Ťažší vzťah so synom v puberte
Pokazilo sa to. Bolí ma to. Škaredo sa so mnou rozpráva, zvyšuje hlas. Lenivý je. Je to pre mňa veľmi ťažké. Dá sa ešte vzťach zachrániť? Má ťažkú povahu.
@alickapusinka je pravda, mal veľa pozornosti. Je jedináčik. Otec má ako zakročiť? On mi pomáha, tiež mu vysvetľuje, aj na neho zvýši hlas keď treba. Ale čo ešte , má ho zbiť?
@anonym_autor Nie, nedaj sa nahovoriť na bitie. Bolo by to ešte horšie. Nemal by sa tak správať, ale asi sa nedokáže ovládať. To, že ho udriete s on to už neurobí len preto, že sa bude báť bitky nepomôže ani jemu ani vám. Povedať mu, že ste veľmi sklamaní, určite mu niečo zakázať, ale určite mu neukazať, že sklamanie sa rieši agresiou. Keď sa zakaždým dokáže ospravedlniť, určite su uvedomuje, že má dobrých rodičov a je vám vďačný, len musí prejsť to blbé obdobie, keď nevie čo zo sebou.
no idem s kozou na trh, ale anonymne, lebo by som sa prepadala od hanby.... Od syna som si vypocula okrem veci typu vypadni, zmizni aj take ze som piiip, ze ho nezaujimam a pododobne hlasky... Ide o dieta, ktore proste ma ine socialne prezivanie, je totalne nepochopene vrstovnikmi, nema blizkeho priatela... akoby sa hlada... do toho ma stale obvinuje, ako milujem a preferujem jeho mladsieho brata ---- realita je taka, ze mladsi brat si casto odserie upratovanie, nakupy - pretoze aj ked sa mu nechce, nakoniec ide -- ale tento starsi, s nim clovek nepohne. Puberta je proste obdobie a ja uz odratavam dni kedy pojde do zahraničia a budeme doma bez neho. Milujem ho, len je strasne velmi narocne s nim zit v jednej domacnosti. Pre tie, ktore pisete ze len by skusilo sa moje dieta so mnou takto bavit ---- no radikalne prikazy a nariadenia nepomozu, nevyriesia nic. So synmi mam uz roky akceptujuci vztah a vychovu voci nim, nie su to represie, nie je to nic direktivne. Avsak tento starsi naozaj CIELENE robi proste opak toho, co treba ----- priklad. chce ist na chalupu, prejavi o to zaujem. Ja, aj ked sa mi to nehodi, to zariadim tak, aby sme na chalupu isli - je to problem, pretoze tesne pred tym, ako sa ideme obuvat, syn povie ze si to rozmyslel a on nikam nejde. Ak sa stane, ze ja trvam na tom ze na chalupu teraz nejdeme (napriklad aj preto lebo fakt je zima brutalne prsi) syn sa urazi, pretoze ON tam chcel ist a JA mu kazim zivot a robim mu zo zivota peklo...... Psychiatria ma na to v MKCH10 dokonca aj diagnozu - porucha opozicneho vzdoru u deti F93.1 🙂 takze... je to naozaj narocne, velmi tazke a castokrat nevladzem.... Ma 16, ucit sa zo zasady neuci, pretoze mu staci zmaturovat a na to aby maturoval mu staci na strednej predsa iba prejst do dalsieho rocnika, rovna sa stacia mu stvorky. Naco sa ma ucit. Takze z jednotkara na zakladnej skole, ktory sa dostal na prestizne bilingvalne gymnazium, je aktualne stvorkar - a jeho argument -- stvorku mam zo slovenciny, tu predsa nepotrebujem, som na bilingvalnom gymnaziu!!!! A nepohnem s nim. A pritom to je taky mily a zlaty chalan, ked mu zrovna neprepina a nema taketo stavy....
Autorka, ja ta plne chapem - ty si chybu vo vychove neurobila, a ani ja som ju neurobila - vidim to na mladsom synovi, ten ma 15 a tam ta puberta je tiez .- ale to je odvrávanie, prevracanie oci a taketo veci.... A tento starsi - cele zle. A pritom som ich vychovavala rovnako, aj moznosti co sa tyka pristupu ku kniham, notebooku, telefonu - vsetko uplne rovnake. To je proste tvrdohlavost a povaha. Musime to iba vydzrat.
@beata_k on sa vždy ospravedlní. Ale zvyknem mu vysvetľovať, že nie je také ľahké hneď všetko odpustiť. Lebo jemu sa potom uľaví, fajn, ale mňa hádka véľmi vyčerpá a slová stále bolia. Udobríme sa, ale potom sa to zase stane.
@anonym_autor Toto je casty jav puberte, najma u chlapcov…🙏