Sťažujúca sa unavená pracujúca matka
Ahojte napiste mi prosim vas nazor, uz neviem ci ja som mimo alebo moj partner. Chodim cca od roka od porodu do prace plus som teda na rodicovskej. Najvacsi dovod preco tam chodim je aby som si mohla vziat hypoteku a odstahovat sa z podnajmu spolu so synom a priatelom. Priatelovi by nedali ani na slanu vodu lebo ma dost vysoky uver spred par rokov, ktory bral este ked sme sa nepoznali, plus je zivnostnik a na papieri nema ani cent teda. Ja som s tym ok, vobec mi nevadi ze je tato povinnost na mne, som pracovita a ambiciozna. Ale priznavam sa, ze uz nedavam to tempo. Proste rano vstat, upratat byt, odist do prace, prist z prace a zas upratat byt, nakup, navarit, plus sa chcem venovat aj malemu kedze s nim nie som cely den. A cez vikend teda ziadne vyspavacky, zas rano k malemu vstavat upratovat a varit. Dalo by sa to zvladnut, ak by som mala oporu v priatelovi. Ale on sa so mnou hada, lebo sa mu stazujem. Ze nie je upratane, ze ja si nemozem cez den 10 minut polezat lebo pocas tych 10 minut vstavam 3x k malemu. Neviem ci uz mne prepina ale nemala by som mat oporu v priatelovi? Mam pocit a aj z jeho rozpravania to vnimam tak ze on to neberie tak ze to robim pre oboch, on si mysli, ze ja tam chodim z rozkose alebo neviem z coho, pritom mam este rok a pol na rodicaku. Ledva stojim na nohach a som rada ze dam malemu aspon kusok energie a on mi povie, ze mam urcite ineho, lebo som nervozna..uz to nezvladam, jedno s druhym. Kludne mi napiste nazor aj ked bude “proti mne” lebo teda ozaj neviem, ako to funguje v inych vztahoch. Stazujete sa svojim polovickam? Lebo ja sa nevladzem pretvarovat, ze som ok, ked nie som. Chcem toho tak vela? Kusok uznania a 10 minut s vylozenymi nohami? Dakujem za precitanie
No inak mne toto pripomína moju maminu, ta sa mi bude sťažovať, ako ju napríklad všetko boli z upratovania, ona to vníma, že to robí pre nás. Ja to vyslovene neznášam, lebo nechcem aby upratovala, ja chcem len aby bola v pohode, zdravá a s deťmi aby vedela pomôcť. Strašne ma sťazovaním irituje. To bude asi podobný prípad, že pre kazdeho je priorita niečo iné a co jeden vníma akože robí pre rodinu, druhý môže vnímať presne opačne, že to rodine škodí.
@travelllerka no presne, aj ja mám pred očami moju mamu. Celý život prefrflala, stále bolo všetko zle, otec nebol taký ako si ona predstavovala, trvala na tom, že každému vnúčaťu upečie tortu. Keď ju upiekla, tak 3 dni vyplakávala aká je z toho nevyspatá a unavená. No ďakujem pekne, takú ofrflanú tortu sme ani nechceli, radšej si upečiem sama alebo kúpim.
@travelllerka
@0silvia0 viete co, myslim ze aj moja mama bola taka..mozno som to prebrala od nej ten vzorec spravania.
treba si vyberat za partnera takeho cloveka, s ktorym si rozumiem a ktory je schopny a ochotny mi davat to, co ja od partnera potrebujem a naopak, je schopny a ochotny prijimat to, co ja chcem do partnerstva davat.. toto musi sediet, inak to nikdy nebude uplne fungovat a furt bude treba nieco riesit a clovek si bude stale dokola davat otazky, ci som mimo ja alebo on.. a citit sa vinny za to, ze nieco chcem, lebo tym druhemu ublizujem, nie je zrovna prijemny pocit, s ktorym by chcel clovek zit..
ale potom je tu aj druha vec, ci clovej naozaj vie, co chce, alebo uz je tak nauceny vyhovovat ostatnym, ze zije nieco, co v podstate vobec nechce, len chce splnit poziadavky a 'byt dobrym' ..
takze v prvom rade sa treba pozriet sam na seba, ako to mam a ci naozaj zijem svoj zivot, taky, aky chcem (ak clovek naozaj zije, co chce a co mu robi radost, nepreziva pocity vycerpania a nema chut sa stazovat) a potom, ak mi je jasne, ze si idem svoje, tak si vyberiem partnera, ktory to pojde so mnou, dobrovolne, lebo jemu to tiez robi radost.. a potom nebude treba riesit ziadne problemy typu, kto ma pravdu a kto sa myli.. lebo pravdu ma kazdy svoju.. a v partnerste je proste treba mat tie pravdy zhodne, inak to nie je partnestvo a spolupraca, ale 'kto z koho'
no a ako si sa cítila ty ako dieťa, keď tvoja mama stále frflala a lutovala sa? Skús si spomenúť, nejak tak sa cíti asi aj tvoj partner.
Nesťažujem sa, som taká povaha.... Ale chlap sa sťažuje à teda má to otravuje, lebo keď mu chcem konštruktívne poradiť ako sa s managovat aby stíhal a aby bol efektívnejší aj tak to nespraví, urobí si po svojom a potom sa sťažuje
@0silvia0 cely zivot sa snazim nebyt ako moja mama 😂 asi musim na niektorych veciach popracovat..no niekedy je lepsie ked na to upozorni cudzi clovek
no to je dobré😂😂😂 tak ešte sa skús zbaviť toho sťažovania a máš vyhraté. Skús niektoré veci obrátiť na vtip, miesto výčitiek povedz niečo pozitívne, nečakané. Keď prídeš domov, povedz, ooo aký super bordelík, toto mi celý deň chýbalo, na toto som sa tešila, hneď bude atmosféra iná...
Píšeš,že uz nedavas to tempo. Tak zmierni.co ti v tom bráni. Vyziadaj si od partnera pomoc ale nie naznacovanim. A polav z nárokov na tip top domácnosť.
@bororka u nas podobne😂
Podľa mňa to riadne preháňas. Nabrala si si roboty vyše hlavy, si úplne strhana, nervózna a ešte ocakavas ze ta za tuto zbytočnú otrocinu budú nosiť na rukách.
Človek má len dve ruky a deň iba 24 hodín. Nemôžeš stihnúť všetko.
Absolútne nechápem prečo robíš domáce práce sama, načo toľko upratujes. Urči si priority, zvolni tempo, rozdeľte si povinnosti s chlapom.
Ten príklad z tortou bol úplne geniálny. Nikomu nechutí taka torta keď ju niekto pečie po nociach, je z toho nervózny a každému sa na to sťažuje.
ale áno, čítam s porozumením, že si chceš vziať hypotéku. To všetko chápem. Ale možno tvoj priateľ robí čo vie, možno vníma tvoju hypotéku ako tvoj problém, možno nesprávne komunikujete. A pravdupovediac, ja tiež neviem ako mám reagovať keď niekto sa mi sťažuje, pretože vôbec nie som sťažovací typ a ja nepotrebujem niekomu dávať výlevy, tak ani neviem čo taký človek chce počut, evidentne ani on nie je sťažovací typ a nevie čo ti má na to povedať.
A s tým prispievaním do rozpočtu toto ja nechápem, ja som bola automaticky na rodičovskej dovolenke s oboma deťmi a môj muž bral automaticky, že toto obdobie finančne pokrýva on. Starala som sa aj o jeho deti a naprispievala som sa do rozpočtu po rodičovskej už habadej a stále pokračujem v prispievaní do rozpočtu... ja to beriem tak, že deti sú malé len raz a do zariadení sa nachodia ešte dosť. Ale toto má každý inak, ja to mám tak "po klasicky"