Spoločné bývanie po rozchode. Ako zvládnuť komplikovanú situáciu?

Ahojte... v prvom rade musím podotknúť, že som chalan. S priateľkou sme spolu boli vyše 8 rokov a teraz, ako to už býva, sme sa rozišli - na jej podnet z dôvodu, že sa necítila šťastná. Ja som dlhšie niečo tušil, ale ona svoje pocity dlho držala v sebe a akonáhle som chcel o tom kecať, ignorovala ma, prípadne hľadala únik, ako to proste nepreberať a nepracovať na tom. Teraz sme sa takpovediac zo dňa na deň rozišli ( pár dní predtým sme ešte plánovali bábo, dovolenky, neviem čo všetko ). Je tam aj nejaká tretia osoba, s ktorým si je blízka, aj keď ešte k ničomu vážnemu nedošlo... argumentuje tým, že s ním cíti niečo, čo so mnou už dávno nie - že sa vie znovu smiať. Na druhej strane, tým, že si myslela, že to zlé obdobie preklenie sama, stratila šancu zachrániť náš vzťah... Ok - teraz sme rozídení, ale - byt je napísaný na nás oboch. Jej príjem je o dosť menší, takže byt idem prepísať na seba. S tým druhým chalanom je pár dní a môže ísť iba o zaľúbenosť - navyše je teraz veľmi psychicky dole, takže jej skôr che žiť sama ako byť s niekým... Momentálne nemá podnájom a vie, že by si ho nemohla ani dovoliť. K nemu ísť nechce, pretože je to ešte krátko a prespávanie u kamošiek nie je dlhodobé riešenie. Ja ju stále milujem, ale chápem jej rozpoloženie a vyslovene si neprekážame, takže som ju nechal bývať u seba - kým si niečo nenájde. Na druhej strane je ale zrejmé, že okrem bývania u tej tretej osoby to nebude možné. Lenže kým k nemu pôjde, môže ubehnúť dosť času a napriek tomu, čím sme si prešli, nechcem ju vyhodiť na ulicu, takže ju nechávam u seba. Ďalšia vec je, že ak by jej aj ponúkol spoločné bývania ( po pár dňoch ), skôr by to bolo z jeho strany vynútené ako chcené a pokiaľ by to trvalo dlhšie, viem si z jeho pohľadu predstaviť, aké by to bolo, že sú spolu ale ona stále býva u mňa ( stále spíme spolu v jednej izbe ). Viem, že je to komplikované a že to chce čas. Ako hovorím, snažil som sa o ňu zabojovať, postaviť nový vzťah na chybách toho starého, ale on má výhodu v tom, že k nemu niečo cíti. Je jasné, že rozchod plánovala dlhšie ale zároveň je zrejmé, že si to naplánovala iba po tú sekvenciu, kedy mi povie, že je koniec. Čo si o tomto celom myslíte?