sme ho ani doma mat nemohli, mozem ti nieco napisat?
toto bude asi najtazsie obodbie zivota, mozno sa nikdy s toho nedostanes uplne, pretoze..ale ver ze pokial to je mozne, majte ho doma, to jedine si umierajuci praje, teda aj napriek tomu vsetkemu, prosim bud silna, mas rodinu, ktora ti pomoze? urcite potrebujes kazdy den vypadnut a vyplakat sa ,ale neplac doma, pretoze to ho bude ubijat este viac. uz je na morfine?
strasne zle a tazko sa mi pise, verim ze okrem mobilneho hospicu ti pomoze rodina ci priatelia, ale jedno ti napisem, to ze bude doma, je to najcennejsie co mozete pren spravit, aj ked pre vas zabijajuce, ale ver ze lezat v hospici medzi starymi ludmi, byt sam na izbe je ten najhorsi pocit nma svete !!!! tolko x by som vratila cas, a mala ho doma, aj keby neviem co, a lutujem a budem lutovat do konca zivota, ze sme tak nespravili ! ale my sme potrebovali 24hod opateru, nam by mobilny hospic moc nepomohol.
posielam vela sil, prosim plac kde mozes, ale nie pred nim ! a urcite vyhladaj aj psychologa/psychiatra. kvoli podpore.'
verim ze ti ma kto pomoct. je mi to velmi luto :(
Mrzí ma to.. Áno prešla som si týmto smútkom tri krát a je to veľmi ťažké. Je super, že vás má pri sebe, že sú pri ňom blízki. V čase covidu do nemocnice nepúšťali nikoho a my sme sa nemohli ani rozlúčiť... držím prsty, prajem veľa síl a vyplač sa, kľudne nechaj emócie, nech vyjdu na povrch.
@billy_jean presne, oni najviac potrebuju mat pri sebe blizku osobu 😢😢😢😢😢😢
Je mi to veľmi veľmi ľúto, prešla som si s tým s rodičmi
Ale hej je to iné ako brat
Neviem ani čo napísať lebo s tým sa nedá byt ok
Ale jedine sa držať pre neho, nesmieš sa zrutit, si jediné co má a kto mu môže pomôcť a byt pri ňom
Má obrovske šťastie, že ta má lebo si veľký človek a ty máš tu najtahsiu najdolezitejsiu úlohu v živote pomôcť pri odchode milovaného človeka
Si úžasná
Potrebujes chodit k psychologovi,nikomu nepomôzes,ak sa zrutiš.Doma budeš sama na tu starostlivosť? Mas uz nachystane pomocky k tomu? Polohovaciu postel,antidekub.matrac atd? Si este len na zaciatku konca a toto vobec nebude lahke,mas niekoho kto bude pomahat tebe? Nemyslim hospic
Ahoj súcitím s tebou. Ja som opatrovala maminu 2,5 roka doma mala som 17 rokov. Ak máš takéto stavy, vyhľadaj odbornú pomoc a nejaké podporné lieky pre seba. Neviem ako funguje systém starostlivosti teraz, ale ja som to mala naopak. Do kedy sa dalo som mala maminku doma, a potom už musela byť do konca v nemocnici. Nedokázala by som sa o ňu postarať, dostávala infúzie, morfium atď. Ak to takto ťažko zvládaš nemala by si byť na opatrovanie doma sama. Ten mobilný hospic to sú len nejaké "návštevy" a asi aj to nie denne. Niekde som teraz zachytila správu, že ich chce štát cez financie okresať. Posielam ti veľa síl..❤
@darise drahá Darise, život je nespravodlivý to vieme všetci. Prečo to tak je to zase nevieme nikto. Jedno je isté, že raz odídeme všetci tam, kde už nikoho nič nebolí. Dajte svojmu bratovi toľko lásky, koľko dokážete. Buďte jeho oporou tak ako doteraz bez pocitu, že Vám raz odíde a bez myšlienok, že ste neurobili dosť. Želám Vám veľa síl. Nie ste v tom sama. Každý kto tu niečo napísal je v myšlienkami s Vami tak sa nevzdávajte. Robíte to ukážkovo a to je dôležité.
Ano, pred rokom a pol mi zomrel brat. Bol to sok, od stanovenia diagnozy presli len necele tri mesiace a potom nam zomrel 😔 doteraz tomu nemozem uverit, ze tu uz nie je, bol to neskutocny sok. Bol by zomrel doma, len na konci sa mu tak zhorsil stav, ze sa musela zavolat sanitka.. nakoniec zomrel par minut po prichode do nemocnice.. 😔
Mrzí ma, čo prežívate. Dovoľ si smútiť, hnevať sa. Dovoľ si prijať akúkoľvek limoc: od priateľov, organizácií, od rodiny. Budete to potrebovať. Prajem veľa síl.
Aký vek ma brat.Aj môj zomrel už to budu 2 roky a neurobím nič.Odišiel 38 roční.
@darise Mrzí ma to, ale nie si v tom sama, nie je samozrejmosť že človek sa narodí a je automaticky nesmrteľný minimálne do 70tky, veľa ľudí odchádza mladých alebo v detstve či kvôli chorobe alebo kvôli nehode... Musíš to len prijať, smrť je súčasť života, to že neodíde náhle napríklad pri nehode dáva aj jemu šancu vyrovnať sa s odchodom aj Vám rodine rozlúčiť sa s ním a stráviť spolu posledné chvíle a možno mu aj povedať čo ešte chcete. Ak to nezvládaš psychicky, tak jediné odborná pomoc pre teba... Máš aj rodinu-muža, deti?
@darise Je mi to ľúto..viem o čom píšeš..😪 My sme sa tak striedali a strašne ťažko niesli keď sme starali o bratranca aj krstnú mamu. Bývame neďaleko nemocnice tak sme bližšej rodine veľa pomáhali. S mamou sme sa striedali aby stále niekto pri nich bol..je to strašné 😪😪 Moja mama sa nevie ani dodnes úplne vyrovnať, že stratila sestru tak mladú .Boli si veľmi blízke celý život a keďže boli obe mladé vdovy veľa sa navštevovali. Viem ťa pochopiť a cítim s tebou..ja som sa teraz dozvedela, že kamarátka nemá ani 50tku a má rakovinu. Strašne ma to ranilo..😞 Prajem veľa, veľa sily.
@darise ano, my sme si tym presli :((((((((((((((( nemohli sme pred nim ukazat smutok, za mesiac som schudla 10kg, zacali mi obvtdedy traviace problemy, trvaju dodnes. vy ho budete mat doma v paliative?
ach, teraz citam, takze ano, no my sme ho ani doma mat nemohli, mozem ti nieco napisat?
toto bude asi najtazsie obodbie zivota, mozno sa nikdy s toho nedostanes uplne, pretoze..ale ver ze pokial to je mozne, majte ho doma, to jedine si umierajuci praje, teda aj napriek tomu vsetkemu, prosim bud silna, mas rodinu, ktora ti pomoze? urcite potrebujes kazdy den vypadnut a vyplakat sa ,ale neplac doma, pretoze to ho bude ubijat este viac. uz je na morfine?
strasne zle a tazko sa mi pise, verim ze okrem mobilneho hospicu ti pomoze rodina ci priatelia, ale jedno ti napisem, to ze bude doma, je to najcennejsie co mozete pren spravit, aj ked pre vas zabijajuce, ale ver ze lezat v hospici medzi starymi ludmi, byt sam na izbe je ten najhorsi pocit nma svete !!!! tolko x by som vratila cas, a mala ho doma, aj keby neviem co, a lutujem a budem lutovat do konca zivota, ze sme tak nespravili ! ale my sme potrebovali 24hod opateru, nam by mobilny hospic moc nepomohol.
posielam vela sil, prosim plac kde mozes, ale nie pred nim ! a urcite vyhladaj aj psychologa/psychiatra. kvoli podpore.'
verim ze ti ma kto pomoct. je mi to velmi luto :(
@anonym_acaad1 My teda deti doma nemali ani jedného umierajúceho,pretože ich nechceli dať a robili aj nemožné v nemocnici a umreli skôr akob im bolo umožnené ísť domov či do hospicu.striedali sme sa celá rodina aby neboli sami.
@anonym_acaad1 My teda deti doma nemali ani jedného umierajúceho,pretože ich nechceli dať a robili aj nemožné v nemocnici a umreli skôr akob im bolo umožnené ísť domov či do hospicu.striedali sme sa celá rodina aby neboli sami.
@anonym_431a1f :(
Ďakujem za všetky reakcie, mňa to zatiaľ veľmi bolí.
Ďakujem za všetky reakcie, mňa to zatiaľ veľmi bolí.
@darise bude a velmi dlho. viem co prezivas. posielam ti srdce❤ myslim na teba
@darise Ano, prezila som podobnu bolest ako ty, len nie s bratom, ale so sestrou. Poslednych 21 dni som bola pri nej 24 hodin denne na paliativnom oddeleni. Od jej smrti preslo uz par rokov, ale cele to odchadzanie je vo mne stale zive a bolestive.
Najhorsie je, ze plynutim casu sa bolest nezmensuje, skor naopak si uvedomujem ake beznadejne a velke utrpenie to bolo a ako sme boli na pokraji sil.
Zelam ti hlavne vela sily a posielam objatie.
@darise je mi veľmi ľúto situácie v ktorej sa nachádzaš. Prežili sme aj my a dodnes nám je smutno. V čase paliatívnej liečby a bolestivého odchodu sme sa snažili plakať mimo rodinného príslušníka. Len tichučko pri ňom, pár milujúcich slov, jemný dotyk, pohladenie. Aj personál nás upozornil, že nie je vhodné plakať pri lôžku....mama si musela dat predpísať lieky na ukľudnenie, nedokázala spať, prijať to, fungovať v bežnom dni. Užívala ich mesiac a veľmi jej to pomohlo prekryť najťažšie obdobie. Skús aj ty poprosiť lekára, bežne predpisujú v takýchto náročných situáciách. Prajem mnoho síl❣️
Je mi to veľmi ľúto, posielam kopec energie. A zároveň máte môj veľký obdiv. Podľa mňa najviac, čo človek môže na sklonku života dostať je, že sú okolo neho ľudia, ktorí ho ľúbia a nie je sám. Posielam kopec energie!