Strata mladšieho brata: Ako ďalej žiť
Teraz 5.4 26 zomrel náhle po príchode zo zahraničia kde pracoval môj jediný mladší brat. O pol 5 ráno volala švagriná, že brata nemôžu oživiť 😪😪😪 ostal po ňom 10 ročný syn 😪😪😪. Je mi z toho zle, zle sa mi nadychuje z toho stresu pri predstave, že uz ho nikdy neuvidím, že uz nebude pri tom ako jeho syn jediný vyrastá a tak sa mu tešil. Brat bol jeden zlatý človek nepil, nefajcil, pre rodinu by sa rozdal. Sem tam premýšľam, že odídem za ním. Nebaví ma život. Neviem ani ist do prace. Je tu niekto kto také niečo zažil??? Ako ste sa, s tým vnútorne zrovnali? Ďakujem 🖤
Uprimnu sústrasť. Ale ist za nim? Ved tu mas synovca, svagrinu, mozno vlastnu rodinu, rodicov, kamarátov. Urcite nie, este neprisiel tvoj cas
Nam teraz zomrel tiez jeden clen rodiny, vcera mal pohreb. 45 rokov, sportovec, nepil, nefajcil, zdravy zivotny styl. Vecer isiel spat - rano sa uz nezobudil.. Po pitve patolog konstatoval prasknutu cievu v mozgu..
Súcitim s tebou.Nechcem písať obsiahle komentáre, že časom to bude lepšie.Napisem ti však, že poplac si,daj priechod smútku,ale vždy pri myšlienke na odchod mysli na to, že by si ublížila svojim blízkym a najmä na to, že tvoj synovec a švagriná budú potrebovať tvoju pomoc,a tak nemôžeš hodiť flintu do žita.Drz sa!
Uprimnu sustrast😭, viem ako sa citis, je to strasne, zomrel mi brat - dvojca pred par mesiacmi. Je to rana na cely zivot. Musis najst dovody preco zit. Najprv budes len prezivat, a potom si musis povedat, ze chcem sa aj smiat a ukazat svetu (napriklad svojim detom), ze nielen prezivas, ale aj zijes. Bolest sa bude stale vynarat, ale v tej strasnej intenzite menej casto. Smutok pojde po vlnach, mozno si povies: uz je to lepsie, a o tyzden pride dalsia vlna. Potrebujes cerpat energiu; ked ta dobija priroda chodievaj do prirody, v praci sa nemozes pretazovat, cez vikend treba oddychovat, jeden den uplne. Ked treba, chod na PN na 1-2 tyzdne (ja som prve dva tyzdne preplakala a musiet tak byt v praci, asi sa mi zhorsi uz beztak strasny psychicky stav), potom uz len sporadicky 1-2 dni ked ti bude najhorsie. Lebo aj smutok potrebuje “pauzu”, treba aj plakat, aj zamestnat mysel, oboje. Aby si to mohla aj odsmutit, ale aj aby ta to uplne nepremohlo (to mam radu od psychologa).
Mne pomohla aj viera v Boha. On vie preco sa to stalo. Tiez ma drzi vedomie, ze brat by bol nestastny, keby som si vzala zivot alebo ho prezila v totalnej bolesti. Trpim, no snazim sa pozviechat, a urcite sa mi to dari viac s tymto nastavenim, ako keby som to vzdala. Uz sa dokazem zasmiat, kecat o blbostiach, uzit si slniecko, tesit sa z malickosti, hoci vnutri, skryte pred vacsinou ludi, je bolest. Paradoxne sa nutim zit s usmevom na perach kvoli bratovi. Nauc sa aj ty zit na pocest brata. Co si na nom obdivovala, to rob - prevezmi stafetu, ucti jeho pamiatku.
Nam teraz zomrel tiez jeden clen rodiny, vcera mal pohreb. 45 rokov, sportovec, nepil, nefajcil, zdravy zivotny styl. Vecer isiel spat - rano sa uz nezobudil.. Po pitve patolog konstatoval prasknutu cievu v mozgu..
@anonym_3b14f3 strašne niečo. Môj brat chudák docedtoval v noci okolo pol 3 domov, a za hodinu zomrel 😪 manželka ho ešte ozivovala potom aj záchranári 😪😪😪 pitva ukázala infarkt. Tiež žil zdravo a hýbal sa veľa keďže fyzicky pracoval. Neviem sa zmieriť s tým, že mu nebolo dopriate byt po boku svojej rodiny. Mladí ľudia by proste nemali umierať. Každý by mal mať šancu prežiť všetky etapy života teda aj starobu 😪😪😪
Úprimnú sústrasť. Je to nefér, nespravodlivé a je to hnus že sa toto deje. Tvoje pocity sú úplne na mieste. Dokonca aj ten, kde chceš ísť za ním. Lenže on keby žil, určite by to nechcel. Čo by on chcel? Bude to ťažké, bude to bolieť, bude veľa sĺz, hnevu, sako rodina prežívate veľmi ťažké chvíle a potrebujete teraz jeden druhého. Takže ja ťa teraz žiadam, ostaň pri sebe a pri ľuďoch ktorí tu stále sú a potrebujú ťa. AJ keď to tak necítiš, už len to že si tam, je viac než akékoľvek slová. Veľa síl prajem.
Mne zomrela maminka ktoru som milovala najviac na svete. A presne takto isto som sa cítila aj ja. Nevládala som sa rano postaviť. Bolo pre mňa ťažké aj dýchať a mala som pocit že s maminkou odišiel kus aj mňa. Tiez som mala myšlienky že chcem ist za ňou že bez nej už môj zivot nema cenu. Prosila som ju nech si ma zoberie zo sebou. Schudla som vtedy 10kg mala som silné depresie.
Nepomohli mi vtedy žiadne slová útechy ale pomohol mi čas. Po čase bolest začala ustupovať aj ked stále bola a aj je obrovská. Ale pochopila som že mam pre koho este bojovať a žiť. Láska môjho manžela ma postavila na nohy.. krstniatka ktoré ma milujú a potrebujú... moja jedina sestra ktorá by uz nemala nikoho keby skončím ja. Žiadne slova útechy neposielam lebo su zbytočne.. ale posielam silné objatie,energiu 🫶❤️ čas potlačí tú bolesť ver mi aj ked teraz mas pocit že sa ti zrútil svet
25.4 to bude 21 rokov, čo zomrel môj milovaný mladší brat - mal len 22 rokov, neskutočne mi chýba celú tú dobu a nepoteším ťa - bolesť nezmizne, len sa s ňou časom naučíš žiť. Tiež som mala pocity podobné tvojim, ale to prešlo, lebo si uvedomíš, že toto by asi bolo posledné čo by ten človek pre teba chcel. Teraz tu buďte navzájom pre seba celá rodina, buď tu pre jeho syna, manželku ... Úprimnú sústrasť a veľa síl posielam.
Je mi veľmi ľúto akú veľkú stratu prežívate.. Tiež sme toto zažili mamine zomrel 43 ročný brat.. Pomôže len čas.. Je mi to luto😔💔
@blizenci Ahoj, neviem ,či v tejto chvíli existujú slová , ktoré by ti pomohli. Skús myslieť na to ,že v tom nie si sama. Švagriná ,synovec, vaši rodičia a ďalší príbuzní a známi prežívajú to isté. A aj ľudia , ktorým sa stalo to isté. Jednoducho musíš v sebe vydolovať silu a ísť ďalej, robiť veci mechanicky, ale ísť ďalej. Čas niečo zahojí ale poviem pravdu nie úplne. Rozprávaj o tom, plač, kričí,chod sa prejsť, rob hocičo ....prajem vám všetkým mnoho síl, je mi to ľúto😥 Zuzka
@diskus ďakujem.
Súcitim s tebou.Nechcem písať obsiahle komentáre, že časom to bude lepšie.Napisem ti však, že poplac si,daj priechod smútku,ale vždy pri myšlienke na odchod mysli na to, že by si ublížila svojim blízkym a najmä na to, že tvoj synovec a švagriná budú potrebovať tvoju pomoc,a tak nemôžeš hodiť flintu do žita.Drz sa!
@anonym_3b14f3
@anonym_18256f ďakujem
Súcitim s tebou.Nechcem písať obsiahle komentáre, že časom to bude lepšie.Napisem ti však, že poplac si,daj priechod smútku,ale vždy pri myšlienke na odchod mysli na to, že by si ublížila svojim blízkym a najmä na to, že tvoj synovec a švagriná budú potrebovať tvoju pomoc,a tak nemôžeš hodiť flintu do žita.Drz sa!
@anonym_18256f ďakujem za podporu.
Uprimnu sustrast😭, viem ako sa citis, je to strasne, zomrel mi brat - dvojca pred par mesiacmi. Je to rana na cely zivot. Musis najst dovody preco zit. Najprv budes len prezivat, a potom si musis povedat, ze chcem sa aj smiat a ukazat svetu (napriklad svojim detom), ze nielen prezivas, ale aj zijes. Bolest sa bude stale vynarat, ale v tej strasnej intenzite menej casto. Smutok pojde po vlnach, mozno si povies: uz je to lepsie, a o tyzden pride dalsia vlna. Potrebujes cerpat energiu; ked ta dobija priroda chodievaj do prirody, v praci sa nemozes pretazovat, cez vikend treba oddychovat, jeden den uplne. Ked treba, chod na PN na 1-2 tyzdne (ja som prve dva tyzdne preplakala a musiet tak byt v praci, asi sa mi zhorsi uz beztak strasny psychicky stav), potom uz len sporadicky 1-2 dni ked ti bude najhorsie. Lebo aj smutok potrebuje “pauzu”, treba aj plakat, aj zamestnat mysel, oboje. Aby si to mohla aj odsmutit, ale aj aby ta to uplne nepremohlo (to mam radu od psychologa).
Mne pomohla aj viera v Boha. On vie preco sa to stalo. Tiez ma drzi vedomie, ze brat by bol nestastny, keby som si vzala zivot alebo ho prezila v totalnej bolesti. Trpim, no snazim sa pozviechat, a urcite sa mi to dari viac s tymto nastavenim, ako keby som to vzdala. Uz sa dokazem zasmiat, kecat o blbostiach, uzit si slniecko, tesit sa z malickosti, hoci vnutri, skryte pred vacsinou ludi, je bolest. Paradoxne sa nutim zit s usmevom na perach kvoli bratovi. Nauc sa aj ty zit na pocest brata. Co si na nom obdivovala, to rob - prevezmi stafetu, ucti jeho pamiatku.
@anonym_7bc01b ďakujem za podporu. Je to ťažké pretože mám pocit že mi puklo srdce od žiaľu. Držte sa aj Vy veľa síl do života aj keď už to nikdy nebude ako predtým. Posielam objatie 🙏
@blizenci Ahoj, neviem ,či v tejto chvíli existujú slová , ktoré by ti pomohli. Skús myslieť na to ,že v tom nie si sama. Švagriná ,synovec, vaši rodičia a ďalší príbuzní a známi prežívajú to isté. A aj ľudia , ktorým sa stalo to isté. Jednoducho musíš v sebe vydolovať silu a ísť ďalej, robiť veci mechanicky, ale ísť ďalej. Čas niečo zahojí ale poviem pravdu nie úplne. Rozprávaj o tom, plač, kričí,chod sa prejsť, rob hocičo ....prajem vám všetkým mnoho síl, je mi to ľúto😥 Zuzka