• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Synovec berie synovi hračky. Mám proti tomu bojovať?

3. septembra 2009 
- inak grenadinka - preco si myslis ze nie je dobre hovorit tieto veci na rovinu - myslim si ze je omnoho lepsie jej postavit na tanier vec ako je sice videna od niekoho kdo do toho nevidi alebo vidi len to co ona chce aby sme videli ale ked to dala na verejne fora tak nemoze ocakavat len chlacholive komentare - ale aj tak jej to houby pomoze - v tom mas velku pravdu. vies ako sa hovori - clovece pomoz si aj pan boh ti pomoze - ludova stopercentna pravda!!!!!!!!!!!!!!!
28. máj 2009 o 11:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
prasiatko- mám 21, takže som otehotnela v 19, čo je dosť skoro. To je škoda, že ja som si ani len neskúsila čo je to pracovať. Že keď som zmaturovala už za mesiac som mala svadbu. Takže naozaj aj ty grenadinka čo si napísala je pravda že som aj ja ešte nevyzretá. Dakedy s manželom a malým ideme preč, pokúpi nám čo potrebujeme, sme spolu a vtedy tvoríme rodinu len dakedy má také dni že je radšej sám. A odísť? Dokázali by ste to vy keby ste svojho manžela naozaj milovali? Ja viem, že to nie je iba zaľúbenosť a že to tak rýchlo nepominie a čo písala prasiatko o tom že raz možno príde nejaká mladá pipka, to sa môže stať dnes, zajtra, o týždeň...Keď sme sa kedysi o tom rozprávali ja som mu povedala že ja by som ho nedokázala podviesť ale uňho je to možné. Keď som sa pýtala keď sme spolu nebývali že či si našiel druhú že vraj kedy keď nikam nechodil alebo teraz, že vraj to by nemohol byť každý deň doma tak ako mám vedieť že keď si nájde robotu kdesi mimo nás že si tam nenájde aj druhú. Keď pracoval v BA mi povedal že by si tam určite nenašiel, vraj aby mu furt vyvolávala...ale pri tých jeho slovách som na pochybnostiach aj pri tom či je zmysel tu ostať. A ja nie som taká sviňa ako oni, že by som si chodila po synovcove hračky ale sviňa som v tom že ich to vie riadne naštvať keď si idem po synove a synovec sa rozplače.
28. máj 2009 o 11:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ja to chcem riešiť, ja chcem byť s manželom aby mal aj malý možnosť žiť s otcom, aby sme žili spolu ako rodina ale keď manžel nechce ísť do podnájmu a ja už neviem ako ho presvedčiť, nič nezaberá, furt sa len vyhovára, že platíme hypotéku ale tá hypotéka je na túto kuču kde bývame tak oni by prišli o dom
28. máj 2009 o 11:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mia kedy pochopis ze nechavanie alebo nenechavanie hraciek synovcovi nie je tvoj problem - problem je to ze nebyvate samostatne - to je tvoj problem - snazit sa o spoluzitie s dalsimi 2 alebo 3 rodinami nie je buducnost ani zivot pre jednu rodinu - a pokial nevyriesis tento problem tak sa budu tahat vsetky ostatne!!! takze byt tebou by som zacala riesit tento problem a uvidis ako sa vyriesi rychlo problem s hrackami - lebo som si ista ze ten maly synovec nebude chodit do vasho bytu vzdialeneho niekolko km od domu tvojich svokrovcov po hracky - asi tak :slight_smile:
28. máj 2009 o 11:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
prasiatko- moc jej situacii nerozumiem, zda sa mi ze uvazuje opacnou castou tela. preto si myslim ze asi nechce pocut pravdu.
ved vie ako na tom je sama priznava ze je to zle, a stale nevie co robit?
mozno ak je to tak ze sa takymto vyplakanim nic nezmeni, tak takych ludi mozno staci polutovat. :cry:
mne je jej luto, nezavidim jej situiaciu, ale tym ze jej povies co ma robit(alebo co by si robila ty( sa aj tak nic nezmeni . tak mozno lepsie prejst na inu lahsiu temu. :grinning:
28. máj 2009 o 11:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
grenadinka - v tom mas svatu pravdu. :grinning: :grinning: :grinning: :grinning: - vies co je na tom najhorsie - alebo teda najlepsie zalezi na zornom uhle- ze vsetky taketo "nevyliecitelne" zavislosti sa nakoniec vyliecia - ale v akutnom stave nepomahaju ziadne terapie - asi tak :dizzy_face:
28. máj 2009 o 12:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
a inak prasiatko ty nie si rada keď máš nejaký problém alebo ťa niečo trápi že sa o tom môžeš s kýmsi porozprávať? Že ktosi ti v čomsi dá za pravdu, v čomsi ti poradí , v čomsi ti povie že robíš zle? Ja to chcem riešiť, pretože takto sa večne žiť nebude dať, ale tým že som to sem napísala aspoň trochu tej nervozity, frustrácie a nešťastia ide zo mňa von. Aj iné baby tu píšu o svojích problémoch. Je im dobre keď sa majú komu vyspovedať, keď vedia že ich ktosi vypočuje. A riešiť to odchodom k mame? Áno, priznám sa, mali by sme sa lepšie, pretože by zo mňa nebola takáto vystresovaná kôpka nešťastia ale mám žiť s tým že malý mi každý deň bude vykrikovať tata a nedočká sa ho, že si to dieťa budeme podávať cez plot a tým to všetko hasne? A ako mám vedieť, že keď trošku podrastie nebude chceť ostať s otcom a dobre vieš že na súde sa rozhoduje pri kom mu je lepšie ale sa aj dieťaťa pýtajú s kým chce byť a môj syn je pre mňa všetkým. Keby sa tie kravy do mňa nestarali a nechali mi aspoň súkromie v tejto jednej izbičke dalo by sa to vydržať, keby sa mi nemiešali do života a nesnažili sa ma poštvať proti manželovi. Keby aj svokra od neho nevyžadovala pri hádkach aby sa zastal jej a nie mňa. A hlavne keby nebol manžel taký a svokra by tiež nechcela prerábať nič z tohto by sa nebolo stalo, lebo aj svokra chcela nech sa dom prerobí a vraj nám každý môže závidieť. A čo? To že žijeme s manželom zle? Sestra vraví že to je len otázkou času kedy odídem. Je to dosť možné ale snažím sa zo všetkých síl aby nám to vyšlo s manželom. Na čo sa teda ľudia berú? Aby sa za chvíľu rozišli? Najprv to treba riešiť a keď má človek potrebu, áno nech napíše do nejakého fóra, nech povie z čoho je smutný, čo ho trápi. Netreba to držať dnu, treba to dostať von a všetko čo tu píšem vie o tom aj manžel. Ale tomu je jedno keď prichádza syn o hračky ale ja to tak nenechám.A všetkým ktoré sa chcú vykecať zo svojho problému nech tak spravia, keby som všetko čo sa stalo, čo sa deje mala držať neustále v sebe a dokonca nepovedať o tom ani len mame teraz by som bola na práškoch. Keď je problém treba ho riešiť
28. máj 2009 o 12:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mia ,ty si nieco strasne urobila v minulom zivote ,ked toto vsetko trpis ? Normalne ani neviem co by som Ti napisala ako ma nahneval ten tvoj manzel ................ to by som asi bola neslusna
28. máj 2009 o 12:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mia... nemam slov... a je mi z tvojho pribehu smutno... tvoj chlap sa nezmeni, nevyzreje zo dna na den... pokial citis zodpovednost za svoje dieta (co dufam a pevne verim citis) - tak sa proste zbal a odid... A uz sa nevrat... ako tu bolo hore povedane, utec od svokrovcov, ale nevylucuj vratenie sa k muzovi, ktoreho lubis... ale niekam inam, aj podnajom je riesenie, aj ked nie lacne.... vies, byt pasivnym chrobakom nikomu nepomoze... neskor mozes vybuchnut, konflikt narastie do obrovskych rozmerov, a ... . Odkladanie riesenia problemu este nikdy nikomu nepomohlo a naozaj nie je nic horsie, ako o desat rokov zistit, ze musis pobalit svojho syna (a mozno aj dalsie deti, ktore pridu) a odist k svojej mame, ked ty si to mohla urobit daaaaaaaaavno predtym.... si mladunka, mas cely zivot pred sebou... laska je slepa, ja viem, tiez mam za sebou vztah pri ktorom sa mi podlamovali kolena, ale dotycny ma nicil a tak som sa rozhodla ist cestou sice dva roky pre mna bolestivou, ale s odstupom casu to hodnotim ako neskutocne pozitivny krok....

mia, ak tvoj manzel nedospel a nedocvaklo mu, ked si bola od neho 4 mesiace odstahovana, ze nieco naozaj nie je v poriadku, tak... nemas o com rozmyslat... isto, rodina je dolezita vec, ale prosim nerob chybu typu ze sa obetujes pre rodinu.... aby ti tvoj syn v patnastich nevycital, ze ma hystericku matku ktora sa v kuse hada s jeho otcom a jeho babkou a dedkom.... umozni svojmu dietatu zdravy psychicky vyvin a odid z toho prostredia... tebe to prostredie totiz vrcholne neprospieva... ako moze potom prospievat tvojmu dietatu???
28. máj 2009 o 12:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mia- prepac ale ja tomu asi nerozumiem, ved si mlada pekna, mozno by si bola aj sebavedoma .
ty budes svojho milovaneho muza cakat doma, on ta mozno nebude podvadzat. cez den peklo s jeho rodinou no a v noci by som sa bala ci sa mu nezunujem.
ja som si myslela ze ten moj je nezodpovedny lebo cele svoje vianocne premie minul a kupil nam krasny pobyt v tatrach.
a ty si myslis ze my svojich muzickou nemilujeme? ha ani nevies ako, ale pozerame sa na svet trochu triezvo.
ja so tiez mlada ale23 ale zda sa MI ZE JA MAM ZA SEBOU TOHO HODNE VIAC.
VZAL TA TEN TVOJ POKLAD NIEKEDY NA VYLET NA TEJ NJEHO KRASNEJ STVORKOLKE? MYSLIM MZE ASI NIE
28. máj 2009 o 12:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Príspevok bol upravený adminom, lebo nespĺňal pravidlá fóra. Porušoval pravidlo "Nepíš veľkými písmenami".
28. máj 2009 o 12:14 • grenadinka
ja ti neberiem moznost sa vyrozpravat a uznavam ze vela ludom to pomoze - ja spochybnujem ze ti tieto rady ohladom toho ako mas vylepit nejake zasady spolunazivania na dvere aj prakticky a realne pomozu. psychicky ano urcite sa cloveku ulavi ked sa vykeca a bodka. ja som sice trochu drsnejsie vyletela uznavam - ale proste niekedy sa mi rozum pozastavuje nad problemami ktore nie su problemy - alebo lepsie povedane ktore by sa mali riesit z uplne ineho konca.
28. máj 2009 o 12:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Príspevok bol upravený adminom, lebo nespĺňal pravidlá fóra. Porušoval pravidlo "Nepíš veľkými písmenami".
28. máj 2009 o 12:17 • grenadinka
grenadinka - uz som si zacala pripadat ako vypocitava svina - vsak to mam aj v nicku - zdalo sa mi ze som jedina co by som bola schopna poslat do riti muza co minie pol miliona starych dobrych sk na svoju stvorkolku namiesto toho aby zaplatil zalohu na novy byt a zacal platit hypoteku za nase hniezdocko lasky kde by sme mohli stastne zit ako rodinka s nasim vytuzenym dietatom :dizzy_face:
28. máj 2009 o 12:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Príspevok bol upravený adminom, lebo nespĺňal pravidlá fóra. Porušoval pravidlo "Nepíš veľkými písmenami".
28. máj 2009 o 12:23 • grenadinka
grenadirka ale to vieš že je vela takych žien,mia nieje sama,ma to tažke je mlada ale zodpovedna matka.To že sa chcela vyrozpravat je spravne ved kolko je tu takych tem ktore su len o tom aby sa matky vykecali že nezvladaju 1dieta+ domacnost-na tom sa vždy rehocem :stuck_out_tongue_closed_eyes: stažuju sa že nemaju na seba čas,že su unavene a bla bla ale miina tema je o radach ako to ma vyriešit,nemyslim že piše len do vetra ved by ho potom na 4meiace neopustila nie???ma ho rada skuša všetko možne ved dobre viete že opustit milovaneho človeka je tažke.
Ja sama by som t nedokazala :zipper_mouth:
28. máj 2009 o 12:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
womenne- mozno mas pravdu. a zla som tu ja , :angry:
ale aj tak hovoris ze ho opustila na 4 mes. ja by som sa uz nevratila, a keby som sa uz vratila tak by som vyzadovala zmenu. :unamused:
ani ja by som neopustila priatela , lebo ho milujem . :dizzy_face:
ale nech urobi co ilen zlomok toho co robi muz mii, tak balim kufre a nemam sa o com bavit.
milujem tiez ale nie fanaticky :confounded:
28. máj 2009 o 13:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
prasiatko , grenadinka nehnevajte sa ale preco ju hned odsudzujete :angry: ? Zato , ze je mlada, viete kolko je zien co sa aj v 40 alebo 50-tke slepo zalubili chlap ich bil a podobne ?
28. máj 2009 o 13:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vev presne vela matiek sa nechava mlatit a žiju snimi nadalej,o ju nebije len je ešte nevyzrety možno to pochopi trošku neskor,možno nie,ved takto sa spravaju aj starši chlapy vid ine temy ako opustenie v tehotenstve.

už to vidim mia tu zase prestane pisat a bude sa trapit sama :frowning2: mia ak budeš chcciet som tu pre teba ja ta vypočujem bez nejakych vyčitiek ktore aj tak nemaju zmysel,viem čo preživaš prežila som to aj ja,aj ked stym rozdielom že moj stal pri mne.takže IP :wink:

joj a ešte som chcela o mii neviete všetky podrobnosti tak ju prosim neodcudzujte ano???ma to chuda tažke.
28. máj 2009 o 13:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mia pozyvam ta k nam do temy Mlade maminy a ich deticky z PMM :slight_smile: Mozes sa vyrozpravat u nas :slight_smile:
28. máj 2009 o 13:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
womenne presne ako si napisala...
Kolko chlapov zenu opustilo pocas tehotenstva a casto boli starsi, podla mna je len mlady a nevyzrety a to predsa nie je to najhorsie .... A nie kazda zena ma chlapa co jej bude skakat s prepacenim okolo riti a tak ako si ona zaziada. Aj u nas su tazke chvile niekedy ale moj chlap je uzastny otec a aj priatel a hotovo :grinning:
28. máj 2009 o 13:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vevusiatko- preco si myslis ze ju odsudzujeme?

nie za to ze je mlada , alebo nie za to ze sa zamilovala. nie pre to som uprimna. :angry:
myslim si ze je to hodne aj jej chyba ze je v takejto situacii.
a ty mi chces povedat ze chapes chovanie takych zien ktore "sa zamiluju a nechaju sa otlkat"?
28. máj 2009 o 13:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vev, women - ano, ma to tazke a nik ju tu ani neodsudzuje... len... chce mat sama pre seba aspon styri steny, a tie tam, kde byva, proste nema... a tak jej to ide riadne na nervy a psychiku... a je to myslim pochopitelne...

mlady je uz otcom rodiny, ale evidentne si to este neuvedomil, ked sa tak nechova... a ona je z toho unavena, cez den bojovat o trosku sukromia so svagrinami a so svokrou, a vecer mat manzela, ktory nie je schopny pochopit jej problemy - ved preco aj, ked pre neho je uplne prirodzene, ze mu chodia do izby, su to jeho sestry...

len... ci by to tak prirodzene bral aj z opacnej strany.... ze by byvali u miinej mamy, a jej brat by chodieval k nim do izby kedy by sa mu zachcelo.... :(
28. máj 2009 o 13:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Grenadinka mozno to je moj pocit , ze ju odsudzujete ja to tak vnimam pisali ste o tom, ze nerozmysla , ze mysli inou castou tela a ze je mlada naivna . Podla mna robi najlepsie ako vie a myslim, ze na jej mieste by som sa spravala rovnako :slight_smile:
Grenadinka do urcitej miery chapem aj take zeny
28. máj 2009 o 13:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vervusiatko- tak pardon, ja som tiez pisala len svoj pocit.
ale zda sa mi ze sa tu vsetky nechate urazat a obmedzovat rodinou svojho muza, poniektore by sa nechali aj otlkat lebo ved ten chlap je len nedozrety, on sa predsa zmeni.
a najhorsie je to ze ked niekto povie uprimne svoj nazor tak mate na to este aj rozumne vysvetllenie a tych "parchantov" si este budete aj obhajovat. :angry:
a to sa ti zda to najlepsie riesenie, vsak? :rolling_eyes:
28. máj 2009 o 13:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Grenadinka je to tvoj nazor ja ti ho neberiem len som mala pocit, ze odsudzujete ju.
Zdanie niekedy klame a tvoj pocit je potom dost obmedzeny :angry: Ja a myslim, ze aj ostatne baby sa nenechavaju obmedzovat rodinou chlapa ani otlkat a zato, ze som povedala , ze to chapem tak to je to ze som asi viac empaticka k ludom ako ty.A za dalsie ja si ho nezastavam len tvrdim , ze iny sa zachovali horsie ako on a predpokladam, ze aj on je mlady a taky vacsinou nechaju zenu aj s deckom. Nezastavam si ho a myslim si o nom svoje aj ked neviem ako je to presne v skutocnosti.
A vy ste jej tu ake riesenie dali??? Aby sa s nim rozisla, aby nechala dieta vyrastat bez otca?? A ona ostala bez chlapa??
28. máj 2009 o 14:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby, ja som myslela, že toto je téma, kde trochu poradíme mii a nie, že vy sa tu budete, ktorá nad ktorú!!!!!! skúste každá napísať, čo sa vám zdá správne, resp. radu/pomoc z vášho pohľadu a nechajte to na mii, čo si z toho vyberie....neriešte si svoje komplexy, že máte/nemáte pravdu...každá sme si niečim prešla, tak radíme zo svojich skúsenosti,jo????
28. máj 2009 o 14:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
janinkaza ja si svoje komplexy neriesim tu. Len sa mi nezdalo spravne ked sa do nej zacali navazat, myslim, ze mia potrebovala tu najst pochopenie, rady a podobne a teraz ako uz pisala womenne mozno nepride a uz sa nevyrozprava,
28. máj 2009 o 14:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mia, máš to veľmi ťažké, to vieme všetci
je tu popísaných mnoho rád a ja by som si takéto niečo nenechala, ale každý má inú povahu a preto ti môžem iba napísať príbeh mojej mami
jej mama mi hovorila že boli jednou z najväčších lások v meste, ale môj otec bol a je sebec a mamičkin maznáčik
ked zostala mama po škole v 19-tich tehotná, otec nebol niekoľko mesiacov schopný oznámiť to rodičom...
ale to preskočím, svadba bola v sobotu a po svadbe? otec odišiel k mamičke a moja mama kde sa nemala kam podieť tak šla tiež domou až v stredu po svadbe sa objavil jeje už svokor, môj starký s tým že ked sú manželia nech teda bývajú spolu...
moja mama si celá štastná vybrala úspory nakúpila si čistiace prostriedky do kuchyne - pretože u nich bude mať vraj svoju a nejaké dalšie drobnosti, zbalila duchny ktoré dostala do výbavy a odviezli ju za svojim mužom, ale ked prišli na dvor vybehla pani mamička, moja starká a všetko preč, tu jej haraburdy nebudú iba základné veci a tak s plačom viezla všetko k mame, ale tá jej veci opatrovať nechcela tak ich nechala u svojej babičky /mimochodom, nikdy tie veci už nevidela/
a potom to začalo:

Postele museli byť oddelené, každý večer vraj musí mužovi ponatriasať periny a spolu s pyžamom ich dať zohriať na radiátor, čo moja mama odmietla pretože jej povedali že ak dvihne fľašu vody, tak potratí. Tak to každý večer aj naďalej robila jeho mama. Hned na druhý deň ju zobudil strašný plač a to mala moja starká jeden zo záchvatov a vykrikovala po dome niečo typu: ukradla mi syna! Raz vraj moja mama varila puding a nechcel zhustnúť, tak sa na to prišiel pozrieť môj otec a v momente ked držal varechu vošla tam moja starká a museli pre to zavolať aj rodičov mojej mami aby sa vyriešil problém s tým že jej syn musí variť.
Medzitým som sa mala narodiť a vraj ked sa bábo, akože ja, narodím tak slávnostne otvoria fľašu 25-ročnej slivovice, ale ked moja mama vystúpila z auta na dvore a podala svokre svoje prvé vnúča padli slová: nie je vnuk, nebude ani slivovica a na ruky ma vraj zobrala ked mi boli skoro dva roky. Mimochodom môj otec vždy veľmi chcel Veroniku, ale moja starká zavelila, že budem Miroslava a meno Veronika dostala moja bábika. Autom sa viac neviezla z dediny nás obe cez les vláčila pešo obe v jednom kočíku,či v zime, či v lete.
Do roka sa narodila moja sestra, do teraz neviem ako to zvládla s deťmi medzi ktorými nieje ani rok rozdiel.
V tej dobe musela napr. vešať plienky ďaleko v sade, ja som mala pri malom 30 plienok a mama vraj mala 160ks.
A to tam musela priniesť prádlo, pripinačky, mňa a sestru novorodenca, starký by nás aj povaroval, ale mal to zakázané. A keď moju mamu donútili ísť na potrat s 3 bábom a krvácala že nemohla chodiť, tak šli zavolať môjho otca do fabriky a ten sa na ňu aj tak vyprdol a prišiel domou až ked ho prehovorili ženy s ktorými robil. Niečo sa mi trocha zdá z dectva ako mama chodí po štyroch a už aj viem čo to bolo. Mama mávala 40 stupňové teploty a nevládzala chodiť tak sa o nás starala štvornožky. A môj "otec"? prišiel s práce a radšej okopával stromky v sade - to bola jeho zľuba. A prečo jej nepomohla vlastná mama? Vraj ked sa vydala nech si manželstvo vyrieši.
A aj vyriešila podala si v meste žiadosť o byt a povedala že odíde buď z mužom alebo bez. A odišla sama, ale po pár týždňoch si to otec rozmyslel a prisťahoval sa za nami. Mama vraví že cez týždeň boli štastný až kým neprišiel víkend a otec nás nezobral k starkej na víkend, samozrejme moja mama zostala vždy radšej sama doma. Od tiaľ vraj vždy prišiel ako vymenený ako tam starká do neho hustila bohvie aké reči. A moji rodičia o tom nevedia, ale ked sme boli väčšie tak si nás vždy starká posadila do kuchyne a spustila aká naša mama je, a nič nevie robiť a ako sa o nás stará a bla bla. Ked som prišla do puberty konečne som našla silu nechodiť tam. Aj ked si myslím že môj otec o tom vedel, ale nás jednoducho pred starkou nebránil tak ako našu mamu. Mama mávala silné žlčníkové záchvaty a môj otec sa vždy zbalil a odišiel k mamičke, do teraz si pamätám tú bezmoc ked som sedela nad telefónom, vtedy boli len pevné linky a chcela som zavolať sanitku a nevedela som ako.
Až sa začal môj otec venovať len práci a potom alkoholu, potom prišlo večerné zamykanie v izbe a rozvod.
Rozdieli medzi mnou a sestrou nikdy neprestali byť viditeľné, moja sestra mala meno po otcovi, samozrejme v ženskom rode, mala snedú pokožku ako on, podobala sa na neho, mala povahu ako on, proste ich vnúčatko a ja som bola niekde na konci s podobou na moju mamu. Moju sestru každý večer ked sme tam spali škrabkali na chrbát, mne sa to nikdy nestalo, mala svoju stoličku, svoju lyžičku a ja nič. Jej sa vždy dávalo jedlo ako prvej a ked nám straký ráno stretol v meste obidve sme dostali balíček na desiatu a ked som sa otočila sestra dostala ešte čokoládku alebo korunky navyše. Ked sa rodičia rozvádzali súdili sa o sestru o mna záujem nebol. Ja som bola vždy silnejšia a sestru som chránila, ale viem že tým trpela a trpí do teraz. Starká je zlá žena, otec má teraz druhú a mám nevlastého brata, ale ani tá nieje pre jej synáčika dobrá tiež je taká a hentaká a moj nevlastný brat tam tiež nechce chodiť, a ja aj viem prečo.
Starký je už nebohý a moja starká je staručká babička zo sklerózou, /vždy hovorila že nechce byť stará a potratiť rozum/, už nenávidí aj svojho synčeka a celý svet jej ubližuje a znie to kruto, ale praje si už dlhé roky umrieť a aj by som jej to dopriala aby sa už netrápila, musí byť zamknutá, pretože nevie čo robí a hlavne si myslí že jej ubližuje celý svet vrátane milovaného syna. Ale božie mlyny melú pomaly, ale isto a toto je asi trest za to čo celý život robila.
A pointa?
Nie si sama s ťažkým životom. Ale mysli na to že aj tebe dôjdú sily a čo potom, kto ti pomôže, manžel? Veď ten ti nepomôže už teraz, čo bude neskôr?
Moja mama sa nepoučila a muž ktorého si našla ked som už bola vydatá hrá automaty a nedá jej ani korunu, teraz ju vďaka kríze vyhodili z roboty a živorí z 1600SK ktoré dostava zo sociálky.
Nehovorím že ja mám vyhraté, ale ja som sa z jej života poučila, muža ľúbim, veľmi, ale ked som sa vydávala bola som aj vypočítava a na rovinu som si napísala jeho klady a protiklady ako keby som si kupovala televízor a až ked som si bola istá že dokážem jeho chyby v živote tolerovať až potom som si ho zobrala. Teraz napr. nezvláda nášho syna, tiež sa niekedy zduje a čaká že mu dám pokoj ale nie, proste to dostane rozkazom, ked niečo nevie pochopiť sám. Chlapi sú proste taký, potrebujú trocha pokopnúť. Síce ten tvoj potrebuje poriadny kopanec. Nechcela som tým mojho muža zhodiť, teraz čakám druhé bábo a ked je mi zle tak nám uvarí, ide z malým von, ale musím mu to sem tam pripomenúť, ale viem že ked mi je zle má mi kto podať paralen s čajom. A nie ak moj otec, ktorý mojej mame zohrial vodu v mikrovlnke.

ps: nechcem ani vidieť na koľko strán bude tento môj román keď to odkliknem a určite tu je fúra chýb, tak prepáčte ale malý ma už ťahá za tepláky, fúha, ale som sa vyrozprávala... :sweat_smile:
28. máj 2009 o 14:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok