Starostlivosť o otca v emotívnych situáciách
Dobry vecer vsetkym. Som tu nova a prihlasila som sa, lebo potrebujem poradit a citim sa velmi zle z tej nasej situacie v rodine.
Otec - 61, na dochodku, dialyzovany pacient, po 2 porazkach. Fyzicky sebestacny, akurat nevie poriadne hovorit, zabuda a chova sa ako vzdy ako hovädo.
Maminka je uz treti rok mrtva. My sme boli 3 deti.
Ja som mala 21 rokov, ked som opustila rodinu, odisla pracovat do zahranicia. Teraz mam 36 a som stale vonku. Doma som velmi trpela, mala som tam uz od detstva depresie. Mam 2 starsich bratov, jedneho nevlastneho z maminho prveho manzelstva ale nerobime v tom rozdiel. Moj otec ho odmalicka nenavidel. Rodicia mali vo vlastnictve 3 izbovy velky byt a prisli onho svojou vlastnou hlupostou. Takze cele detstvo sme sa stahovali z najmu do podnajmu. Nasi zili v nenavisti cely zivot, mama asi v zivote nepoznala lasku, praveze len opak. Odmalicka sme spali, zili takto: otec v obyvacke sam, ja s mamou v spalni a 2 chlapci v detskej! To az do kym som neodisla z domu! Velmi smutne. Cely zivot zial rodicia nevedeli narabat s financiami, aj ked pracovali. Jednu pozicku platili druhou a po vyplate im neostalo nic, poziciavali si a pod. Ked som zmaturovala, otec len myslel na to, ze sa hned zamestnam a budem prispievat do domacnosti. Este k tomu bol v rodine syndrom prvorodeneho syna. Otec videl iba jeho, my dvaja sme pre neho neboli taki zaujimavi. Vzdy ked som si nieco kupila, velmi mi to vycitali. Doma bola velmi casto exremne zla, nenavistna, smutna situacia. Pozorovat nasich ako sa nenavidia, ako strasne sa hadaju, kricia, v obchode na seba kricali, az sme sa hanbili za nich. Mala som tam tazke depky. Po mature som bola chvilu v zahranici, potom som sa vratila a chcela som uz ostat v mama hoteli, jeden brat bol prec, druhy si ako dieta spravil dieta s jednou a isiel k nim aj s babatkom byvat. Tak som mala konecne svoju izbu, zariadila som si ju a chcela zacat novy zivot. Na to prisiel brat s priatelkou, babätkom, zobrali si bez opytania moju izbu a ostali na krku mojim rodicom. Pytala som sa nahnevane otca, preco to dopustil a on ze, to je iba nachvilu. Bolo to na niekolko dlhych rokov. A tak som si zbalila kufor a odisla som do zahranicia, nasi ma este vedeli obrat o vsetky peniaze, co som mala, bolo im jedno, ze potrebujem na zaciatok do cudziny. S hnackami zo strachu som odisla do neznama za pracou. Chvalabohu vsetko dopadlo dobre tam. Nikto mi nezavoal, dosla si dobre? Vsetko v poriadku? Ako je tam? Potrebujes nieco? Nie. Zial, tak ja este naivne decko som volala nasim a stale som chodila domov na navstevy. Vzdy som musela robit doma velke nakupy, lebo oni nikdy nic nemali a velmi sme sa hadali za to a stvalo ma to, ze ma maju za penazenku. Otec mi nikdy nezavolal, iba ked potreboval poslat peniaze a to hned! Zakazdym, ked som od nich odchadzala, celu cestu som depresivne preplakala a nevedela si s tym dat rady. Bolelo ma strasne, ako sa k sebe chovali, ako to cele bolo. O brata, jeho zenu a deti sa dlhe roky starali, zili pod jednou strechou. Ja som sa od 21 starala sama od seba, prispievala som im, financne pomahala, este vedeli aj pozicku na mna zobrat. Teraz po maminej smrti sa situacia zmenila, otec nenavidi nevestu, problem s alkoholom mal vzdy, je chory a neznasaju sa s bratom. Nevesta s nim nechce byt, brat tiez, ale zatial nemaju inu moznost. Rodina ma vini, ze nemam cit k otcovi a ze by som sa mala vratit na SK a postarat sa o neho. Lenze ja nechcem! Od aprila tu mam novu super pracu aj krasne nove byvanie. Vobec som neplanovala ist niekedy na SK. A jednoducho nechcem sa o neho starat. Je to zle? Ako sa k tomu mam postavit? Po porazke ked bol zo zaciatku dost mimo otec, tak mi obaja nadavali, brat aj svagrina, ze sa nestaram a nechavam to na nich. Ze to nieje jej otec... Pritom oni pre neho nerobia nic navyse. On je samostatny uplne. Ked vari ona, navari pre ostatnych, ked perie, tak operie pre vsetkych. Nic viac. Akurat, ze sa hadaju. A nevedia sa chovat, ani brat, ani otec. Odvtedy som vsetky navstevy u lekara s otcom pochodila ja, vsetky som aj samozrejme zaplatila a teraz vybavujem aj domov dochodcov prenho, ale o tam nechce ist. Panko si mysli, ze ma na vyber. Ak sa to poda a pride rozhodnutie, neviem, kam ho zoberu a kolko sa bude doplacat, sama mu to asi nebudem vladat platit nejaky doplatok a na brata sa nemozem spolahnut. Ja som psychycky z toho ubita, oni tiez, nikto s nim nechce byt. Ja som ho mala raz aj u mna doma na mesiac a pol, bolo to super alebo na druhy krat to nevydrzal ani 4 dni, preklinal nas a odisiel. Psychiatricke chodi otec, ale na povahu lieky niesu. Tak ja neviem, ako sa k tomu mam postavit, ci som teraz zla, ze ho nechcem. Ja sa aj tak na SK nemam kam vratit a pracu mam tu. Ale rodina to vidi inak. Velmi ma to zatazuje, nemozem normalne lahko zit ani spat. Viem, ze nemam voci nemu povinnost, ale ak mi viete nejak poradit, hociako, podporit, budem velmi vdacna, dakujem za precitanie az sem. Tesim sa na vas. S pozdravom M
@soulmaya tá rodina ktorá ti nieco vykrikuje nech sa postará. Teba vyštvali preč, co si mohla,si uz dala, este aj navyse. Ako fyzicky, tak psychicky. Ak by si ty potrebovala, nikto by ti pomocnu ruku z nich nedal, ani len prst. Takze bez vycitiek sa zameraj len na svoj zivot, zmen cislo, soc.siete.... Oni si svoj takisto mali sancu zariadit, vybrali si a ty nie si za nikoho zodpovedná. A ten domov seniorov, tak na to by som sa tiez vykaslala, ked tam otec aj tak nechce. Ty si volu mala.
@soulmaya nijaký zákon na svete ťa nedonúti ísť na pohreb. Načo. Zapáliť sviečku a pomodliť sa môžeš aj 500 km od cintorína. Počúvať výčitky, nadávky, vydieranie z peňazí. A on to už potrebovať nebude.
Prepáč za cinizmus, netráp sa. Veď vďaka nemu sa na teba lepili také typy debilov.
Jednoznačne si v práve ty. Žiaľ, človek si rodinu nevyberá. Doteraz si sa snažila až moc... stačilo.
Zariaduj si svoj život a to bez akýchkoľvek výčitiek. Ja by som uplne prerušila komunikáciu. Už ťa využili aj tak dosť. Veľa šťastia 🍀🍀🍀
Ja poradim to iste co ostatni. Odstrihnut sa. Viem z vlastnej skusenosti a ked si opisala svoje detstvo, vyrastanie, vztahy, situacie az mi prislo tazko, pretoze toto iste som si prezila aj ja, len v opacnom poradi. Matka bola hlavny diktator a extremny manipulator. Pri najblizsej prilezitosti som zdrhla, mala som 19 rokov ked som odisla. Lepsie som urobit nemohla, nikto mi nic nemohol vycitat, bola som sebestacna a financne nezavisla. Prisla som ked som chcela a odisla ked som chcela. Uz len to bola pre mna vyhra, ze som uz dalej nemusela zotrvavat v tych podmienkach. Hoci som vela krat lutovala ze som sa vobec doma ukazala.
@soulmaya
rado sa stalo a aj nabudúce. Ak budeš chcieť, napíš správu, môžme si zavolať. Mam za sebou niečo podobné v zmysle - byt za priseru, lebo som odisla a nepostarala sa o toho, kto potreboval.
Žije sa mu krásne, sim stastne vydata a nemám milimeter vycitky svedomia. Pokojne sa ozvi ak potrebujes motiváciu, ci utvrdenie v rozhodnutí postavit sa sama za seba.
@cacianka
ja túto nepoznám vhodnosť a som tvrdá. Mam ci to za sebou a tiež som hladela kedysi na iných a nie na seba. Som rada, ze som z tých sitiacii vonku a vekom si aj usta otvorím. Už je mi jedno, kto bude na mňa zduty a budem za svinu. Nech. Hovorí sa tomu zdravy egoizmus, takže v takychto temach si servítky pred ústa veru nedávam.
Mame velmi podobnú situaciu, hoci zaroven aj velmi inu. Babka je už 2 roky v zariadení lebo som na to cele maminu dotlacila. Inak by samu seba znicila za niekoho kto si to poriadne ani nezasluzi...za svoju mamu ktora zial pre nu nikdy nic neurobila, zato pre dalsie 2dcery vsetko. Ak domy dostali, lebo oni sami nemali (moji rodicia postavili, hoci potom dlhe roky sme zili z ruky do ust). Teraz ju nikto okrem mojej mamy nenavstevuje..ja som prestala tiez.
Prosim ta odstrihni sa od nich. Chcela si byt dobrou dcerou ale nechceli to vidiet. Brat ktorý zije s otcom nech sa onho postara a nech si rovno aj byt necha, nemas tam uz ziadne povinnosti.
Vsetci vidia len to ze si v zahranici a zijes si dobre. Netrap sa nimi, im keby si aj modre z neba doniesla, stavim sa ze nebude spravny odtien modrej.
Snazila si sa, robila si co si mohla, skonci a zi svoj zivot. Ani nech ta nenapadne mat zle svedomie. Fakt nemas mat preco. Ak citis tazobu, vyhladaj odbornu pomoc, dlhodobo je to najlepsie riesenie ktore mozes urobit...a viac sa neobzeraj. Drzim ti palce, zvladnes to, len sa nikdy nikdy neobvinuj a k tej svorke nesklanaj...len ta chcu znicit
@katkaseiner Ahoj Kati. Dakujem ti velmi pekne. Oni byt vo vlastnictve nemaju. O ten vlastny byt davno prisli, premarnili peniaze. Nam nic neostane. Aspon sa nemusime hadat :D Ale ja to vidim ako velmi smutne, nechcem byt velmi materialna, ale mne to pripada vazne hrozne smutne, ze 2 rodicia pri 3 detoch prisli o vlastny byt. Ini ludia maju domy, naozajstne domovy, maju sa kam vratit. Ja sa staram od 21 o strechu nad hlavou. Pride mi to smutne jednoducho. Paci sa mi, ked ma niekto rodicovsky dom alebo byt proste. To je super, ze ste babku dotlacili do DSS. Ja by som to tiez chcela, len na mojho brata nieje spolah a ked sa tam bude vela doplacat, tak si to nezoberiem na zodpovednost s nim. Este by som vedela vybavit mobilnu opatrovatelku, ktora by chodila 3x za den k nemu domov. To by bola ta lcacnejsia varianta. Uvedomila som si, ze by som mala takto razne zasiahnut a odstrihnut to. Ale pytam sa sama seba, nieje to neskoro? To som uz mala velmi davno urobit. Rodina ma za to ukamenuje, to je jasne. Brat to s nim proste doma nedava. Ale zesa obaja nevedia chovat a chovat k sebe, za to im nemozem. Ani svagrinej nemozem za to, ze si ako dieta urobila dieta a dostala sa tak do rodiny. Partner sa vybera inak. Je to proste fakt hnusna situacia. A ja sa bojim, ci to zvladnem sa odtrhnut :(
Ži svoj život, ako tu niekto písal, prispieť nejakou čiastkou na dom dôchodcov v prípade ak prispejú aj ostatní. A ak do toho domova nechce ísť, je to jeho rozhodnutie, svojprávny je.
@soulmaya pozri, ak chces otca dostat do dds, su aj lacnejsie alternativy a uplne legalne. Moja babka ma dochodok okolo 400€, cca tolko sa aj donedavna platilo (+-50€ ). Teraz to zvysili asi o 40€, nasi to doplacaju lebo ina moznost proste nie je. Babka ma kombo alzheimera, parkinsona a demenciu.Pred ziadostou do domova sa jej zdravotny stav hodnotil, je to cca 3 roky tomu - vsetky spravy od lekarov cerstve, obvodna lekarka, neurolog, psychiater, bola ohodnotena na najvyssi stupen odkazanost (je to 6zo 6 alebo 7 zo 7 - cize najvyssi). Tym padom sme hladali specializovane zariadenie. Rok sme nan cakali, nakoniec sme hladali inde, v Hurbanove sa nam podarilo najst Magnoliu. Babka tam je nieco cez 2 roky a teraz sa ozvali z tej dds kde sme sa hlasili 3 roky (nove zamky) !!!!
No nič, prekladat ju neideme.
Ty urob ako uznas za vhodne. NIKTO nema pravo ta sudit. Bud pomozes bratovi vybavit otcovi papiere a najdete domov - ak je zdravotne velmi zle, da sa to financne zvladnut, ak nie je tak zle tak je to samozrejme drahsie, lebo je samoplatca.
Akokolvek sa ale rozhodnes, je to uplne tvoje rozhodnutie a ser na vsetkych do radu co ti povedia ine. Ty si sa na svet nepytala, tvoji rodicia ta chceli (aj keby islo kludne aj o neplánovane tehotenstvo) tak boli povinny sa o teba starat. Ak zlyhali, je to obrovsky problem. Je ale skvele ze ty si sa vypracovala sama tam kde si.Nikomu vdacit nemusis, len sebe, tvojej vytrvalosti a šikovnosti.
Ja by som sa urcite odstrihla. A zacala by som sa venovat svojej dusevnej pohode... lebo uz ako dospela si sama za seba zodpovedna a velmi ti prajem aby si bola aj vyrovnana so sebou a s tvojim zivotom.
Moja mamina doopatrovala svokru (demencia a alzheimer) a potom zacala doopatrovavat mamu (demencia, parkinson a alzheimer). Na jej zdravi sa to tak odzrkadlilo ze 2 roky chodi k psychologicke, konecne je od noveho roka na dochodku a teraz zacina novy život...musi, lebo inak samu seba zničí.
Zato pisem ze daj pozor na svoje dusevne zdravie, je dolezite aby si bola stastna. Drz sa, zvladnes to, si silna zena
@cacianka chapem uplne. Suznim s tebou. Taki ľudia by asi ani inej reči nerozumeli. Pravdu máš.