Starostlivosť o otca v emotívnych situáciách
Dobry vecer vsetkym. Som tu nova a prihlasila som sa, lebo potrebujem poradit a citim sa velmi zle z tej nasej situacie v rodine.
Otec - 61, na dochodku, dialyzovany pacient, po 2 porazkach. Fyzicky sebestacny, akurat nevie poriadne hovorit, zabuda a chova sa ako vzdy ako hovädo.
Maminka je uz treti rok mrtva. My sme boli 3 deti.
Ja som mala 21 rokov, ked som opustila rodinu, odisla pracovat do zahranicia. Teraz mam 36 a som stale vonku. Doma som velmi trpela, mala som tam uz od detstva depresie. Mam 2 starsich bratov, jedneho nevlastneho z maminho prveho manzelstva ale nerobime v tom rozdiel. Moj otec ho odmalicka nenavidel. Rodicia mali vo vlastnictve 3 izbovy velky byt a prisli onho svojou vlastnou hlupostou. Takze cele detstvo sme sa stahovali z najmu do podnajmu. Nasi zili v nenavisti cely zivot, mama asi v zivote nepoznala lasku, praveze len opak. Odmalicka sme spali, zili takto: otec v obyvacke sam, ja s mamou v spalni a 2 chlapci v detskej! To az do kym som neodisla z domu! Velmi smutne. Cely zivot zial rodicia nevedeli narabat s financiami, aj ked pracovali. Jednu pozicku platili druhou a po vyplate im neostalo nic, poziciavali si a pod. Ked som zmaturovala, otec len myslel na to, ze sa hned zamestnam a budem prispievat do domacnosti. Este k tomu bol v rodine syndrom prvorodeneho syna. Otec videl iba jeho, my dvaja sme pre neho neboli taki zaujimavi. Vzdy ked som si nieco kupila, velmi mi to vycitali. Doma bola velmi casto exremne zla, nenavistna, smutna situacia. Pozorovat nasich ako sa nenavidia, ako strasne sa hadaju, kricia, v obchode na seba kricali, az sme sa hanbili za nich. Mala som tam tazke depky. Po mature som bola chvilu v zahranici, potom som sa vratila a chcela som uz ostat v mama hoteli, jeden brat bol prec, druhy si ako dieta spravil dieta s jednou a isiel k nim aj s babatkom byvat. Tak som mala konecne svoju izbu, zariadila som si ju a chcela zacat novy zivot. Na to prisiel brat s priatelkou, babätkom, zobrali si bez opytania moju izbu a ostali na krku mojim rodicom. Pytala som sa nahnevane otca, preco to dopustil a on ze, to je iba nachvilu. Bolo to na niekolko dlhych rokov. A tak som si zbalila kufor a odisla som do zahranicia, nasi ma este vedeli obrat o vsetky peniaze, co som mala, bolo im jedno, ze potrebujem na zaciatok do cudziny. S hnackami zo strachu som odisla do neznama za pracou. Chvalabohu vsetko dopadlo dobre tam. Nikto mi nezavoal, dosla si dobre? Vsetko v poriadku? Ako je tam? Potrebujes nieco? Nie. Zial, tak ja este naivne decko som volala nasim a stale som chodila domov na navstevy. Vzdy som musela robit doma velke nakupy, lebo oni nikdy nic nemali a velmi sme sa hadali za to a stvalo ma to, ze ma maju za penazenku. Otec mi nikdy nezavolal, iba ked potreboval poslat peniaze a to hned! Zakazdym, ked som od nich odchadzala, celu cestu som depresivne preplakala a nevedela si s tym dat rady. Bolelo ma strasne, ako sa k sebe chovali, ako to cele bolo. O brata, jeho zenu a deti sa dlhe roky starali, zili pod jednou strechou. Ja som sa od 21 starala sama od seba, prispievala som im, financne pomahala, este vedeli aj pozicku na mna zobrat. Teraz po maminej smrti sa situacia zmenila, otec nenavidi nevestu, problem s alkoholom mal vzdy, je chory a neznasaju sa s bratom. Nevesta s nim nechce byt, brat tiez, ale zatial nemaju inu moznost. Rodina ma vini, ze nemam cit k otcovi a ze by som sa mala vratit na SK a postarat sa o neho. Lenze ja nechcem! Od aprila tu mam novu super pracu aj krasne nove byvanie. Vobec som neplanovala ist niekedy na SK. A jednoducho nechcem sa o neho starat. Je to zle? Ako sa k tomu mam postavit? Po porazke ked bol zo zaciatku dost mimo otec, tak mi obaja nadavali, brat aj svagrina, ze sa nestaram a nechavam to na nich. Ze to nieje jej otec... Pritom oni pre neho nerobia nic navyse. On je samostatny uplne. Ked vari ona, navari pre ostatnych, ked perie, tak operie pre vsetkych. Nic viac. Akurat, ze sa hadaju. A nevedia sa chovat, ani brat, ani otec. Odvtedy som vsetky navstevy u lekara s otcom pochodila ja, vsetky som aj samozrejme zaplatila a teraz vybavujem aj domov dochodcov prenho, ale o tam nechce ist. Panko si mysli, ze ma na vyber. Ak sa to poda a pride rozhodnutie, neviem, kam ho zoberu a kolko sa bude doplacat, sama mu to asi nebudem vladat platit nejaky doplatok a na brata sa nemozem spolahnut. Ja som psychycky z toho ubita, oni tiez, nikto s nim nechce byt. Ja som ho mala raz aj u mna doma na mesiac a pol, bolo to super alebo na druhy krat to nevydrzal ani 4 dni, preklinal nas a odisiel. Psychiatricke chodi otec, ale na povahu lieky niesu. Tak ja neviem, ako sa k tomu mam postavit, ci som teraz zla, ze ho nechcem. Ja sa aj tak na SK nemam kam vratit a pracu mam tu. Ale rodina to vidi inak. Velmi ma to zatazuje, nemozem normalne lahko zit ani spat. Viem, ze nemam voci nemu povinnost, ale ak mi viete nejak poradit, hociako, podporit, budem velmi vdacna, dakujem za precitanie az sem. Tesim sa na vas. S pozdravom M
prerus kontakt nedvihaj nereaguj nic ine nepomoze
a nic mu nevybavuj
Dakujem vsetkym trom. Az mi slza steka. Takze si nemusim nic vycitat a spravne sa rozhodujem.
@soulmaya absolutne nemaj vycitky. Ja ti viem vycitat len jedno - ze si to tak dlho vydrzala.
proste povedz NIE. nemusis riesit ani domov dochodcov, ani lekarov. Zije s bratom - nech sa stara.
Ja by som poslala každý mesiac nejakú sumu aby nebolo všetko len na bratoch a tým by som to považovala za vybavené
Nie vysokú sumu, ale napr 150 eur, alebo akú ty považuješ za vhodnú
@soulmaya pozri sa autorka, uz si dost trpela. Dala si co si vedela, zacni zit svoj zivot a bud stastna! Prajem ti to z celeho srdca. Uz len precitat si tvoj pribeh, mam depresiu.
Tvoj a tvoja rodina si mozu za svoj osud a stastie. Oni cakaju, ze sa vratis budes ich zivit aj starat sa. Toto nerob. Toto je vyuzivanie.
@soulmaya tazka rada...My zijeme tiez v zahranici,ked svokra skoncila v zariadeni pre seniorov,dôchodok nestacil a svokor by to sam nedal.Doplacali sme mu 250€.Svokrine deti boli najskôr proti,potom ina moznost nebola,tak suhlasili.Neprispeli 1€ ani sa otca nespytali,ci nieco nepotrebuje.
Moja rada,bud sa odstrihni uplne alebo si sama nadstav ciastku,ktorou prispejes na zariadenie, pre otca.Ci to bude 50€ alebo 100€ mesacne alebo viac je len na tebe.Daj si to na papier a posli to otcovi aj surodencom,ako tvoju ponuku na vzniknutu situaciu.Ak ju neprijmu,ty môzes mat ciste svedomie.Pocitaj s tym,ze ceny isli pekne hore a môze to byt 800-1200€ podla zariadenia,cize doplatok bude ovela vyssi.V r.2015 sme platili 650€/mesiac.Drzim palce a nic si nevycitaj,pomôct ano,ale nenenachaj sa vyuzivat,ste na to traja.
Boze, vdaka za vas. Som v praci, ani sa nemozem poriadne vyrevat. Velmi pekne dakujem za kazdy nazor.
Ahoj, je mi to velmi luto, trochu chapem co prezivas, mame doma podobne so svokrou. S tym rozdielom ze teda my sme tu na SK a naopak ostatne jej deti sa na to vykaslali a tiez riesime vsetko sami - napriek tomu ze svokra nespolupracuje, nevazi si, tiez ma povahu aj naprd diagnozy... A manzel lieta ako handra (byvame inde, a dokonca iny surodenec pri mame) lebo ostatni surodenci sa na to vys*... A tiez ma muz obdobia kedy vravi ze aj on na to kasle, (samozrejme ze vplyva to na ho aj na jeho cas a potom aj naladu a atmosferu u nas doma) a uz ani nedvihne telefon nikomu ani mame,... Len po case to prejde a vzdy pomoze a vybavi a zariadi, lebo mu neda ze predsa len, je to mama... Ja som povedala ze co sa bude dat sa postarame, podporim, nehneva ma taka situacia s mamou, beriem to ako nas udel, to si velakrat clovek nevyberie. Ale hneva ma ako sa k tomu postavili bezdetni zarabajuci surodenci, ktori to vsetko nechali na nas (muza). A pritom sa tiez snazime, behat lietat vybavovat, mala som kontakty, aj miesto a moznost zariadenia co tiez nebolo lahke vybavit... Ale vravim muzovi ze sami to ani neuplatime, nie ze by sme nechceli, ale nie je sanca si tisicku ukrojit z rodinneho rozpoctu, takze ziadost ani nepodavam kym surodenci neslubia ze sa budeme skladat. Same vyhovorky, este aj surodenec v zapadnej europe ktory tam siel zarabat, nema 300e mesacne sa skladat na mamu lebo "fu to je vela". A vraj to preto lebo sa mame viac venovat mame a sa jej nevenujeme.... a podobne priblble reci s prepacenim. Smutne.
Takze ja len ze nemaj vycitky, dobre Ti tu radia, za seba si sa naozaj snazila a nie raz, tam hore to vedia a bude Ti to zapocitane spravodlivo... Vyhrad si nejaku sumu mesacne co na otca posles, len si predtym povezdte ze komu, ak je otec taky ze vsetko pomina, pripadne brat taky, ze je schopny to minut pre seba a svoju rodinu ... Tak je to tazko. Ale Ty za seba mas ciste svedomie.
Drz sa!!!
Rodina to vidí inak? Aká rodina? To čo píšeš sa za rodinu považovať nedá. Maximálne prispej mesačne nejakou čiastkou a to je všetko. Staraj sa o seba aby si sa ty mala dobre, keď sa tvoji rodičia postarať nevedeli keď si bola dieťa. Nemusíš mať absolútne žiadne výčitky. Ani oni žiadne voči tebe určite nemali.
@colsami Ktovie ako sa vaša svokra správala s svojim deťom že teraz nemajú vôbec záujem. Len tak z ničoho to nebude.
Odstrihnut. Zacni zit sama pre seba.
@lenicka999 sudis a nic o situacii nepoznas. Spravala sa k nim dokonca lepsie ako k mojmu muzovi, kedze ten mal ineho otca takze bol ina sucast novej dokonalej rodinky 😉 a okrem toho je to psychiatricka pacientka s nekonecnymi diagnozami a hospitalizaciami ktoru nikdy nikto neriesil len chudak moj chlap uz od 18tky lebo vsetci mali svoj zivot a kazdy na matku kaslal.
Keby si poznala skutkovy stav, hanbila by si sa za tuto poznamku uplne mimo misu k situacii, ktoru si vobec nepoznala. Niekedy je zlato mlcat. 🙂
@colsami Nesudim, len sa zamýšľam nad tým čo súrodencov priviedlo k tomu že teraz o svoju mamu nemajú vôbec záujem. Niečo za tým musí byť. A ktovie čo by na to povedali oni. V každom prípade je mi ľúto že ťa môj komentár urazil a prajem vám aby ste to s mužom zvládli.
Začni žiť hlavne pre seba, pomohla si im už dosť aj napriek tomu že ti veľmi ublížili.
Určite sa nevracaj......
Ak ťa svedomie hryzie a financie pustia tak otcovi napíš že si mu ochotná mesačne posielať 100€ nech si finančne prilepší (časom doloží na domov/opatrovateľku). Určite ale po tom všetko nemáš žiadnu ani len morálnu povinnosť sa vrátiť a starať sa o nich.
Tvoj príbeh sa až ťažko číta, nieže prežije.
Nijaké dieťa si nezaslúži taký život, takých rodičov, takú rodinu. Napriek tomu aký život ti dávali žiť, ty si sa ako dospelá snažila pomôcť, prispieť finančne, nákupmi, trochu znormalizovat vzťahy.
Ale sama musíš uznať, že tvoja rodina je toxická a naozaj nemá cenu, aby si sa trápila. Ty nie si na vine.
Odstrihni sa, aby si sa vedela pozbierať a žiť svoj život.
Svoj lepší a kvalitnejší život. Venuj sa práci, koníčkom, relaxu, buduj si svoju hrdosť a sebavedomie, stretávaj sa s ľuďmi ktorí ti budú lepšou bublinou ako " rodina".
Príjemní a kvalitní cudzí ľudia ti budú lepšou oporou.
To ako si pripravil otec život k starobe, je jeho voľba, nie tvoja, čo si zatiaľ teraz žne.
To ako vychoval syna, je jeho vizitka. Navzájom si pomohli strechou nad hlavou, tak nech zavrú pysky, otec brat aj drbnuta švagriná a nech sa starajú sami o seba. Ty nemáš povinnosť, ani právnu ani morálnu. Ani sa vrátiť domov ani postarať sa o otca, ani mu platiť. "Rodina" ktora ti to vnucuje, vydiera, manipuluje ťa, nech si trhne nohou a tvrdo ich pošli do riti. Im tvoj otec nerobil peklo v živote, tak nech zavrú huby.
Prepáč že som aj tvrdšia, ale takíto ľudia si nezaslúžia diplomatickú reč.
Daj sa dokopy, a keď príde tvoj čas, zaloz si rodinu svoju, a starostlivo vyberajú partnera , otca svojich detí.
Ps. Ešte drobná právna poznámka - otec by mohol podať návrh na súd vo veci výživné dieťaťa na rodiča, nedaj sa provokovať a rozhodiť. Budeš sa brániť a dokážeš, že aby si ty platila by odporovalo dobrým mravom, nakoľko ti rodičia / otec nič poriadne nedali, skôr vycicali , tak nebudeš. Stačí pár konkrétnych údajov, pár dôkazov a ani súd nebude na otcovej strane.
Si šikovná mladá žena, veríme ti a držíme palce, že zvládneš a začneš lepší život. Bývanie a prácu už máš ok, tak pokračuj na lepšej ceste.🍀🍀🍀
Normálne sa mi nozik vo vacku otvára!
Odstrániť podarená rodinku - všetkých čo sa chivat nevedia!
Ty KONEČNE ŽI a nie prežívajú ako zombie v depresiu z rodinných kktv.
Tu ja nemám zľutovanie ani za milimeter.
Povedz im, že nie si oslik otras sa ani opatrovateľka! Si konečne v zivote šťastná a nemienim to meniť. Otec dovi dopo domov dôchodcov! Za dializu si môže zrejme sam, keďže ma prechladtanu pečeň. Za debilne chovanie takytak!
A nevesta nie je povinná starat sa, ale koľko ze ma ich dieťa rokov?? Ved nech ide robiť a sup hľadať vlastny byt. Byvat tam len tak je ok a starat sa nechce. Tiez ok, ale už mali byť dávno v svojom.
Ty im toto napis a zazelaj Zbohom, kym sa nenaucia patrične chovať!
Ty nie si nikomu u nič nič dlžná, oni tebe áno! Nedaj sa v žiadnom prípade zlomiť. Dostali si životy a ty ich máš teraz radovať??
NIE! Ty si zaslúžiš pokal, ze si sa z toho maglajzu dostala ako tak v pohode. Tak sa pre Boha do tých 💩 z ľútosti nedostan znova.
A keby náhodou- rozmýšľajú inak:
Co by urobili, keby si zila v Austrálii, mala 5 deti a nijakú možnosť pomahat?
Ja ri poviem - zariadili by sa, lebo by museli! A presne tak to bude aj teraz.
A inak oni ta o peniaze nezobrali, sama si im ich dala, či ti ich vybrali z peňaženky? Už vtedy si mala povedať - takú teda nehrali!
Konečne sa postav samavza seba.
Ak maju nejaku susedu/znamu/tetu, zmenila by som cislo, nechala ho dotycnej, ze nech zavola, ked otec zomrie, aby si na pohreb aspon prisla, ale vdaku necakaj, akurat ohovaranie. Nic by som nevybavovala, uz len ked som docitala, ako si odisla do zahranicia, nie este ten zvysok. Lasku si nekupis platenim nakupov a lekarov. Nech sa stara brat, ked tam byvaju. Ty to ber tak, ze si sirota a mas mozno nevlastneho brata (pripadne to cislo nechaj jemu, je to chaoticke, neviem, ci s tym druhym bratom mas nejaky vztah a ktory to vlastne byva s otcom). Mas dobru pracu na SK ta necaka ziadne dedicstvo, nacase mat vlastnu rodinu, ked ta pokrvna ti len utrpenie priniesla. Najdi normalneho muza a maj rodinu s nim.
@cacianka och, keby si len vedela, ako mi pomohli tvoje slová. Ja som ti veľmi vďačná a suznim s tvojim názorom. Potrebovala som si to potvrdiť. S tymi partnermi mas pravdu, zial doteraz sami toxicki, manipulanti, ktori si lubili vypiť. A ja 36, sama a neustále riešim otca. Ten vzorec, prečo si vyberam takých partnerov som uz odhalila, dufam, že sa to nezopakuje a ja budem schopná viesť krásny vzťah. Objimam ta.
@majka99999 ďakujem Maji. Dobre, ze spomínaš pohreb. Ja sa toho asi bojim. Ja som v tej rodine bola vychovavana v strachu a vzdy som ho mala. A som si pomyslela, ze ked to ukončím s nimi úplne, ako to bude vyzerať na pohrebe?? Neviem a asi to teraz este nechám tak. A tiež si myslim, ze domov dôchodcov bude drahý. Ale teraz v rodine ťahá každý za iny koniec a uz mam toho plné zuby. Pomohla si mi. Ďakujem.
@svetlonos podobne tvrdo a hrubo by som to najradšej napísala aj ja, ale radšej som písala kúsok slušne. Inak by som si hubu otvorila a to by bol taký fukot, až by stáli v pozore do vianoc. Taku reč ich kmeňa by som nahodila, že by čumeli. To pre istotu, aby to ich duté hlavy vstrebali.
@soulmaya jasne, oni sa starat nechcu a to je v poriadku, ale ze sa nechces (z objektivnych dovodov) starat ty, tak si zla 🙄
Vykaslala by som sa na nich, ako si kto ustelie, tak bude spat. Ak bude otec umiestneny v zariadeni, tak prispievaj rovnakou ciastkou ako brat priamo na ucet zariadenia a hotovo.
@soulmaya nuz.. prestat dvihat telefon? Ten kto ram zije to bude musiet riesit. Nie velmi rodinne riesenie ale po tom co si napisala popravde sa cudujem ze este sa vobec snazis.