Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Som znechutená zo života

sosanna88
18. dec 2014

..ja viem, ze je na svete vela pekneho, ale proste niekedy mi pride na um otazka, naco vlastne zijeme ked aj tak umrieme?
Mam choreho dedka, je uz na tom dost zle, kazdy den navyse je pre nas darom...on a babka vzdy boli a su mi ako druhi rodicia. Ale nejedna sa len o to. Ukrutne ma depta ked vidim ako vsetci okolo mna starnu, pribudaju choroby...Cela moja krasna rodinka..Vsetci ma vzdy milovali, dali by mi prve aj posledne a je to tak doteraz. Vzdy sme spolu vsetci drzali, boli spolu najviac ako sa len dalo a ja som na nich strasne upnuta! Nemame s muzom ani ziadnych kamaratov, (ano vybehneme raz-dva krat za rok do baru, to je cele), ale myslim takych blizsich. Zijeme len s rodinou, jeho a mojou, zijeme spolu a pre nich a oni pre nas. Tak nam to vyhovuje, nikto iny nam nechyba.
Ale nebudu tu vecne a mne trha srdce. Idem zosaliet. Viem, ze treba zit pre tych ktori tu su a budu ale je to tazke. So smrtou sa proste nikdy nezmierim a ze starnu a odchadzaju moji blizky....to uz je moc.
Zenieme sa za peniazmi, aby sme mali z coho zit, niektori ziju doslova z huby do ruky,pretlkaju sa. Nonstop v robote, aj tak si hovno uziju, nic si nemozu dovolit. Clovek len maka, maka, maka, zostarne a.....ja viem, mam teraz depku skrz okolnosti, to zas prejde-lebo musi! Lebo sa clovek musi zakazdym postavit nech ma hocijaky udel.
Rakoviny, choroby kadejake, postihnute deticky, vojny atd atd....preco? Naco nam je zivot dany ked musime znasat take tazke osudy?
Ja nevravim o sebe. Mam dovod zit...mam docela pekny zivot ale pisem vseobecne lebo sa nad tym zamyslam a hneva ma to. Ja uz nepozeram ani televizne noviny, nic, lebo nemozem pozerat to zlo co vo svete je. Niektori doslova ten zivot len preziju...
Prepacte za tuto temu, ale ja uz som za posledne dni psychicky na tom....na prd. Esteze mam moju malu princeznu. Ta ma nuti vyliezt z postele aspon.
No velakrat ozaj nechapem a netusim aky je vlastne cely zmysel zivota.

oliverko5
18. dec 2014

ahoj no takych ako si ty nas je straaasne vela...pozri ja uz nemam vobec rodicou zomreli mi behom obydvaja v priebehu 3 rokov nertala som s tym a prislo to zrazu a bum...je mi smutno myslim na naich kazdy den a teraz na sviatky je to este horsie kazdeho z nas to bohuzial caka skor ci neskor taky je zivot ☹ ☹ radim ti netras sa nad takymito vecami a nerozmyslaj bude to este horsie psychicky sa znicis tak ako ja...a trva to dost dlho kym sa z toho dostanes..ver mi...mysli na pekne veci mas rodinu mas krasnu dcerku raduj sa z toho lebo je nas vela ktore by s tebou menili hned...uzivaj sviatky raduj sa to je moja rada...prajem krasne vianoce 🙂

moll
18. dec 2014

Tak ja zase dakujem za taku temu .... prenes svoju depku na nas ... ked mas take pocity a myslienky tak vyhladaj profesionalnu pomoc ..naco je dobre to co si tu napisala ... to co je za zmyslanie ... asi nemas poriadne problemi ako vela inych ludi a preto riesis veci ktore sa nedaju poriesit... preber sa dievca chod si zacvicit alebo sa prejst do prirody ... a btw ani ja nepozeram spravy a vyhybam sa vsetkemu negativnemu nepomoze to k nicomu dobremu .....

sosanna88
autor
18. dec 2014

@moll niekedy to dolahne...a ci veris alebo nie uz velakrat mi pomohlo, ze som sa sem vypisala.
tak prepac. ak sa ti nepozdava nazov temy, necitaj, nereaguj. pekny den

natalym
18. dec 2014

@sosanna88 Na čo máme žiť? No presne na to, čo si popísala. Cesta ktorou musíme prejsť a na konci, ktorej je smrť. Ja verím vo večný život a smrti sa nebojím, len umierania, či si zaslúžim peknú smrť, to nie je ľahké si zaslúžiť.
Ja chcem umrieť tichúčko, vydýchnuť, byť obklopená blízkymi, ktorí ma majú radi, umrieť keď už nebudem nikomu potrebná. Ja sa na to teším, len otázka je či si to zaslúžim.
Ja niekedy sa cítim na absolútny koniec a potom príde ráno a vstanem a idem ďalej. Bude asi nejaká debilná konštelácia, lebo dnes mám tiež ten absolútny koniec.

sosanna88
autor
18. dec 2014

@oliverko5 a presne! myslim, ze 90% ludi ma na hovno psychiku...pre to, pre hento, pre tamto...
nie vzdy sa da nad vsetko povzniest. nie vzdy pomoze ist si zacvicit ako pisala moll.
a preco aj?preco sa clovek musi furt nad nieco povznasat?
sory. fakt som zrela na odstrel...mozno o mesiac zalozim temu ,,som stastna ako blcha,,
ale mne dost pomaha vypisat sa...nie som vykecavaci typ,tazko sa mi rozprava, dusim v sebe mnoho veci.

dejnas
18. dec 2014

@sosanna88 nehovoríš o sebe ??? 😲 práveže áno... máš depku jak vyšitú, utápaš sa v nej... neviem, čo bolo jej spúšťačom, neviem vlastne nič o tebe, o tvojom živote... no ak si nevieš sama poradiť, vyhľadaj odborníka... toto totiž nie je "bežné" uvažovanie, nazeranie na život..

klincek
18. dec 2014

@sosanna88 to je len unava v kombinacii so vsadepritomnym vianocnym sialenstvom, neboj, prejde to 😉. niektore z tvojich pocitov zdielam, hlavne odkedy som sama matkou a musim riesit vsetky tie "dospelacke" starosti. tiez mi niekedy pripada neuveritelne, ze moji stari rodicia tu uz nie su, mama je na dochodku, a ja ficim tak, ako ona v mojom veku, mam to este v pamati..ale tak to ma asi byt, je to uplne prirodzene. a ze sa pritom musis pasovat s kadejakymi starostami..nuz, to tiez asi bolo vzdy, len sme o tom nevedeli, resp. sa nas to tak velmi netykalo.
zameraj sa na to dobre, co mas, a snaz sa z toho nacerpat energiu na preklenutie tych najhorsich dni. ked ta blba faza prejde, svet uz nebude len cierny, zase sa otrasies a pojdes dalej..lebo musis. aspon tak to robim ja 🙂

sosanna88
autor
18. dec 2014

@natalym zeby?ta konstelacia je u mna cca posledne dva tyzdne...a hovadsky zla

natalym
18. dec 2014

@sosanna88 Inak aj u mňa a dneska to vrcholí.

sosanna88
autor
18. dec 2014

@dejnas uz som nad tym uvazovala...ale ja psychlogom neverim..co vie viac?je to len obyc.clovek s ktorym si pokecas. ktory sa pozrie na svet ruzovymi okuliarmi a hlavne ta nepozna a je nestranny. psycholog si v tomto pripade aj ty a ostatne zeny

sisaka
18. dec 2014

@sosanna88 telo je len fyzicka schranka pre duchovnu bytost, ktorou kazdy z nas je. mam pocit, ze nie si v kontakte so svojou, nazvyme to, dusou, uplne ju prehlusilo ego.Treba sa zacat viac duchovne rozvyjat, ziskas tym uplne iny pohlad na svet, na ludi, na zivot, ci smrt....

sosanna88
autor
18. dec 2014

a hlavne mi zeny nevravte, ze vy o takychto veciach neuvazujete...nevravim, ze denne..ale ktora povie, ze ju toto v zivote nenapadlo...neverim!

sosanna88
autor
18. dec 2014

@sisaka a ako?

alaguema
18. dec 2014

Všetko tu má svoj zmysel. Aj utrpenie, aj smrť, aj choroby a starnutie. Našou úlohou asi bude pochopiť a prijať aj utrpenie. Nie je nezmyselné, vždy prináša niečo navyše. A Život má aj pekné stránky, ja ich nachádzam aj v maličkostiach a som vďačná za všetko. Okrem rodiny a pekných vzťahov v rámci nej, sú tu aj priatelia, blízki ľudia, ktorých som si vybrala sama (na rozdiel od rodiny). Nemať priateľov považujem za chybu. Nie je dobré fixovať sa na pár ľudí, nie je dobré príliš sa fixovať na nikoho. Netreba si pliesť lásku so závislosťou.

sosanna88
autor
18. dec 2014

@alaguema nie je dobre fixovat sa?a povies mi ako sa to da urobit?
moja rodina su aj moji priatelia. lebo nam to tak vyhovuje. sedime si. vo vsetkom.
a taku rodinu som ziskala aj vydajom. proste som mala na rodinu stastie.
co sa o cudzich neda povedat...vzdy to boli priatelstva docasne. preco?neviem...tak nejak to prislo. neboli to silne väzby.

adeala
18. dec 2014

@sosanna88 mňa to nikdy nenapadlo, so smrťou nemám probém, nevadí mi, že zomrú moji blízky a ani, že zomriem ja, pretože je to normálne. Premýšľam nad životom, nie nad smrťou.
Psychológ študoval 6 rokov, aby mohol vykonávať svoju profesiu - naučil sa v škole asi to, čo sa tam naučí každý lekár a o to vie viac 😉 Byť tebou, tak to skúsim - vedia dať dohromady také súvislosti, že by si bola prekvapená.

sabina1975
18. dec 2014

@sosanna88 dam ti jednoduchu odpoved : mas dceru manzela rodicov proste ludi co ta miluju pre tych sa oplati zit aj keby ten zivot bol akykolvek a prepac mozno sa niekomu bude zdat co ti napisem ze som necitliva alebo pod .ale asi mas vela cesu a nudis sa a preto nevidis ze zivot je nadherna vec ktora mnohym aj mladym nie je dopriata

alaguema
18. dec 2014

návod ti nedám, aj by som dala, keby som ho mala. Možno stačí, ak si to na začiatok uvedomíš. Je krásne, že vzťahy v rodine fungujú, ale dedko a babka odchádzajú ako prví a je to prirodzené, je to v poriadku. Moji starí rodičia už zomreli. Vyrastala som s nimi v jednom dome, babka bola ako moja druhá mama, rovnako, ako u teba. Ale nemala som problém nechať ju odísť. Neviem prečo a neviem ako. Ale vedela som, že to nie je koniec. Že sa ešte niekde, niekedy stretneme. A k tým kamarátom. Moźno na silné väzby nie je ani miesto, ak si tak naviazaná na rodinu a žiješ v presvedčení, že nikoho iného nepotrebuješ...Poznám osobu, ktorá tiež nepestuje blízke vzťahy mimo rodiny. Momentálne ale už veľa tej rodiny neostáva, okrem detí, ktoré vedú vlastný život a ona je zrazu sama.

stefka33
18. dec 2014

@sosanna88 Nechcem to zľahčovať, ale asi by si nemala zakladať témy týždeň pred menzesom. 🙂 Ja mávam tiež takéto depky a ver mi že situácia (čo sa týka zdravia) je doslova katastrofálna v našej rodine. Myšlienky zaženiem prácou, peknou knihou, filmom, dám si kafčo s mužom....atď. Nerochním sa v tom, neanalyzujem...k ničomu to nevedie. Život sa snažím brať pragmaticky.

dejnas
18. dec 2014

@sosanna88 z času na čas zrejme každému napadne, že je všetko na ho*no... mám pocit, že na teba to až príliš dolieha...
trochu ťa vyvediem z omylu - obyčajné ženy z netu, ktoré o tebe absolútne nič nevedia ti z depresie veľmi nepomôžu... psychológ je študovaný práve na takéto stavy, ale predpokladá to spoluprácu.... proste musíš sa mu naučiť dôverovať, otvoriť... navonok totiž u teba napr. nevidím žiaden spúšťač takéhoto smútku, znechutenia... a práve o to, ide, zistiť dôvod a snažiť sa problém riešiť 😉
máš okolo seba milujúcu rodinu, predpokladám, že zdravú krásnu dcérku ... už len to sú dôvody- pre väčšinu ľudí - na radosť zo života... ale toto ti tu my, obyčajné ženy z netu, môžeme písať dokolečka, napriek tomu si nemyslím, že ťa to povzbudí... určite nie dlhodobo
druhá možnosť je, že ti tu napíšu kočky, že to cítia podobne ... to povedie k čomu? budeš pokojnešia, ak zistíš, že aj niekto iný má podobné pocity... tým sa ale nič nerieši a predpokladám, že niečo riešiť chceš, keď si sa ozvala 😉
ešte sa spýtam - tvoj manžel pozná tvoje pocity? riešiš s ním tieto tvoje obavy alebo všetko dusíš v sebe?

0silvia0
18. dec 2014

@sosanna88 tak ja by som ti poradila ďakovať. Ďakovať za dobrú rodinu, za čas, ktorý si s nimi mohla tráviť, za to, že si mala šťastie na dobrú rodinu. Takéto šťastie skutočne nemá každý. Ďakuj za dobrého manžela, za zdravé dieťa - za to, že vôbec dieťa môžeš mať - ani takéto šťastie nemá každá žena. Ďakuj za to, že sa máš dobre, že máš čo jesť a úprimne to želaj celému svetu. Nevšímaj si na svete to zlé, to aj tak ty sama neovplyvníš. Ale môžeš ovplyvniť aspoň svoje okolie pozitívnymi myšlienkami, želaním všetkého dobrého všetkým dušiam, ktoré nemajú také šťastie ako ty. Máš toho veľa a ty nevidíš, aká môžeš byť šťastná. A cez teba a tvoje šťastie môžu byť šťastní iní ľudia okolo teba. Každý raz zomrie, vždy budú vojny, pretože ľudia sú nepoučiteľní, toto nemá zmysel riešiť. Nerieš a teš sa z toho, čo ti život doprial.
A na tvoju otázku, načo sme na svete, by som odpovedala: aby sme svet svojim konaním, myšlienkami posunuli kúsok ďalej k lepšiemu. Svet tvoria ľudia a len ľudia s dobrým srdcom a dobrými činmi ho môžu posunúť ďalej.

salamistka
18. dec 2014

tiež som sa začala intenzívnejšie zamýšľať nad smrťou, keď zomreli v mojom okolí nejakí ľudia, nebola to dokonca ani rodina, len som si uvedomila, že zomrieť môžeme hocikedy akokoľvek, na smrť nie je nikto pripravený a ja dokonca ani neverím, že po smrti niečo je, a pravdupovediac, ani by som sa nechcela prebudiť v dajakom tuneli alebo niekde mimo reality, nevedela by som, čo si tam počať. Pre mňa je smrť konečná fáza. Predsa však rada žijem, mám tiež rada svoju rodinu a každý deň si robíme jeden druhému radosť. Ono nejaký dôvod na to je, že sme tu. Minimálne ten, aby sme tu boli pre ostatných, lebo ľudia jeden druhého potrebujú a mali by si pomáhať, nemyslieť stále len na seba. Moja otec je už roky chorý a od môjho detstva mám o neho strach. Ale napriek tomu si to nepripúšťam, budem to riešiť, keď k tomu dôjde. Moja mama verí, že sa v nebi stretne so svojou rodinou, ja jej to úprimne prajem. Moja dcéra sa ma minule pýtala, čo bude s ňou, keď už my, jej rodičia nebudeme. Tak som jej povedala, že bude mať svoju rodinu a nás už nebude potrebovať, ale v srdci si nás stále zachová a bude mať na nás len príjemné spomienky a o to sa treba v tomto živote snažiť. Povedzme si pravdu, nenarodili sme sa dobrovoľne, ale preto, lebo to chceli naši rodičia, museli sme sa naučiť žiť, prekonávať ťažkosti a zmieriť sa s tým, že tu nie sme donekonečna. Preto treba z každého dňa vyťažiť maximum a neplytvať čas pozeraním správ, telenoviel, reklám, ale chytiť sa každej príležitosti, aby sme potom nemali výčitky svedomia, že sme drahocenný čas, ktorý nám bol daný, premrhali.

jahodka8
18. dec 2014

@sosanna88 Aj ja mávam také pocity niekedy, hlavne ked som sama a ked stále makám a makám. No snažím sa užívať si život podľa seba, pre niekoho je dôležitá rodina, sú aj takí, ktorých rodina dosť sklamala napr. pri delení dedičstva. Každý má iné priority, nemôžeš brať každého podľa seba. Treba to asi brať tak v pohode, každý vyrastal v inom prostredí a často si ani nevážime, to čo máme a akí sme.

mummy01
18. dec 2014

@sisaka ma uplnu pravdu.Ja to tiez tak vidim...je plno nestastnych ludi okolo mna ktori uz zabudli na svoju dusu a" krmia" len telo,neziju v harmonii a pokore.Ale je taka doba,blba doba☹

vege1
18. dec 2014

Ak ma niekto depresiu, rada pomozem, ak sa da.. dobrym slovom, vlastnou skusenostou (aj ked kazdy je jedinecny, takze osobna skusenost je len osobna..) alebo len tak empaticky poklebetim. Ale ked niekto ma depku a namiesto toho, aby sa z nej snazil dostat ofrfle vsetky moznosti a radsej sa snazi inych presvedcit, ze vsetko je s prepacenim na prd.. na to nemam. 😒 Smrtelnost je absolutne prirodzenou castou zivota. Narodili sme sa - umrieme. Neviem to inak vyjadrit, je to prosto prirodzene. Na druhej strane neverim ani ludom, ktori tvrdia, ze su s tym absolutne vysporiadani (teda okrem velmi duchovne zijucich osob, ako napr, mnisky alebo misionari). Je to neznama, nikto nevie ako, kedy, ani co bude po nej.. ALE.. sme tu na to, aby sme cas co mame vyuzili zmysluplne, takze @sosanna88 odporucam navstevu terapeuta, ktory rozhodne nebude viest len same slnieckove a pozitivne reci (osobna skusenost) a zelam vela stastia.

mima4
18. dec 2014

@sosanna88
ja to vnimam tak, ze smrtou nic nekonci. sme putnici na tomto svete, mame rozlicne zivoty, osudy, ale a putujeme si tymi nasimi skusenstami, vztahmi... je to len okamih, okamih vecnosti. A ja verim, ze existuje ta zaslubena zem, zaslubena Bohom, kde niet smrti, smutku, slz, nenavisti 🙂
A zas, snazim sa sustredit tu na tie pozitivne a krasne veci, ktorych nie je malo, len neraz pre strom nevidime cely les.
Kazdy moment, okamih ma svoje caro, taktiez aj clovek, vztah s nim, kazda dobra skusensot, smiech, ..to co mam rada 🙂 a v tom hladam to krasne, ale pritom nic z tychto veci nie je zmyslom mojho zivota, ziadna vec, ziadny clovek... toto vsetko prichadza - odchadza - straca sa 🙂

maria1989
18. dec 2014

@sosanna88 čo si myslela, že niekto napíše, že aj on tak rozmýšľa? že nad tým rozmýšľa? každý vie, ako to je, ako sa život skončí, ale radšej na to nemyslí, lebo by ani nevstal z postele. načo?

lenbea
18. dec 2014

@sosanna88 smrť je jediná istota v živote človeka. preto sa bojí človek smrti, lebo je to niečo neznáme, bojíme sa neznámych vecí. ale smrťou život nekončí, je to len prechod do večného života. ved načo by sme tu potom boli. Boh nás stvoril, lebo nás miluje, chcel aby existoval každý konkrétny človek. a život na tejto zemi nám dal preto, aby sme sa mohli slobodne rozhodnúť, či chceme byť celú večnosť s ním. vlastne chcel, aby sme boli, ale nikoho k tomu nenúti, každý si môže vybrať.

eeffka
18. dec 2014

@sosanna88 nevidím dôvod pestovať v sebe myšlienku na mňa o čo nezmeníme... každý raz umrie...
Ak to čo si písala myslíš vážne,si naozaj adept pre odborníka.

misdan
18. dec 2014

@adeala len maly dotaz na upresnenie- psycholog nie je lekar, cize nestudoval 6 rokov..mozno si si to pomylila so psychiatrom. Su to aj dost odlisne profesie.

Tu začni písať odpoveď...

Odošli