Svokrovci sú u nás problém číslo 1

Ahojte, niektoré si ma možno aj budete pamätať...moji svokrovci sú u nás stále problém číslo jedna. Snažili sme sa to s manželom vyriešiť, prvýkrát sa s nimi pohádal, urazili sa, dva mesiace sa neozvali, ja som ich prvá zavolala k nám na návštevu, snažila som sa to dať všetko dokopy. To bolo pred rokom, no problém stále pretrvával, nič si z toho nezobrali...svokra mi stále malého trhala z rúk, trhala mi kočiar, horúci kávu položila na konferenčný stolík, keď malý začínal chodiť a o ten stolík sa opieral, nechávala nože na okraji linky, vysmievali sa mi, že je maly zamamaný (rok aj 3 mesiace), vyhodila mi veci, ktoré som dostala od manželovej babky, vraj to boli škaredé a staré veci, stále volala môjho muža jesť k ním, mna nie, keď sme boli na návšteve nebavili sa do mnou obaja, ani svokra ani svokor, malého mi vzali z kočiara a šli ho ukázať kamoške do obchodu bez opýtania sa nás, manželovi písali, že láska medzi mnou a synom je opičia, opakujem, syn má rok a tri mesiace, no proste, je toho neskutočne veľa....najviac ma mrzí, že ja som sa za cely ten čas stale snažila, aby bolo dobre, aby sme aspoň raz do týždňa u nich boli na návšteve. No, lenže za posledný mesiac mi zas vykypeli nervy, čo sa za cely rok nazbierali...prestala som tam chodiť...a oni začali hučať do muža, či ma zákazane tam chodiť odo mna, pričom môj muž im maaaalo kedy zavolá...šiel ich teda sám pozrieť a nahučali doňho, že sa správam ako dieťa, že rozbíjam rodinu, že sa správam ako teenagerka, že im nedávam malého, že to chcú so mnou vyriešiť...manžel ma tam obhajoval, povedal im to, čo pred rokom, tak sa dohodli, že prideme a vyriešime to....prišli sme, no lenže oni cely čas čo sme tam boli ani necekli. Necekla som ani ja, keďže som čakala, že začnú oni, ja som im už svoje povedala predtým. Prišli sme domov a manžel im volal, že čo nič nepovedali, a oni na to, že človek (teda ja) si musí až po čase uvedomiť, čo robí a urobil, a že sa pred malým nechceli hádať...cite, zas sme dospeli do štádia, kedy si oni zas NIČ NEUVEDOMUJÚ, ale ja som tá zlá, stále a už asi aj navždy budem...muž si neobhájil, keďže vraj sa ku mne dnes správali normálne...bavili sa so mnou, no svokra samozrejme podryvala...prosím vás, poraďte mi čo fakt robiť, lebo tu už NIČ nepomáha, ani tam chodiť, ani nechodiť, ani sa hádať, ani slušne povedať, jednoducho nič, vždy budem ja tá zlá...pritom moji svokrovci vždy každého zo všetkého obviňujú, iba oni sú dokonali, aj v rodine sa s nimi skoro nikto nebaví, keďže vedia, akí sú...môj manžel ich ma rad, chce, aby sme dá stretávali...no mne už táto pretvárka ide hore krkom a keď vidím svokrovcov, chce sa mi skočiť z okna...prepáčte, že je to take dlhé, a ďakujem tým, ktorí si to prečítali dokonca.