• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Synovec berie synovi hračky. Mám proti tomu bojovať?

3. septembra 2009 
ale veď nikto z nás jej nechce ublížiť, všetky sme jej radili v dobrom, aby sa spamätala, aby bola aj so synom, možno aj s manželom šťastná a som si istá, že každá z nás jej to praje.
5. jún 2009 o 14:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
myslíte že to budeme mať jednoduchšie ak sa aj s malým odsťahujem k rodičom? Dieťa si budeme podávať cez plot, budem dostával malé výživné a z toho žiť a celý život byť na ťarchu rodičom. Každý mladý manželský pár by mal bývať sám. Aby si na seba zvykali, viac sa spoznávali a dokázali sa o všetko postarať čo mali predtým zabezpečené. Keď som mu povedala, že ja tu už nechcem bývať, že ja chcem aby sme boli sami a mali konečne od všetkých pokoj vraj mu mám dať peniaze. Ja viem že mi dobre radíte len ja ho nedokážem opustiť ale zároveň nenávidím tento dom a jeho obyvateľov........
5. jún 2009 o 15:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mia, keby ze nemate synceka, urcite by to bolo jednoduchsie, ale takto ta chapem, ze nedokazes odist. my zeny sme uz raz take.

my aj ked zijeme samy ma trapi vec, ze je polovnikom a vsetok volny cas venuje lesu a jej obyvatelom. zacinam nenavidiet tento nas zivot a predsa len nemam odvahu odist od neho. :unamused:
5. jún 2009 o 15:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no ale musis zvazit co je pre teba najmensie zlo a tak sa rozhodnut a toto byvanie s jeho rodinou je pre Teba a Tvojho synceka nie najmensie zlo...
5. jún 2009 o 15:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ako sám manžel raz povedal, keby nebolo malého, tak už nie sme spolu a to je pravda. Škoda, možno keď sme už boli raz rozídený malo to ostať tak, možno by sme už so synom žili lepšie, ktovie
5. jún 2009 o 16:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mia, mas to tazke, byvat s ludmi, ktorych neznasas + muz ktory ta pravdepodobne nemiluje :frowning2: :frowning2:
toto kebyze mi povie muz tak balim veci a odchadzam, laska-nelaska :rolling_eyes: :rolling_eyes:
5. jún 2009 o 16:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mia vieš, ale aby si neodišla potom neskôr v čase, keď malý už bude väčší a už on nebude chcieť odísť, predsa len to tam už bude pokladať za svoj domov...
Sama si musíš zvážiť pre a proti, či naozaj viac odchodom nezískaš... mám pocit, že sa bojíš odísť už aj preto, že vieš (len sa to bojíš priznať), že by tvoj manžel o vás nebojoval... a nechal by vás tak... :pensive: :sweat_smile: Ale možno sa mýlim...
V každom prípade umelo udžiavať vzťah kvôli dieťaťu snáď ešte nikomu nepomohlo... :pensive: Aspoň ja takých vo svojom okolí nepoznám, skôr-či neskôr museli od seba... :pensive:
5. jún 2009 o 16:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mia, mne to manzel uz tiez povedal. :frowning2: a to cakame druhe babatko :frowning2:

gadzo zostane vzdy gadzom a o tom ma nikto nepresvedci
5. jún 2009 o 17:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
sjuzi čo si napísala že sa možno bojím toho že by manžel o nás nebojoval, tak o mňa už určite nie ale o malého áno, lebo aj keď som už minule zbalená chcela odísť, vraj bez malého. Že on mi ho nedá. O syna by bojoval ale nevedel by sa oňho postarať, veď mu len raz v živote pokúšal sa vymeniť plienku a to vtedy keď sme prišli z nemocnice.
5. jún 2009 o 20:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mia, my mame asi rovnakych manzelov! :sweat_smile: :sweat_smile: :sweat_smile:
5. jún 2009 o 21:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
uuufff :frowning2: no konečne som to tu dočítala,sú tu rozne názory,rady a všetko možné,tak preto ja radit nebudem a ani nechcem,lebo aj tak má každý vlastný rozum a zdravý úsudok,ktorým sa riadi,teda myslím si :unamused: ,že aj ty Mia ho určite máš,a preto na jednej strane vravíš,že manžela nedokážeš opustit,a na strane druhej,že je to tam na nevydržanie atd.,čiže zhrnula by som to asi tak,že:ani sama asi nevieš čo by vlastne chcela,alebo to vieš,ale tak isto vieš aj to,že máš bohužial manžela,ktorý nieje schopný splnit tvoje terajšie požiadavky,lenže je už neskoro a ty v podstate s malinkým,to bud vydržíš,alebo odídeš,čo je nepravdepodobné,takže asi si sa tu potrebovala len vyrozprávat a vyliat si srdce a hnev pri pc,preto niiektoré názory a rady na tvoj problém podla mna nie sú adekvátne,predsa nepotrebuješ počúvat urážky na tvoju a manželovu adresu,ale možno potrebuješ len slová útechy,pretože ty ten problém ani riešit nechceš
takže,pevné nervy a vela sily :slight_smile:
5. jún 2009 o 23:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
nevadí keď urážate mňa alebo manžela, lebo naozaj on sa o nás nestará tak ako by som si priala a zas ja ho nedokážem opustiť. Len keby sa to dalo aspoň nejako vyriešiť s tým bývaním ak máme byť spolu. Adusaa gratuľujem k druhému bábätku že je na ceste, ja osobne druhé dieťa chcem až za pár rokov, nechcem aby syn vyrastal ako jedináčik ale zároveň nechcem aby som nedajbože bola ďalšie tri roky za sebou na materskej, ja potrebujem ísť kamsi robiť, vypadnúť medzi ľudí
6. jún 2009 o 09:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mia dakujem :slight_smile: tak aj v tomto sme rovnaké. ja som druhé tiež chcela aaaž o také cca 4-5 rokov, ale zadarilo sa a nevieme poriadne ani ako :sweat_smile: . ale teraz som rada, ze to takto bude. dve deti, dvojnásobná radosť a vobec to neberiem tragicky, ze boze dve deti a s manzelom nam to neklape :grinning: . hlavne, ze deticky budu milovat mna a ja ich :sweat_smile: :wink:
6. jún 2009 o 09:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mia, ty naozaj chces ist byvat s chlapom, ktory sa o teba a ani o vasho syna nestara? ktory ti povie, ze keby ste nemali maleho, tak uz spolu nie ste? ty nemas ani trosku hrdosti a sebaucty? :unamused:
tvoj muz sa k tebe sprava tak, ako mu to ty dovolis a ty sa spravas ako chudera, ku ktorej su vsetci nespravodlivi a zli...je mi ta luto, si mlada baba, mohla by si mat lepsi zivot, tvoje dieta taktiez...ja si nemyslim, ze je lepsi hocijaky chlap /manzel/ ako nijaky...
tvoj manzel nie je jediny chlap na svete, isto by si si nasla niekoho, kto by ta mal rad a nemal by problem sa osamostatnit a tvorit s tebou rodinu...
cele to mas v rukach ty, tak sa snaz...aby si este o 10 rokov nenariekala, aka si nestastna...
drzim palce...
6. jún 2009 o 14:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ono je to ťažké pre nu, ved to nieje partnerský vztah, majú spolu dieta, toto nieje len priatel, maju zavazok - manzelsky zvazok. urobit taky tazky krok a opustit manzela - ved si neslubovali "aj v dobrom, aj v zlom"... :pensive:
6. jún 2009 o 14:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tato tema je stale o tom istom- Miuska- stale sa stazujes, uznas rady, povies co by si mala urobit a robis dalej to co si robila. Odznelo tu snad 100 rad, vsetky dobre, vacsina sa dala splnit ale ty stale len o tom istom. Stazovanim sa na nete vela nevyriesis. Citam ze vies ze by nebolo dobre ujst z manzelstva ale zaroven sa len stazujes. Bud si s muzom vydiskutuj problem a zariad si zivot tam kde si, alebo sa fakt pobal a chod prec.Travenim casu na nete problemy nevyriesis. Tie si musis poriesit v realnom zivote. Viem- MK ti pomoze, dojde ti mnoho rad, ktore uznavaju ake to mas tazke, ako ti je zle atd. Ale to ze ti to uznaju cudzi ktori ani nemaju potuchy o com vas zivot je ti velmi cestu neulahci. Svoje boje si musis vybojovat sama v realnom zivote. Tu ti ich nikto neporiesi.
Pritame, sucitime, poradime- ale to je len naplast na ranu, nie liecba.
Drzim ti palce nech sa odhodlas urobit kroky ktore ta povedu k vlastnemu stastiu.
6. jún 2009 o 15:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No tak, ženy, mia nie je jediná, ktorá sa dostala do takých podmienok. Sama som sa nechala dobehnúť, medové motúzy mi popod nos ťahali a keď sme sa vzali, ukázala sa holá pravda. A tá je - žijem a investujem do domu, ktorý nie je môj, polovica je napísaná len na manžela a za celých 7 rokov nebol ochotný s tým niečo urobiť, ani po niekoľkých rozhovoroch na túto tému. Chcela som odísť, bola som zbalená, a predsa som sa nechala uprosiť. Často som uvažovala, čo robiť, odísť a zostať sama? Mala som ho rada, ale už mám svoj vek a viem si spočítať, že s mojím platom si sama byt nekúpim, a keď si byt prenajmem, ostane mi 2500,- na stravu, cestovné, oblečenie, bežnú drogériu na upratanie, pranie, 3 pôžičky na moje meno a o opravách spotrebičov nehovoriac. Niekto z toho možno vyžije, ale ja taký kúzelník nie som. Takže mi neostalo iné, ako zostať s ním. Prerobili sme si podkrovie a zariadili sa, splácame pôžičky a s rodinou máme vzťah na bode, ktorý je blízko k bodu mrazu. Všetko, čo máme považovali tiež sa spoločné, dokonca ma svokra pred svojou dcérou okríkla, že čo sa tak oddeľujem, veď sme rodina. Upravilo sa to, až keď sme si komplet dokúpili všetky spotrebiče a po roku prestali u nich prať. Variť som začala hneď extra na tretí deň po svadbe. Najprv na dvojplatničke a do týždňa nám prišiel veľký sporák. Zato oni k nám chodili ako k sebe - veď sú doma,nie? Požičiavať fén /keď sme im ho na Vianoce kúpili, už ani ten zrazu nepoužívajú/, gril, mixér, ingrediencie do varenia a pečenia, dávala mi žehliť svoje veci, zašívať... jednoducho, ľudia s touto mentalitou nechápu a nepripúšťajú možnosť, že syn si založil samostatnú rodinu, do ktorej už bude dávať financie, prácu, voľný čas, a s ktorou má svoj program. Nie, oni to berú tak, že prišiel ďalší človek do ICH rodiny a teda sa musí prispôsobiť. Proste ďalšia pracovná sila, nič viac. Bola som dobrá nevesta, kým som poslúchala, pomáhala v dome aj na záhrade. Keď som sa rozhodla, že mi je prednejšia káva s manželom ako ich zelenina v burine, začalo to škrípať. Doteraz ma vypočúva, kam idem, kde sme boli, a veľmi pomaly si zvyká, že sa musí najskôr muža spýtať, či bude mať v týždni čas, že niečo potrebuje a nie mu v pondelok naplánovať pracovný program do konca týždňa bez ohľadu na to, že my ideme na tri dni preč. Bez toho, aby sme ju dopredu o tom informovali a ona to schválila. Teraz riešime otázku, čo ďalej. Pribudlo dieťa, priestory sú malé, navyše s domom ako celkom nemôžeme počítať, chcú dať polovicu dcére. Keď som navrhla, že ak teda chce ostať, v poriadku, ale chcem, aby to bolo napísané aj na mňa, že prerobíme osobitne kúrenie, elektrinu, odkúpime polovicu záhrady a dvora a spravíme samostatný vchod, zrazu manžel povedal, že aj tak je to malé a tu nemôžeme ostať bývať a ak aj, museli by sme pristavovať - a to nechce - bývame na poschodí a pristavovať by musel aj dolu sestre. Doteraz to spracúvam a akosi nechápem - keď som mu to tých sedem rokov hovorila, že to nemá cenu prerábať, lebo je to priestorovo malé, no kým sme boli sami, tak pomerne vyhovujúce, a zrazu, keď už som si povedala, že dobre, vyriešme to s konečnou platnosťou a môžem tu ostať - však si akosi so svokrou a švagrinami poradím a keď nie, tak sa posekáme a zas bude chvíľu dobre - on sa nechystá zostať. Ja už niektorým veciam nerozumiem. Keď som prestala donekonečna riešiť našu situáciu - hlavne vzťahy v rodine a povedala som OK, ale fifty-fifty, pekne napoly, tak.... tak čo - zľakol sa? Zobudil? Alebo zas niečo kuje?
Mia - ak s ním chceš ostať - dobre. Ale - maj svoje veci, minimalizuj používanie ich spotrebičov a zariadenia. Vymeňte zámok, podarí sa ti to, mne síce až po piatich rokoch, ale prišla situácia, že oni nechávali otvorené vchodové dvere a k nám keď niekto šiel - ja osobne - ani nevyzreli, či to nie je cudzí človek - mohli by nás vykradnúť a pritom si na plné hrdlo spievať, nikoho v dome to netrápilo. Takže som to odôvodnila ako prevenciu. Ďalej, var si osobitne. Aj tomu môjmu matka nosila jedlo hore, ale som mu povedala, nech sa naje dolu, a tam si po sebe aj umyje, nie že on si naplní brucho a mne hodí do dresu špinavý tanier. Chodievaj preč, k mame, kamoškám, rob si svoj program a večer skús mm navnadiť, že by bolo super, keby ste spolu zašli - na večeru, v nedeľu do mesta na kávu/pivo/zmrzlinu - nech trávi čas aj s tebou, inak sa ti odcudzí ešte viac. A matke povedz /keď bude mať sprosté pripomienky/, že z vašich rodinných financií platíte hypotéku na jej dom, tak máš právo mať svoj priestor. Ak sa jej to nevidí, nech si vašu izbu nechá a s ňou aj mesačné splátky. Je toho veľa, ale keby dačo, písni do IP, nech tu nezaberáme veľa priestoru.
A vy milé dámy, poučte sa z našich chýb /vydali sa tri kamarátky a ani jedna po mojej skúsenosti a rozhovoroch nešla k svokre, hoci dve o tom vážne uvažovali - aspoň niečo :wink: /a nenechajte sa učičíkať peknými rečami - čo nie je na papieri - neplatí. A potom... potom je už neskoro - prísahu nemožno vziať späť, hoci to niekedy vyzerá veľmi lákavo. Útek veľa nerieši. S výnimkou domáceho násilia.
8. jún 2009 o 23:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jankajs to mi je ľúto, je hrozné, že sú ženy závislé od mužov - či už finančne alebo citovo, lebo oni to dobre vedia a vedia to aj využiť :frowning2: , No preto sme všetky radili Mii, aby odišla, lebo je mladá, má život pred sebou, ešte stále sa môže odraziť od nuly za pomoci rodičov, ešte stále je nádej, že nebude žiť v celoživotnom strese :wink:
Ja nemám jedinú kamarátku, ktorá by bola u svokry spokojná (myslím tie, ktoré s ňou žijú), teda, všetky svokry nie sú zlé, ale podľa mňa potrebuje každá žena svoj vlastný priestor :wink: :grinning:
9. jún 2009 o 07:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
adusa a to ty kde zijes. :wink:
ved ludia si toho naslubuju a hovno hovno zlata rybka :slight_smile:
9. jún 2009 o 08:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mia- a argument ze odist od muza, byvat u rodicou a byt im na krku je dost hlupy. :angry:
ved snad by si si nasla pracu a mala by si vyhodu ze ked ti maly ochorie , nemusis ostat doma ty :slight_smile:
snad by si sa nenechala živiť rodicmi? :wink:
9. jún 2009 o 08:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
grenadinka...nuz ked kazdy k tomu pristupuje ze ved si slubim a potom hovno hovno, tak nechapem, naco sa vobec vydava/zeni....jasne, je lahke sa rozviest, vsak zaplatis len par poplatkov, vydrzis par sedeni na sude...lenze rozvod je len hladanim 'riesenia' PRECO NIE, ale zostat a riesit krizu je hladanim 'riesenia' AKO ANO. jasne, ze su situacie, ked naozaj riesenie ako ano neexistuje...ale statisticky, veru, ludia v manzelstve sa castejsie pokusaju riesit ako ano, takze by som to zhodnotila ze z manzelstva sa tazsie odchadza, ako len ked dvaja spolu chodia ci ziju...

jankajs - tezky zivot proletare...co viac k tomu dodat, snad len, ze chvalabohu, ze apson kamosky sa poucili :wink:

mia - myslijm, ze nikto tu nechce umyselne urazat ani teba ani tvojho muza, tak to neber ako urazky...len ked nam totu vacsine proste pride, akoby sme hrach na stenu hadzali....derieme si tu prsty, radime ti vsemozne, a ty ani kedby si si to necitala...alebo citala, ale proste srala na to, nadalej si robis po svojom a nesnazis sa poucit sa...

zas na druhej strane chapem, ze pokial clovek nie je vnutorne presvedceny o tom, ze co mu radia ini, je spravne, tak ho ani tisic stran na fore nepresvedci...sama som zazila, mala som raz taky komplikovany vztah s chlapom, vsetci kamosi si tukali na celo, ze co s nim este robim, ale az JA SAMA som musela dospiet vnutorne do toho stavu, ked som si uvedomila, ze ozaj mali pravdu a vtedy to bolo takeeeeeee lahkeeee: proste som otvorila dvere na byte a povedala VYPADNI. ale dovtedy si mohli vsetci hovorit co chceli, ja som mala na to iny pohlad. :unamused:
9. jún 2009 o 13:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mia, pokial nebudes chciet, tak nic vo svojom zivote nezmenis..a ked som si precitala ze chces s nim mat este jedno dieta...takze skoda toho,aby ti tu baby nieco radili,ci pisali...

Ale potom neplac.
9. jún 2009 o 13:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kacenqa- to s ym rozvodom je proste moj nazor, nesuzhlasm z niecim takym ak je manzelstvo :stuck_out_tongue_closed_eyes:
ale to tema ktora sem nepatri...
9. jún 2009 o 13:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jankajs, máš u mňa poklonu, že si dokázala ustáť v takých podmienkach.
v prípade mii však ide o to že to čo si ty už dokázala ona zatiaľ, snáď iba zatiaľ, nedokáže. tiež nie som za to aby odišla s toho domu a bez boja a bez manžela, ale keď s tým nič nerobí, tak jej to chceme povedať aj po dobrom aj po zlom, aj keď nič s toho nemá účinok.
je kopa manželstiev, ktoré na začiatku škrípali, ako v tvojom prípade, keď tvojmu mužovi trvalo 7 rokov aby pochopil to čo ty si vedela 3 dni po svadbe, ale myslím že keď sa vám podarí od tiaľ vypadnúť do svojho bývania, bude vám úplne supriš :wink:
9. jún 2009 o 14:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
jankajs, ako vidím tiež si to nemala ľahké, ale tvoj manžel aspoň časom dostal rozum a idete sa osamostatniť. Ja sa snažím čo najmenej využívať ich spotrebiče, teraz chcem aby sme si kúpili práčku a pomaly dokupovali všetko potrebné. Zajtra idú naši do Poľska tak mi tam kúpia hrnce, takže zas o čosi viac budem mať svoje. S tým že splácame hypotéku na jej dom, ona sa iba tým pred všetkými vychvaľuje, vraj nám môže každý závidieť, aký máme pekný dom pritom iný majú ešte krajšie. Som si tu zavolala kamoša a sa mi pozrel na tie dvere,už viem čo je tam zlé, treba tam len čosi trochu opilnikovať a kľúč bude pasovať, takže sa teraz idem do toho pustiť. To aby som si spravila vlastný program aj robím. Buď som u mamy alebo sa vždy snažím s niekym dohodnúť aby som odtiaľto vypadla kým je manžel v robote. Potom rýchlo upracem a spravím mu obed. Včera som sa zas riadne pochytila so svokrou a hneď na to ma manžel prišiel upokojiť, že vraj či musím kvôli tomu plakať a čo bolo najlepšie ja som o tom ani nevedela a prišli mu moji rodičia dohovoriť. Tá zatiaľ zaliezla chytro do chalupy a len vystrčila gebuľu z okna mysliac si že nevieme že je tam a odpočúvala. Páni idem sa pustiť do toho pilnikovania a ak to výjde budem rada pretože tu nie sú naučený zamykať sa a švagrina kľudne si chodí ku mamke do kúpeľky keď sa zamyká čo ja by som si v živote nedovolila.
9. jún 2009 o 17:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mia tak si sa vzoprela aspon v vo vymene kluca ---gratulujem a prosim Ta co ste take prerobili ak sa smiem spytat ked nemate niiic hnutelne? ani len hrnce...
ozaj a co keby sa spolupodielali na splatkach pokym to nie je Vase? to si im este nenavrhla alikvotnou ciastkou ktoru obyvaju. ked Vy obyvate len izbu bolo by to zaujimave rozdelenie
9. jún 2009 o 19:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mia myslimže tym ked sa začneš zamykat nastanu dalšie boje pretože si budu mysliet že im neveriš. :confounded: teda aspon podla toho čo o nich pišeš :frowning2:
som fakt zvedava či tam vy ostanete alebo nakoniec podeš k vašim.Vieš ja by som sa takto ponižovat nedala,ved sa ti vysmievaju do oči!!!!!!!!!!!a pračku by som si nekupovala,radšej chodte na spoločnu dovolenku.
10. jún 2009 o 10:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no mia womenne ma asi pravdu ....asi som sa mylila ze to je riesenie...zamykat :frowning2: a pracka naozaj nevyriesi ze sa budu na teba odrazu tvarit ako idealna rodinka...to je pravda...tam je problem niekde v komunikacii medzi Vami vsetkymi.nie v spolocnych zariadeniach a spolocnych izbach a kupelkach a podobne...ja by som urcite odisla k mame....u Vas doma sa neda byvat? byva mama na dome? vsak by vam jedna izba takisto stacila a budete zit v pokoji. a aj na dovolenku pojdete a portom si kupite co bude treba ....a hypoteku nech si platia ked je to ich dom. Len mam pocit ze TM chce byt na tom dome za kazdu cenu...obetuje kvooli tomu aj rodinu:(.
10. jún 2009 o 12:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
janetina - to sú chlapi - aj môj bol taký, že vyzeral akoby mu záležalo viac na dome, ako na mne. Asi stále veril, že mu ho rodičia dajú celý a my ich doopatrujeme. Tak to totiž malo byť - pred svadbou. Preto nechcel robiť druhý vchod ani odchádzať,asi sa bál, že si to rozmyslia. Lenže oni ešte majú dve dcéry, slobodnú a rozvedenú a ani jedna nemá stáleho priateľa, ku ktorému by šla, takže sa matka prirodzene rozhodla, že ich treba zabezpečiť a plánuje dať druhú polovicu domu jednej z nich. A druhá by sa len potešila, keby sme jej hore uvoľnili miesto. Ale nech. Nech majú a ja zas budem mať pokoj. Teda aspoň dúfam... človek mieni, Pán Boh mení. MM mal práve vážny úraz, tak neviem, ako to bude s tým vlastným bývaním. Záleží na financiách a tie zarobíme len v práci, na invalidnom dôchodku asi sotva :cry:
11. jún 2009 o 04:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mia, jankajs-in manžel dostal rozum, ale po koľkých rokoch?
womenne, janetina teraz ju s toho neodhovárajte, nech zostane a bojuje, a odchod k mame si môže nechať ako poslednú zálohu
veď nemá čo stratiť, keď odíde zasa to bude len útek, nikde nieje napísané, že život je ľahký, treba si ho poriadne vybojovať
a okrem toho keď s toho domu odíde myslíte že potom sa pohrnú ten dom na nich prepísať? alebo že začnú zo dňa na deň platiť za nich pôžičku?
11. jún 2009 o 08:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok