Som veľmi empatická a odnáša si to moja psychika

@michkat
Mam podobny problem 😔

A dialogy s akymi napr. ludmi ti nedaju spat? S kolegami, kamaratmi,rodinou? A o ake temy ide?

@alchemilkazltozelena je to velmi tazke, vo vztahu k jednemu clenovi rodiny sa mi postupne dari zlepsovat, avsak v praci katastrofa a potom nadavam, lebo mam pocit, ze ma vyuzivaju... Je to tazke no...

Pridavam sa k vam. Ale mam skor taky pocit akoby som citala este vsetko pomedzi riadky, snazim sa vzdy vsetko nacuvat pomahat kazdemu, vidiet dva kroky dopredu ako ludia okolo mňa. A najhorsie je ze vidim ze si ludia v tejto dobe v9bec nevedia vážiť pomoc. Chcela by som zmenit v sebe to pripustanie si niektorych situacii ale nevime ako. Nenesiete si nahodou nieco z detstva? Nieco negativne napriklad.?

mala som to tak isto kedysi. Nastastie ma to rokmi preslo. Uz nepotrebujem a nemusim byt s kazdym zadobre a je mi jedno co si kto o mne mysli

@0silvia0 Ja podobne. A je to oveľa lepšie pre psychiku.

@miskafilipkovab aj toto no, tiez moc dopredu premyslam akoby... A ano, ja si nesiem nieco negativne z detstva, vlastne som stale ospravedlnovala niekoho chovanie a snazila sa chapat preco to robi a co mozem ja robit aby som im ulahcila zivot... Myslim, ze toto bol spustac

Nekritizovali ťa rodicia často v detstve, že aj keď si niečo urobila, našli na tom nejakú chybu alebo vytkli, ze niečo z toho mohlo byt lepšie?

@michkat ja som mala otca co nas bil vela pili, pozornosti sa nam nedostavala strasne sme zili biedne. Neskor som s nim zila sama kvôli inym veciam..... Cely cas som bola pod tlakom, myslela som dopredu stale aby nieco nebolo zle aby nebol zas dovod na bitku... Stale som ho ospravedlnovala, nahovarala som si ze on taky nie je.... Akoze teraz je uplne super to bolo niekolko rokov dozadu... Ale poznacilo ma to a nevravim o tom nahlas no stale mam pocit ze som akoby pod tlakom... Neviem to opísať

Zvlastne doteraz som si myslela ze to je len v mojej hlave. A vidim ze nie som jedina a hlavne ze to nie je len v mojej hlave ale je to naozaj realna situacia, nasledky niecoho co som ai myslela ze si len domyslam a je to moja slabost.

@miskafilipkovab u nas v tom bol alkohol a ten pocit bytia pod tlakom, ze co mozem urobit aby to neskoncilo chlastom u niekoho... Resp co bude, ak to chlastom skonci... No chapeme sa v tomto asi... A to ospravedlnovanie lebo islo o velmi blizku osobu, kt by to nemala robit "ale urcite ma na to vazny dovod" mi tak nejak zostalo dodnes a komplikujr zivot... Lebo privela tolerujem, aj ked tym sama sebe skodim...

@miskafilipkovab u mňa to iste, síce nepil, ale nemusel, iba negatívna kritika, bitky, ale strašne neopodstatnené, aj keď mi napr spadla vidlička z ruky... a potom ospravedlnia, ale to uz je neskoro... bojím. sa uznat svoje chyby doteraz, aj keď viem, že je to preto, neda sa to prekonat... neviem prejaviť city, slovne nikomu, iba svojim deťom... ked som zo začiatku bola so svojím mužom, a prudsie sa ku mne priblížil, tak si všimol, že hneď zavriem oči a bránim sa rukami...

@katkami123 áno, mamina vždy aj vo všetkom dobrom našla nejakú chybu...viem, že ma má veľmi rada ale chválou sa u nás šetrilo..mama mala vždy dosť svojich problémov a ja som bola vždy tá dobrá odo mňa sa to proste očakávalo, nemohla som si dovoliť pridávať ďalšie starosti..sestra bola problémová celé detstvo..u mňa bolo samozrejmé, že musím byť len dobrá...možno to naozaj súvisí s niečím z detstva..

Pozri si na webe syndróm dobrého dievčata
Má to korene v detstve, alebo mama bola taká, že každému chcela vyhovieť a bola Ti vzorom.

@luccija ďakujem, idem to pozrieť

@michkat ano. Ja som akurat mesiac dozadu povedala svojej mame zbohom aj svojej sestre a pomaly aj starkej prestavam doverovat. Vsetci ma sklamali. Ja som im stale odpustala pomahala verila davala sancu a sancu... Nakoniec som im chcela pomoct a bola som ja zla ohovarali ma absolutne ma neberu vazne. Nakoniec mi velmi manzel pomohol aby som sa nenechala stale zneužívať. A ja som to brala za normalne situacie, popri tom ma oni zneuzivali. Musis byt silna. Ale poviem ti, byvam niekedy strasne paranoidna, nedoverujem hocikomu ba niekedy ani mužovi. Sice nemam na to dovod ale proste je to vo mne tou minulosťou. Stale myslim na to najhoršie co sa moze stat... Neskusila si nejakeho terapeuta? Oni niekedy vedia pomoct.

@luccija veru, ze ten syndróm na mňa sedi, nevedela som, že to má taký názov... len u nás je za tým otec...

@michkat u mňa je to presne tak isto, keby som si aj "povedala svoje" tak by sa onedlho dostavili obrovské výčitky svedomia...ja som pred dvoma rokmi na jednu osobu zvýšila hlas lebo sa vo mne toho už uzbieralo veľmi veľa a myslela som, že sa mi uľaví keď si aspoň raz v živote otvorím ústa a nestalo mi to za to..v konečnom dôsledku som utrpela zasa iba ja🙈cítila som sa previnilo a mala som z toho dňa traumu..ešte aj teraz keď si tu situáciu vybavím mi je z toho na nič...je veľmi ubijajuce nemôcť sa obhájiť, aj keď nejde o nič zlé, aj keď viem že mám pravdu, radšej ostanem ticho a robím zo seba fackovacieho panáka..potom mám pocit že si každý do mňa KOPNE a je mi zo seba ešte viac na nič 🙈

@nela6 ano ano a to je to ze bitky prenic za nic tak som sa im chcela vyvarovat tym ze musim citat z jeho tvare pounat jeho nalady vediet co pride. No ale mne sa nikdy nikto neospravedlnil. 😒 Napriklad teraz som tehotna neviem sa do ochutenia jedal trafit a citim sa zle, strasne mi to pripomina detstvo ked som nieco nevedela hanbila som sa za to.... Ja som nevedela city nahlas prejavit velmi dlhe roky. A da sa povedat ze otvorene az teraz pri mužovi viem o vsetkom hovoriť.

Dohodni si pokec s psychologom- spolu si rozoberiete, co to v detstve sposobilo a zacnes trenovat asertivitu. Aj ja som bola kedysi dobrucka a poslusnucka. Vsetko ma svoje medze

@gagik analyzujem viac menej všetky rozhovory..teraz som na materskej tak zasa až toľko ľudí nestretávam..ale stačí, že sa mi prihovorí nejaká suseda, niekto v obchode, prídem domov a už si prehrávam náš rozhovor..to je čisté psycho🙈ja si akoby v ničom neverím, lebo všetko čo poviem vyznie určite hlúpo..potom sa doma trápim a rozmýšľam, že mala som povedať radšej toto alebo tamto..tak veľmi by som chcela povedať čokoľvek ma napadne bez toho aby som sa neskôr musela k tomu v myšlienkach znovu vracať🙈

akoby som čítala o sebe :(

@miskafilipkovab ja som sa vyhýbala. jeho spoločnosti, keď dačo trebalo, vzdy za mamou... roky som planovala. aj útek z domu, robila. si zoznam. co si vezmem, bože, este, ze som to nespravila, lebo samozrejme bolo milion veci co som ako decko nechapala... strašne som chcela,aby ho mama. opustila, necitila. som ale nenávisť, iba že ho nechcem vidieť, mat vo svojej blízkosti... tie ospravedlnenia boli nula bodov, o nič si neprišla, ma iba donutil potvrdiť, že odpúšťam, lebo som nevedela predsa odporovat... ale moja myseľ to tak nevidela, nikdy... v dospelosti sa zlepšil, ale proste ja už som nedokázala nájsť nejakú extra cestu ku nemu, necitila som nič ked ma objal, lebo to zanedbával. prvých asi 20+ rokov môjho života, atď atď to je na dlho...

No.... Ja po case vybuchujem pravidelne lebo si uvedomujem, ze ti nie je fer z druhej strany... Ale hanbim sa za ten výbuch potom... Na druhej strane, treba to zo seba dostat von... Uz som bola z domu u rodicov vyhodena asi trikrat lebo som si dupla po dlhom case a niekto si nevedel zvyknut (ked som tam byvala) a tiez som si myslela, ze zo za to nestalo a skutocne je za tym trilion hadok este aj dnes lebo mi chce mama kecat do zivota (ci uz to mysli dobre alebo nie), ale stalo to za to... Aspon trochu to pomohlo... Ten syndrom dobreho dievcata co tu bol spomenuty ma zaujal, myslim, ze ma to dost vystihuje lebo o tom bol moj doterajsi zivot... No uz ho mam plne zuby a chcem zit ako JA chcem 😁... Tak... Skusim zamerat pozornost nie na analyzovanie ako posobim na inych ci im nejak nevadim a pod skor na spozorovanie prekracovania mojich hranic inymi a toho ako sa citim ja, treba skusit👍

@miskafilipkovab ked tak citam co pises... Tiez som mala bitky za blbosti aj za 3 v skole a raz som usla z domu lebo som dostala 3 a uz som nechcela zazit tu bitku, pamatam si aky stres som ako 10 rocna mala pred vysledkami... Tiez som sa snazila vela odhadnut z tvare a pod.... Ked dnes sa stane, ze daco nevyjde co spravim, tiez sa strasne hanbim... Za vsetko co neviem sa hanbim ako pes... Aspon, ze priatel povie, min pri vareni, ze dobre to je 🤣🤣 a zje to... Tak ak to zje tak to tragedia taka nie je😁

@nela6 presne toto mam s mamou. Mna mam zanedbavala ked sa s otcom rozviesli tak nas nechala starkej v mojej 17tke kedy som potrebovala najviac mamu. Tak som zacala robit zle rozhodnutia nakoniec ma sud dal ku otcovi co pil bil ma vymkynal ma doma(ako mala som vsetko nic mi nechybalo,jedlo teplo oblecenie atd) len tie tlaky neskutočne. Nakoniec som dva dni po 18ke doslova usla odneho ked mal opicu cez den a odvtedy som sama od seba zavisla. Od matky co som jej vsetko ospravedlnovala som cakala stale ze si uvesomi ze ma dcéru, dcéry. Nakoniec si uvedomila ze ma iba jednu dcéru. Mna iba zneuzivali lebo vedeli miska da, miska pomoze, miska nebude pýtať naspat. Bola som slaba. Teraz uz nie, chyba stale, ves je mi to moja mama ale preco jej mam donekonecna odpustat ked mi nevie ani zavolat ani nic zaujem nula bodov... Akurat len ohovarat podrazat kolena zo mna robit stale tu zlu... Vravim si ze mam rodinu a nemozem davat energiu tomu kto si to nezaslúži. Netráp sa kvoli nemu. Ja mam teraz obdobie tehotenstvo, kojenie, zas tehotenstvo takze tam kde som videla vacsinou riesenie, v tom pohariku, uz ho hladat nemozem. Teraz je mi prvorada rodina moja vlastna ❤️ bez nej by som sa asi zas len podriadovala silnejším.

@michkat ja dokonca som casto robila veci tak aby sa druhym páčili nie mne. Vzdy som myslela na druhym a popri tom moje sebavesomie bolo z tolkej kritiky na dne. Teraz muz povie ze je to dobre ale zje to pes 😂 ale ja sama viem ze obcas sa to nepodari. A tam zas sa pozastavim, prejdem na zle myslienky a hnes myslim na mamu ze ma to mala naucit dat mi dake zaklady do zivota. Prečo by som mala stale viniť samu seba. Mne asi aj to udrelo do hlavy ze som vela citala o psychologii ked som bola mladsia.. Neverbalna verbalna rec tela to bolo moje.

Nemozes vsetkym vyhoviet, jednak si to a ani ta nikto nebude vazit, lebo to dostane automaticky a jednak sa to od teba zacne ocakavat a vytvarat zbytocny tlak, bud iba sama sebou, asertivita sa to vola, pochopit porozumiet, ale nie zas nechat so sebou mavat, rozmaznavaj seba, az budes rozumiet svojim potrebam budes vediet aj odmietnut, ale aj kedy pomoct, drzim palce

@danieli to je úplná pravda aj si to uvedomujem...len je veľmi ťažké to zmeniť, ale musím sa o to pokúsiť lebo takto sa nedá plnohodnotne žiť..toto je len také prežívanie...
ďakujem;)