Synovec berie synovi hračky. Mám proti tomu bojovať?

idú stavať dom ale to kým bude tak už budem asi babičkou. Práve že ja tu mám IBA jednu izbu v ktorej nemám žiadne súkromie lebo druhá švagrina mi tu chodí na net a tá o ktorej som písala jej decku sa mi tu chodí hrávať. Nemám tu ani len kľúčik na dverách lebo manžel kupoval nové zámky a akosi to tam nepasuje a nechce to dať vymeniť. Vraj sa mám ukľudniť a že nech si tu chodí. Ale ja potrebujem nejaké súkromie. Mám detskú komodu ale inak s tým zámkom na hračky je super nápad

Mia urci si svoje pravidla,,,aj ked je maly tvoj synovec a zaroven krstny syn jeho rodicia by mali respektovat vase sukromie a nieje uplne normalne ako sa spravaju,,,skusala si im to vysvetlit? mne by veru prekazalo keby brali moj byt ako svoj a sukromie niake,,,vysvetli im ze si rada ze sa deti spolu zahraju no vadi ti ze si maly vsetky hracky odnasa domov 😒

mia ahoj už davnejšiesom na teba myslela ako sa maš?😉
vyrieš to jednoducho jednej zakaž chodit do svojej izby na net,druhej brat hračky z izby može sa snimi pohrat len v tvojej pritomnosti a vtej izbe 😉 jasne že budeš ta najhoršia ale to budeš vždy.ty impredca nechodiš do izby,ak nie tak začni aj ty.ved nejake to sukromie musiš mat aj ty nie??
maš to tažke holka
☹

Už som určila, už som sa s nimi niekoľkokrát kvôli tomu pohádala. Už mi svokra nadávala že nech si teda dám kľúč na dvere len manžel nechce, už som mala heslo na počítači ale kvôli manželovi som ho zrušiť musela....Súkromie tu nebudem mať nikdy, keby aj ten dom postavili. Najlepšie je, že sa okrem manžela a trošku čo poviem pár slov svokre s nikým nerozprávam lebo už tu bolo dosť vážnych hádok kedy sa mala volať polícia a záchranka pre mňa, lebo podľa nich som blázon čo patrí do blázinca. Lebo sa im nepáči to, že chodím ku mame, odmietam zametať pred švagriným pozemkom a hlavne že nedovolím synovcovi nechať si malého hračky. Každý kto ma pozná hovorí, ako to tu dokážem vydržať a baby keby ste vedeli všetko čo sa v tomto dome deje, aké ja mám s nimi problémy tak to by ste sa aj vy čudovali že som odtiaľto ešte neušla s krikom.

womenne, momentálne mám nervy na drac, a mám sa tak, ako sa strieda počasie. Raz dobre raz zle ale poviem ti, keby som mala vlastný domček alebo maličký bytík, spievala by som si každý deň.

Mia je mi to luto 😔 ,,,,,a co nato tvoj mangel???

Keď som nechcela kosiť pozemok čo nie je náš ale švagriny, mi povedal že čo som taká, vraj to mám pokosiť. Nakoniec kosil on ale nedokosil. So svojou sestrou sa už nerozpráva asi štyri roky hoci bývajú v jednom dome ale v tomto dáva za pravdu jej a nie mne, vraj mu tie hračky mám nechať, že čo mi s nimi urobí. A keď som po ňom dnes kričala že mi už 3 dni sľubuje, že so mnou pôjde na nákup lebo potrebujem si pokúpiť čosi, vraj sa mám upokojiť. Takže je viac na strane svojej rodiny čo sa dalo čakať od jediného syna s tromi sestrami,pričom s dvomi bývame. Mamičkin miláčik a čo povedia oni je sväté.

mia a dokedy to chceš vydržat?????myslela som že tvoj dostal rozum a šli ste preč,ako to že mus neustale ustupuješ a neberieš na seba ohlad?????byt tebou odchadzam k vašim a ma klidny život ved už si to raz spravila ak ta tvoj miluje pride za tebou,ešte robi v Ba???

keď tu bola minule moja mama na moju žiadosť čo som chcela odísť aj s malým ale peter by mi ho nedal, tak švagrina moju mamu vyhadzovala z domu s tým že zavolá políciu, nakoniec sa to ukľudnilo a peter povedal vraj nech neodchádzam, vraj tu žijeme mi traja ako rodina /tuším mu to budem musieť pripomenúť/ a že ostatných si nemám všímať. Hoci musím uznať vtedy sa ma konečne zastal a zo dva razy riadne skríkol po svojej mamke. Len čo je najhoršie, že tie štyri mesiace čo sme spolu nebývali boli pre mňa utrpením a na moju škodu ja ho natoľko milujem že ja nedokážem od neho odísť, hoci som už pár krát bola zbalená u našich. Bože prečo som taký slaboch???? Len to je to keď ja chcem aby malý mohol vyrastať aj s otcom a keď naňho teraz strašne prilipol. Manžel už nepracuje v BA ale tu u nás na dedine alebo kde má robotu, lebo momentálne pracuje s traktorom lebo že tam im už málo platili tak ho mám doma každý deň. Len neviem či to nie je viac teraz na škodu.

mia laska je niekedy slepa ale mysli aj na seba,takyto život vam nestoji za to mal by to pochopit ☹

mia,musíš si tam vydobiť svoje súkromie a svoje postavenie,toto nie je len o hračkách,v prvom rade musíš dosiahnuť,aby si si mohla zamykať svoju izbu,ten pc vyhoď hoci aj na chodbu,ked tam na net chodíte viacerí a zahesluj si ho,nech ti toto manžel láskavo nezakazuje a nekomentuje..na druhej strane pochop,že on si to tam nechce rozhádzať a preto musíš byť ty tá razantná a určiť pravidlá,ak sa tam nechceš pomaly ale isto dopracovať k zániku manželstva alebo do blázinca,poprečítaj si niečo o asertívnom správaní,o vzťahoch, o umení povedať NIE,držím ti prsty a nedaj sa 😉

mia a snaž sa upevňovať vašu 3 člennú rodinku,choďte spolu na výlety hoci len do dedinského lesa,do ZOO,do cukrárne,aby ak nastane vyhrotená situácia a ty si musela dať manželovi na výber oni alebo ja a dieťa,tak aby vedel čo môže stratiť...a aby bol naklonený debatám o len vašom bývaní a osamostatnení sa

ahoj Mia ja Ta fakt obdivujem je to dost sila, lebo si myslim, ze manzel by mal v prvom rade drzat pri Tebe aj ked rodicia su rodicia ale ty si jeho zena a bolo by fajn mu to skusit pripomenut a tiez sa s nim porozpravat na temu zamku na dverach (ze by sa mohol natolko vzchopit a opravit to) a tiez zaheslovani pocitaca co by uz mozno nebolo ani tak velmi potrebne ked by si si jednoducho zamkla izbu. To ze Ta svagriny posielaju k "odbornikom" si proste nevsimaju ja si myslim ze tam patria prave oni ked jednoducho nedokazu vysvetlit svojim detom ze sukromie a veci inych si nemozu len tak brat pre seba bez dovolenia majitela. A pokial sa to vsetko nedostane do Tvojich pravidiel tak stale hracky ktore patria tvojmu dietatku si straz tak ako vsetko ostatne. A co svokra ona tiez nerozumie tomu ze to je obmedzovanie . Drzim Ti prsty a prajem vela vela vela sily a tiez trpezlivosti stale stale presadzovat svoje pravidla mozno ich raz pochopia.

mia nezavidim ti, ja som mala tiez so svokrou problemy a to ani spolu nebývame a mm bol na ich strane

janinah na tie výlety sa spolu s manželom asi ani nedostaneme a to že máme ísť do lesa, tak to jedine na jeseň na huby. On sa s nami vôbec nechodí prechádzať, to všetko je na mne. Keď mu poviem aby sme šli do Tesca alebo kam, že stačí sa len pozrieť nemusíme nič kupovať jemu sa buď nechce alebo povie zajtra čo znamená neurčito. Do tej zoo sa chystám ale to skôr pôjdeme s otcom ako s ním, lebo ten to už malému sľúbil ako aj to že ho zoberie kamsi na kúpalisko a viem, že ak si nájde čas tak to splní. Švagrina hovorila že každý tu máme to svoje určité súkromie, pričom práve ona mi chodí na počítač.Všetko, čo manžel kúpil ako napr. počítač, foťák, čo kupoval ešte za slobodna ale to sme si už mali zakladať pomaly rodinku, tak to kupoval pre nás, švagrini nazývajú aj svojími vecami, pretože to vraj kupoval pre všetkých. Je to tu na zbláznenie. Môžem byť rada, že ku mame to mám len dva kilometre tak keď sa dá, idem radšej tam. Odtiaľto asi nikdy nevypadneme bývať inde lebo chytrák manžel chcel strašne prerábať, čo i za mojích protestov spravil a je len otázne, či jeho otec prepíše sľúbenú polku domu naňho, lebo sa spolu teraz nerozprávajú a švagor sa svokrovi tisne do zadku, aby svokor platil, keďže ide prerábať. Podotýkam, že hlavné slovo pri prerábaní mal manžel a svokra. Ja som si tak povedala čo ja chcem, čo sa mne páči a to bolo všetko. Za týždeň čo som bola u mamy,lebo som nemohla chodiť, čo mi strihali necht na nohe a mala som to zakázané, svokra stihla pokúpiť svetlá, s manželom vybrať zrkadlo do kúpeľne a iné maličkosti. Keď sme sa minule hádali, nezabudli mi vytknúť to, že ja som sa vtedy, keď trebalo najviac robiť, odpratala k mamke a vraj s tým prstom by som bola vydržala, pričom pri chôdzi som už krívala čo ma to tak strašne bolelo. Život tu je na piiiip pretože všetko čo spravím, vždy sa na tom nájde nejaká chyba alebo je to pre nich ako keby som ani prstom nepohla a švagrinky, tie vraj upratujú furt. Manželovi som sa už niekoľkokrát vyhrážala tým, že na kom mu viac záleží, či na nás alebo jeho rodine. Jemu v prvom rade záleží na samom sebe, mamke, kamarátoch a kdesi na spodku som až ja so synom. Aspoň tak to pociťujem a hlavne v chvíľach,keď iný čosi potrebujú a hneď beží a so mnou nedokáže zájsť ani do sprostého obchodu. Takto si musím nákupy nosiť v taškách autobusom a dieťa na rukách čo nie je práve najpríjemnejšie. Mamka mu nedohovorí lebo ona si zastáva svoje dcérenky, že vraj čo tie hračky tomu synovcovi nepožičiam. Takže ostáva už len ten blázinec. Len neviem pre koho, či pre mňa alebo ich. 🙂

mia ja by som sa zobrala a išla k mame. A čo podnájom??? Radšej by som sa uskromnila a mala súkromie - a možno zachránila rodinu 🤐 😉

vraj na to nemáme peniaze keďže splácame hypotéku a on by na byt vraj nešiel

sasiki- ja neviem ci je dobry napad utekat v takomto pripade k matke. 😒
Mia- urcite je to zle, ale janina ti dobre napisala, musis si byt s manzelom blizsia, inak bude stale na strane svojej sestry 😲 .
pre boha platite hypoteku a byvate este s niekym v spolocnej domacnosti. 😕
a este si si ista ze sa o teba a o Petka tvoj manzel dokaze postarat dostatocne? 😠

mia,
nám všetkým sa to dobre radí, keď nie sme na tvojom mieste, ale aj tak prispejem aj ja....
podľa fotky na mňa pôsobíš ako mladé žieňa na MD, ktorá má krásneho syna...a tiež nezodpovedného manžela a netolerantných manželovych príbuzných....ten začiatok mojej poslednej vety je o.k., to pokračovanie už horšie...čo teraz s tým ????? Podľa mňa v prvom rade musíš byť dôsledná ! ale pozor nie nepríjemná, nekrič, nevyvolávaj konflikty, len vždy keď dôjde k stretu záujmov, tak sa snaž len v kľude povedať, viete, že mi to vadí, bavili sme sa o tom a ja som názor nezmenila, tak prosím vráťťte hračky malému/nechoďte mi do izby/....ale skús v kľude a stále len tie tvoje naučené formulky, nepúšťaj sa do debát/rozhovorov a pod., nemuselo by to dobre skončiť...
s manželom si dohodni pravidlá, ale otvorene mu povedz, čo ty očakávaš, čo on očakáva, skúste si stanoviť pevné pravidlá ( možno ich aj spísať ) a aj sa ich striktne držať ( v prípade potreby, sú napísané, tak máš v ruke dôkaz ...)....a dobre si zváž, či ho naozaj tak strašne ľúúúbiš, či to nie je len zaľúbenosť a ber do úvahy, že máš syna, za ktorého máš veľkú zodpovednosť...chceš, aby žil v takomto psycho prostredí ??? aký človek z neho vyrastie ??? ak si myslíš, že on je malý a nevníma to, tak si na veľkom omyle, tak si sama zváž, či sa pod to podpíšeš, lebo ty si zodpovedná za malého ( nie muž, mužova rodina, švagriny a neviem kto, ale ty matka - nechcem na teba zvaľovať veľkú zodpovednosť - aj ja som matka - ale je to tak...lebo ak si myslíš, že ty sa snažíš úplne najviac a v podstate ako jediná a chyba je na ich strane, tak ty musíš mať kvôli malému ten "rozum" a urobiť rozhodnutie ako to vyriešiť )...a myslím, že už je načase len nefňukať, necítiť sa ukrivdená, ale konečne to vyriešiť - či s mužom, či bez muža...myslím, že v najhoršom prípade máš kam ísť, ale pozor, nebuď za smiešnu, keď odídeš, tak nech je to z domu svokrovcov!!!!! nadobro a nie, že sa tam zas vrátiš ( to nevylučuje, že sa nevrátiš k mužovi do spoločného bývania - či už do podnájmu a pod. ), ale drž sa toho, nemeň názor a postoje, lebo keď ty dôsledne neplníš, čo povieš, tak prečo to očakávaš od iných ????????
držím ti palce....

inak plne ta chapem ze byvat v jednej izbe v dome.. kde ziju dalsie rodiny.. a tie nerespektuju vase sukromie musi byt des...
osobne by som to riesila striktnymi pravidlami trebars by som ich aj vyvesila na dvere.. a hned nejako poriesila tie dvere a ich zamykanie.. aj za cenu najobycajnesich novych dveri..
hracky zamykat...

a co najskor poriesi tsituaciu tak aby ste mohli odtial odist...

skus metodu pokazenej platne.. a v klude opakovat.. co od nich chces. ked to enpomoze a budu ti stale neico kecat povedz ano.. porozmyslam.. a urob po svojom...

k tej hypoteke osobne ti doporucujem.. co najskor to praven poriesit a dat si rpepisat cast domu na vas.. lebo inak sa ti lahko moze satat ze budete mat hypoteku na krku a nebudete mat kde byvat.. neboli by ste ani prvy a ani posledny pripad.. to je realita..
si matka a v prvom rade musis chranit seba a svoje dieta... tak pritlac na manzela nech sa poriesia tieto majetkove zalezitosti.. a ak neni sanca.. tak pozadujte vratenie penazi co ste do toho vrazili.. a oddidte..

janinkaza keby si bola na mojom mieste tak ani keby som im to zakaždým kľudne povedala nepomohlo, pretože som ich dieťaťu zobrala hračku a teraz kvôli mne plače. Oni to berú tak ako keby som ho okrádala. S tým že som mladá mamička máš pravdu, ale našťastie som si dokázala uvedomiť, že som matka a o dieťa sa mám ja v prvom rade postarať o čo sa snažím najlepšie ako viem. Môj manžel je ešte nevyzretý, nevybláznený. Keď som otehotnela namiesto toho, aby začal šetriť peniaze a myslieť na to, ako nás finančne zabezpečí, vypýtal si od otca peniaze na štvorkolku. 400 000 tisíc teraz len tak odpočíva v garáži. Za to sme mohli mať štvrtinu na byt. Teraz plánuje predať staré auto a nie aby sme si tie peniaze odložili na horšie časy alebo dali synovi na účet, on si chce kúpiť motorku. A či sa o nás dokáže postarať dostatočne? Myslím si že nie. Keby konečne dospel a prestal míňať na hlúposti, teraz sme si kdesi sami mohli pekne žiť. Namiesto toho sa tlačíme s jeho rodinou v dome. To či to nie je len taká zaľúbenosť? Nie. Keď sme spolu nebývali štyri mesiace, čo sme sa takmer rozviedli išla som bez neho zošalieť. To, že som nemohla byť v jeho blízkosti, dotýkať sa ho, cítiť jeho vôňu ma privádzalo do šialenstva a keby som ho nebodaj videla s druhou, dostala by som asi infarkt. Ja keď som ho spoznala bola som ako bleskom zasiahnutá. Koľký ma odhovárali, že on nie je ten pravý pre mňa, koľko krát mi hovorili aký je, ale ja som nosila stále ružové okuliare až doteraz kým mi jeho rodina konečne ukázala svoju pravú tvár. Mohli sme si nažívať dobre keby som sa hrala na poslušnú nevestu a držala jazyk za zubami že by som si nepovedala svoj názor ale odkedy som si nenechala rozkazovať, bolo zle. To sa im nepáčilo keď som sa zrazu spriečila proti tomu, že to nejdem robiť. Koľko krát mi už povedali, že čo stále chodím ku mame, ale to už ani len vlastnú matku nemôžem navštíviť aby videla svoje vnúčatko? To je to, že oni si mysleli, že mojím príchodom prišla do rodiny slúžka, ktorý bude robiť bez rečí, pre prestania a bude zavretá len na dvore a nikam nebude chodiť. Ale strašne sa plietli, pretože som mladá a papuľnatá. Ja som matka, ja som vydatá a mám svoju rodinu preto si od nich nenechám rozkazovať. Čo by to bol za život keby som sa nevzpriečila. Nehovorím, že teraz to mám ružové ale lepšie ako ich poslúchať.
Keď sa to snažím s mužom riešiť on mi väčšinou na to nič nepovie, radšej drží hubu. Keby som mu napísala list, tak by si všetko prečítal čo ma trápi, čo mi chýba ale sa bojím, že by ho ukázal druhým, pretože v jeho prípade už neviem čoho je schopný. Už veľa krát som povedala, že si neželám aby mi ktosi chodil do izby keď nie som doma ale oni to nerešpektujú pretože moje tu nie je nič, dokonca ani táto izba len pár vecí čo som si priniesla a oni to tak berú.

lienočka keď to je ťažko, manžel sa so svokrom nebavý a čosi minule splietali, vraj sa nedá dom tridsať rokov prepísať. Ale podľa mňa je to blbosť. Ja sa toho najviac bojím, že svokrovi sa čosi stane a nakoniec nás odtiaľto vyženú. Pretože stať sa môže všetko. Ja som to už manželovi povedala ale kvôli tomu sme sa už párkrát pohádali. Ja neviem, kde bere istotu, že polka domu bude naša, pretože dobre viete aká býva bitka medzi súrodencami keď ide o majetok

mia- pre boha tak to dost nezodpovedne, ale ty podla mna tiez robis chybu.
podla toho co pises tak ty ho strasne milujes ale on ta ma mozno rad. mi nehovor ze sa s tym uspokojis?
neuvazovala si ze bez neho by ti mozno bolo aj lepsie?

mia - kolko mas rokov prosim ta - viem ze je to neprijemna otazka - ale niekedy je proste pravda ze takato az fyzicka naviazanost na druhu osobu nie je to najrozumnejsie casto to dievcata/zeny zistia az ked su omnoho starsie a prezili si svoje - preto sa ta aj pytam kolko mas rokov lebo mi znies dost neskusene a mladucko.

a mozno to bude zniet aj dost drsno ale aby si si, po par rokoch ked upadne ta fyzicka zavislost, netlkla hlavu o stenu preco si to uz neriesila skor. neviem ja by som asi nemohla zit s chlapom, ktory si namiesto potreby postarat sa o svoju rodinu - o jej byvanie a pohodlie, kupuje sprostosti pre seba a vlastne dava do popredia svoje sebecke potreby pred potrebami celej vasej rodiny!!!! nemyslim si ze by to bol chlap, na ktoreho sa mozes v buducnosti spolahnut a daj si pozor aby za par rockov neprisla nejaka krajsia pipka bez problemov a mozno aj s vacsimi financiami a zrazu nebude mat problem zariadit sa podla toho ako mu najlepsie vyhovuje a stracat budes ty.

mia, máš to ťažké, ale nikto Ti nepomôže, len Ty sama. Na Tvojom mieste by som odišla k rodičom a hypotéku (za jedinú izbu!!!) nech si platí manžel sám. Ale Ty zrejme odísť od neho nechceš. Tak skús podarenej rodinke robiť to, čo robia oni Tebe. Švagrinej, ktorá k Tebe chodí na počítač bez zaklopania vtrhni do izby, rozmaznanému decku druhej švagrinej zober jeho vlastné hračky,... Ako by sa im to páčilo?

niekedy aj nad tým uvažujem, dokonca čoraz častejšie, len ten ochod by nebol taký jednoduchý a hlavne vieš čo všetko by som musela podstúpiť, že by ma obvinili že som blázon, že sa o dieťa nestarám, vraj v izbe mávam bordel a že to dieťa žije v prachu /lebo vtedy raz čo som už odišla som si zbalila veci ale nepoupratávala izbu/ švagrina si to pofotila že v akom stave som nechala izbu, dokonca boli dvere na skrini vyvalené a povedali to na mňa pričom to už také bolo a čo ja viem čo všetko, však švagrina na mňa už chcela zo dva razy volať políciu a sociálku

prasiatko- tiez si to myslim, ale asi nieje dobre hovorit taketo veci na rovinu.
ak si myslis ze je mia este neskusena, mladucka a mozno si myslis ze aj "nevyzreta", tak si snad nemyslis ze tvoje slova budu nieco platne 🙄

grenadinka - to je asi tak ako s vacsinou tychto partnerskych problemov ktore sa "riesia" na forach - alebo foroch 😝 - asi vacsinou sa ocakava ze dotycnej osobe sa podrzi strana, da sa jej trochu priestoru na vyrozpravanie sa a zivot plynie dalej - v drvivej vacsine pripadov tak isto ako pred tym ako sa dotycna osoba vyzalovala. pre mna je ten jej problem jasny a viem ze by som si po sebe dupat nenechala ale ani by som si nedovolila byt zavisla az fyzicky na jednej osobe - neviem asi som prilis racionalna alebo uz mam svoje roky 😎 a ak k tomu vsetkemu dievcina ma kam ist - podla vsetkeho ma vcelku dobre vztahy s matkou tak nie je o com - ale asi na to treba chladnu hlavu a spocitat si co ti vyhovuje do buducnosti - tlacit sa s nezodpovednym fafrnkom v jednej izbe v komunalnom dome - lebo to sa inak neda povedat ak tam ziju na kope uz 3 rodiny alebo zacat zit svoj vlastny zivot - ale to je rozhodnutie ktore musi zobrat kazdy clovek do vlastnych ruk 🙄

prasiatko- neviem ale mas pravdu.
myslis si ze zeny ktore riesia taketo problemy na forach, tak sa len vykecaju a tym to hasne?
stale ostanu zit tak ako doteraz? 😒