Som veľký samotár
Som velky samotár. Mam to z rodiny, traumy z detstva kvôli rodicom. Problem je v tom že mi to zacina vadiť. Trávim rada cas sama so sebou no citim, že by som už chcela nájsť niekoho kto mi bude robit spoločnosť. No nejak sa nedokazem prekonať. Keď aj niekoho nájdem, nie som schopná obetovať tu moju samotu. Potrebujem cas sama pre seba, častokrát aj za cenu toho, že nebudem s tým človekom. A casto mu to začne vadiť a potom nam ten vzťah upadá. Ako si pomôcť?
Nie je na tom nič zlé, ze si rada sama. Mala som kamošku, ktorá potrebovala tráviť vela času o samote. Nabila sa, nazbierala silu na dalsiu existenciu s ľuďmi. Nevidim na tom nič sebecké. Každý si nabija baterky svojím spôsobom. Časom si našla manžela. Neviem ako žijú teraz, ale viem, ze s partnerom sa da na vsetkom dohodnúť. Kludne aj na čase samoty, ked sa to správne pomenuje a vysvetlí. Ja to teda chápem tak, ze hovoriš o partnerovi a nie kamaratstvach. My s manželom sme obaja rychlo pochopili ze potrebujeme aj svoj čas. Oddychnut myseľ. Takže sa casto striedame. Beriem deti na vikend na vylet, aby mal om čas pre seba, a on to robi rovnako. Ver tomu, ze oddychnutym nam cela rodina funguje ovela lepšie... Vsetko je to o vzajomnej dohode a dôvere.
@luccija možno to, že jedna bola ukecaná a bola rada, že ju má kto počúvať a druhá zase, že nemusí nič hovoriť a predsa nie je nuda. 🤪