Starší partner o 27 rokov
Dobrý večer.
Prosím poraďte mi.......
Takže asi pred rokom a pol som sa zoznámila s mužom ktorý je starší odo mňa o 27 rokov. A čo je zaujímavé od prvého momenta som mala pocit akoby som ho poznala celý život teda doteraz mám ten pocit ..Začali sme byť dobrý priatelia keďže som v zahraničí tak mi to,, padlo vhod,, mať tu nejakého normálneho kamaráta s kým sa môžem porozprávať, ísť na kávu trocha do spoločnosti...keďže som pracovala v jednej krčme a tam som mala šťastie len na otravnych a falošných ľudí a k tomu väčšia časť alkoholici alebo gambleri s ktorými som nemohla očakávať dobré priateľstvo ..Neplánovala som s ním vzťah!!!! O takom niečom som ani nerozmýšľala...Čím viac som začala byť s ním častejšie a častejšie v kontakte sme boli lepší a lepší priatelia aj kvôli tomu že si s ním tak dobre rozumiem toľko máme spoločných tém záľuby... Kým neprišiel moment keď som sa doňho,, bláznivo zaľúbila,, a začali sme spolu chodiť teda ja som naliehala ako som predtým nechcela ísť do toho (nevedela som si to predstaviť kvôli veku) tak mi bolo neskôr všetko jedno lenže on nechcel a odôvodnil to tak, že som veľmi mladá že si zasluzim lepšieho od neho lebo som nenormálne super človek s veľkým srdcom a nechce aby som bola s ním nešťastná ale neskôr som ho presvedčila, taktiež som sa to bála povedať aj rodičom na začiatku to nerozumeli a boli proti tomu lebo ho nepoznali ale teraz je už všetko OK. Čo je môj problém keby mal aspoň o 15 rokov menej by bol naozaj,, ideálny partner,, keďže rozmýšľam aj do budúcnosti mám strah čo bude za 5-10 rokov alebo viacej keďže on to myslí somnou vážne aj ja s ním dozvedela som sa od kamarátky, že ma chce na moje narodeniny (čo bude o chvilu) prekvapiť a požiadať o ruku.. Ja ho naozaj milujem ako ešte nikoho doteraz tak je ku mne pozorný milý skoro sa ani nehadame všetko mi dáva čo len chcem jemu je proste jedno co je s ním ale len aby mne bolo dobre som jeho jediná priorita non stop sme spolu každý jeden deň nikde nejde za kamaratami alebo do baru radšej je somnou to mu je presnejšie proste je mi ako najlepší kamarát, priateľ všetko v jednom aj zato mám ten pocit, že som s ním už oveľa dlhšie ako len rok len sa bojím toho, že ten vzťah poprípade budúce manželstvo nemá dobrú perspektívu do budúcnosti. Aj čo sa týka možno deti lebo ich veľmi chce či je to správne rozhodnutie...Poraďte mi prosím vás kto s tým má skúsenosti čo mám robiť? .A taktiež neverím že by som s niekým iným mohla byť taká šťastná ako s ním neviem si predstaviť ostať bez neho...poraďte mi prosím vás...zúfalá som neviem co je správne rozhodnutie či mám počúvať srdce alebo mozog...
môžeš prezradiť koľko rokov maš TY a koľko ON
@sirinka ze sme prezili vselijake hlavne smutne udalosti v mojej rodine, kedy mi bol stopercentnou oporou, ale napr.i vaznu chorobu nasej dcery,co by mnoho parov jednoducho neustalo. My sme to ustali,este viac nas to stmelilo a naucili sme sa s tym zit, pretoze strach tam uz samozrejme ostane navzdy.
si s ním šťastná ? ak áno, teš sa a nerieš, čas ukáže čo bude,...to ohľadom veku a zdravia je veľmi diskutabilné, nikto nevieme koľko tu budeme, lebo choroba a smrť si nevyberá, to, či sa človek dožije puberty, alebo svadby vlastných detí, nemá zaručené ani ked ma deti ako 20, resp. 30 ročný,...
moj nazor: laska je rozhodnutie, v dobrom aj zlom, v zdravi aj chorobe, v stasti aj nestasti... a toto rozhodnutie clovek prijima vstupom do manzelstva... bud ho milujes, a ides do toho aj negativami ktore pridu, alebo ho zbytocne nezranuje a ruky prec od neho... no ber do uvahy tieto veci:
- vek nie je zarukou nicoho, kolke damy aj tu si vzali kvazy pomaly rovesnikov a vztah sa im rozsypal a nefungoval, bud chcete spolu byt a stavat na niecom alebo nie
- spolocensky zivot je mytus..kolke mamicky tu maju spolocensky zivot akurat v telenovele a reality show?!! a ich chlap v telke fudbal.... a tiez, mozu byt rovesnici a funguju uplne odlisne, ci neprimerane veku
- zdravie...no vies, nie je nic nezvycajne, ze jeden z partnerov ochorie aj vo veku 30 rokov a dost vazne...proste s tym treba ratat...ale raz si ludia lubia pred oltarom, ze "aj v chorobe", tak aj v chorobe..a v pohode, to moze byt on, ktory sa bude o teba starat a bude vitalnejsi
- vek nie je zarukou, ze si ludia automaticky rozumeju. Ovela podstatnejsie je, co maju spolocne, ci im je dobre, ci vedia spolu komunikovat, maju spolocne aktivity... len ty najlepsie vies, ako je to medzi vami
Co sa tyka mna, ja uz v takych muzoch vnimam skor otca a nevedela by som sa zladit takym starsim panom, ale to som ja... a neznamena, ze u teba to je zle...
@mima4 este na margo dnesnych vztahov a manzelstva- moj cerstvy zazitok z porodnice. Neonatologicka, ktora prisla k malemu na vizitu, sa ma pyta: Vase prve?
Ja: Nie, tretie.
Ona: A ake velke deti mate?
Ja: 15, 8 a teraz toto.
Ona: Ale to asi nebude s tym istym PARTNEROM?
JA: Ale ano, s tym istym MANZELOM.
Bola velmi pozitivne prekvapena, potom sa ospravedlnovala, lebo vraj to uz je dnes pomaly rarita. Chapes?
Skratka dnes je uplne bezne, ze ma zena deti s priatelom, frajerom, partnerom a ak ich ma viac, tak je normalka, ze ich ma s viacerymi muzmi (s akymi typkami castokrat, o tom ani nevravim). Tolko obraz dnesnej doby. A tu sa niekto pozastavuje a odsudzuje manzelstvo druheho len na zaklade veku. Vtedy su ludia okamzite velmi mudri a vidia 100 rokov dopredu, ze ona iste skoro ovdovie, ze ho bude o chvilu prebalovat a podobne perly. A pritom ako pisem vyssie, maloktory vztah vydrzi aspon kym dieta nastupi do skoly!
Nečítala som odpovede, ale moja sestra má teraz 43 a jej muž 67 a kopu zdravotných problémov k tomu :( ani deti nemajú, lebo on už mal svoje... vo veku mojej sestry :( no smutné... ktovie, či by do toho šla znovu....
Ja osobne mám tiež staršieho muža, síce nie o 20 rokov, ale starší je. Som s ním 19 rokov, máme 7 ročné dieťa. Rady dávať nebudem a ani polemizovať.
Zakladateľke by som povedala len toľko, že ak rozmýšľa o tom, čo bude o 5-10 rokov, tak nech sa na to vykašle a ide o "dům dál". Vzťah, v ktorom má jeden strach o to, čo bude o 5-10 rokov nemôže dopadnúť dobre.
@skumavka je to tak, že to čo by mali robiť druhí vieme vždy lepšie ako to, čo by sme mali robiť my 😀 je to taká naša pekná ľudská vlastnosť, čo s ňou už narobíme 😀
@nerko - a teraz spätne, keď už máš deti a iného muža (predpokladám teda), by si to celé vrátila, a bola radšej, že si s tým profákom? Alebo teraz spätne si rada, že z toho nič nebolo, a si tam, kde si teraz? 😉 Lebo chápem, že v tej situácii vtedy by si do toho šla - lebo si bola zamilovaná. Ale teraz, keď si prežila niečo iné, ako to vnímaš?
@skumavka "vidia 100 rokov dopredu, ze ona iste skoro ovdovie, ze ho bude o chvilu prebalovat a podobne perly." - ludia pri tomto vychadzaju z gaussovej krivky. proste najvacsi priemer (a sanca) je taky, ze toto sa jej s najvacsou pravdepodobnostou udeje. myslim to, ze on umrie prv ako ona.
pritom jej to nikto nezela.
dalsia vec je, ze ak ho chce, nech nad tymto jednoducho nepremysla. bude to riesit, ked to pride.
ak to pride.
ja by som nepremyslala. ak ho chcem, som s nim. neriesim. (ja mam na toto Teóriu o háčkológii: mam cudzie nazory na haciku hned vedla dazdovky 🙂 ).
@skumavka - to je super, že Ti je manžel oporou, ale v tejto súvislosti veku to absolútne spolu nesúvisí, že keď je starší, je oporou, mladší by nebol. Proste toto je o 2 ľuďoch, ich vzťahu, vzájomnej zrelosti (psychickej, emocionálnej...), povahe, nie o veku.
Ja to skôr vnímam tak, že pri tých starších partneroch, či sa nám to páči alebo nie, tá zdravotná stránka a vyšší vek so sebou proste prinášajú rôzne veci, životné situácie, ktoré nie každý mladší partner dokáže ustáť. Je to u každého človeka, každý raz zostárneme, môžme byť vitálny, duševne, aj fyzicky, ale určite to nie je večný stav - u každého k tomu oslabeniu dôjde, skôr či neskôr. Ja poznám napr. môjho bývalého šéfa, ten má tesne cez 70, a stále je to síce vitálny, duchom mladý človek - inovatívny, odborník, šarmantný muž svojim spôsobom. Ale mnohé z toho funguje na základe toho, že je doslova odborník na určitú oblasť, a práca (hoci už je inde ako ja) ho núti napredovať, byť neustále v spoločnosti, doslova cibriť mozog, stále sa vzdelávať... Poznám ho cca 15 rokov, a viem, že hoci na prvý pohľad sa nezmenil - hoci na výzore sa známky stárnutia objavili, ale sú veci, keď viem, že je proste "iný" a že to súvisí s vyšším vekom. Takých ľudí mám naokolo dosť - stále aktívni, ALE ten vek proste na nich vidno, a aj to, ako vnímajú okolitý svet je diametrálne odlišný od generačne o 2 generácie mladší ľudia.
Zakladateľka má 23 rokov. To je príliš máličko na to, aby mala niečo odžité, zažité. Žije s s mužom o 27 rokov starším v zahraničí - obaja sú v cudzine, ďaleko od rodiny. A ona sa bojí, že ju on požiada o ruku. No neviem, ja tieto signály nevnímam ako počiatok šťastného života s milujúcim partnerom. Ona ho vníma cez ružové okuliare, vidno to na tom, ako ho popisuje, resp. veci, ktoré človek, ktorý má niečo za sebou v živote, v partnerstve ako takom, vníma ako prirodzené, berie zakladateľka ako niečo výnimočné (že ju v bolestiach o 1-3 v noci viezol dokonca na pohotovosť - pre mňa sú napr. takéto veci vo vzťahu normálne, či nie?) Rok je stále len obdobím zamilovanosti. Realita všedných dní, najmä ak do vzťahu vstúpia deti, je však náročná pre vzťah. Otázka je, ako sa s tým vysporiada ona - keďže on to už raz zažil - lebo si myslím, že v tomto vzťahu bude ona ťahať za kratší koniec. Otázka je, či ona toto zvládne, a pre mňa ako mamu by bolo dôležité aj to, či by som bola ochotná vystaviť deti reálnej šanci, že v mladom veku prídu o jedného rodiča. Áno, všetci vieme, že stať sa môže hocikedy a hocikomu, avšak toto je vyslovene taký vekový rozdiel, že jednoducho tá šanca, že to bude práve partner, ktorý odíde ako prvý, je výrazná.
Plus ďalší "bonus" do života je, že každý z nich je inej národnosti, dokonca žijú v 3. krajine. Toľko veľa faktorov, ktoré hrajú proti nim, zvládne naozaj len veľmi silná osobnosť. Nie je to nemožné, je to celé o prioritách. A tie si už musí zakladateľka sama zvážiť. Baby tu dosť popísali, aká je reálna šanca toho, ako to môže vyzerať o pár rokov. Je to len o tom, či je zakladateľka ochotná toto riskovať, či ho naozaj považuje za muža svojho života.
@skumavka - ale ustátie vzťahu nezávisí od veku partnerov. Pri vyššom vekovom rozdieli partnerov je proste "len" zvýšené riziko, že ten starší bude oveľa skôr odkázaný na pomoc iných (najmä toho mladšieho), na to, že neporovnateľne skôr príde o svoju vitalitu či zdravie. Nie je to pravidlo, ale šanca sa výraze zvyšuje - a to najmä pri tak veľkom vekovom rozdieli - 27 rokov, to je 1 generácia, a to je dosť. Jednoducho človek, ako stárne, sa vyvíja nejak - aj tá žena, aj ten muž. Mení sa vnímanie partnera, života... A čím vyšší vek, tým tie všetky zmeny rýchlejšie nastupujú. Okolo 60-70 tam to už ide oveľa rapídnejšie - bohužiaľ smerom dole - ako od povedzme 45-55.
@skumavka je to zial uplne bezne a zaroven velmi smutne, ze dnes je rodina v takej sračke akej je...na druhej strane ani ten vysoky vekovy rozdiel netreba podcenovat. Ak ma niekto 30 rokov a druhy 50 tak ten rozdiel bude mat po rokoch svoju vahu to je holy fakt.
Bud taky vztah chcem alebo nechcem...ale do uvahy zial musim brat ze pri staršom partnerovi sa moze stat ze situácie a veci suvisiace so ,,starobou,, pridu skor a ta ťarcha bude na tom mladšom partnerovi.
Nuž podľa mňa v 40 tke si ona bude biť hlavu o múr, že či jej toto bolo treba. Nuž bi a spomínaj na pekné chvíle.
@moonlight1210 suhlas, ja vidim tieto veck realne a som si vedoma tychto rizik
A samozrejme vobec nejdem tvrdit, ze vyrazne starsi partner je cohosi zarukou. Naopak, tie rizika tam iste su. Ja som skor reagovala na take to prvoplanove odsudzovanie v takychto pripadoch. A pritom vztahy su vysoko individualna zalezitost, vzdy o dvoch konretnych ludoch, ich zrelosti, charaktere, vychove,ktoru zazili atd... Akurat nemam rada vyroky o tom ako to nemoze fungovat, prip.ake je to divne atd... Ved staci proste respektovat, zivot sam ukaze. Mnohokrat veci funguju aj inak, ako si my dokazeme predstavit. A prikladov su aspon v mojom okoli na mraky.
nuz ja mam skoro 40, mat muza 67rocneho? sak to je moj svokor, zdravotne problemy, nervozny, neochotny novotam. Skratim to: takyto vztah je proti prirode.
Ahoj..nebude to dlho fungovat,teraz mate rovnake zaujmy,ale po case zistis,ze rada pocuvas svoju hudbu..modernu,on nie..ze mas rada celkom ine filmy..ako on..ze vlastne na spolocnej oslave on ma svojich priatelov a ty si nemas s nimi co povedat..atd..nebude to fungovat aj ked teraz to vidis celkom inak..Verim,ze si zalubena,ale to do roka opadne a ty sa budes pozerat po mladsich muzoch.Nechapem jeho..ze riskuje,ze ta mozno neskorsie strati,ale mozno tazi z kazdej vasej chvile to najlepsie,nemyslim v zlom..to ani nahodou,ale jednoducho musi vediet,ze to nema buducnost..uz koli tebe.Drzim palce,nech sa rozhodnes ako kolvek.
@eeffka si zabila 😀 😀 😀 😀
ale ked si predstavim mojho otca alebo svokra čo su po 60tke...nieeeeee....
Ale ak je s tým zena stotožnena tak samozrejme je to jej vec, jej volba.
Presne, to je to tom, ako je nastavená. Nemusí si hlavu trieskať, veď napr. aj Celine Dion mala o dosť staršieho muža, kľudne môže byť šťastná počas života s ním, nemusí byť sklamaná ani nešťastná. Len sa musí dokázať buď vyrovnať s vyššie uvedenými vecami, ak nastanú, alebo možno jej to vadiť všeobecne nebude, a bude šťastná. Napr. existujú páry, ktoré si žijú sami pre seba - proste moc sa nestretávajú s okolím, akoby to nepotrebovali, majú len jeden druhého... proste takýmto ľuďom napr. nemusí nič v tom vzťahu chýbať, nejaké vonkajšie podnety a pod., ktoré by mohli byť pre iných zdrojom konfliktov kvôli veku. Aj takí sú ľudia.
Ale musí zrejme počítať s tým, že má veľkú pravdepodobnosť toho, že ako pomerne mladá bude vdovou, prípadne ešte aj s nezaopatrenými deťmi. Nemusí ostať sama, veď môže si potom nájsť ďalšieho partnera, len musí rátať aj s týmto, resp. že má k tomu vyšší predpoklad ako keby mala po svojom boku rovesníka, prípadne človeka, ktorý jej jej vekom bližší. A tiež to, že ak do vzťahu vstúpia deti, že už toto jej rozhodnutie ovplyvňuje v nie malej miere aj ich životy. Pre mňa by ako podstatné pri rozhodovaní bolo asi toto - možno preto, že mám deti. Keby som bola slobodná, bez záväzkov, možno by som inak uvažovala.
@katrinka8 to je pravda, jej muž bol o dosť starší, ale odkedy sa boril s rakovinou?? myslíš, že to bolo plnohodnotné manželstvo, ako ked ho uzavrú dvaja 20tnici??? ja nehovorím, že tam nebola láska, boli tam deti, ale koľko rokov musela venovať jemu a jeho chorobe... ale áno, manželstvo je aj "ani v zdraví ani v chorobe".. podľa ma to nielen len o láske v takom prípade, ale aj o ochote to podstúpiť... a to zas nie je každý
@dominika123567 ja ti radim vycuvaj z toho, kym to tak neboli. Spolahni sa na svoju intuiciu. Sem pises, lebo sama citis, ze sa toho bojis. A opravnene.
Ak sa vezmete on ziska vsetko. Mladu zenu, deti, novy zivot. Pri idealnom stave bez chorob mate pred sebou 20 rokov spokojneho zivota. Vela? Malo? Ako pre koho. Za 20 rokov budes mat 43 rokov, ty na vrchole sexualneho zivota, manzel vo veku 70 rokov na konci (vynimky potvrdzuju pravidlo).
Teraz sa citis sama a on ti pomaha, tak to chapem. Je financne zabezpeceny, ma z coho to je v poriadku. Ak pridu deti, moze sa stat, ze velmi skoro budes na ne sama. Tvoj priatel ma uz svoje odzite, za 10 rokov sa mu uz nebude chciet vytiahnut paty z domu. Jednoducho bude unaveny, to neobabres, to tak bude. Zvlast ak budu v dome male deti.
Drzim ti palce, aby si sa rozhodla spravne.
@marfikchov - no veď to nevieme posúdiť, ako to bolo reál. Na mňa pôsobila šťastne, keď niekde vystupovala. Ale tak beriem - média môžu robiť, čo chcú. Taktiež boj s chorobou - najmä onko - nesúvisí s vyšším vekom, toto môže postihnúť hocikoho. Avšak sú choroby, ktoré sa spájajú s vyšším vekom, resp. s vekom stúpa riziko ich výskytu. Ale ako píšeš, je to aj o ochote to podstúpiť. A bolo by naivné si myslieť, že sa to práve tejto dvojici vyhne - proste starnutie neoklameš.
Tiež si nemyslím, že práve choroba blízkeho spôsobuje, že si vo vzťahu s ním nešťastná. Isteže je človek nešťastný, trápi sa, ale nemôžeš povedať, že keď niekto ochorie, že váš vzťah ako taký je nešťastný - naopak, choroba môže paradoxne zblížiť 2 ľudí. Ale hovorím, je to čisto individuálne. Pri takom veku je proste zvýšené riziko iných ochorení, častokrát aj takých, ktoré ovplyvňujú osobnosť človeka (jeho zmýšľanie, postoje) - proste iba taký prirodzený nástup staroby nemusí byť príjemný nielen pre toho človeka, ale aj pre partnera. Tam už aj niektoré povahové črty môžu byť výraznejšie, nie vždy práve tie pozitívne...
Moji starí rodičia sa dožili obaja vyše 90 rokov, a tam som videla mnohé - obaja boli mysľou na tom veľmi dobre. Ale telo ich už neposlúchalo. To je jasné. Aj keď môj starý otec mal ďaleko cez 80, keď vyliezol na strom oberať čerešne (a aj z toho stromu spadol). Myseľ mali vždy jasnú. Ale proste mali už svoje maniere, alebo ako to nazvať, napr. môj otec (boli to jeho rodičia), mal niekedy také nervy na nich, že až - a to je sám už po 60-ke (stará mama zomrela teraz v januári, mala takmer 91 rokov, neumrela na chorobu, napr. - hoci diagnóz mala požehnane už v tom veku) a tiež hovorí, že vidno to proste, že tá mama starne a starne. A to bolo relatívne ešte do cca 89 rokov sebestačná.
Mojej mamy rodičia zase umreli mladší, ale babka už mala začínajúceho Alzheimera, hoci ostatok zdravotne bola celkom OK, dokonca bez problémov vo vyše 80-ke rozchodila zlomený bedrový kĺb. Ale tie stavy, ktoré vyplývali z Alzeheimera, hoci ozaj len veľmi, veľmi mierneho, len začínajúceho, čiže to bolo veľmi zriedkavé, neboli moc príjemné (agresivita napr. v nemocnici, alebo občasný výpadok, keď si deti nepoznala, máličko, ale stalo sa).
Proste to sú veci, ktoré prichádzajú s vekom. A tam musí byť tá láska asi veľmi silná, ak je toto človek ochotný podstúpiť s partnerom. Ono je to iné, ak máš toto riešiť s rodičom lebo tam ten partner - ak je teda vzťah v poriadku - Ti môže byť oporou, príp. sa o starostlivosť delíš so súrodencami, ak sú. Ale keď toto riešiš s partnerom, tak tam sa proste od mladej, schopnej a zdravej ženy očakáva, že to zvládne, lebo je to jej povinnosť. Plus toto všetko vnímajú aj deti, žijú s tým, vidia, ako sa rodič mení, a to tiež nie každé dieťa v pohode "dá". Môže to byť pre tie deti bolestivé, lebo sami potrebujú ešte oporu, a vidia, že v tomto rodičovi ju, dajme tomu, nemajú takú, akú by potrebovali.
Ja sa teda necítim kompetentná radiť niekomu s kým má chodiť a s kým nie, ak v hre nie je morálka alebo niečo podobne uchopiteľné, ale predsa mi nedalo a musela som si zauvažovať:
Aj ja som občas na starších a už aj takí o mňa prejavili záujem s viac či menej katastrofickým koncom. Každopádne mne by na staršom partnerovi prekážalo jedno: tá disproporcia medzi nami. Tak napríklad keď som mala 24, taký jeden sa začal vtierať do mojej priazne aj cez mŕtvoly. Ja slobodná, v životnej kríze, len som nachádzala svoju životnú cestu a náboženské presvedčenie, aktívne som riešila otázku, čo s mojim stagnujúcim vzťahom. ale imponoval mi jeho vek, zrelosť, životný štýl (hudobník), ozaj som v ňom skôr hľadala fotra. A on? Pár rokov pred šesťdesiatkov, za sebou skúsenosti, o ktorých som ja nemala ani páru (celé kilometre príbehov, ako ho ktorá bývalka podviedla s chalanom aj s babou) a nakoniec z neho vyliezlo niečo ako "už mi ostáva len asi 20 rokov života a nechcem ich prežiť v samote".
A dodnes to cítim tak, že toto nechcem. Nijaký vdovec, rozvedený v konflikte s bývalou, s alimentami, tiež mám už nad 30, ale nie som nijaká náhrada za zosnulú / nevernú manželku! zrelosť je síce príťažlivá črta, ale iba ten povrch, pod ním je to väčšinou kopa životnej špiny. TOť môj pohľad. Ak toto zakladateľka ustojí, tak fajn, ale ja v takom vzťahu proste vnímam nerovnocennosť a neviem si pomôcť.
Niektore z vas tu tolko vela pisu a autorka uz tyzden neraguje. 😀
@skumavka co znamena "preskakali sme kadeco"?