Správny čas na rozvod

Je to smutné...kedysi si ludia manzelstvo vážili a problemy riesili, a nie utekali od nich. Dnes je manzelstvo len formalita, ktora stoji kopec prachov a zivot ide dalej. Smutné....

@anavila presne toto je aj prípad kamosky. Nechce to hneď riesit rozvodom ale nevie ci ma význam to riesit ďalej. Nevie sa vyznať vo svojich pocitoch a nechce sa rozvádzať. Ale....

Ak nie sú vo vzťahu vážne problémy iba vyprchala láska, podľa mňa sa to ešte dá zachrániť a stojí za to zabojovať za manželstvo. Takže podľa mňa toto ešte nie je dôvod.. Chce to však veľa rozhovorov a snahy z oboch strán

@indiankaindi

Ja to zatial neviem posudit, som vydata 9 rokov a s manzelom spolu 12 rokov.
Ale mame kamaratov, dlhorocny par, manzelia, 3 deti a zrazu sa rozisli. Ziadny vazny problem nebol, teda z pohladu nas a aj co sa manzel bavil s nim, jednoducho manzelka prisla s tym ze nie je stastna. Trvalo to asi rok, ked sa takto citila, skusali to zachranit ale neslo to. Tak sa rozviedli. Vychadzaju vyborne, byvaju nedaleko od seba, navzajom si stale pomahaju, o deti sa stara oficialne ona ale on ich ma pravidelne.

Kazdopadne sa treba pokusit vztah zachranit, uz len kvoli detom, dat tomu este sancu ale ked to nejde tak to nejde. Je lepsie pre deti, ked rodicia vychadzaju dobre a vedia spolu komunikovat, nadalej funguju ako rodicia, ako ked sa hadaju a neklape im to.

@indiankaindi no ja som bola v podobnej situácii, môj bývalý nebol tyran, ani nemal frajerky, nebol gambler atď. ale uprednostňoval neustále svoje záľuby pred časom stráveným s rodinou. Teda nešlo o nejakú krízu, stereotyp a pod. U mňa ten bod nastal vtedy, keď som si uvedomila, že sa stále snažím len ja, že na budovanie pekného vzťahu treba dvoch a najmä som si uvedomila, že už nechcem žiť takýmto spôsobom života - všade a večne sama, že už v podstate ako rozvedená žijem, len s vyšším príjmom a pravidelným intímnym životom. Uvedomila som si, že mi tiahne na 40, že o dvadsať rokov mi to už zrejme bude jedno, či budem sama alebo s niekým a že nechcem život prežívať, ale žiť. Uvedomila som si, že sa neteším na víkendy a dovolenku, a povedala som si stačí. No napriek tomu som dala ešte jednu šancu (asi 168...), aby som si niekedy nevyčítala, že som pre záchranu manželstva neurobila naozaj všetko, chcela som, aby sme urobili čiaru a začali inak. No začať by sme museli dvaja, nie len jeden....Dnes som šťastná, že som to urobila, po čase som spoznala terajšieho partnera, sme spolu už roky a ja som vďačná za každý každučký deň. Takže je to asi bod, keď má jeden z partnerov pocit, že už využil všetky možnosti ako vzťah zachrániť.

@timea7 no tak to sa riesi tato situacia, ked zena pozera na seba. Ja, ja, jaa.... vlasne problem bol jeho knicky a cas straveny zvlast. nedali sa jeho konicky riesit? bud tam chodit spolocne ako rodina, alebo bude tam len par hodin a par hodin s rodinou, alebo pojde sam s detmi...... TEraz zo strany deti travili vacsinu casu s mamou, ale vecer mali doma aj oca, byvali pod jednou strechou s rodicmi, v rodine bol klud, ziadne tyranie, alcohol boli stastne. po rozvode deti pendlovali daleko medzi rodicmi, zili s novozalubenou mamou a jej priatelom , otca videli cez vikendy ked vobec to. Podla mna rozvod by nemal existovat pokial tam neni tyranie, podvadzanie , alkohol. aspon kym vsetky deti nie su dospele.

Rozvod nie je riesenie (uz vobec nie jedine), rozvod je utek.

odporucam knizku http://www.martinus.sk/?uItem=47847&gclid=CNj0_... alebo poradnu... ked nieje prekazka preco byt zbabely a nezabojovat...?... a hlavne skusit nieco nove nie po 150 raz sa "z mojho pohladu" jednodtranne snazit... ak to nevyslo 150 krat niekde je asi pes zakopany....

@delphineta
@anavila nedávno som písala diplomovku na tému rozvodu....počas výskumu som sa stretla s mnohými rozvedenými ženami a aj s odborníkmi, ktorí sa tejto oblasti venujú..... to, na čom sme sa vedeli všetci zhodnúť bolo, že je rozdiel, ak je rozvod z dôvodu domáceho násilia, ohrozovania života a zdravého vývinu detí a pod. (kedy sa rozvod stáva priam nevyhnutnosťou) a ak je rozvod preto, že si manželia nerozumejú, nemajú už spoločné záujmy, často sú v konflikte a myslia si, že sa nemajú radi..... týchto druhých prípadov je väčšina (odborníci mi potvrdili, že môže ísť až o viac ako 90% rozvádzajúcich sa manželstiev) - a dôvod? zlyhanie komunikácie medzi manželmi....nie že by sa nerozprávali, ale navzájom sa nepočúvajú, nesnažia sa pochopiť vnímanie problémov z pohľadu svojho manželského partnera, nevedia si prejaviť lásku takým spôsobom, akým to potrebuje prijímať partner (viac v knihe 5 jazykov lásky od Gary Chapmana: http://www.dobrecitanie.sk/recenzia-knihy/pat-j...)..... určite je na mieste vyhľadať odbornú pomoc - kvalitného manželského poradcu, psychológa, ktorý manželom pomôže odhaliť zranenia v manželstve, vykomunikovať si situácie, ktoré viedli k zhoršeniu vzťahov medzi manželmi a naučí manželov navzájom komunikovať - zdieľať nielen informácie, ale aj pocity - bez vzájomného útočenia, obviňovania, s láskou.... trošku som sa rozpísala, ale pridám ešte vyjadrenie jednej účastníčky výskumu: „Ak ti na ňom/ na nej aspoň trocha záleží, tak mu/jej to nedovoľ. Mne už sa nechcelo sa takto roky vnucovať. Komunikácia medzi nami nakoniec tak zlyhala, že nám na sebe navzájom už nezáležalo. Toto nedopustite. To je koniec.“

@nair Žiadne vážne problémy "LEN" vyprchala láska? Čo horšie sa môže manželstvu stať? 😅 Mi to už príde, že ľudia sú spolu z pohodlnosti totálnej a zostávajú v niečom, s čím nie sú spokojní. A aj napriek tomu je vyše 50 % rozvodovosť? Tak potom už kto je šťastný v manželstve 😀 5 %?

@tova no ja to vidím z inej strany ako ty, samozrejme, že nevieš všetky detaily, nie, nedalo sa zobrať deti a ísť s manželom, niektorý druh koníčkov to totiž neumožňuje, ako príklad uvediem poľovníctvo. Toto rozhodnutie nepadlo po roku takéhoto života, ani po jednom rozhovore, ani po jednom návrhu, ako by to mohlo byť ináč. Len to bolo silnejšie ako on, skrátka, aj keď niečo sľúbil, vydržalo to veľmi krátko a keďže podnikal, tak sme ho takmer nevideli. Nezmenil sa doteraz, bývame od seba kúsok, takže to viem. A večer doma nebýval, teda väčšinou nie, aby bol rodine k dispozícii. *keď som sa rozvádzala, tak naše dieťa bolo takmer dospelé, nikam nependlovalo, malo to kúsok na bicykli a má to tak doteraz. A tak či tak, cez týždeň -internát a potom štúdium stovky km od bydliska. Neboj sa, zvažovala som všetko tisíc krát, toto bolo pre dieťa najšetrnejšie riešenie, nemali sme určený žiadny styk otca s dieťaťom, mohol s ním byť koľko chcel, samozrejme po vzájomnej dohode, Máme stále fajn vzťah, ak treba pomáhame si, ale ja žijem s partnerom, nie sama, ako keď som bola s ním. Kľudne môžeš napísať aj druhý krát, že som videla len sama seba, 17 rokov som uprednostňovala rodinu, snažila som sa, aby sme ako rodina žili, išli spolu na výlet, na dovolenku, no snažiť sa musia dvaja. A keď cítiš, že na tej dovolenke je ten druhý polovicu času duchom neprítomný, lebo je mysľou pri svojej záľube. a vrátite sa z nej o deň skôr - kvôli jeho koníčku, tak to ani dovolenka nie je. Nebolo to ľahké rozhodnutie, otec bol super, teda keď bol doma, pomáhal mi, ak bol doma, ale ja som sa vydávala preto, aby som žila s partnerom, nie sama. Keby sa ten čas vrátil, urobím to presne tak isto, teraz som nesmierne šťastná a verím, že on tiež. Prečo by som mala obetovať svoj život, keď on nechcel obetovať ani pár hodín svojho voľného času? Čo by som zachránila tým, keď by som v manželstve zotrvala? Rodinu? Akú? Rodina je spoločenstvo, ktoré trávi čas spolu, stretáva sa večer, porieši problémy, nie že jeden uprednostňuje svoje záujmy pred záujmom rodiny. Bohužiaľ, keď sme sa spoznali, tak som toto nemohla spozorovať, bolo to pred revolúciou, aj keď tesne, ale on nemal zďaleka také možnosti, ako po nej, keď začal podnikať, takže postrehnúť sa to v začiatkoch manželstva, alebo pred ním nedalo. Takže nie vždy je to o tom, že niekto vidí len sám seba, vlastńe hej, on videl viac sám seba ako nás.

@oskvarka no niekedy je pes zakopaný v tom, že jednému z páru súčasný stav vyhovuje, tak ani za svet nie je ochotný to meniť. To je všetko, nepohneš ním.

@motylik21 teoreticky to ovládam aj ja, prakticky je to o niečom inom.....odborníka? K nemu môžeš ísť len ten, kto k nemu ísť chce, násilím tam nikoho nedotiahneš. Komunikácia bola OK , bez problémov dokážeme spolu komunikovať aj dnes, iba ja svoj čas venujem novému vzťahu a on svojmu koníčku, všetci sú spokojní. Inak súhlasím, kniha Päť jazykov lásky mi veľmi otvorila oči, nerozprávali sme bohužiaľ tým istým jazykom, ale to by sa ešte zvládnuť dalo, zvládnuť sa nedalo to, že prísun peňazí, ktoré sme spočiatku nemali, umožnil môjmu bývalému mať koníčka, ktorý ho celý pohltil, mne to dnes pripadá ako droga.

Niekedy je to prospesne aj pre deti ked sa rodicia rozidu. Paradoxne po rozchode rodicov niektore deti travia napr ovela viac casu a kvalitneho casu s otcom. Dovtedy bol busy, nemal na nic cas a potom si ten cas najde a snazi sa.

@peneloppe nebol to síce celkom náš prípad, ale tiež som si všimla, že otec, ktorý sa deťom nevenoval ani ´dve hodiny týždenne, sa im venuje po celý víkeńd dva krát v mesiaci a to intenzívne, lebo aj keď bol doma prítomný, ale čumel do PC, alebo na TV, tak deti z toho veľa nemali.

Dovod typu ,,už tam nie je láska,, mi príde uplne detinský...pre niekoho realny ok. Čo je to láska? Pre každého niečo iné..ale pre mnohých je to skor chtíč, pud, šteklenie v bruchu, pocit...ludom často dikuju len pocity a mavaju s nimi. Ved ked nám to nepojde, pojdeme od seba....
Na vztahu treba pracovať, to je to isté ako s výchovou detí.....matky chcu ,,vysledky,, ale nechce sa im niečo pre to urobiť čo by ich aj ,,bolelo,,. Počuvať pár nocí plač a mať aj istý čas nepohodlie....lebo nevidia dlhodobé vysledky. To isté aj vztahy - väčšina si myslí že tá láska a to čo bolo na začiatku bude ,,na furt,, ale ideálne bez nejakého pričinenia, snahy, aj obetovania, komprimisu...a zrazu vzrušenie vyprchá, pride rutina, nuda, nejaké problémy, nepohodlie, potreba zlviť zo svojich koníčkov, narokov - napr. koli dieťaťu a už je zle, už je po láske...
Rodina bude v čoraz väčšj kríze - výchovný štýl dnešnej mládeže je skor liberálny - čo ja, čo moje potreby, koničky, výchova k ,,mama hotelu,, a tým nehovorím ze matky maju vyhanať svoje deti z domu, je mi jasné ako je to dnes s bývaním, ale prevažne u mužov to vidím že su naučení na obskakovanie, ked bol doma tak mama všetko robila, večeru mu strčila pod nos a milosť pán nemusel pohnuť prstom pardon len po klavesnici ked sa hrajkal...volný čas travil s kamaratmi, koničkami, vyplatu mal viac menej len pre seba a zrazu pride ,,vztah,, a ženy potom chcu obetavého, rodinne založeného muža,ktorý dáva prednosť rodine a nie koničkom, kamaratom. Takýchto mužov dnes vychovávaju ženy z chlapcov (iste aj medzi dievčatami sa najdu ale ta žena predsa len ked ma to dieťa tak tie pudy sa skor ozvu) stačí pozriet do tém o vychove - všetko podla dieťaťa, len žiadne nepohodlie, krik, plač...ustupime ved ho nebudeme týrať 5 minutovým plačom, (samozrejme hovorím o starších deťoch, kde sa už dá nejaké základné návyky očakavať)
Dobre to vystihla @timea7 na vztah treba dvoch, aj na tie radosti aj na tie starosti. Ak sa každý jeden snaží urobiť toho druhého štastným (v rámci možnosti) a je ochotní do vztahu investovať a nie len brať tak vtedy to pravdepodobne bude fungovať. Mnohí muži sa boja o svoje pohodlie, peniaze a koníčky - už by podla nich ako ,,ženáči,, na to nemali čas a pod. Iste by to nebolo také ako za slobodna, ale všetko sa dá ked obaja chcu. Moj muž má náročný koníček - potápa. Je to 100% o kompromisoch a komunikácií...ak sa dá prisposobíme sa mu, on potapa s kamaratom a my sa kupeme, ak sa nedá ide na pár hodín sám a potom ked pride ideme von spolu. Ked išiel potapať na týžden do zahranicia cez letné prazdniny tak najprv sme boli na spoločnej dovolenke ako rodina a ten týžden čo bol preč zaplatil deťom tabor takže som nemala doma ani čo robiť. takže všetko sa dá ak obaja chcu a niečo pre to robia. Samozrejme že ani u nás nie je každý den ,,nedela,,.
Takže pokial uz človek na tom vztahu pracovať nechce, má pocit ze len dava a druhí len berie, že je v tom vztahu sám na všetko - deti, domacnost...tak potom je na čase ist do ,,stretu,, a zamyslieť sa čo dalej.

@sardinka333 presne tak, ako píšeš, u vás je potápanie koníček, ktorý nepohltí muža na takmer každý deň a takmer každý víkend, tak sa to dá. Môj terajší partner sa venuje aktívne športu, teda viacerým športom, aj hudbe, ja mám tiež náročného koníčka, no napriek tomu máme hromadu času na seba, na to, aby sme ho trávili spolu. Ide len o to, že chcieť musia obaja a nebyť sebecký. Ja som s terajším partnerom za 7 rokov zažila mnohonásobne viac, ako s predošlým za 17 rokov. Nemyslím teraz len dovolenky, výlety, ale napr. len tak sadnúť na bicykle, vytrepať sa na nejakú zrúcaninu hradu, pokochať sa výhľadom, cestou späť sa zastaviť niekde na kávu, pokecať...alebo preleňošiť v pyžame pri počúvaní hudby ak prší polovicu nedele -skrátka tráviť čas aj spolu, len to musia chcieť dvaja, jeden nestačí.

@timea7

Ja mam taku znamu ze sa rozisli a mali dve deti. Zobrati nikdy neboli. Bol tam aj isty vekovy rozdiel a jednoducho im to moc neklapalo a hlavne on ako otec nula bodov, vsetko bolo na nej. Teraz hovori ze lepsieho otca si pre svoje deti ani nemohla vybrat. Ked ich ma tak sa im 100%ne venuje, robi s nimi vsetko mozne a dokonca su to dve dievcata, jeho dcery takze mozno je to aj trosku tazsie ako keby mal chlapcov. No bol nuteny sa vzchopit a vchopil sa, naucil sa vsetko mozne a hlavne sa snazi.

To by aj mojmu muzovi prospelo keby som odisla niekam na mesiac, hadam by sa tiez zmobilizoval trochu. 😀

@indiankaindi ahoj. nie som rozvedena. Vo vztahu som ale uz dlho a samozrejme sme zazili uz aj krizu... o tomto podla mna aj ta rozvodovost je - ustojime krizy alebo nie? kazdy kto nie je naivny vie ze tie krizy pridu - ak chcem zit s niekym do smrti tak urcite pride aj velka kriza - taky je jednoducho zivot...
U nas krizu sposobilo, podobne ako u mnohych inych parov, narodenie prveho dietata - bolo sme predtym dlho spolu, mali zauzivany urcity sposob zivota, dietatko sme obaja chceli - narodilo sa nam velmi narocne babatko - nic sme nestihali zrazu len dietatko, vsetko islo bokom - na komunikaciu hlavne z mojej strany nebolo ani nalady ani sil ( psychickych aj fyzickych ) - v jej 6tich mesiacoch som bola totalne vycerpana s nezaujmom o nic - nastastie moj muz to ustal lepsie ako ja - sam prisiel s napadom aktivit ktore nas budu spajat, zohnal pomoc do domacnosti na cas danej aktivity... Odvtedy robime spolu spolocenske tance - aktivita len nas dvoch len pre nas dvoch - niekedy je vycerpavajuce si najst nato cas - ale nech sme aj pohadani, alebo umraucani prave, pri tanci sa dame vzdy znovu dokopy - mozno vdaka tym dotykom, blizkosti, smiechu... urcite odporucam tuto aktivitu ( moj muz bol inak tanecne drevo a to mu este lichotim, neviem kto mu tuto ideu vnukol a ani neviem kde zobral odvahu do toho ist - ale som mu velmi vdacna zato )

kedy je na rozvod spravny cas? pre mna osobne asi vtedy ked je vo vztahu dlhodoby nezaujem z oboch stran - pokial sa manzelia hadaju, kricia po sebe, prejavuju emocie, dokazu si ublizit... stal eje tu podla mna sanca ze su tam aj city, ktore treba len spravne nasmerovat...ked to ale maju obaja na haku, ked aj deti citia ten chlad... vtedy to nie je dobre☹ V takej situacii by som asi nad rozvodom rozmyslala 😔

@timea7 ja som sa v celku bála čo príde ked mi muž zahlásil, že ,,ide si robiť potapačský kurz,,... 😖 😠
Hovorím mu ...ano, možeš sa potapať akurát tak vo vani....padla otázka a čo my? Ved to nie je velmi ,,kolektívna,, zábava vhodná aj pre rodiny. Plus čo stoji vybava tiež nie je maličkosť, neopren a ostatne serepetičky. No ale ja dakujem mojim svokrovcom, že deti vychovavali tak, že rodina je na prvom mieste, tam svokor nosi ruže svokre dodnes, ani nemusi mať sviatok.
ked má muž takýto postoj tak všetko je možné...muž bol potapať na guláške, deti sa kupali a krpata mala 2 týždne a spala v kočiku a ja som kecala s kamoškou. Proste ked žena vidí že ten chlap naozaj si tu rodinu važi, tak aj ja rada ustupim, prisposobim sa a napodobne on ked poviem ze ved podme tam, hentam.
Tak ale super že si našla takého podla svojho ,,gusta,, a ze si šťastná. Nie je to samozrejmosť..

@sardinka333 paradoxom je, že aj moji svokrovci žili ako milenci, až kým ich smrť nerozdelila, tiež bola svokra pre svojho muža všetkým na svete a dával jej to aj patrične najavo. Aj moji rodičia tak žili a mňa veľmi trápilo, že u nás to tak nie je, stále som vinila seba, až odborník mi otvoril oči a pochopila som, že to je o dvoch, nie o jednom, mohla som sa snažiť ako som chcela, môj bývalý síce ocenil, čo robím, ale išiel si aj tak po svojom. Áno, našli sme sa s terajším partnerom, je mi aj trochu ľúto, že sme sa nespoznali skôr, ale človek asi nemôže mať v živote všetko. Aj keby sa zajtra čokolvek stalo, som mu vďačná za sedem úžasných rokov, keby tak nežili moji rodičia a svokrovci, tak by som si myslela, že to existuje len vo filme. Vážim si to a uvedomujem si to každý každučký deň, že to nie je samozrejmosť, on tiež, lebo to mal o dosť ťažšie v manželstve....

@timea7 17r. deti, uz je to ine ked zvazujes rozvod. Deti zili v kompletnej rodine, aj ked mali otca na polovacke, nemuseli chodit na klasicke kazde druhe vikendy k otcovi, male deti to prezivaju inac, plus tvojho noveho priatla alebo otcovu priatelku. Su rodiny s malymi detmi, kde otec pracuje tyzdnovky prec s domu ale deti si zvykli a vedia ze maju komplet rodinu.

@tova v čom bola výhoda toho, že žili v kompletnej rodine? Že sme mali všetci rovnakú adresu? Dieťa, aj malé veľmi citlivo pozoruje spolužitie rodičov a väčšinou ho preberá ako model pre svoj život s partnerom. Či manželstvo zubami nechtami za každú cenu, lebo sme sa brali v kostole, aby ľudia nepovedali, aby sme pred deťmi bolo kompletná rodina? Deti nie sú hlúpe, sú len malé a cítia, že všetci členovia rodiny nie sú šťastní. Sorry, ak vieš lepšie, čo som mala urobiť, ale ja to považujem za najlepšie rozhodnutie môjho života. Prečo by som mala zotrvávať v manželstve, v ktorom nie som šťastná:? 17 ročné dieťa má už svoj vlastný svet, priateľov, o pá rokov partnera, teraz by so tam čušala už úplne sama, ako taká trúba, to by bolo na čo dobré a komu prospešné? Či žena sa má obetovať? Za každú cenu? Pracujem s deťmi a veľmi dobre viem, čo je pre nich prospešnejšie, či život v dusnej atmosfére, alebo rozvedení, ale šťastní rodičia. Nie som za to, aby sa manželia bežali rozvádzať pri prvej hádke, to vôbec nie, už som písala, čo tomuto rozhodnutiu predchádzalo, ale aby jeden z manželov hodil svoj život za hlavu, preto, že druhý nechce zľaviť zo svojich záujmov, sorry, to teda nie. Inak, jeho koníčkom nebola poľovačka, to by som bola ešte happy.

@indiankaindi cas na rozvod je podla mna vtedy ked uz zlyhali uplne vsetky moznosti, ako dat vztah do poriadku. co vsetko skusili? cim si presli? z coho je taka unavena a uz nevladze? len zo vztahu a problemov, alebo z pokusov o jeho napravu?
je velmi lahke utiect od problemov, ich riesenie vsak cloveka (slebo vztah) zoceluje. tak drzim paste 🙂

@indiankaindi .. ked to uz nechces zachranit

@timea7 to si asi nepochopila, ja som napisala ze je ine, ked sa koli tekemu dovodu rozvadzas ked su deti takmer dospele. nepisem co si ludia myslia, co je koli bohu atd. rodina je hlavne koli detom a co je dobre pre nich. Suseda ma s ex dieta od narodenia dietata zije ale s priatelom s kotrym ma 2 dalsie deti. Vies, to dievca je dost zmatene, pyta sa kto jej jej otec, ake ma priezvysko aj ked s tym zije od narodenia a teraz ma 8r. Otca svojho ma ovela radsej ako priatela mamy, S otcom a jeho zenou a synom je kazdy druhy vikend. Pritel mamy pracuje do 22hod. kazdy den to uz takmer deti spia a rano ho tak vidia 30 min. aj v sobotu pracuje a su len nedelele spolu. Pre dieta by bolo urcite lepsie ak by ten bio otec bol s mamou a pracoval do 22hod. kazdy den a nemusela by riesit napr. to, ze do 1tr.v rovnakej skole jej nastupuju 2 bratia , jeden mamin s priatelom a druhy otcov so sucasnou zenou, chlapci su narodeni len s 1 mesacnym rozdielom samozrejme jej mama so zenou byvaleho ex sa nemusia a dievca nevie na aku stranu sa postavit.Dievca musi vysvetlovat ucitielkm a kamaratkam ako to s bratmi je. Aj taketo deti s rozvedenych rodin maju problemy a citia ze nieco neni v poriadku aj ked mama ma usmev od ucha k uchu lebo ma "novy" zivot.

@timea7 až na pár detailov ale ako keby som o svojom ex písala. A naozaj niektorí tie koníčky a svoje potreby presadzujú viac ako rodinu. Keď malé deti (3,5 rokov) zvracali a on si odišiel na futbal a ja som ostala s nimi sama doma vtedy som si už povedala koniec. Teraz si žijeme každý svoje, ja s druhým manželom a deťmi ozajstný rodinný život a ex chodí na tréningy a občas sa deťom ozve. Takže spokojné sú obe strany. A tiež sa ma pýtali prečo sa rozvádzam keď ma nebije 😉.

@tova samozrejme, že je to iné, preto som dlho zvažovala a v podstate možno čakala, dieťa, ktoré je už takmer dospelé, chápe inak, ako päťročné, V čase rozvodu som o terajšom partnerovi nechyrovala, ani o žiadnom inom mužovi, takže to nebolo o tom, že budem mať nový život. Rozvádzala som sa s tým, že možno ani ďalší partner nebude, to nikto dopredu nedokáže predpovedať a ja by som si zase nezavesila na krk kohokoľvek, len aby som nebola sama.

@tova to je ale na dospelých, ako sa k tomu postavia, ako deťom všetko vysvetlia. My sme nikdy jeden na druhého nič zlé nepovedali, rodičmi sme neprestali byť, vždy sme sa dohodli napr. na tom, či môže byť v 15 rokoch stanovačka 😎 , na prijímačky, stužkovú atď. sme chodili spolu. Keď som ja niečo nepovolila, bola jasné, že nepovolí ani otec a naopak. To, čo bolo medzi nami sme neťahali do výchovy, to bola naša záležitosť. Najhoršie je, ak sa exmanželia snažia "trestať" prostredníctvom detí partera....