Ťažká situácia. Čo robiť?
Ahojte žienky,
chcela by som sa touto cestou vyrozpravat lebo naozaj neviem ako dalej, mozno ma budete po precitani brat za usmrkanu citlivku ale fakt si neviem pomoct. Ide o to ze ja a manzel pochadzame kazdy z ineho mesta vzdialenych od seba asi 200 km,sme spoluz uz 5 rokov, ked sme sa dali dokopy manzel sa prestahoval do mojho mesta, k nam (resp. k mojim rodicom do dvojgen.domu), povodne sme mali v plane prerobit si poschodie u nasich a ostat tam byvat,obaja sme pracovali, lenze po case sme zistili byvanie s nasimi je vylucene (hadky, staranie sa do nas a pod.), tak sme zacali hladat nieco v meste al. okolí bud nejaky starsi dom alebo byt , lenze ak by sme chceli vlastne byvanie museli by sme sa nehorazne zadlzit (kupa pozemku, stavba a pod.), tak nam svokra ponukla v rodnom meste manzela 3- izbovy byt, ktory ona zdedila po svojej mame, najskor sme mali v plane ten byt predat a kupit nieco v mojom meste lenze manzel pochadza z vychodu z maleho mestecka a tam by sme ho predali velmi lacno. tak sme sa pocase rozhodli ze sa don prestahujeme a pomaly si ho prerobime, nasi z toho boli samozrejme nestastni (ešte stale aj su), ale my sme si postavili hlavu ze pojdeme proste do vlastneho aj ked 200 km daleko. Vedela som ze mi budu nasi,sestra, kamosi aj moje mesto chybat ale vidina niecoho vlastneho bola silnejsia. Medzitym som otehotnela (teraz som v 4 mesiaci). Musim priznat ze som bola vzdy dost naviazana na nasich, s oboma mam dobry vztah. Zo zaciatku som odlucenie a stahovanie brala OK, tesila som sa na novy zivot,lenze po dvoch mesiacoch stravenych v cudzom meste ešte k tomu v byte (cely zivot som vyrastala v luxusnej casti mesta kde boli len domy a krasne zahradky), sa mi zacalo strasne ale strasne cniet za domovom, odkedy sme prestahovani bola som doma 2-krat a zakazdym som odtial isla z placom. Najhorsie je ze manzel zacal chodit na tyzdnovky a ked odide a ostanem tu v byte sama vtedy na mna vsetko dolahne (mozno aj tehotenske hormony) a preplacem aj pol dna, najradsej by som sadla na prvy vlak a utekala domov. Ano mam tu svokru, svokra aj švagrinu s ktorymi si rozumiem velmi dobre ale, svokra nie je mama, svokor nie je otec, svagrina nei je sestra.Ked som manzelovi naznacila ci by sme sa po case nevratili naspat nechce velmi o tom pocut, vraj ked sme sa uz po dlhom vahani, uvazovani a spekulovani rozhodli byvat tu tak budem tu, on sa vraj uz isto nevrati. Povedal ze ked sa budem chciet vratit tak mozem ale on sa vraj uz vratit nechce a myslienka ze by sme sa mali rozviest a boli od seba je pre mna neznesitelna, manzela milujem, neviem si predstavit ze by sme spolu neboli ešte aj teraz ked cakame nase prve dieta..Co by ste robili na mojom mieste? som v situacii kedy bud budem plakat za rodinou a domovom alebo za milovanym manzelom.
@ukulela ano, ale ma tam svagrinu, svokru...tie poznaju ludi...tak si dohodnem kavu v meste, a neverim, ze si nesadnem s nejakou svagrininou kamoskou....ak sedi sama doma, jasne, ze jej nikto na dvere s ponukou priatelstva klopat nebude.... mozno si najst nejaku brigadu, hocico, hoci aj dobrovolnictvo...moznosti je habadej. Len treba nieco urobit, nie len plakat doma, ze tu niktooooo neniiiiii...................
@simona1910 a chcete obaja stavat v tom malom mestecku, kde ste?
ako vnima tvoj manzel moznosti zamestnania pre teba po materskej?
@simona1910 zbaliť sa a ísť za mužom, hoci do podnájmu do garzónky. Aspoň po večeroch budete spolu.
@mima4 manzel by najradsej staval tu, aj taky bol povodny plan, moje moznosti zamestnania po materskej vnima asi tak: vsak nieco si najdes
@simona1910
Dolezite je aby ste noli obaja spokojni, preto musite vzajomne komunikovat
Ty si stotoznena s tym "vsak nieco si najdes"? Neviem ake mas vzdelanie a ci ti nebude vadit robota vo vyrobe za pasom za minimalku
@simona1910 pozri, akceptuj situaciu, aka je. Nikdy nevies, ako sa co vyvinie. Hladaj si nieco na dni, ked je prec. A uvidis. Vies, ako sa hovori: Ked si ludia robia plany, Boh sa smeje.
Hlavne si rozanalyzuj tu zalubu v drame, co mas po mame. A ber to trosku s humorom, bud rada, ze mate podmienky, ake mate. Si predstav, ze by si nemala moznost sa odstahovat od mamy.... brr, striaslo ta? No vidis.
@mima4 vies ja ked aj nenapadne naznacim ze by sme tam mali predsa len lepsie moznosti,a ze by sme mohli aspon zvazit ze by sme sa casom vratili, samozrejme do niecoho vlastneho tak hned vyleti ze stale len špekulujem ze on sa nebude ako idiot stahovat hore dole, ze ked tam chcem ist mozem ale on sa nevrati, ..niekedy mam dojem ze aj keby sme tu mali zit z ruky do ust tak proste on sa uz odtialto nepohne..
@simona1910 asi mal za tych 5 rokov spoluzitia s tvojou mamou dost....a myslienka na to, ze by bol znova v rovnakom meste s nou, ho naplna hrozou....... 😨
@obsadenemeno ano, ale teraz je v rovnakom meste s otčimom ktoreho nezniesie ani len na fotke :D
@simona1910 ale otcim s vami nebyva, ze?
@obsadenemeno nie , ved ale keby sme sli nazad ani mama by s nami nebyala, nebola by som taka sprosta aby sme sa stahovali spat k nasim..
@obsadenemeno otcim aj s jeho mamou byvaju asi 5 min. peši od nas
@simona1910 pozri, proste to akceptuj, aspon na cas. Teraz sa tym nestresuj, hormony skresluju pohlad.
Alebo kompromis a prestahujte sa niekde doprostred, 100km od mamy aj svokry.
@simona1910 posledna rada - neries stahovanie sa spat. po 2 mesiacoch v novom meste je to ozaj skoro ... nepoviem po 2 rokoch, ale ty si novemu mestu ani nedala sancu. mas tu kopu rad,co sa da robit. kruzky, kurzy, cvicenia ... a hlavne bud aktivna v o vztahu ku svokre a svagrinej. ries byt, planuj prestavbu.
@simona1910 teraz je pre Teba prvoradé miesto pri manželovi. Ale mohol by sa aspon tváriť, že Ta chápe, lebo 2 velké zmeny sú fakt dosť - do bytu a daleko od domova. Ja som na tom podobne ale mám aj bonus - svokru v byte a to je to najhoršie, čo ma zatial postretlo, takže bud rada, že aspon s nimi máš dobré vzťahy. Začni hladať nejaké kamarátky, nájdi si záľuby, niečo, čím sa zamestnáš a bude Ti robiť radosť.
@moonlight1210 A??? Teraz nechápem. Keď sa jej na to opýtala asi desiata v poradí, tak mala napísať, že to nechce prezradiť a hotovo. Nie stále obkecávať ako decko😒
@dankabodvanka a nie je to jedno?
O meno toho mesta tu vazne nejde. Ide o ich problém, že ani jeden nevyzerajú, že sú/budú spokojní tam, kde ten druhý chce byt. Čo je problém.
@simona1910
Ešte más šancu, že to zvládnes, ak si nájdes kamošky, začnes objavovať mesto (trebárs na tých vychadzkach) a neskôr si nájdes prácu.
Ale striktne ti odporúčam akékoľvek sklamanie ( napr v práci) nenabalit k tomu, že si v tomto meste vlastne nechcela byt. Veci to len zhorší a nič ti to nepomôže.
@simona1910 tak mozno si casom najde inu pracu, ci? Ak mas problem len ked nie je doma, tak by to bolo idealne
@simona1910 tak to ti verím, ja som tiež bola istý čas sama, aj tehotná, lomcovali so mnou hormony ale veru to čo robíš ty som nevystrájala. Nechcem ťa súdiť, lebo ťa nepoznám ale keď som bola sama, tak som sa snažila niečo si nájsť a nie fňukať ako malé decko že som sama. Nehnevaj sa ale naozaj pôsobíš rozmaznane. A to ja som nemala skoro nikoho vtedy po ruke z rodiny s kým by som sa navštevovala, lebo každý mal prácu a boli dosť zaneprázdnení. Pripadá mi to tak, že nevieš byť sama so sebou sama. Potrebuješ stále okolo seba ľudí a nedokážeš sama fungovať. Ako to bude potom keď sa narodí bábo? Chápem že ti je smutno, to by bolo každému ale raz ste sa rozhodli že sa presťahujete tak to treba ustáť a počkať ako sa to vyvinie.
A keď takto vystrájaš aj pred manželom, pravdu? nečudujem sa jeho reakciám, že má toho dosť, naozaj by si mala prestať vystrájať. Pripomína mi to moju dcéru, keď mala 2 roky. Raz tak a raz tak. Nevedela, čo chce.
@simona1910 Ahoj, ja som po 33 rokoch odisla za muzom z vychodu na zapad.Moji rodicia byvaju od nas 400 km tvoji len 200km.Prve roky sa zvykalo tazko nebudem tvrdit ze nie ale venovala som sa nasmu synovi ktory mal dva mesiace ked som odisla z vychodu.Postupne som si tu nasla aj dalsie mamicky s detickami.Vyhladavala som miesta, kde sa da porozpravat a napodiv vzdy bolo s kym.Prvy rok som chodila kazdy druhy mesiac domov na vychod na tyzden dva.Potom sa nam narodila dcera chodime tiez na dlhsie ako predtym ale menej casto.Je to super psychohygiena ale po dvoch tyzdnoch mi je uz dlho a uz chcem byt doma na zapade.A veci sa vyvinuli tak ze sa ideme stahovat z mesta na dedinu blizko mesta z bytu do domu a vsetci sa tesime.Zijeme ako jedna rodina, doplname sa.Neviem si svojho muza predstavit na vychode, seba ano ale po 5 tich rokoch co zijem uz tu mozem povedat ze aj tu sa citim doma 🙂 Tak drzim palce aby ta materstvo naplnilo a 200 km naozaj nieje nic my davame 400 km za 4-5 hodin autom takze ziadna tragedia
@simona1910 a zabudla som...som resp. bola som v podobnej situacii...prisla som byvat do muzovho rodneho mesta ktore je vzdialene 330 km od mojho rodneho mesta...nikohi som tu nepoznala atd...som tu uz 7 rokov a daako som si zvykla aj ked to nebolo ani nie je jednoduche...mamu sestru aj synovcov mam spominanych 330 km odtial...so sesrou a jej detmi sa vidime 3x rocne, s mamou castejsie...je to tazke, predsa je to ine ako byt v tom istom meste stretnut sa kedykolvek atd
..
narodi sa ti dieta, budes mat ine starosti a casom si zvyknes...som zivy priklad...tiez mi bolo vselijako aj ked som bola tehotna ale zvladla som to daako aj ked to bolo tazke...a aj stale je...rodina je len jedna ako si aj ty sama napisala...