Som vinná?

Som podľa vás vinná? Babka mojej najlepšej kamarátky bola chorá. Poznala som ju z toho dôvodu že ona ju vychovala keďže jej rodičia ju nechceli. S ňou som sa stretla len občas , nemali sme spolu žiaden rodinný vzťah. Lenže ona pred dvomi mesiacmi ochorela. Veľmi zoslabla. Kamarátka jej samozrejme chodila kupovať lieky. Vtedy som bola trochu podráždená a povedala som jej že načo ku nej teraz tak často chodí , že ešte niečo chytí aj ona a že či si nemôže lieky kupovať sama. Až teraz nechápem ako mohlo toto zo mňa vyjsť keď to bol chorý človek 😢. Samozrejme , zle som to nemyslela. Potom som to už brala ako normálnu vec a neriešila som to. Po pár dňoch ju ale museli odviezť až do nemocnice kde nakoniec aj tak zomrela. Mňa to trápi. Cítim že je to moja vina za to čo som povedala. Kamarátka mi hovorila že sa jej aj trocha polepšilo , ale ja si neviem spomenúť či sa jej polepšilo už potom ako som vyslovila tie slová (ktoré som písala vyššie) alebo ešte predtým , ako som to vyslovila. Lebo aj to môže mať vplyv. Keď sa jej polepšilo už PO mojich zlých slovách , tak potom ja na jej smrti nenesiem žiadnu vinu. A ja som aj taký človek , ktorý o sebe pochybuje a včera ma tak napadlo že „Čo ak som povedala aj , že nech zomrie , alebo že , aj tak zomrie sama“. Že čo ak som jej v zlosti NÁHODOU priala smrť? Niečo v tom zmysle. Lebo človek v hneve povie hocičo. Ale možno si to len domýšľam a nič také že nech zomrie som nepovedala , ale keď si pomyslím že sa tak stalo , tak cítim hroznú úzkosť a vinu. Kamarátka povedala že je to blbosť a o jej smrti som sa vtedy ani nezmienila. Iba o tom že nech si lieky kúpi sama. Ale ja jej mám veľký problém veriť keďže je to už dlhšie a ona si to nemusí tak presne pamätať. No a keďže jej mám problém veriť , tak ma táto otázka stále prenasleduje. Jednoducho verím len sebe a svojim myšlienkam. Druhým ľuďom mám problém veriť. Viem , je to sebecké , ale je to tak. Keď mala pohreb tak som sa dozvedela že zomrela na cirhózu pečene. Vraj prestala brať lieky na pečeň. Ale možno k tomu dopomohlo aj to že vtedy ochorela a zoslabla. A to je ďalší problém , ktorý ma prenasleduje. Že keď tie lieky prestala brať už potom , ako som vyslovila na ňu tie slová , tak to asi na ňu malo nejaký vplyv a tá "zlá energia" alebo ako by som to nazvala , naozaj prešla na ňu. Inak s pečeňou mala problém už od mladosti , keďže mala kladný vzťah k alkoholu. Lenže ja mám aj tak pocit že ešte stále mohla žiť , keďže sa jej polepšilo a ja som svojimi slovami zapríčinila jej smrť. Kamarátke som sa už za tie slová ospravedlnila. Aspoň teda jej som mohla povedať že ma to mrzí. Hlavne cítim úzkosť preto , že som jej možno priala smrť , hoci si nespomínam že by som niečo také povedala. Pamätám si že som hovorila len toto s tými liekmi. Som teda podľa vás vinná? Prosím , len mi tu teraz nepíšte nejaké výčitky že prečo som to povedala , alebo načo sa do nej starám a podobne. To mi teraz naozaj nepomôže. Chcem počuť len vaše názory. Prípadne ako sa toho pocitu zbaviť či mi treba len čas? Alebo kto mi s tým môže pomôcť. Psychológ , terapeut... Ďakujem.