Syn, drogy, väzenie

Dobrý den.Fungujem tu normálne už pár rokov pod iným nickom ,tento mam ako incognito.Nehladam ani tak radu alebo inšpiráciu ,ani sama neviem čo asi kúsok podpory a slová ktoré mi dajú silu a nádej ist ďalej .Začnem poporiadku.Sme normálna rodina,Manželia a 2 deti.Syn 20 rokov a dcérka 12.Finančne sa mame tak stredne.Podnikame v malom,mame co potrebujeme a myslím že sme spokojný všetci.Syn začal drogovať v 17 rokoch.Nebudem hľadať príčinu ani som ju za tie roky nenašla ,nezanedbávala som nikdy výchovu ,svoje deti milujem,možno som bola vo výchove povolnejšia ako som mala byť,nikto nie je dokonalý rodič.Dostal sa do takej partie a už sa v tom viezol s nimi.Po prvotnom šoku a zdesení sme si to samozrejme nechceli priznať a mne sa to ťažko priznáva aj dnes,ale žiaľ realita bola taká že sme mu vybavovali niekoľkokrát liečenia,odkiaľ po čase odišiel ,čiže to bolo neúspešne až kým nariadil sud liečbu ktorú musel absolvovať celú.Medzitym tie roky prinášali preplakané noci,plne zúfalstva,strachu ,vyhadzovanie z domu,sľuby a klamstvá a tak ďalej dookola.Sudna liečba skončila katastrofálne ,viem co píšem a videla som co to spraví z človekom .Moj syn bral 9! druhov liekov na ukľudnenie a na nervy.Pacienti tam cely den ležia a su doslova nadopovany liekmi!Tam sa tým mladým vôbec nevenujú a názov odvykačka je ďaleko od reality.Proste zo syna 19 ročného sa mi behom 3 mesiacov stala troska,ktorá ledva vládala stať na nohách keď bola návšteva a keď aj vstal tak vydržal stať pár minút s privretými očami .Bolo tam plno mladých ľudí v jeho veku ,pripadalo mi to ako v zlom sne,všetci nadopovaní,unavení ,večne ospalí.Myslela som že im dajú nieco robiť a niečomu sa venovať aby tie drogy pustili z hlavy.to co sa deje v liečebniach na Slovensku je strašné.Bol v Hronovciach a chodili sme za ním každý víkend .Za 3 mesiace pribral z tých liekov vyše 20 kíl a len som čakala skončí .Lenze keď ho pustili,predpísali mu tie lieky a mal ich naďalej brat,mal nastúpiť do školy a ja som si nevedela predstaviť ako bude žiť a fungovať keď ma brat kopu tak silných liekov ,vlastne takmer ani nevnímal realitu .Cely den ležal a venoval sa iba to u aby si v správny cas dal liek a to mu zabralo skoro cely den.Mozno niekto ma už skúsenosti s ,,akože liečením drogovo závislých ".Bolo to horšie ako pred liečením .Maval návaly agresivity a tak sa stalo co sa stalo,že sa dostal za pár dni po prepustení u liečebne do väzenia!!za agresivitu .No ale teraz napíšem pravdu ,to bolo pre nebo asi to najlepšie co sa mu v Tom štádiu mohlo stať .Pomyslite si že co za rodiča dopraje väzenie svojmu dieťaťu??Ja!Tam ho zavreli do vyšetrovacej väzby a po 2 týždňoch abstakov sa začal konečne podobať na seba a keď som ho prišla navštíviť po 2 mesiacoch bol to môj syn ako voľakedy,s peknou čistou tvárou,usmiaty ,zdravý s čistým pohľadom .Pisal nám listy v ktorých sa nekonečne ospravedlňoval celej rodine co spôsoboval svojou závislosťou a povedal dokonca že asi by ho nic nezastavilo ak nie táto basa.Slubil nám že sa spamätal a že mal veľa času si prebrať cely svoj život a zhodnotiť ,jeho listy boli a su plne vďaky,prosieb o odpustenie a sľubov ....Zavreli ho v decembri a za pár dni ma výstup .Je tam skoro 9 mesiacov.Bez štipky drogy,bez liekov.Nikto z rodiny mu neverí okrem mna.Vsetci mi hovoria že sa nezmení a že bude robiť to iste ďalej.Ja mam v sebe ale nádej že snáď mu to prospelo a snáď sa zmenil.Mam obrovský strach z jeho príchodu.Lebo ulice su plne feťákov a on ma vonku na každom rohu starých známych ktorý s tým neskončili.Bude dosť silný aby to u odolal?Alebo to bolo len nútene a chúťky v ňom pretrvávajú ?Neviem,ci by som tu cestu ešte raz zvládla ak by padol tam odkiaľ vyšiel.Nemam v nickom podporu,strašne mi to chyba aby mi niekto povedal že bude dobre.Preco ho hned odsudzujú ešte mu nedali šancu ukázať ci to zvládol .Manzel,starý rodičia,súrodenci moji a manželoví,rodinný príslušníci a aj známy - nenašiel sa ani jeden co by veril alebo dúfal že sa s toho dostal.A mne je tažko lebo už si myslím že som naivná krava a že vidím to co chcem vidieť.Som plna očakávaní a aj strachu.Je to môj syn a budem pri ňom stať vždy ale neviem ci to stačí .Ci to nevzdá keď bude vidieť že ho už aj tak odsúdili a ostala som pri ňom jediná ktorá v nebo verí .A zmenil sa vlastne naozaj?Som zúfalá a ďakujem aj za to že si to aspoň niekto prečíta a takto to narýchlo prežije somnou.Ďakujem