Ťažší vzťah so synom v puberte
Pokazilo sa to. Bolí ma to. Škaredo sa so mnou rozpráva, zvyšuje hlas. Lenivý je. Je to pre mňa veľmi ťažké. Dá sa ešte vzťach zachrániť? Má ťažkú povahu.
@anonym_autor
Maj druhy tlacitkovy a vzdy mu zober smart mobil a daj mu ten tlacitkovy bez internetu , to ho bude viac boliet ako bitka
@anonym_f11495 kúpi si z úspor druhý mobil a bude ho skrývať
@anonym_autor ďakujem Vám za Vaše príspevky. Z každého jedného som cítila, že je úprimný a dobre mienený. Už som sa upokojila a nevzdám to s našim pubertiakom. Zároveň uzatváram túto diskusiu.
To, čo opisujete, často nezačína v puberte. Puberta len vytiahne na povrch to, čo bolo vo vzťahu dlho neviditeľné. Veľa rodičov si myslí, že „dieťa sa pokazilo“. V skutočnosti sa často stane niečo iné, syn prestane byť poslušný a začne bojovať o vlastnú hodnotu, hlas a hranice. A áno, niekedy to robí nepríjemne, hlučne a zraňujúco. To ale ešte neznamená, že je vzťah stratený. Označenie syna za „lenivého“ s „ťažkou povahou“ sú mentálne väzenia, do ktorých ste ho zavreli. Ak ho takto vidíte, on nemá inú možnosť, len vašu hypotézu potvrdzovať. Deti veľmi presne vycítia, keď sa na ne pozeráme cez sklamanie namiesto zvedavosti. A potom sa začnú správať presne podľa tej role, ktorú od nich očakávame. Vo vašom rozprávaní syn figuruje ako problémový objekt, nie ako dospievajúci človek, ktorý sa možno len nešikovne snaží od vás oddeliť, aby prežil. Vzťah sa nedá „zachrániť“ v zmysle návratu k tomu, čo bolo predtým. Ten starý vzťah, kde bol syn poslušným dieťaťom, je mŕtvy a je v poriadku za ním smútiť. Teraz však namiesto budovania nového mosta vediete mocenský boj. Keď na vás zvyšuje hlas, on v skutočnosti nekričí na vás, ale na pocit neslobody alebo nepochopenia, ktorý vo vašej prítomnosti zažíva. Skúste namiesto výchovných lekcií a kritiky jeho výkonu zvoliť stratégiu radikálnej prítomnosti. Keď nabudúce zvýši hlas, nereagujte protiútokom ani urazeným tichom. Pomenujte, čo vidíte, bez hnevu: „vidím, že si teraz veľmi vytočený a ja neviem, čo s tým mám urobiť“. Keď teenager kričí alebo je drzý, veľmi často pod tým nie je sila, ale chaos. Nevie pomenovať, čo sa v ňom deje, tak to hodí von cez odpor, iróniu alebo agresiu. A rodič potom prirodzene začne tlačiť viac. Mnohým rodičom pomôže jedna konkrétna zmena: neotvárať citlivé témy vo chvíli, keď sú emócie už hore. Pubertiak v strese nevníma význam slov, ale vníma tón, výraz tváre a pocit, či je prijatý alebo súdený. Čoho presne sa vo svojom vlastnom živote tak veľmi bojíte, že potrebujete, aby váš syn fungoval bezchybne a podľa vašich predstáv, aby ste vy mohli byť v pokoji? Kedy ste sa naposledy snažili pochopiť, čo váš syn prežíva bez toho, aby ste ho zároveň chceli opraviť? Začnite všímať atmosféru medzi vami, nie obsah hádok.
@bjnr Milujem tie "mudrosti" od chatgpt 😅
@anonym_f11495 kúpi si z úspor druhý mobil a bude ho skrývať
@anonym_3b0661
Nemoze nema obcianku a nemoze si kupit druhu simku.😁
@anonym_3b0661
Nemoze nema obcianku a nemoze si kupit druhu simku.😁
@anonym_f11495 telefón z bazáru a SIMku kúpi starší kamoš, alebo ten čo zabezpečuje cigarety
@anonym_9f7276 niečo že ako si mi mohol takéto povedať, takto sa so mnou rozprávať nebudeš... Teraz bol za mnou. Ospravedlnil sa, objal ma. Ale takéto situácie sa u nás stávajú čoraz častejšie, je ťažké hodiť to len tak za hlavu. Vtedy som veľmi sklamaná a bojím sa, čo z neho vyrastie. Ja som si k rodičom takto nikdy nedovoľovala.
@anonym_autor Pokoj! Môj syn bol v puberte tiež veľmi hnusný a brala som si to k srdcu o to viac, že väčšinu jeho života som sa o neho starala sama.Vyrastol z toho.Ma svoju tvrdú hlavu,ale už si vie svoj názor povedať slušne .
@anonym_autor vieš, že takýto extrém nie je len záležitosť tohto obdobia? Ten vzťah sa musel pokaziť dávno, alebo si spravila vo výchove chyby, za ktoré dnes zbieraš prémiové body
@anonym_autor no mali sme take ked mal syn 13r, uz ma 14r a ukludnil sa...ale zacal 12r 😁🤦♀️ Uprimne, ani ja tieto situacie vnutorne nezvladam, ja neviem zostat kludna a vyletela som vzdy na neho. U nas pomaha manzel. Jeho synovia beru, on je pokojna povaha, vie mu veci tak vysvetlit, aby tomu chapal, ale je aj prisnejsi, on ked dal trest, neustupil, ja som v tomto bola stale slabsia.
Nadavat Ti v 14r nesmie, to musi zarazit hlavne manzel, je to jeho uloha v tomto obdobi, aby syna korigoval a dohovaral mu.
U nas stale funguje ako trest zakaz hier na pc, ci sa zobral mobil. Syn konecne pochopil, ze urobi co mu bolo povedane a potom ma od nas "pokoj" a moze si zaliezt do svojej izby 😁
@anonym_autor Nezaujimas ma, vypadni, nebudem sa hadat s niekym kto je sprostejsi ako ja... nepocul to on od vas?
vy ste nemali puberťákov doma čo jej všetky radíte?? spomeňte si na seba aké ste podráždené keď máte pms - a puberťáci to majú oveľa horšie! tie návaly hormónov nevedia absolútne zvládať, ke to pre nich nové a oveľa silnejšie ako pms…
autorka, určite si ho dobre vychovala, keď za tebou došiel a ospravedlnil sa ti. keď hormóny opadli tak si uvedomil situáciu. puberťáci potrebujú veľa lásky a pochopenia k ich stavom… skús sa s ním o tom porozprávať - keď bude v tej kľudnej fáze…
vy ste nemali puberťákov doma čo jej všetky radíte?? spomeňte si na seba aké ste podráždené keď máte pms - a puberťáci to majú oveľa horšie! tie návaly hormónov nevedia absolútne zvládať, ke to pre nich nové a oveľa silnejšie ako pms…
autorka, určite si ho dobre vychovala, keď za tebou došiel a ospravedlnil sa ti. keď hormóny opadli tak si uvedomil situáciu. puberťáci potrebujú veľa lásky a pochopenia k ich stavom… skús sa s ním o tom porozprávať - keď bude v tej kľudnej fáze…
@biba_18 Je obrovsky rozdiel byt podtazdeny, hadat sa, krutit ocami. OK, to su hormony. Ale je cez povedat matke v 14 vypadni. To nie su hormony. To je drzost.
Ja to jednoducho puberta. Hormony s nimi plieskajú jedna radosť.
Ono to treba asi len nejako prežiť...žiaľ nič iné neznôžeš.
Ja mám učiteľa zo strednej, teraz je už riaditeľom, jeho manželka psychologička a jeho dcérou fak plieskala puberte, že si s ňou absolútne nevedeli dať rady.
autorka, zlepsi sa to, my sme zazivali tiez tazke casy, nam teda takto nenadaval, no, skusil by, ale bolo to tazke. aj ma to trapilo, ale je to lepsie. dokonca mi vcera poslal aj sms ku dnu matiek😲😀.
povaha tiez tazka, komplikovana.
u nás zabralo že sme šli len ja a syn na hudobny festival, ako komplet na cely
tam sme nejak obaja zložili zbrane, zlomilo sa to - bolo to zaujimave mix filmov, koncertov, divadla, prednašok
@anonym_autor telefón vymeniť za tlačítkovy.
Moja dcéra o rok mladšia, tiež jedináčik, si toto ešte nedovolila aj keď tiež občas vystrkuje rožky ale vie že ako ona ku mne ja ku nej. Ale keby mi povie to čo tebe tvoj syn. Tak si nielen že upratuje, to robí aj teraz, ale aj perie a žehliť sama, a teda raňajky a desiatu si tiež sama chystá. A rovnako keby príde že niečo chce, hold smola. A to že sa do krát ospravedlní, sú len prázdne slová keďže to neľutuje úprimne.
@anonym_autor To, čo nazývame pokazeným,je prirodzené v tínedžerskom veku.Tinedzeri sa takto bežne správajú,kto viac kto menej.Papulovanie ,v izbe smetisko ale oni sú polhodinu v sprche a musia byť vonaví.Povie im človek: uprac si.Odpoved : načo,moja izba, môj bordel, alebo je odpoveď - dobre.....a nič sa nedeje aj tak.
Normalna mama a normálny otec sa idú z toho zblázniť.Normalne ich vychovávame, snažili sme sa s nimi tráviť čas, hrať hry, bicyklovať sa, ísť do Zoo, potešiť na Vianoce, čítame knižky o výchove, boli sme na trojdňových seminároch: jeden výchova detí, druhý výchova tínedžerov.
Jedna veta sa ma dotkla, hneď na začiatku semináru o výchove tínedžerov:
Dieťa je stále DAR.Či má tri roky a je zlaté, či má 17 rokov a má hubu jak brána v gabčíkovskej vodnej komore. Dieťa potrebuje silu na osamostatnenie a práve aj týmito konfliktmi tú silu získa.V zivote by sme nepustili od seba deti,keby boli stále poslušne, zlaté, milé.Ale keď nás niekoľko rokov vytáčajú,tak si rodičia povedia: chod už do sveta,lebo mi žereš nervy.To je tak v princípe povedané.
Kľúč k takému realativnemu pokoju v tvojom vnútri je - nestavať TVOJU HODNOTU na čakaní ovocia vašej výchovy v tínedžerskom veku.Nemat rovnicu - vhodim mincu vypadne káva. Tvoja hodnota teraz je v tom, že urobíš aj s manželom VŠETKO,ako najlepšie vieš, všetky aj prikazy,aj rozhovory, prečítaš si knižky, články na internete,pozdielas sa z nejakými znamymi,aby si vedela, že nie si v tom sama , že aj druhí sú na prášky.Ovocie sa začne ukazovať plus mínus po 22 roku, skrátka v dospelosti.Jedna známa hovorila, že jej syn začal byť " normálny" v 26 rokoch.Kolega mi hovoril, že on v tínedžerskom veku pravidelne dohnal mamu k slzám.
Vy s manželom môžte mu dať samozrejme hranice - nech si napríklad perie sám,ako náš syn,alebo iné domáce práce, ktoré sa nevyhnutne týkajú jeho.Napriklad jedenie, keď chce niečo iné ako vy dvaja,nech si to navarí sám,alebo nech je to, čo aj vy. Proste hľadať skúšať a ŽIŤ V NÁDEJI, že raz to skončí.
@anonym_autor Mesiac si tu desiatu bude robit sam. A aj ostatnym. Jeden den? Nezartuj. To, co je za trest?
@beata_k nemyslim si ze sa vztah zlepsi ked mu nebude mesiac robit desiatu, skor naopak.
@anonym_autor vie ovladat hnev ked sa mu nedari? Ako reaguje na neuspech? Je nervak?
Tiež mám puberťáka, veľmi to neovplyvníš, tiež papuľuje, plesne dverami, vybehne mu škaredé slovo, strácam občas nervy, bije sa to v ňom, raz je dobrý, raz protivný, to len prežiť puberta je puberta už som sa s tým zmierila, ak dostane poznámku v škole jediný trest funguje vziať mobil a počítač zakázať úplne na pár dní, mobil dostane len na edupage aby si pozrel úlohy a dovidenia
To, čo opisujete, často nezačína v puberte. Puberta len vytiahne na povrch to, čo bolo vo vzťahu dlho neviditeľné. Veľa rodičov si myslí, že „dieťa sa pokazilo“. V skutočnosti sa často stane niečo iné, syn prestane byť poslušný a začne bojovať o vlastnú hodnotu, hlas a hranice. A áno, niekedy to robí nepríjemne, hlučne a zraňujúco. To ale ešte neznamená, že je vzťah stratený. Označenie syna za „lenivého“ s „ťažkou povahou“ sú mentálne väzenia, do ktorých ste ho zavreli. Ak ho takto vidíte, on nemá inú možnosť, len vašu hypotézu potvrdzovať. Deti veľmi presne vycítia, keď sa na ne pozeráme cez sklamanie namiesto zvedavosti. A potom sa začnú správať presne podľa tej role, ktorú od nich očakávame. Vo vašom rozprávaní syn figuruje ako problémový objekt, nie ako dospievajúci človek, ktorý sa možno len nešikovne snaží od vás oddeliť, aby prežil. Vzťah sa nedá „zachrániť“ v zmysle návratu k tomu, čo bolo predtým. Ten starý vzťah, kde bol syn poslušným dieťaťom, je mŕtvy a je v poriadku za ním smútiť. Teraz však namiesto budovania nového mosta vediete mocenský boj. Keď na vás zvyšuje hlas, on v skutočnosti nekričí na vás, ale na pocit neslobody alebo nepochopenia, ktorý vo vašej prítomnosti zažíva. Skúste namiesto výchovných lekcií a kritiky jeho výkonu zvoliť stratégiu radikálnej prítomnosti. Keď nabudúce zvýši hlas, nereagujte protiútokom ani urazeným tichom. Pomenujte, čo vidíte, bez hnevu: „vidím, že si teraz veľmi vytočený a ja neviem, čo s tým mám urobiť“. Keď teenager kričí alebo je drzý, veľmi často pod tým nie je sila, ale chaos. Nevie pomenovať, čo sa v ňom deje, tak to hodí von cez odpor, iróniu alebo agresiu. A rodič potom prirodzene začne tlačiť viac. Mnohým rodičom pomôže jedna konkrétna zmena: neotvárať citlivé témy vo chvíli, keď sú emócie už hore. Pubertiak v strese nevníma význam slov, ale vníma tón, výraz tváre a pocit, či je prijatý alebo súdený. Čoho presne sa vo svojom vlastnom živote tak veľmi bojíte, že potrebujete, aby váš syn fungoval bezchybne a podľa vašich predstáv, aby ste vy mohli byť v pokoji? Kedy ste sa naposledy snažili pochopiť, čo váš syn prežíva bez toho, aby ste ho zároveň chceli opraviť? Začnite všímať atmosféru medzi vami, nie obsah hádok.
@bjnr ty si velka fanusicka AI
@beata_k neviem koľko rokov majú tvoje deti, ale povedať vypadni keď ti matka hučí 20 minút keď chceš mať pokoj a ona nereaguje na tvoje požiadavky - mne to príde úplne v pohode - ty ako matka máš mať nervy pod kontrolou a rešpektovať toho pubertiaka ...
@biba_18 Uff, ak tebe pride ok povedat v 14 matke vypadni, tak mne to ok nepride. Na tomto sa nezhodneme.
@anonym_autor To, čo nazývame pokazeným,je prirodzené v tínedžerskom veku.Tinedzeri sa takto bežne správajú,kto viac kto menej.Papulovanie ,v izbe smetisko ale oni sú polhodinu v sprche a musia byť vonaví.Povie im človek: uprac si.Odpoved : načo,moja izba, môj bordel, alebo je odpoveď - dobre.....a nič sa nedeje aj tak.
Normalna mama a normálny otec sa idú z toho zblázniť.Normalne ich vychovávame, snažili sme sa s nimi tráviť čas, hrať hry, bicyklovať sa, ísť do Zoo, potešiť na Vianoce, čítame knižky o výchove, boli sme na trojdňových seminároch: jeden výchova detí, druhý výchova tínedžerov.
Jedna veta sa ma dotkla, hneď na začiatku semináru o výchove tínedžerov:
Dieťa je stále DAR.Či má tri roky a je zlaté, či má 17 rokov a má hubu jak brána v gabčíkovskej vodnej komore. Dieťa potrebuje silu na osamostatnenie a práve aj týmito konfliktmi tú silu získa.V zivote by sme nepustili od seba deti,keby boli stále poslušne, zlaté, milé.Ale keď nás niekoľko rokov vytáčajú,tak si rodičia povedia: chod už do sveta,lebo mi žereš nervy.To je tak v princípe povedané.
Kľúč k takému realativnemu pokoju v tvojom vnútri je - nestavať TVOJU HODNOTU na čakaní ovocia vašej výchovy v tínedžerskom veku.Nemat rovnicu - vhodim mincu vypadne káva. Tvoja hodnota teraz je v tom, že urobíš aj s manželom VŠETKO,ako najlepšie vieš, všetky aj prikazy,aj rozhovory, prečítaš si knižky, články na internete,pozdielas sa z nejakými znamymi,aby si vedela, že nie si v tom sama , že aj druhí sú na prášky.Ovocie sa začne ukazovať plus mínus po 22 roku, skrátka v dospelosti.Jedna známa hovorila, že jej syn začal byť " normálny" v 26 rokoch.Kolega mi hovoril, že on v tínedžerskom veku pravidelne dohnal mamu k slzám.
Vy s manželom môžte mu dať samozrejme hranice - nech si napríklad perie sám,ako náš syn,alebo iné domáce práce, ktoré sa nevyhnutne týkajú jeho.Napriklad jedenie, keď chce niečo iné ako vy dvaja,nech si to navarí sám,alebo nech je to, čo aj vy. Proste hľadať skúšať a ŽIŤ V NÁDEJI, že raz to skončí.
@marijan2025 presne toto som aj ja citala, ze deti v puberte "musia" byt "hnusne", aby sme ich dokazali vypustit z hniezda...na toto si vzdy spomeniem, ked je "zle" a mna to ukludni.
@beata_k s
@beata_k len aký trest vymyslieť? Telefón potrebuje, ten mu zobrať nemôžem.
@anonym_autor
Maj druhy tlacitkovy a vzdy mu zober smart mobil a daj mu ten tlacitkovy bez internetu , to ho bude viac boliet ako bitka