Strašné správanie otca

Ahojte, ani neviem, ako začať, cítim sa hrozne frustrovaný a bez sily bojovať ďalej, fakt neviem, čo robiť. Za našu situáciu môže asi z najväčšej časti otec, aby som to vysvetlil, o čo ide. Ako to začalo. Pred pár rokmi sme žili v 3- izbovom byte, asi také 4 roky ešte dozadu, nejaký rok dozadu sa začal kaziť vzťah otca s mamou, neustále hádky, a podobne, ja som si kvôli tomu nedokončil strednú. Rodičia sa nakoniec rozviedli, my sme zostali bývať v 3-izbovom byte, otec išiel bývať k starkej. Otec sa po rozvode na všetko vykašlal, býval u starkej, my to v tom byte, prácu nehľadal, byt sme platili len s majetku, čo sme mali. Nakoniec sme dali byt do predaja, asi za nejaký rok sa predal, starkin dom sa predal potom tiež, lebo otec tam nechcel bývať, a jeho ´´dôvody´´ že sa musí zdraviť susedom na záhrade, že je tam hluk a že sa dom zrúti, aj keď tam bol statik a potvrdil, že nič také nehrozí, nakoniec sa to dalo do predaju a dom sa predal a potom aj ten 3 - izbový byt. Rodičia sa peňažne rozdelili, a kúpil sa 4 - izbový byt. Aj keď neviem, čo si otec myslel, že z čoho to budeme platiť, ja mám sociálnu fóbiu, som na id a momentálne nie som schopný pracovať, brat má schizofréniu, takže on už vôbec, mama s nami nežije, tej zistili tiež schizofréniu, kvôli čomu sa rodičia aj rozviedli, lebo mama mala rôzne bludné presvedčenia, ako odpočúvanie, že otec má rôzne priateľky a pritom bol od rána do večera doma.

Asi rok sme žili a platili nájom s peňazí, ktoré ostali po tom predošlom byte, a asi taký polrok alebo aj viac prežívame úplnú mizériu. Brat má dôchodok 200 eur, starká niečo cez 300 eur, a žijeme z okolo 550 eur. Otec si absolútne nehľadá prácu, stále len výhovorky si hľadá, mohol mať aj prácu za 600-700 eur, ale kašle na všetko, nezaujíma ho, čo bude z bratom, keďže je ťažko chorý a nie je schopný sa o seba postarať, čo bude so mnou, keď nemám dokončenú strednú, a z dôchodku nič neporieším, k tomu mám úvery z nebankoviek, ktoré nedokážem už splácať, prerástlo mi to cez hlavu a ozývajú sa mi vymáhači a som z toho úplne v keli. Dennodenne hádky, ako vyžijeme, otca život nebaví, vstane okolo 8:00, pri pc je do desiatej a nič ho nezaujíma, ani či máme jesť, proste nič, na všetko dlabe, na brata, na mňa, so starkou sa dennodenne háda stále, nemá tento život budúcnosť, je to ako čakanie na smrť. Proste sa len spolieha, že sa to samé vždy spraví, je úplne mimo reality. Keď mu niekto povie, aby sa byt predal a išli do menšieho, tak len povie, že to sa musí udržať za každú cenu, keď príde nejaký problém, začne božekať, vzdychať, to je všetko na čo sa zmôže, potom sa uzavrie do svojho sveta a kašle na všetko.

Keď starká zomrie, ostane bratových 200 eur, on nemá kam ísť, keďže je chorý a nevie si zarobiť a má schizofréniu, otec nemá kam ísť, keďže robiť nechce, a so mnou neviem čo bude, keďže tiež nie som schopný práce a na krku mám už vymáhačov, proste úplne neriešiteľná situácia pre celú rodinu. Otec sa len spolieha na chorú starkú, že to všetko utiahne, všetky nedoplatky a tak, ale to sa proste nedá, večne žiť nebude. Starká si teraz búcha hlavu o stenu, že sa na toto dala nahovoriť, predať veľký rodinný dom, miesto toho aby sme ho prerobili, tak sme sa zašili do kutinca. Nikam nechodíme, celý deň vyzerá tak, že sa buď prechádzame po byte, všetci za pc, proste všetci demotivovaný, a ideme do katastrofy. Stále krik, zúfalstvo, plač, takto sa trápime už dlho, je to hrozné, fakt neviem, ako z tohto vonka, a kvôli tým dlhom to je ešte stokrát horšie.

Ako z toho von???