Starí rodičia, prečo robíte rozdiely medzi vnúčatami?
Dobry den, co vas viedlo k tomu, ze deti jedneho zo svojich deti “obdarujete” viac (ci uz casom s nimi, peniazmi, atd) a deti od ostatnych deti menej? Dakujem za uprimnost
To, že niekto pociťuje viac sympatií k niektorému dieťaťu (či už z dôvodu povahy dieťaťa, spoločných záľub, výzoru, je úplne prirodzené). Inteligentný a citlivý dospelý však spraví všetko pre to, aby si to tie deti nevšimli.
@lemoncheesecake uff tak toto uz zavana velmi nevyzretou osobnostou, asi budu aj v inych oblastiach zivota “svojski”.
@blevka ved prave si to vystihla - ze inteligentni a citlivi ludia urobia vsetko pre to, aby si to to dieta nevsimlo. Lebo stale je to len dieta
@bu1bu ano, casto tu bolo spominane presne to, ze deti od dcery su starym rodicom blizsie, najma teda babkam. U nas to sedi tiez 🙄
Moja prvá svokra vsetko vnukom a mojej dcere nič,lebo vraj neni od jej syna lebo u nich sa dievčatá nerodia( to mi povedala,ked sa dcera narodila).
@mnamko to bych asi svokru poslala k doktorovi, za takovou větu.a co jí na to řekl tvj manžel, její syn, že jeho matka zpochybnila jeho otcovství?
@anickabasnicka nič,a zomrel o dva roky nato,dcera je už dospelá a rozdiely sú stále
autorka ....přečetla jsem si celou diskusi, a odpověd na tvoji otázku-ve většině rodin se tohle děje, že si sourozenci myslí, že ten druhý je milovanější rodiči než on.stačí, když třeba dcery jsou víc zapojeny do domácích prací a synové ne. popřípadě, když starší sourozenec vidí, že nejmladší je mazlíček rodičů a všechno mu projde, a jemu ne. ale to je úplně normální, protože vše se vyvýjí a čas nezastavíš. ve dvaceti se k dítěti chováš jinak než když máš už třeba třetí dítě ve třiceti. a to samé mají pak i prarodiče. tak jak se jim vnoučata rodí, tak si k nim budují oni svůj vztah. a k tomu ještě musíš přidat různé okolnosti, jako např. vzdálenost, obliba rodičů dítěte, pohlaví nebo povaha dítěte. nemůžeš tak očekávat, že budou ke všem spravedliví,protože s přibývajícím věkem prarodičů se mění i jejich adaptabilita na nové vnoučata.těch faktorů tam je mnoho. je sice smutné, když babička řekne vnoučeti nedám ti najíst, a přitom jiné vnouče se cpe až má boule za ušima. pak by jsi měla asi zasáhnout ty a s babičkou si to vyříkat. možná zjistíš, že má jen obavu, aby jsi jako nevěsta pak po ní neječela, že si dovolila dát tvému dítěti sníst chleba se sádlem.. .....vnoučata od dcer budou mít pravděpodobně podobné stravovací návyky a celkově zvyky po své matce a tím pádem i po babičce, ale vnouče od nevěsty, to je časovaná neznámá bomba. stane se mu něco, a ty vyletíš a uděláš kravál. svokra neví, jak ty budeš reagovat, proto je možná odtažitá k tvým dětem, protože jsou to tvoje děti, a ona nezná tvoje reakce, tvoji výchovu, tvoje názory na svět, co děti můžou, co nesmí, co jim dovolíš, co zakážeš.......počkej, až budeš sama mít vnoučata, a dobré by bylo, kdyby to bylo jak od dcery tak od syna. aby jsi měla porovnání.
To, že niekto dokáže robiť rozdiely medzi svojim potomstvom a ti ši už medzi deťmi alebo vnúčatami, pripadá mi ako nejaká psychická porucha. Tá môže vyplývať aj z problémového rodinného života v minulosti. Vrodený pud sebazáchovy u psychicky zdravého človeka nedovoľuje robiť rozdiely v potomstve. Tí, čo to robia, museli robiť rozdiely aj medzi svojimi deťmi. Nejde tu o drahé darčeky ak na to prirodzene starý rodič nemá, no deti sa potešia aj maličkosti. My sme sa nesmierne tešili tomu, čo nám babky upečú a nevedeli sme sa dočkať napriek tomu, že mamka piekla úžasne. No babkine darčeky vo forme torty a koláčov bolo niečo výnimočné.
@mnamko starého psa novým kouskům nenaučíš.....těžko můžeš chtít po starším člověku, aby změnil svoje návyky včetně zlozvyků. dceři přeji, at se dokáže nad to povznést a žít si svůj vlastní život
@evkatk ale prosím tě, ty rozdíly mezi dětmi jsou běžné. stačí, když jsou třeba tři synové a poslední se narodí dcera. myslíš, že se z ní nestane tatínkův mazlíček a nebude ji nadržovat vůči těm starším synům? nebo se narodí poslední dítě za delší čas od svych souorozenců.taky se z něj většinou stane benjamínek rodiny. takových rodin mám v okolí plno. a jsou to bezporblémové rodiny. ty chceš ale tvrdit,že jsou to psychicky narušení rodiče. to jako fakt? o vrozeném pudu sebezáchovy víš tak akorát jenjak se to píše.
@lemoncheesecake ja neviem, ja to beriem s rezervou... niekde su deti "lahsie" "blizsie" a pod... mojmu starsiemu sa lahko kupuje, lebo miluje lego, cize presne vies po com siahnut. Ale napriklad babka s nim nikdy zostat nechcela, lebo je prilis zivy, energicky a podobne. Mladsie nema vyhranene zaujmy, nevies co mu dat. Takze tam ide skor o hlavy bol. Ale zase je to tiche pokojne dieta, ktore si vezme knizku, alebo cupne k Tebe a bude pozerat co robis... Samozrejme, ze nemozu dietatu povedat, ze je "zle" to je starsia generacia... ale myslim, ze niekedy treba respektovat aj to, ze stari rodicia maju hranice a su veci, ktore nezvladaju...
U nás bola tá príčina (ja v pozícii toho vnúčaťa), že tatinova mama nikdy neakceptovala svoju nevestu, moju mamu. Nebola ku nám vyslovene zlá, ale teda od malička sme vedeli, že bratranci sú “lepšie” vnúčatá, dostávali darčeky na Vianoce, narodeniny, chodila ku nim na návštevy. My s bratom sme nikdy nič od nej nedostali, nikdy u nás nebola, dokonca odmietla prísť aj na moju svadbu, aj keď sme jej ponúkli, že prídeme pre ňa a aj ju potom dovezieme domov. Lebo chalani boli vnúčatá od dcéry a my od nevhodnej nevesty 🤷🏻♀️ Umrela osamelá, nikdy nepoznala svoje pravnúčatá (deti máme len my s bratom)…
Aj moja svokra ma radsej deti od svojich dcer. Mrzi to, ale uz to neriesim. Moji rodicia im to vynahradzaju. Svagrinine deti su tam stale nasackovane tak ich ma svokra radsej. Snazi sa to sice zakryt ale nie sme blbí. Aj moj 9 rocny syn si to uz vsimol. Uz si robi z toho srandu ked ideme na oslavu ze urcite bude penova torta, lebo Damianko (bratranec) taku lubi 😂 Tak tam chodime len na oslavy. Nech ma cas svokra obskakovat svoje dcerenky a ich deti.
@kavasmliekom nemám s tvojou dcérou spoločnú babku? 😱
@majulino ale je veľa takých rodín, kde je nejaký člen rodiny mimo diania
Aj naši starí rodičia robili rozdiely, mladšiu Sestru mali vždy radšej, aj keď tvrdili že nieee, že všetko rovnako .. Ale aj jej meno tak hrdo vyslovovali, sestra mala vždy samé 1.. ja nie .. Teraz ako sme dospele a chcela som ísť pozrieť babku tak ani nechcela aby som tam prišla, lebo sa necitila dobre. Mňa berie ako navštevu. Sestra je tam vždy vitana aj neohlasene, ja som bola 3 týždne neďaleko a mohla som prísť, ale necitila sa na návštevy.
Ale mne to nevadí, aj jej nastrkala nejake peniaze akože po dedovej smrti keď sa predalo auto, že to dedko chcel aby dostala peniaze za auto. A všetko hodi na neboheho deda, že on to tak chcel.
Ale vravim, mne to nevadí že ju mali vždy radšej. Sestra má mizerne sebavedomie, tak možno aspoň ju to trocha do života podporilo po psychickej stranke… Neviem..
No ale podľa mamy je to kvoli vyčitkom svedomia, lebo ešte pred sestrinym narodením vykričala babka mame niečo v zmysle nech ide na potrat.. Ona je extremny cholerik, a podľa mamy ju to doteraz mrzi a zožieraju ju vyčitky svedomia.
Robiť rozdiely medzi deťmi a vnúčatami je naozaj choré. Iba narušený jedinec môže mať svojho maznáčika a pod. Ak sme sa rozhodli mať deti, treba im dopriať (aj lásku a priazeň) úplne rovnako. Nerovnaký prístup má vážne následky na psychike dieťaťa a potom sa niet čo diviť, že je iné. Tú inakosť zapríčiňujú rodičia a najlepšie je vyhovoriť sa, že je iné. Najťažšie poškodenie psychiky dieťaťa nastane hlúpou vyhrážkou, ak sa čaká prírastok do rodiny: " Keď si zlý, vaši ťa vymenia za nové, lepšie dieťa, ktoré si donesú z nemocnice" Podľa amerických výskumov, taká to poznámka zmení život dieťaťa navždy a nikdy na ňu nezabudne v podvedomí. Čím je menšie, tým jednoduchšie ju vníma s následkom nenávisti nielen voči súrodencovi, ale voči všetkým ľuďom. Je vzdorovité, neprístupné výchovnému pôsobeniu, často ubližuje druhým a užíva si ubližovanie. Má vážne problémy s okolím, v rodine,... Často je agresívne, ubližuje aj v dospelosti. Takýto človek často ubližuje aj psychickým týraním druhých a vyžíva sa v tom, že môže ponižovať,...A pri tom je príčinou naoko "nevinná" poznámka, často zo strany starých rodičov napr. v 2,5 rokoch. Rovnaká výchova detí v rodine tu nepochodí. To dieťa je už poznačené nenávisťou voči každému, čo si neuvedomuje a táto nenávisť mu zabezpečuje odolnosť voči pôsobeniu dospelých doma, v škole, ...
@evkatk není nad vlastní zkušenost, co. že tak dobře víš, kdo je kdy jak a proč chorý v péči o své děti a vnoučata...tebe bud samou láskou rodiče a prarodiče skoro umačkali a nebo jsi byla spíš na té druhé koleji,zavržená dcera, černá ovce rodiny,nechtěné vnouče, protože z tvých odpovědí jde taková zapšklost a hořkost, že to není normální
Vychádzam zo svojej 44 - ročnej pedag. praxe a tiež venujem sa štúdiu nových poznatkov najmä v oblasti psychológie, skúmaniu mozgovej činnosti,... Výborné výsledky dosahujú na dvoch holandských univerzitách. V dnešnej dobe, keď každý ovláda dokonale angličtinu, nie je problém sa k takým štúdiam dostať. Odporúčam ti aspoň niečo si preštudovať z takýchto nových poznatkov. Vyprosím si však tvrdenia o mne a mojej rodine. Pochádzam zo starej aristokratickej rodiny, kde dieťa a jeho výchova a vzdelanie boli v popredí. Moji rodičia - lekári pristupovali k nám 3 súrodencom úplne rovnako a na výchove si dali záležať. Vzájomná dôvera a snaha nesklamať toho druhého bola základom výchovy bez kriku, vyhrážok prípadne bitky, ktoré sú bežné v mnohých primitívnych rodinách. Kľudnou výchovou na úrovni sa dokážu aj zázraky. A my, deti, sme sa snažili konať tak, aby sme rodičov nesklamali a nestratili ich dôveru. Je to základ výchovy a k tomu je potrebné deťom vštepovať aj trochu noblesy v správaní, aby nekonali zbrklo, neuvážene, proste primitívne sa nezhadzovali pred druhými. Tak som vychovávala aj svoje deti, s ktorými nikdy neboli problémy a tak sú vychovávané aj vnúčatá. Dôležité je už od útleho veku dieťaťa mu vštepovať, že správať sa má tak, aby ho jeho správanie neponížilo pred ostatnými. Dôležité je aj deťom vytvoriť kľudné rodinné prostredie. Nikdy by nemali byť svedkami ani tej najmenšej hádky. Pred deťmi sa rodičia hádajú len v totálne primitívnych rodinách. Ako majú deti veriť a dôverovať rodičom, ktorí počas hádok sa neraz aj vzájomne ponižujú? Len opakujú rodičovský príklad.
Tebou spomínaný príklad o zavrhnutej dcére v normálnej rodine nie je vôbec možný. Ešte som sa s takým nestretla. To snáď je možné u úplne jednoduchých primitívov, v alkoholickom opojení. To, čo som uviedla nie je o zatrpknutosti a horkosti, ale o tom, čo je potrebné k tomu, aby sa človek, vrátane dieťaťa správal na úrovni a neponižoval sa pred druhými aj primitívnymi a hlúpymi poznámkami na také správanie. Z príspevku, ktorý spomínam je očividné, že pisateľke chýbajú určité vedomosti a nepozná slušnú úroveň správania sa a komunikácie s takými, ktorých nepozná v primitívnej snahe urážať.
@evkatk vidis a toto je pre mna zastaraly nazor, ze pred detmi sa nema plakat alebo hadat... preco? Hadka moze posunut v diskusii a zaroven detom ukaze, ze konflikty existuju a daju sa riesit.... samozrejmostou je vsak "hadanie na urovni" pretoze obycajne bliakanie a urazanie ci vytahovanie nerelevantnych veci nie je o "hadke" pokial si rodicia vedia vyriesit veci konstruktivnou hadkou, tak maximalne deti naucia ze konflikt je normalny, ze nemusime mat na vsetko rovnaky nazor a ze casto zistime, ze mozeme najst kompromis a nenarusi to bezpecie.
@evkatk snažiť sa konať tak, aby sme druhého nesklamali môže byť veľmi kontraproduktívne a dovolím si povedať niekedy značne nebezpečné. Takisto ako ovládanie svojich emócií za každú cenu.
Deti nie sú malí dospelí. Sú to deti.
Sú deti, ktoré emócie ani ovládať nedokážu.
Dala by som ti takého aspergera, vysoko funkčného autistu, dieťa s ADHD...či to tie tvoje štúdie tiež považujú za výmysly ako mnoho ľudí.
Ani psychológovia nie sú jednotní v tom, čo a aký typ výchovy je ten správny. Ja tvrdím, že pre každého je to iný.
A všetko sa vyvíja.
Tak ako kedysi , ja som to ešte zažila, museli deti sedieť v škole počas hodiny ticho a s rukami za chrbtom.
Dnes je niečo také našťastie nepredstaviteľné.
A ešte jeden poznatok prakticky. Ak dieťa bude žiť v rodine, kde sa pred ním rodicia nikdy nepohadali (z mojho pohladu nieco take je uplne neprirodzené) čo sa stane až ono tú prvú hádku zažije? V škole, krúžku, medzi priateľmi?
Pre mňa opačne je choré so všetkým súhlasiť, aby som druhému vyhovel, a nehľadal sa.
Každý má nárok na svoj názor. Ten môže byť odlišný a aj hádka či výmena názorov sa môže niesť v slušnom duchu.
A občas nám môžu rupnut nervy lebo sme len ľudia. Ale hádať sa, predsa neznamená automaticky vrieskať.
Ty si mala len šťastie, že tvoje deti tvoj štýl výchovy prijali a fungoval na ne.
Málokedy je hádka na úrovni bez nadávok, ponižovaní, atď. Spomínané je o diskusii, čo je vhodné so staršími deťmi. Akúkoľvek výmenu názorov za prítomnosti detí chápu malé deti ako niečo zlé s obavami o rodičov. Riešiť konflikty aj bez zvýšenia hlasu je veľmi dôležite. Deti zvýšenie hlasu veľmi ťažko znášajú. Neviem si však predstaviť situáciu, ako za prítomnosti detí by riešili rodičia v kľude konflikt, ktorý vznikol napr. neverou jedného z nich a riešenie odchodu jedného z rodičov. Podobných situácií je viac, ktoré nepatria do uší detí. Pri takýchto "riešeniach prevládajú emócie a vykričia sa aj také veci, pred ktorými by sme mali deti chrániť. Nie každý dokáže výmenu názorov riešiť kľudne za prítomností detí. Také veci majú prebiehať mimo domova a samozrejme bez detí. A nakoniec tí, ktorí sa hádajú a zvyšujú hlas, nehanbia sa pred okolím, susedmi a nevynechajúc ani pred vlastnými deťmi, ktoré si ich majú vážiť a rešpektovať? Každý rodič má byť vzorom správania sa pre svoje deti a taktiež vzorom spolunažívania s inými. Riešiť akýkoľvek konflikt bez hádky je o úrovni inteligencie daného človeka, ktorý konflikt rieši. . No sú aj takí primitívi, ktorí si to zrejme doniesli z domu, ktorí sú presvedčení, že bez hádky konflikt vysvetliť a urovnať nejde a jedine hádkou sa obháji ich pravda a sila. Vôbec si neuvedomujú, že akákoľvek hádka ich zhadzuje pred všetkými v okolí a nepriaznivo vplýva na psychiku ich detí. Je nepochopiteľné, ak pri hádke vynadá jeden z partnerov druhému a ten druhý zostane s ním naďalej spolu žiť. Je to úbohé a tvrdenie, že kvôli deťom, je neopodstatnené. Veď dieťa, v rodine ktorého sa hádalo a zrejme aj bude hádať, trpí. A ten partner nemá svoju hrdosť a dôstojnosť, ale nechá si po nej šliapať? Okamžite by som sa po prvej takej hádke navždy rozišla. Nadávka je neodpustiteľná urážka a ak padla raz, bude to aj viackrát.
Ja som bola jedine dievca a prvorodena. Tak preto som dostavala viac (myslim aj potom, keď som mala bratrancov, nie vtedy,keď som ešte bola jedine vnuca, aby to bolo jasne).
@evkatk ach jaj, tie Tvoje nazory su akoby odpisane z nejakej knizky.
hadky su sucastou zivota. Normalneho. Netvrdim, ze pred detmi sa treba hadat o nevere, to skutocne nie, ale to je extrem. Ale hadka je proste konflikt, vymena nazorov. Aj s emociami. To ale neznamena, ze sa musia ponizovat znevazovat a trieskat dverami ci urazat. Ale hadka moze byt aj o tom, ci tento rok pojdemen na dovolenku v lete alebo v zime...
Ten tvoj ucebnicovy priklad :( to potom mas deti, ktorych rodicia nikdy neplakali, nikdy sa nehadali, nikdy nezvysili hlas... proste boli dokonali, a podobne "deticky" ked vyrastu sa pri prvom zvyseni hlasu zosypu ci rozplacu. alebo ked nahodou dojde ku konfliktu, hoci aj nevinnemu, tak budu mimo...
Že sa robia rozdelí medzi vnučatami je ešte pol biedy ale keď ma rodič 2 deti a jednému dajú prt a druhému tisnú všetko to už je iná káva