Som zúfalá a uzatváram sa do seba

Ahojte. Idem si k vám poradu alebo skôr potrebujem to zo seba dat von, pokúsim sa vám tu opísať celú situáciu, som zúfalá neviem ako ďalej, nemám skym sa o tom ani porozprávať a začínam sa uzatvárať do seba a všetko v sebe dusiť co tiež nieje dobre. Nechcem aby ste ma osocovali a neviem co keď ta prosím len o radu alebo pomoc. Mam priateľa, sme spolu 2 roky, ja mam 30 a on 34. Mame vzťah na diaľku to znamená ze sa vidíme spolu len na víkendy. On žije u rodičov a ja u mami. Nejaké tri mesiace do zadu som si začala uvedomovať ze nás vzťah nieje to čo by som chcela a pochopila som prečo naokolo jeho vypravaju ze si ma nezaslúži, že takú aká som ja už nenájde a podobne reči, to vravia aj jeho rodicia. Pre moju rodinu je ako ten najdokonalejšie chlap ale nevedia veci ktoré viem ja a ni ich neplánujeme mojej rodine povedať lebo by zmenili na neho názor. Ide o to ze priatel ma syna z predchádzajúceho zvtahu to rešpektujem s malym vychádzam dobre, mame ho každý druhý víkend. Ale ide tu o to ze aký je, nemá žiadnu finančnú rezervu, nevie hospodáriť s peniazmi dobre chápem ze ma veľa výdavkov na jeho slabý plat ale už ma nejaké roky a za tie roky co pracuje mohol si niečo už ušetriť. Nemá nejaké aktivity alebo niečo comu by sa venoval hrával futbal ale po zranení už nehrá a je tomu par rokov do zadu. Sme úplne odlišný ja som aktívny tip turistiky neposedim doma a on je skôr taký doma sed, nehovorím pár kratsomnou na turistiku išiel. Chodím pre jeho syna bez ihladu na to ci mi prispeje na benzín, áno nemá vodicak áni auto ma dva krát odobratých vodicak kvôli alkoholu, moja rodina o tom nevie. Nechodíme nejak na výlety ani nikde boli sme dva krát na dovolenke le to som cele platila ja lebo ako inak on nemá financie. Je tu ďalšia vec ktorú som si uvedomila po zhodeny ružových okuliarov a to je ze ma ešte jedna dieťa ku ktorému sa nepriznal a vykašľal sa na to o tom nevie ani jeho rodina nikto. Co sa týka jeho ku mne je všetko v poriadku miluje ma som jeho prioritou som pre neho všetkým sme spolu stále v kontakte 24 hodín co sa nevidíme cez týždeň. Ale jednoducho som zhodila ruzove okuliare a začína mi všetko vadiť. O všetkom vie povedala som mu to aj to ze moje city k nemu sa jednoducho vytratili niečo tam je ale nieje to take ako kedysi, samozrejme ze ho to trápi a chce sa smenit ale ja nechcem aby sa menil na niekoho kto on nieje keďže sme z rozdielnych svetov. Neviem ako pokračovať ďalej ci sa snažiť o záchranu lebo som si vedomá aký mám vek a už je na čas rodinu a hľadať niečo ďalšie a budovať zas niečo odznova s pocitom ze to nemusí zase vyjsť sa mi naozaj nechce. Neviem ci s takým človekom mam budúcnosť q ci vieme spolu fungovat a žiť q vôbec založiť rodinu keď on je finančne na tom ako je a ja sama to neutiahnem všetko. Nechce o mňa prísť chce sa zmeniť aj on chce mať somnou rodinu ale vidím ako sa trápi trávime sa obidvaja sám povedal ze bude rešpektovať keď odídem od neho ale bude ho to veľmi bolieť lebo som pre neho všetkým. Naozaj neviem co robiť ako sa zachovať ako pokračovať ďalej.