Strata mladšieho brata: Ako ďalej žiť
Teraz 5.4 26 zomrel náhle po príchode zo zahraničia kde pracoval môj jediný mladší brat. O pol 5 ráno volala švagriná, že brata nemôžu oživiť 😪😪😪 ostal po ňom 10 ročný syn 😪😪😪. Je mi z toho zle, zle sa mi nadychuje z toho stresu pri predstave, že uz ho nikdy neuvidím, že uz nebude pri tom ako jeho syn jediný vyrastá a tak sa mu tešil. Brat bol jeden zlatý človek nepil, nefajcil, pre rodinu by sa rozdal. Sem tam premýšľam, že odídem za ním. Nebaví ma život. Neviem ani ist do prace. Je tu niekto kto také niečo zažil??? Ako ste sa, s tým vnútorne zrovnali? Ďakujem 🖤
Uprimnu sústrasť. Ale ist za nim? Ved tu mas synovca, svagrinu, mozno vlastnu rodinu, rodicov, kamarátov. Urcite nie, este neprisiel tvoj cas
Nam teraz zomrel tiez jeden clen rodiny, vcera mal pohreb. 45 rokov, sportovec, nepil, nefajcil, zdravy zivotny styl. Vecer isiel spat - rano sa uz nezobudil.. Po pitve patolog konstatoval prasknutu cievu v mozgu..
Súcitim s tebou.Nechcem písať obsiahle komentáre, že časom to bude lepšie.Napisem ti však, že poplac si,daj priechod smútku,ale vždy pri myšlienke na odchod mysli na to, že by si ublížila svojim blízkym a najmä na to, že tvoj synovec a švagriná budú potrebovať tvoju pomoc,a tak nemôžeš hodiť flintu do žita.Drz sa!
Uprimnu sustrast😭, viem ako sa citis, je to strasne, zomrel mi brat - dvojca pred par mesiacmi. Je to rana na cely zivot. Musis najst dovody preco zit. Najprv budes len prezivat, a potom si musis povedat, ze chcem sa aj smiat a ukazat svetu (napriklad svojim detom), ze nielen prezivas, ale aj zijes. Bolest sa bude stale vynarat, ale v tej strasnej intenzite menej casto. Smutok pojde po vlnach, mozno si povies: uz je to lepsie, a o tyzden pride dalsia vlna. Potrebujes cerpat energiu; ked ta dobija priroda chodievaj do prirody, v praci sa nemozes pretazovat, cez vikend treba oddychovat, jeden den uplne. Ked treba, chod na PN na 1-2 tyzdne (ja som prve dva tyzdne preplakala a musiet tak byt v praci, asi sa mi zhorsi uz beztak strasny psychicky stav), potom uz len sporadicky 1-2 dni ked ti bude najhorsie. Lebo aj smutok potrebuje “pauzu”, treba aj plakat, aj zamestnat mysel, oboje. Aby si to mohla aj odsmutit, ale aj aby ta to uplne nepremohlo (to mam radu od psychologa).
Mne pomohla aj viera v Boha. On vie preco sa to stalo. Tiez ma drzi vedomie, ze brat by bol nestastny, keby som si vzala zivot alebo ho prezila v totalnej bolesti. Trpim, no snazim sa pozviechat, a urcite sa mi to dari viac s tymto nastavenim, ako keby som to vzdala. Uz sa dokazem zasmiat, kecat o blbostiach, uzit si slniecko, tesit sa z malickosti, hoci vnutri, skryte pred vacsinou ludi, je bolest. Paradoxne sa nutim zit s usmevom na perach kvoli bratovi. Nauc sa aj ty zit na pocest brata. Co si na nom obdivovala, to rob - prevezmi stafetu, ucti jeho pamiatku.
Nam teraz zomrel tiez jeden clen rodiny, vcera mal pohreb. 45 rokov, sportovec, nepil, nefajcil, zdravy zivotny styl. Vecer isiel spat - rano sa uz nezobudil.. Po pitve patolog konstatoval prasknutu cievu v mozgu..
@anonym_3b14f3 strašne niečo. Môj brat chudák docedtoval v noci okolo pol 3 domov, a za hodinu zomrel 😪 manželka ho ešte ozivovala potom aj záchranári 😪😪😪 pitva ukázala infarkt. Tiež žil zdravo a hýbal sa veľa keďže fyzicky pracoval. Neviem sa zmieriť s tým, že mu nebolo dopriate byt po boku svojej rodiny. Mladí ľudia by proste nemali umierať. Každý by mal mať šancu prežiť všetky etapy života teda aj starobu 😪😪😪
Úprimnú sústrasť. Je to nefér, nespravodlivé a je to hnus že sa toto deje. Tvoje pocity sú úplne na mieste. Dokonca aj ten, kde chceš ísť za ním. Lenže on keby žil, určite by to nechcel. Čo by on chcel? Bude to ťažké, bude to bolieť, bude veľa sĺz, hnevu, sako rodina prežívate veľmi ťažké chvíle a potrebujete teraz jeden druhého. Takže ja ťa teraz žiadam, ostaň pri sebe a pri ľuďoch ktorí tu stále sú a potrebujú ťa. AJ keď to tak necítiš, už len to že si tam, je viac než akékoľvek slová. Veľa síl prajem.
Mne zomrela maminka ktoru som milovala najviac na svete. A presne takto isto som sa cítila aj ja. Nevládala som sa rano postaviť. Bolo pre mňa ťažké aj dýchať a mala som pocit že s maminkou odišiel kus aj mňa. Tiez som mala myšlienky že chcem ist za ňou že bez nej už môj zivot nema cenu. Prosila som ju nech si ma zoberie zo sebou. Schudla som vtedy 10kg mala som silné depresie.
Nepomohli mi vtedy žiadne slová útechy ale pomohol mi čas. Po čase bolest začala ustupovať aj ked stále bola a aj je obrovská. Ale pochopila som že mam pre koho este bojovať a žiť. Láska môjho manžela ma postavila na nohy.. krstniatka ktoré ma milujú a potrebujú... moja jedina sestra ktorá by uz nemala nikoho keby skončím ja. Žiadne slova útechy neposielam lebo su zbytočne.. ale posielam silné objatie,energiu 🫶❤️ čas potlačí tú bolesť ver mi aj ked teraz mas pocit že sa ti zrútil svet
25.4 to bude 21 rokov, čo zomrel môj milovaný mladší brat - mal len 22 rokov, neskutočne mi chýba celú tú dobu a nepoteším ťa - bolesť nezmizne, len sa s ňou časom naučíš žiť. Tiež som mala pocity podobné tvojim, ale to prešlo, lebo si uvedomíš, že toto by asi bolo posledné čo by ten človek pre teba chcel. Teraz tu buďte navzájom pre seba celá rodina, buď tu pre jeho syna, manželku ... Úprimnú sústrasť a veľa síl posielam.
Je mi veľmi ľúto akú veľkú stratu prežívate.. Tiež sme toto zažili mamine zomrel 43 ročný brat.. Pomôže len čas.. Je mi to luto😔💔
@blizenci Ahoj, neviem ,či v tejto chvíli existujú slová , ktoré by ti pomohli. Skús myslieť na to ,že v tom nie si sama. Švagriná ,synovec, vaši rodičia a ďalší príbuzní a známi prežívajú to isté. A aj ľudia , ktorým sa stalo to isté. Jednoducho musíš v sebe vydolovať silu a ísť ďalej, robiť veci mechanicky, ale ísť ďalej. Čas niečo zahojí ale poviem pravdu nie úplne. Rozprávaj o tom, plač, kričí,chod sa prejsť, rob hocičo ....prajem vám všetkým mnoho síl, je mi to ľúto😥 Zuzka
@diskus ďakujem.
Súcitim s tebou.Nechcem písať obsiahle komentáre, že časom to bude lepšie.Napisem ti však, že poplac si,daj priechod smútku,ale vždy pri myšlienke na odchod mysli na to, že by si ublížila svojim blízkym a najmä na to, že tvoj synovec a švagriná budú potrebovať tvoju pomoc,a tak nemôžeš hodiť flintu do žita.Drz sa!
@anonym_3b14f3
@anonym_18256f ďakujem
Súcitim s tebou.Nechcem písať obsiahle komentáre, že časom to bude lepšie.Napisem ti však, že poplac si,daj priechod smútku,ale vždy pri myšlienke na odchod mysli na to, že by si ublížila svojim blízkym a najmä na to, že tvoj synovec a švagriná budú potrebovať tvoju pomoc,a tak nemôžeš hodiť flintu do žita.Drz sa!
@anonym_18256f ďakujem za podporu.
Uprimnu sustrast😭, viem ako sa citis, je to strasne, zomrel mi brat - dvojca pred par mesiacmi. Je to rana na cely zivot. Musis najst dovody preco zit. Najprv budes len prezivat, a potom si musis povedat, ze chcem sa aj smiat a ukazat svetu (napriklad svojim detom), ze nielen prezivas, ale aj zijes. Bolest sa bude stale vynarat, ale v tej strasnej intenzite menej casto. Smutok pojde po vlnach, mozno si povies: uz je to lepsie, a o tyzden pride dalsia vlna. Potrebujes cerpat energiu; ked ta dobija priroda chodievaj do prirody, v praci sa nemozes pretazovat, cez vikend treba oddychovat, jeden den uplne. Ked treba, chod na PN na 1-2 tyzdne (ja som prve dva tyzdne preplakala a musiet tak byt v praci, asi sa mi zhorsi uz beztak strasny psychicky stav), potom uz len sporadicky 1-2 dni ked ti bude najhorsie. Lebo aj smutok potrebuje “pauzu”, treba aj plakat, aj zamestnat mysel, oboje. Aby si to mohla aj odsmutit, ale aj aby ta to uplne nepremohlo (to mam radu od psychologa).
Mne pomohla aj viera v Boha. On vie preco sa to stalo. Tiez ma drzi vedomie, ze brat by bol nestastny, keby som si vzala zivot alebo ho prezila v totalnej bolesti. Trpim, no snazim sa pozviechat, a urcite sa mi to dari viac s tymto nastavenim, ako keby som to vzdala. Uz sa dokazem zasmiat, kecat o blbostiach, uzit si slniecko, tesit sa z malickosti, hoci vnutri, skryte pred vacsinou ludi, je bolest. Paradoxne sa nutim zit s usmevom na perach kvoli bratovi. Nauc sa aj ty zit na pocest brata. Co si na nom obdivovala, to rob - prevezmi stafetu, ucti jeho pamiatku.
@anonym_7bc01b ďakujem za podporu. Je to ťažké pretože mám pocit že mi puklo srdce od žiaľu. Držte sa aj Vy veľa síl do života aj keď už to nikdy nebude ako predtým. Posielam objatie 🙏
@anonym_7bc01b ďakujem za podporu. Je to ťažké pretože mám pocit že mi puklo srdce od žiaľu. Držte sa aj Vy veľa síl do života aj keď už to nikdy nebude ako predtým. Posielam objatie 🙏
@blizenci Takisto to citim… puknute srdce 💔💔💔. Drzte sa🫂❤️🩹❤️🩹
@blizenci Ahoj, neviem ,či v tejto chvíli existujú slová , ktoré by ti pomohli. Skús myslieť na to ,že v tom nie si sama. Švagriná ,synovec, vaši rodičia a ďalší príbuzní a známi prežívajú to isté. A aj ľudia , ktorým sa stalo to isté. Jednoducho musíš v sebe vydolovať silu a ísť ďalej, robiť veci mechanicky, ale ísť ďalej. Čas niečo zahojí ale poviem pravdu nie úplne. Rozprávaj o tom, plač, kričí,chod sa prejsť, rob hocičo ....prajem vám všetkým mnoho síl, je mi to ľúto😥 Zuzka
@diskus ďakujem Zuzka
Úprimnú sústrasť. Je to nefér, nespravodlivé a je to hnus že sa toto deje. Tvoje pocity sú úplne na mieste. Dokonca aj ten, kde chceš ísť za ním. Lenže on keby žil, určite by to nechcel. Čo by on chcel? Bude to ťažké, bude to bolieť, bude veľa sĺz, hnevu, sako rodina prežívate veľmi ťažké chvíle a potrebujete teraz jeden druhého. Takže ja ťa teraz žiadam, ostaň pri sebe a pri ľuďoch ktorí tu stále sú a potrebujú ťa. AJ keď to tak necítiš, už len to že si tam, je viac než akékoľvek slová. Veľa síl prajem.
@sisamisaaa ďakujem.
Mne zomrela maminka ktoru som milovala najviac na svete. A presne takto isto som sa cítila aj ja. Nevládala som sa rano postaviť. Bolo pre mňa ťažké aj dýchať a mala som pocit že s maminkou odišiel kus aj mňa. Tiez som mala myšlienky že chcem ist za ňou že bez nej už môj zivot nema cenu. Prosila som ju nech si ma zoberie zo sebou. Schudla som vtedy 10kg mala som silné depresie.
Nepomohli mi vtedy žiadne slová útechy ale pomohol mi čas. Po čase bolest začala ustupovať aj ked stále bola a aj je obrovská. Ale pochopila som že mam pre koho este bojovať a žiť. Láska môjho manžela ma postavila na nohy.. krstniatka ktoré ma milujú a potrebujú... moja jedina sestra ktorá by uz nemala nikoho keby skončím ja. Žiadne slova útechy neposielam lebo su zbytočne.. ale posielam silné objatie,energiu 🫶❤️ čas potlačí tú bolesť ver mi aj ked teraz mas pocit že sa ti zrútil svet
@anonym_e7e2ac ďakujem držte sa aj Vy.
Je to čerstvé. Bolí to. Dlho bude. Poplač si, vykrič sa. Nájdi pomoc, ak potrebuješ. Buďte tu pre seba rodina, všetci zažívate obrovskú stratu, najmä švagriná a synovec.
Pri tých škaredých myšlienkach by som ti jedine povedala, asi všetkým nám niečo také napadlo, čo sme to zažili. Ale sama cítiť tú obrovskú bolesť a vidieť ostatných, ako je to pre nich ťažké, predstava, že by som im pridala ďalšiu takúto bolesť aj mojim odchodom, bolo to, čo ma od toho odrádzalo. Snažiť sa byť silnou pre iných, čím som časom aspoň trochu presvedčila samú seba, že som tiež.
A to je jediné, čo tomu nejak pomôže. Čas. Nič viac.bude to chodiť vo vlnách. Raz bude lepšie, raz horšie. Ale časom to bude bolieť o čosi menej a život možno znova bude mať zmysel.
Veľa veľa veľa veľa sily 🍀💚
Život je dar od Pana Boha, treba si ho vazit. Pán povolal tvojho brata, treba to prijať ako fakt. Bolesť bude vždy. Aj plač. Ale naučíš sa s tým žiť. O rok, dva budeš aj ty na tom psychicky lepšie.
Musíme prijímať život so všetkým.
Ak sa cítiš veľmi zle a máš myšlienky na smrť, neboj sa zájsť za psychológom alebo aj psychiatrom. Toto je extrémny nápor na psychiku.
@zmrzlinka2021 ďakujem 🖤
@blizenci Úprimnú sústrasť. V bolesti nás napadnú všelijaké myšlienky. Ale uvedom si, že aj po tvojom "odchode" by zostali niektorí ľudia zronení žiaľom. Snáď im nechceš spôsobiť takú bolesť ako teraz ty prežívaš. Tvôj brat odišiel, ale nie z vlastného rozhodnutia. Ty máš možnosť pomôcť jeho synovi a podporovať ho v živote. Buď mu oporou.
@blizenci vela, vela sil prajem ❤ nevyrovnala som sa s tym, neviem si to ani predstavit, ze to niekedy pride, aj teraz tu placem. No na mna to dolahlo az po par mesiacoch v plnej sile. Tym, ze sme uz nezili spolu to moj mozog odmietol prijat a bol v nastaveni ze este zavola, pride... Od najhorsieho mi pomohol mi psycholog, rozpravat o tom, fyzicky sa unavit. No stale je to velmi tazke a bude to este nadlho.
Mne zomrel jeden z rodičov keď som bola ešte dieťa, potom aj všetci štyria starí rodičia a ujo. Je to aj na päť životov dosť, ale nedá sa nič robiť. To, čo sa nám stane nezmeníme. Zmeniť môžeme len to, ako budeme žiť ďalej. Pomáha mi pomyslenie, že aj keď už toho človeka na zemi niet, náš vzťah sa smrťou neskončil. Tí, ktorých ľúbime, nikdy nezomrú. Žijú ďalej v nás. A azda, in another life, sa znovu stretneme. Veľa síl prajem! 🩶
Mne zomrel jeden z rodičov keď som bola ešte dieťa, potom aj všetci štyria starí rodičia a ujo. Je to aj na päť životov dosť, ale nedá sa nič robiť. To, čo sa nám stane nezmeníme. Zmeniť môžeme len to, ako budeme žiť ďalej. Pomáha mi pomyslenie, že aj keď už toho človeka na zemi niet, náš vzťah sa smrťou neskončil. Tí, ktorých ľúbime, nikdy nezomrú. Žijú ďalej v nás. A azda, in another life, sa znovu stretneme. Veľa síl prajem! 🩶
@anonym_12c2da ďakujem 😪 ja uz som mala iba brata 😪
@blizenci Úprimnú sústrasť. V bolesti nás napadnú všelijaké myšlienky. Ale uvedom si, že aj po tvojom "odchode" by zostali niektorí ľudia zronení žiaľom. Snáď im nechceš spôsobiť takú bolesť ako teraz ty prežívaš. Tvôj brat odišiel, ale nie z vlastného rozhodnutia. Ty máš možnosť pomôcť jeho synovi a podporovať ho v živote. Buď mu oporou.
@loliki ďakujem za podporu.
@blizenci vela, vela sil prajem ❤ nevyrovnala som sa s tym, neviem si to ani predstavit, ze to niekedy pride, aj teraz tu placem. No na mna to dolahlo az po par mesiacoch v plnej sile. Tym, ze sme uz nezili spolu to moj mozog odmietol prijat a bol v nastaveni ze este zavola, pride... Od najhorsieho mi pomohol mi psycholog, rozpravat o tom, fyzicky sa unavit. No stale je to velmi tazke a bude to este nadlho.
@anonym_747a76
@anonym_747a76 ani ja to neviem prijať, neviem prijať to, že som prišla o jediného brata. Ze uz nebudem mat komu zavolať keď sa nedaj Bože stane niečo s mamou. Ďakujem za podporu držte sa. Život nie je spravodlivý.
@blizenci Ahoj, neviem ,či v tejto chvíli existujú slová , ktoré by ti pomohli. Skús myslieť na to ,že v tom nie si sama. Švagriná ,synovec, vaši rodičia a ďalší príbuzní a známi prežívajú to isté. A aj ľudia , ktorým sa stalo to isté. Jednoducho musíš v sebe vydolovať silu a ísť ďalej, robiť veci mechanicky, ale ísť ďalej. Čas niečo zahojí ale poviem pravdu nie úplne. Rozprávaj o tom, plač, kričí,chod sa prejsť, rob hocičo ....prajem vám všetkým mnoho síl, je mi to ľúto😥 Zuzka