Syn o mne šíiri klamstvá a negatívne informácie
Ahojte, chcem sa spytat, ci ste sa stretli s podobnym spravanim. Syn, 6 rokov, predskolak. Doma je "vsetko" v poriadku, travime spolu cas, ma velmi rad obycajne prechadzky, spolocny cas v sade, doma so mnou vari, pecie, od malinka. Radi tvorime, vyraba mi darceky, stale mi nieco kresli, ked citame, uvelebi sa mi na kolenach, vecer sa rozpravame, chce mi pri tom tiez sediet na kolenach. Je velmi inteligentny, bystry, a rozmyslanie ma aj vzdy mal na vyssej urovni. Uvod by bol 😁 a teraz, co ma trapi. Take criepky, ktore ked sa daju dokopy, ma trapia, lebo o mne vytvaraju v skolke neuveritelne negativny obraz spravania sa k vlastnemu dietatu. Syn chodi na trening, chodi tam rad, vzdy je nadseny, ked som sa pytala na pol roka, ci mozem zaplatit dalsiu cast treningov (otazka pro forma, lebo je tam spokojny), samozrejme, aj pani trenerka mi dava spatnu vazbu uplne v poriadku. V skolke vykrika, ako tam chodi nasilu, ako ho nutim, ked pridem po neho v den treningu, krici ze na ziaden trening nejde.. Niekolko krat som sa s nim rozpravala - dovod: jeho sa kamarati pytali, ked rozpraval s nadsenim, ze ci tam tiez mozu chodit, a to on nechce, lebo uz teraz je tam vela deti a hluk, tak ze takto chce dosiahnut aby tam nechceli ist. A takyto typ zdovodneni ma na vsetko, a mna ide porazit. Pokracujem v komentari, prosim, docitajte najskor vsetko.
Stručné zhrnutie
- Popisovaný problém je správanie 6‑ročného predškoláka, ktorý v škôlke šíri o rodičovi negatívne výroky a cielene manipuluje rovesníkmi, napríklad tvrdí, že nechce ísť na tréning, aby odradil ďalšie deti.
- V diskusii sa odporúčalo rodičovské riešenie cez jasné hranice a dôsledky (príklad: dočasné odhlásenie z krúžku), priebežné vysvetľovanie následkov a cieľová práca na pomenúvaní pocitov a empatii.
- Viacerí diskutujúci odporučili včasnú konzultáciu s psychológom alebo aspoň online poradenstvo a zvažovanie diagnóz/metod, ako je pojem hypersenzitivity, ak správanie pretrváva alebo eskaluje.
Najčastejšie otázky
Q: Ako mám reagovať, keď moje 6‑ročné dieťa v škôlke šíri o mne klamstvá a manipuluje rovesníkmi?
A: Nastavte jasné hranice, vysvetlite, že klamať sa nemá, a dajte konkrétne dôsledky; v diskusii sa ako praktický dôsledok uvádzalo dočasné odhlásenie z krúžku alebo zavolanie trénerovi, že dnes nepríde.
Q: Aké konkrétne dôsledky fungovali ako návrh v diskusii?
A: Návrhy zahŕňali odhlásiť dieťa z tréningu na týždeň alebo dohodnúť reálne následky slovami typu „Vieš, keď robíš takýto cirkus… nebudeme ho ďalej navštevovať.“ a neklamať pri sľuboch.
Q: Môžu učiteľky v škôlke pomôcť s takýmto správaním?
A: Učiteľky často majú iné priority a „neveria deťom všetko“, ale v diskusii sa odporúčalo viesť s nimi voľný rozhovor, aby boli informované a tvorili si vlastný názor.
Q: Kedy mám vyhľadať odbornú pomoc (psychológa)?
A: V diskusii sa odporúčalo hľadať psychologické poradenstvo včas, ideálne ak správanie pretrváva, zhoršuje sa alebo rodič má pocit, že sa nedarí efektívne nastaviť hranice; online poradenstvo bolo spomenuté ako prvý krok.
Q: Môže to byť symptóm hypersenzitivity alebo nízkeho sebavedomia namiesto zámernej manipulácie?
A: V diskusii sa uviedlo, že ide o dve možné interpretácie: hypersenzitívne deti sú „extra vnímavé“ a môžu robiť sofistikované kroky, zatiaľ čo iní diskutujúci považovali správanie za prejav nízkeho sebavedomia a prispôsobovania sa skupine.
Q: Ako zlepšiť empatiu a správanie dieťaťa doma?
A: Odporúčané metódy zahŕňali časté chválenie a povzbudzovanie, fyzický kontakt (objatia), učenie pomenovávať pocity, praktické ukazovanie následkov a nasmerovanie premýšľavosti do aktivít typu šach alebo štruktúrované hry.
Závery z diskusie
Zhoda
- Dieťa prejavuje cielene manipulatívne správanie, ktoré treba riešiť.
- Rodičia majú podľa diskusie nastaviť jasné hranice a reálne dôsledky.
- Konzultácia s psychológom alebo online poradenstvo je odporúčaná pri pretrvávajúcom správaní.
- Učiteľky v škôlke často nereagujú priamo na takéto výroky a nie vždy im treba plne veriť.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci považujú správanie za varovný znak manipulatívnosti a nízkej empatie s rizikom neskorších problémov; iní ho považujú za bežnú fázu predškolského veku, prejav nízkeho sebavedomia alebo hypersenzitivity, ktorá môže pominúť.
Otvorené otázky
- Je príčina správania skôr modelovaná z okolia (otcovské/slovné vzory, starší vzory) alebo vnútorná predispozícia dieťaťa?
- Aké dlhodobé dôsledky bude mať opakovaná manipulácia v predškolskom veku bez odborného zásahu?
- Ktoré konkrétne intervenčné metódy (typ terapie, dĺžka zásahu) sú najefektívnejšie pre dieťa s touto kombináciou inteligencie a manipulácie?
Spomenuté značky a firmy
Tesco
Spomenuté produkty a metódy
hypersenzitivita, psychologické poradenstvo, online poradenstvo, stanovenie hraníc, dávanie dôsledkov (odhlásenie z krúžku), „vysvetliť následky“ (príkladná formulka: „nebudeme ho ďalej navštevovať“), chválenie a povzbudzovanie, učenie pomenovávať pocity, šach ako aktivita, diagnózy: narcistická porucha osobnosti, histriónska porucha osobnosti, hraničná porucha osobnosti, antisociálna porucha osobnosti, rozprávanie na úrovni dieťaťa
Miesta a osoby
žiadne
Ja by som vyskúšala dotiahnuť to dokonca...nechceš ísť, nikde nejdeme. Nehrať s ním tu hru a hlavne ho upozorniť na to vopred, že nebudeš hrať s ním takuto hru.
Tiež by som sa porozprávala s učiteľkou tak voľné, aby ma viac spoznali a urobili si vlastný názor.
čo ma fascinuje, že také malé dieta dokáže takéto konštrukty vytvoriť v hlave? mňa by to ani ako dospelú nenapadlo
čo ma fascinuje, že také malé dieta dokáže takéto konštrukty vytvoriť v hlave? mňa by to ani ako dospelú nenapadlo
@karolinakr to je práve tá ľudská rôznorodosť, štatistiky uvádzajú, že síce psychopatov je len 1-2 percentá populácie, ale psychopaticke črty má až 30 percent populácie. Manipulujú, správajú sa narcisticky, nedostatok až nulová empatia. Poruchu osobnosti vo zväzku B t.j. narcistická, histrionska, hraničná a antisociálna, uvádzajú niektorý autori až do 16 percent obyvateľstva. Samozrejme nechcem tým povedať, že ten chlapček bude psychopat. To nie. Každý z nás sa však už stretol s manipulátorom a narcisom,... takže je to reálna vec, týka sa každého z nás. Vo väzniciach až 70 percent väzňov trpí antisocialnou poruchou osobnosti. A pozor, netreba sa mylne domnievať, že za všetko môže výchova a všetko sa dá opraviť a psychológ je všemocný, áno dá sa korigovať, ale nie odstrániť. Dobrou správou je že manipulatívna osobnosť s nedostatkom empatie a vysokou inteligenciou má vysoký predpoklad na kariérny rast v oblasti politiky, riadenia ľudí a pod. Mamičke odkazujem, aby korigovala, čo sa dá, stanovila hranice, dodržala slovo a dala pocítiť dôsledky konania dieťaťa, vysvetľovala emócie, ako sa druhý cíti, lebo to práve ľudia s nedostatkom empatie mávajú. Oni sa to časom naučia, resp. odpozoruju, ale autentickú emóciu necítia prirodzene.
Maly narciskovia sa ucia od svojich 3 rokov, to pise odborna literatura..este by ma zaujimalo co tatinko o nom nepises...
@zabka79 manzel je uzasny, mame rovnaky pohlad na vychovu, ja viac psychologicky, on viac pragmaticky, ale pekne sa doplname, nejdeme proti sebe, toto vnima uplne rovnako ako ja, s tym, ze on ma povahu, ze mu nevadi, ako co posobi, ked on sam vie, ako to je. Ze ja riesim aj podstatu aj ako vyzeram pred pani ucitelkami, on riesi iba podstatu. Je taka moja inspiracia v tomto. Vztah so synmi ma pekny, rad s nami travi cas. Preto vobec nemam pocit, ze syn by chcel spravanim na seba putat pozornost, ktora by mu chybala. Uplne som v tom stratena miestami..
@karolinakr to je práve tá ľudská rôznorodosť, štatistiky uvádzajú, že síce psychopatov je len 1-2 percentá populácie, ale psychopaticke črty má až 30 percent populácie. Manipulujú, správajú sa narcisticky, nedostatok až nulová empatia. Poruchu osobnosti vo zväzku B t.j. narcistická, histrionska, hraničná a antisociálna, uvádzajú niektorý autori až do 16 percent obyvateľstva. Samozrejme nechcem tým povedať, že ten chlapček bude psychopat. To nie. Každý z nás sa však už stretol s manipulátorom a narcisom,... takže je to reálna vec, týka sa každého z nás. Vo väzniciach až 70 percent väzňov trpí antisocialnou poruchou osobnosti. A pozor, netreba sa mylne domnievať, že za všetko môže výchova a všetko sa dá opraviť a psychológ je všemocný, áno dá sa korigovať, ale nie odstrániť. Dobrou správou je že manipulatívna osobnosť s nedostatkom empatie a vysokou inteligenciou má vysoký predpoklad na kariérny rast v oblasti politiky, riadenia ľudí a pod. Mamičke odkazujem, aby korigovala, čo sa dá, stanovila hranice, dodržala slovo a dala pocítiť dôsledky konania dieťaťa, vysvetľovala emócie, ako sa druhý cíti, lebo to práve ľudia s nedostatkom empatie mávajú. Oni sa to časom naučia, resp. odpozoruju, ale autentickú emóciu necítia prirodzene.
@rejka7 ešte doplním, že manipulácia je faktom vo vzťahoch a manipulujeme všetci, niekto často a tvrdo, ako trvalý vzorec správania, niekto občas, nevedome, niekto veľmi zriedka. Dieťa treba prijať aj napriek tomu, ale vidím, že mamička je inteligentná a zvládne to najlepšie ako vie.
Tvoj syn je evidentne nadpriemerne inteligentný. Tieto manipulatívne techniky, ktoré popisuješ, sú úplne bežné zo strany dospelákov voči deťom, evidentne ich odkukal, možno od vás, od starých rodičov, rodičov spolužiakov alebo od učiteliek v škôlke. Mám na mysli napríklad to, čo popisuješ, že bračekovi ponúkne "lepšiu" hračku, namiesto tej, s ktorou sa chceli hrať obidvaja. Toto je také typické, čo robia dospeláci, že dieťaťu ospevujú nejakú vec/aktivitu, do ktorej ho chcú vmanipulovať.
Tvoj inteligentný syn zrejme pochopil, že takéto manipulatívne techniky fungujú, možno ich vyšperkoval podľa seba, nie každá situácia musí byť odpozorovaná, stačí, že odkukal "základ/princíp" ako to funguje.
Ale zrejme si vôbec neuvedomuje morálnu stránku takéhoto konania, na to je buď ešte malý, alebo nemal dôvod sa nad tým zamýšľať, alebo môže byť prípad, že má veľmi vysoké IQ ale nižšie EQ.
Každopádne, určite by som ho za jeho konanie netrestala - trest mu EQ neposilní, práve naopak.
Pomôcť by mohlo veľa, veľa prejavov lásky + učiť ho pomenováť pocity (tvoje, cudzie, aj jeho vlastné) + asi by som vyhľadala odborníka, predsa len, čo nepodchytíš u dieťaťa, u tínedžera to už môže byť veľmi problematické. Držím palce.
Daj ho na šach, nech to "premýšľanie" o pár krokov vopred využíva a nie zneužíva.
Ono páčiť sa kamošom je prirodzené aj moja to niekedy mala...boli obdobia, keď sa chcela zapáčiť kamoške ale po čase to vyprchalo, potom prišla ďalšia kamoška a zasa niečo kopírovala a znova to opadlo.
Neskôr dozrela do štádia, že sa netreba meniť. Uvidíme čo donesie budúcnosť.