Tehotenstvo verzus rozchod

tvoj pribeh je velmi podobny tvojmu. Vekovo, vztahom k praci i neustupnostou partnera ohladom dietata. Ja som teda k tomu este neplodna (zistilo sa to velmi skoro), tak som si od mlada hovorila, ze dieta nebude, ze na nich nie je nic az tak fantasticke (navyse sme mali tazke detstvo, takze som na vychove deti nic uzasne nevidela) a uzijem si zivot, cestovanie, pracu (co sa mi i podarilo). Ale partner sa rozhodol a na dietati trval, presli sme procesom ivf, za par mesiacov porodim... Proste nechcela som o neho prist, pretoze je uzasny, presvedcil ma i vekovy rozdiel (nechcem byt na stare kolena sama, ked on uz nebude), v jeho veku by navyse bolo sebecke odmietnut ho (predsa len, hladat po 35-36 niekoho na zakladanie rodiny je tazsie i pre chlapa). Po mnohych rokoch vztahu sme sa uz trochu nudili, to, co sme chceli zazit, sme zazili, financne sme na tom dobre a mna sa tiez trochu zmocnilo rozcarovanie z prace. Proste celkovo ten pocit, ze nam nieco chyba, sa nedal ignorovat, hoci by sa asi dal vyplnit i niecim inym. Zanedlho porodim, ale stale nie som tou nadsenou tehotnou, ktora by slintala nad kazdym kocikom a dupackami. Ale citim, ze to pojde, i ked som z toho niekedy velmi zmatena, hovorim si, ze zijem nejaky alternativny zivot, kde som tehotna, ze je to iba sen. Ale zaroven mam obrovsku radost, ze tehotenstvo vyslo a ze dieta bude mat skveleho otca i zazemie. Navyse toto obdobie vytuzeneho tehotenstva je pre nas ako druha zamilovanost🙂. Citim, ze nebudem lutovat. No je to strasne tazke rozhodovanie. Mozno ked sa to narodi, tak by som vedela jednoznacnejsie odpovedat.

Ďakujem za všetky príspevky baby, ste fakt zlaté.. 😉 som rada, že som zistila, že moje pocity sú úplne "normálne" .. No a čo sa týka svadby, tak tú môj drahý plánuje potom keď budeme mať dieťa a ja ju plánujem ešte pred prípadným tehotenstvom (po tehotenstve sa za neho vydať odmietam.. 😀 ).. 😀 zas sme sa "zhodli".. inak my sme tak rozdielny, až sa čudujem, že nám to tak v celku dobre funguje... len naozaj škoda, že sa "nezhodneme" v takýchto dosť podstatných veciach v živote.. Ešte to raz všetko budeme musieť poriadne rozdebatovať a prejsť si všetko pre a proti.. No najhoršie na tom, že môj drahý by rád vedel dobre že nie už termín počatia a následného pôrodu.. a ja viem len toľko že do tej 30-tky by som veru rada stihnúť to jedno dieťa.. a áno ja viem, že už mám na to "všetko" vek.. nie som najmladšia a ani on nie.. ale keď ja si ten vek tak ani neuvedomujem.. pre mňa je to len číslo v občianskom.. 😅 😀 aj keď doktori a môj metabolizmus na to hovorí už niečo iné.. ja viem.. 😒

@sharpka nebooj 😀 muža ukecas ze najprm svadba ... a slubis mu ze hned potom sa budete pokusat ... a ten bude taký stastný ako blcha 😀 a nakoniec más 28... v 29 svadba ... a pred 30-kou rodís 😀 😀 vsetko to vycházda 😉 😀 😀 😀 veľa šťastia 😉

@sharpka v podobnej situácii som bola. Otehotnela som úplne neplánovane, chodila som ešte do školy. Keď som sa dozvedela že som tehu, mala som taký zvláštny pocit. Na jednej strane ma to tešilo, že môžem mať deti, na druhej na zbohom, mňa doma zabijú - čo teraz. Dlho som to doma tajila, až sa to raz prevalilo. V tehu som síce nepila, nefajčila ani nič podobné, ale moc som si nedávala pozor. Bežne som dobiehala za autobusom, asi v 7 mesiaci som dieťa mesiac vôbec nepočula - ani ma to vôbec netrápilo. Až keď sa syn narodil až vtedy sa vo mne prebudil materinský cit. V súčasnosti má syn 20 rokov.

My sme si s priatelom dávali pozor 7 rokov,bez nehody,potom sa partner rozhodol bez môjho vedomia,že chce dieťa,je o šesť rokov starší,asi mu tykali biologické hodiny🙂 na 1x som otehotnela,stále som netušila,keď som mu so slzami v očiach povedala,že som tehotná,len povedal,že on vie🙂 strašne som plakala,mala som fajn prácu,rozrobenu školu,pre mňa to bol proste úder pod pas.Mala sa narodila?veeelmi ju ľúbim,školu som dokončila,bola to moja zásadná podmienka🙂 a som rada,že ju mám🙂 keby ma takto "nepodrazil" doteraz by som ju nemala to viem;)nikdy som nechcela deti,proste videla som zmysel aj bez neho,a zrazu je tu,a som za ňu vďačná🙂 všetko je tak ako má byt,ale antiku si už riešim sama.začal rozprávať o druhom dieťati,a ja sa naň necítim,nikdy som deti neplánovala,jedno už mam a zatiaľ mi bohate stačí🙂

@veronika1402 😀 😀 😀 smejem sa ... no byt tebou tak ho v tedy zabijem 😀 😀 😀 šikovný chlapec 😀

Veď skoro som ho aj.pre mňa to bol šoK jak sviňa a on s pokojom angličana:"ja viem"🙂ale nie som doteraz ten typ,čo sa rozplýva nad detickami,udržiavam si kontakty aj s nemamickami:🙂 aby mi úplne nepreplo,proste nepohltilo ma materstvo tak,že by som sa isla teraz zblázniť.Malú ľúbim,ale svoju identitu som nezahodila🙂 a teraz sa tesim,čím je staršia,tým je väčšia partacka.Vôbec mi nie je ľúto za babatkovsjym obdobím.Som asi chybná,ale mam sa dobre🙂

Presla som si niecim podobnym ako ty. Mala som tusim 25 a manzel (vtedy priatel) 33. Jeho rovesnikom sa rodili deti a aj on zrejme citil, ze je uz cas. Navyse vedel, ze tie deti chce mat so mnou... Chvalabohu nikdy netlacil, len nechapal preco si nechcem zalozit rodinu a desil sa, ze nemam rovnaky ciel. Este v 29 som tvrdila, ze som v najlepsom veku a chcem si uzivat zivot. Potom veci nabrali rychlejsi spad. V 30 som prisla o otca a uvedomila si tu krehkost bytia. Nejako som bilancovala svoj zivot a rozhodla urobit velke rozhodnutia, prislo to samo. Mozno to bola zhoda okolnosti. Vravi sa, ze kazdy bilancuje svoj zivot v dekadach.. V 31 som sa vydavala a v 32 sa mi narodilo prve dieta, manzel mal uz 40. Deti mame dve. Chcela by som este jedno, on uz pre vek nechce. Niekedy si hovorim, ze sme to vsetko mali urobit uz skor a mala som ho pocuvnut. Ale asi osud chcel... clovek musi naozaj dozriet! A na ulohu matky zvlast, pretoze budes v sebe nosit dieta a predpokladam ostanes na materskej. Mozno aj preto mas taku potrebu este s tym vsetkym pockat. Myslim, ze partner ta pochopi, ked mu vysvetlis, ze deti s nim chces, ale potrebujes este nejaky cas...

Ja neviem dievčatá , ja mám pocit že materstvo akosi moc riešite. U mňa jednoducho deti prišli , prijala som ich akosi tak prirodzene a teda že nie každé som mala práve v ideálnom čase. Nikdy som neriešila či som na ne pripravená po psychickej stránke ( hlavne pri prvom to bolo aj neskoro , lebo už som bola tehotná ), okrem toho prvého sme sa jednoducho vždy s manželom ( alebo s manželmi dohodli ) a bolo a to sa radím medzi matky karieristky .
Teraz ked sa na to pozerám spätne tak deti by som určite mala ja do max 35 tky, neskôr by som už nechcela. Tým že som mala v rozpätí 20 rokov 4 deti , tak aspoň u seba viem porovnať kedy sa mi najlahšie deti vychovávali .

Pocitovo som bola na tom tak ako ty. Nikdy som nemala pocit že dieťa chcem,alebo žeby u mňa nejako tie biologicke hodiny udierali dvanástu hodinu a pri pohľade na malé dieťa sa rozplývala. To nebolo a ani nie je doteraz. S mužom som 14 rokov, teraz mám 36 a čakám svoje prvé bábo /neplanovane..stalo sa 🙂 /... A ono sa tie pocity radosti na vlastné dieťa prekvapivo dostavili.. myslím že keby tvoje vlastné dieťa rastie v tebe tak sa tie materinské pudy objavia. Ale ja ti rozumiem o čom si písala. Veľmi dobre ti rozumiem. Myslím že žena sa do materstva nemôže tlačiť. Rozhodnutie je len a len na Tebe a vzťah musí byť o kompromise.

@sharpka no keď chceš stihnúť do 30-tky jedno dieťa tak to nie je také zlé 🙂 ....to je akurát na svadbu v kľude a potom robenie bábätka....to by mohol pochopiť aj netrpezlivý muž 🙂

@maminuska rozhodnutie mať/nemať dieťa nie je len kvôli práci.....jasné, že sa materstvo rieši, dnes je toľko možností, čo so životom 🙂 ....

ja ti k tomu poviem len jednu vec: ani so mnou deti absolútne nič nerobili, v živote som sa nikomu nepozerala do kočíka, ani nič podobné... a teraz? mám dcéru, ktorú zbožňujem tak, že mám niekedy pocit, že nikto nemôže milovať svoje dieťa tak veľmi ako ja 🙂
ak to teraz cítiš takto je dosť možné, že sa to nezmení ani keď budeš mať 30, 35... jednoducho toto je postoj, ktorí ti zmení len samotné tehotenstvo a materstvo... a ver tomu, že ho určite zmení 🙂

@maminuska
@sharpka môžem potvrdiť , nie som tiež moc zástancom neskoršieho veku na rodenie . Ja som sa tiež najideálnejšie cítili pri prostrednom synovi. mala som 25, neskôr to už bol záhul pre mňa aj muža . Vášmu mužovi sa vôbec nečudujem , že tlačí a popravde si myslím, že máte veľmi ideálny vek na tehu. Inak ja som tiež môc iné deti nemusela, nevedela som si vytvoriť taký ten hravý láskavý prístup, a pri svojich je to úplne iné. Prístup k vlastnému dieťaťu je úplne iný . Ja by som sa na Vašom mieste veľmi veľmi zamyslela ..... Niekedy fakt treba urobiť ústupky . U nás to bol muž, čo ustúpil a teda musím povedať , že to bol taký ten energický športový typ a jeho mama bola trochu aj nešťastná, že sa taký mladý žení a keď sme čakali dcéru prvú tak potom aj povedala, že si to ani nevedela predstaviť ako on bude otec a môžem povedať, že on je lepšia matka ako ja 😀 .Oproti svojim súrodencom je vyslovene najmaterinskejší . Takže sa možno toho netreba len báť .

ahoj. u nas to bol opak. ja som chcela a manzel nie. cakala som 2a pol roka kym mi povedal ze dobre o pol roka zacneme natom pracovat. nevies si predstavit co to pre mna zanmenalo ze s tym suhlasi a chce konecne dieta. jedno sme uz mali no chcela som pre neho surodenca. to prehovaranie nestalo zanic a zbytocne sme sa obaja ale hlavne ja som sa trapila.ked mi ale potom povedal ze kedy chce dieta bola som v siedmom nebi. tak ti radim . urob aj ty kompromis. myslim tak povedz mu pockaj napr. este rok, pripravim sa nato atd. urcite by som sa kvoli tomu s nim nerozchadzala. ako pises je starsi a mozno vidi okolo seba oteckov a zatuzil po drobcovi. na druhej strane ti mozem povedat ze tehotenstvo ta zmeni a zmeni tvoje postoje k dietatku a ak sa rozhodnes ustupit tak uvidis ze budes nakoniec stastna. porozmyslaj , urcite sa snim o tom zhovaraj a dajte si zstrednu cestu pre oboch🙂

Ja by som to na tvojom mieste radikálne neriešila. Si v takej situácií v akej si - si s ním tehotná, máte spoločné záväzky, ale nejsi s ním šťastná. Ok, tak pokiaľ si myslíš, že to medzi vami jednoducho nemá šancu, tak buď otvorená iným možnostiam. Pokiaľ stretneš niekoho, ku komu budeš cítiť niečo takéto, tak ho opustíš a budeš s tým druhým. Nemusíš to riešiť formou buď-alebo.

@sharpka tak moja kamarátka bola na tom presne ako Ty, mala s manželom veľmi dobrý vzťah, všetko klapalo, len ona netúžila vôbec po deťoch. Pre neho to zasa bolo dôležité a tak nakoniec sa rozhodla mať dieťa len kvôli nemu. Jednoducho to bolo len také rozumové rozhodnutie, podľa hesla "manželstvo je o kompromisoch".... Neskôr mali ešte ďalšie dve deti, ale na tie sa už aj ona od začiatku tešila, zmenilo sa to aj u nej. Deti a rodinu miluje, pričom stále má aj veľa iných záujmov, prácu, koníčky, kamarátov...

@sharpka som obdobny pripad asi ako ty 😀 Deti ma nejak nebrali, jednoducho, mi ani nejako nevadili, ani mi neprisli nejake "wau". Manzel velmi chcel, navyse, 35-tka sa blizila neuveritelne rychlo. Muz nazeral kazdemu do kocika, rozplyval sa nad videami na FB, jednoducho nepriamy natlak 🙂 Citila som sa hrozne, ako taky citovy lazar. Ked som si neskor rozanalyzovala svoje pocity sama v sebe, mala som strach. Zo zmien na sebe, na svojom zivote, ze stratim "svoje pohodlne kruhy". Som sa az zlakla takej svojej sebeckosti. Neviem to lepsie opisat. Zacala som nejak navstevovat tuto konika. Nad niecim som sa zhrozila, nieco ma nadchlo. Potom som sem "liezla" kazdy den 🙂)) Len ako citatel. S manzelom sme si davali "pozor" velmi uspesne. Tak som mu povedala, ze to necham "na neho" - ano viem, alibizmus najvacsieho zrna 😀 Niekde vzadu v hlave som mala, ze to aj tak nevyjde na "prvy sup" 🙂 a tot ho, vyslo 😀 Tehotenstvo som nijak extra neprezivala, skor ma to tak prirodzene fascinovalo, ze ako to ta priroda zariadila, ze zivot sa takto po svojom vyvija 🙂 Skratim to - dakujem svojmu prozretelnemu muzovi a Panu Bohu, ze mi bolo dopriate mat svojho uzasneho syna! 🙂 Milujem ho pozorovat, ucit a stale zasnem 🙂 Ano, maly je moj "klon", takze je tam urcita samolubost, ale zrazu mi to, co ma brzdilo v materstve, pride velmi malicherne, take...az trapne 🙂 A prisiel zlom aj v pohlade na ine deti, rada nakuknem do ineho kocika, nevadia mi zdrave mamickovske debaty 🙂 A na maleho "nehatlaninujem", nepouzivam tristo zdrobnelin 🙂 Byt mamou je pre mna uzasne! 🙂 Uplne ina zivotna poloha 🙂

Moja skusenost z materstva je takato...3 mesiace po svadbe bum bac, dve ciarocky...a to sme si chceli uzivat len jeden druheho..poriesit si byvanie, ak by vydalo, tak aj pocestovat na dovolenky..Boli sme obaja z "ciarociek" v soku,,ani jeden nepripraveny, ba dokonca ani rodina nejasala, skor sa nam miesto podpory dostalo otaznikov, ze tak skoro...tehotenstvo som si vobec neuzivala, pretoze gynekolog vyjadril rozne rizika a surovo predo mnou predostrol otazku potratu....takze cele zle...bala som sa byt tehotna, a uz vobec nie takto, ze este aj dilemy budem riesit...hore ma drzala moja viera, ze to dopadne ako ma, nejake materske pudy som vobec neriesila. Ked sa mi mala narodila, a este na sale mi ju chceli prilozit, odsunula som ju☹ Dodnes si vravim aka som bola hlupa, ale na druhej strane, mala som vsetkeho dost,a tiez vo mne za tych 38 tyzdnov ziaden extra materinsky cit nevykvitol..No ked som bola uz prevezena na izbe a videla tam inu mamicku ako si mojka babatko,vtedy sa to vo mne akosi zlomilo a zacala som slzit za svojim dietatkom..A ked mi ju doniesli, moju dnes uz pomaly 7rocnu, tak som sa isla rozliat stastim...pohlad na nu, a to ze bola moja, a tak krasna, a zdrava, napriek prognozam, ma uplne dostal...zamilovalaa som sa do nej🙂 Vtedy som mala 27...dnes mam 33 a druhe tehotestno za sebou...je pravda, ze som dozrela a ovela viac si uzivam v tomto veku mojho druheho krpca, ale nelutujem nicoho...Nase deti nam rozjasnili zivot, vniesli donho cosi zazracne. Je to zmena, ale len k lepsiemu! Aj ked nie vzdy su lahke dni, a vychova je fest narocna, nemat deti zamerne je obrat sa o radost a stastie ktore z nich priam sala🙂 Suhlasim s komentarom od @korra.....byt mamou je nieco uzasne, uplne ina zivotna poloha🙂

a co tak mu teda dieta porodit s tym,ze na matersku pojde on, u nas v rodine mame dva taketo pripady a fungovalo to, deti su uz vacsie, nemaju ziadnu ujmu z toho,ze s nimi bol otec. Kojene neboli, snad iba prvy mesiac v jednom pripade, v druhom ani ten mesiac. A doteraz vlastne tie veci,co asi riesi bezne matka riesi u nich otec a funguje to. V oboch pripadoch sa vyhovarali na financny prjem,ale ja viem,ze to bolo tak,ze tie zeny tie deti mali tak nejako z povinnosti. Maju tie deti rady,ale staraju sa oteckovia. Tak mozno toto by bola cesta. Ale ak nechces mat deti vobec a on chce,tak potom ho nechaj ist. Bolo by to nespravodlive voci nemu, ze by nemal deti len z dovodu takeho partnerstva,ak s tym on nie je vnutry stotozneny. Poznam ludi,co sa rozhodli nemat deti,ale to je obojstranne a podla mna zavazne rozhodnutie.

iank ma napadlo ked on tlaci na dieta tak ty mozes tlacit na svadbu, ze dieta bude ale az po svadbe....a co sa tyka ze v 30 to ide tazsie, ak ma zena alebo muz problemy tak je jedno ci v 20 al. 30, ( i ked ano kazda zena ma obmedzeny pocet vajicok),...ja som otehotnela na 2 pokus a mala som po 30, a moja sesternica rovnakeho veku bude mat 34 a od 30 stihli 3 deti...planovane bolo akurat prve, druhe isli ked sa zadari sa zadari, a tretie? este neskoncila ani 600nedelia a uz bola opat tehotna...

poznám jedných, kt. mali prvé dieťa po chlapovej 35 a na prvé dieťa sa cíti starý, myslím, že deti má celkovo rád... jeho žena je tiež typ, že cudzie deti nikdy nemusela a ani nemusí... len svoje miluje nadovšetko až chorobne 😒

a osobne som toho názoru, že teraz nie /nechceš/ a potom nebudeš môcť 😖 čo je v dnešnej dobe v každom druhom páre ☹ tiež by som to nechala na prírodu

@sharpka do 20 tich som deti vobec nechcela ale akosi sa to pri manzelovi zacalo lamat. aj tym ze sa este na zaciatku vyjadril ze on deti chce a ak ja nie tak nemame co spolu riesit.ja som sa na dieta necitila nikdy, ani vztah k nim nemam, nikdy ma nejako nebrali... no ked uz som vedela ze raz dieta chcem isla som na to prakticky.. ked som sa pozrela okolo len do najblizsej rodiny ake s tym mozu byt problemy tak bolo rozhodnute.. do 30tky musi byt prve. prehodnotila som pracu a dostala som sa k dvom moznostiam - bud zmenim pracu alebo pojdem na md... no naco menit pracu ked do 30tky chceme babo. Dali sme si casovu rezervu keby to nebolo easy a bum bolo baby. az do 8.mesiaca tehot mi to stale akosi nedochadzalo, ziadny nakupny osial ma doteraz nechytil,ziadne rozimanie, no v 8.mes ked sa babo mrvilo v bruchu ako naozaj tak som sa do neho zalubila 1.krat a ked mi povedali ze mame dievcatko a prilozili mi ju tak som sa zalubila 2.krat.. frazy o tom ake je to super pocit byt matkou mi vzdy prisli prehnane,no nie su. specialne ked je babo chcene a milovane od oboch rodicov a vy ten pocit stastia mozete spolu zdielat.

Kočky, ešte raz veľmi pekne ďakujem za podporu... Ďakujem... 😉 🙂 Nuž nie všetko čo sa týka mimina je "ružové" a "krásne" a "dokonalé".. a vy ste sa to nebáli povedať nahlas.. veľké ďakujem ešte raz.. 🙂 😉

@veronika1402 jáj.. no.. poviem ti len toľko, že u nás sa stalo dosť niečo podobné.. 😖 Nie len ty máš doma takého experta.. 😀 ja som myslela, že ho rozrazím ako hada.. 😅 v prvom momente.. potom mi preplo a utekala som do lekárne(nie nie som na to hrdá a ani som v podstate nemala plodné dni asi, ale tak som sa zľakla a nasrala zároveň že ja som ani v tej chvíli nerozmýšľala) nie nebola to taká nehoda, že "praskla guma" to by som už nechala fakt že na náhodu ako sa povie... on ma proste tiež "podrazil".. ☹ ako viem, niečo také mi hovoril, že dostával rozumy od chlapov(kamarátov) a takto to dopadlo.. 😒 ako nešlo by ani o to, že "TO" spravil, ale ako to urobil... proste ma sproste oklamal.. a mňa sa to nehorázne dotklo, ale samého ho to mrzelo všetko nakoniec.. aj keď to nahlas nepovedal, ale prestrelil, a totálne a to vie aj sám.. 😒 😅
@korra Presne... trafila si "klinček po hlavičke.. presne tak to vidím aj ja.. proste mám nejaké tie zabehnuté koľaje a nejak z nich vybočiť si neviem predstaviť..
No on by aj šiel na materskú on by stým problém nemal.. 😀 🙂 on kludne prebalí nakŕmi a zahrá sa aj s cudzím dieťaťom.. a deti na ňom doslova "lipnú".. ja nechápem aký on je na ne magnet.. 😀 😀 v rodine máme dvoch malých chlapcov 4 a 2 roky a jeden mu na hlave dobre že nie stojí druhý o nohu omotaný, ale len poď sa s nami hrať.. a tie deti ho videli asi tri štyri krát v živote.. Len ten jeho príjem je kľúčový pre našu domácnosť.. zarobí oveľa viac ako ja..
@adriana1609 uf, presne tohto scenára sa nejak obávam asi najviac.. ako mám jednu známu čo porodila prvé, chlapčeka asi cca 3 roky do zadu a ona taká "bufeťáčka" že no brucho mi rastie.. viem že to bude chlapec a keď to nejak "vošlo dnu" tak musí aj von.. to na tému pôrod.. vôbec si nemojkala brucho vôbec to celkovo nejak neriešila. 🙂 ako ona mi prišla bohovská v tomto.. 😀 ale ako v dobrom to myslím... nejak sa stalo tak to tak nejak aj zobrala.. no stalo sa.. no.. 😅...Teraz je samozrejme hrdá mama už dvoch detičiek.. a ešte aby som sa vrátila k tomu že presne toho sa obávam, že by som porodila a "nič".. proste si to dieťa nebudem chcieť k sebe ani privinúť nič.. len nech do odo mňa dajú "preč".. viem že tým mega raním partnera, lebo takáto reakcia by bola pre neho že TOTÁLKA.. a nie len jeho.. proste už to vidím ako by to riešila moja mama, svokra... a neviem kto všetko ešte a hučali by na ma mňa nech sa spamätám a neviem čo.. no to by už bola zas TOTÁLKA pre mňa.. proste naozaj neznášam keď niekto na mňa tlačí.. ja si všetko sama musím utriediť v hlavne a je jedno v akej oblasti života.. keď sa na mňa tlačí tak presne sa docieli opačný efekt.. 😅

@sharpka čosi, už ked ho budeš čakať, tak ho budeš cítiť, ako "tvoje". a na materskej radšej ostaneš určite radšej Ty, ako necháš muža. ja som si tiež myslela, že ked bude chcieť, tak nech ostane, ale teraz by som na to určite nepristala. ale ak sa tak dohodnete...

Damy ahojte... v poslednej dobe sa tu nachadzam casto a hladam pomoc, neviem ☹
Som v 10 tyzdni... priatelom sme mali pocit, ze nase cesty a stretnutie boli osudove... sme spolu 4 mesiace, prve dva super a dosli sme na to, ze nemame vela spolocneho tak sme to riesili, len aby sme neboli v stave ze sme s niekym len preto aby sme boli... obaja mame 30...resp. tesne po 😀
Obaja sme si presli partnermi, on dlhodobo, ja 3 dlhsie...
a stalo sa nieco s cim som neratala... od detsva mam problemy s krvou, atd...na zaciatku sme si povedali, co chceme a co nie, co je nasou predstavou... uz 3 tyzden sme si povedali, deti ano 😀
tak sme si uzivali- klasika zaciatky... ja som vsak mala problemy a podozrenie na endometriazu a dr. mi predpisal Duphaston... tym padom ja som bola kryta... aspon sme si to mysleli :( do posledneho mesiaca... a
a teraz... sme na tom velmi zle... snazime sa to lepit, boli sme spolu na dovolenke, po ktorej sme zistili, ze toto nie a ideme od seba... rano sa prebudil a povedal, ze o mna nechce prist...
vsetko slo ako po masle... tyzden v pohode, potom navsteva jeho mamy, ktora mi,,nalozila" a spochybnila vsetko vo mne o nas, o tom ze je to spravne atd... s placom som mu povedala, ze je to 1x ze lutujem, ze sa vo mne rodi zivot... priznal sa, ze aj on pochybuje ako je mozne, ze som tehotna, kedze som brala tabletky...
to ma od neho este viac odsunulo.. opat prazdno a pocit, neviem ho opisat...
skonstatoval, ze ma uz nelubi vobec, resp. si ma vazi... ale nic ku mne neciti, resp. ano, ale nie to co predtym, ze uz nevidi len mna...
Ja som zufala, pred tym pri mne stal a tesil sa- co tvrdi aj teraz... ale vidim, ze sa trapi ma strach ako skoncime a co bude... este mi davalo nadej, ze porod vsetko zmeni, ze ma zacne milovat ako zenu, ktora mu dala nieco po com tuzil a co chcel, len nie tak skoro...
Momentalne mam pocit, ze odluka by pomohla, ale asi len mne...
Pomaly koncim 2 mesiac a to skvrna vo mne vsetko vnima a citi a neviem ho donutit aby sa uvedomil a netrapil ma... viem, ze ked odidem a budem sama to bude na obesenie, ale zvladnem to, lebo budem mat nieco co on nie.. krpcovi chcem dat vsetko co mam a viem... lasku, usmev... stastie... ale poradte mi ako to mam spravit s chlapom, ktoreho lubim ale on mna nie... a spolieha sa na to, ze bude to raz okej...
vtedy ma napadne, ze pre mna bude neskoro... stratim vsetko voci nemu... a poviem len,,kde si bol doteraz"... som zufala, trapim sa, neviem co bude s nami, mnou a krpcom.. ale to male si nezasluzi vyrastat s niekym, kto jeho matku nedokaze lubit... co mam robit..? 😔 😔 😔

@sharpka ahoj, ked mozem dodat. aj ja som bola presne takto. 28 rokov, vydata, bezdetna, o dietati ani pocut, partner tlacil. nevedela som som to ani predstavit. ine deti mi nic nehovorili, tak mi bolo dobre. potom sa stali veci, pokazil sa nam kompletne vztah, skoncila som s inym chlapom, rozviedli sme sa - bez problemov, kedze sme nemali deti. a s tym dalsim akoby ma vymenili. tuzila som mat s nim dieta, aby v tom dietati zil dalej. do troch mesiacov som bola tehotna a bola som stastna, pred tridsiatkou som porodila, a ten vztah k vlastnemu nepadol po porode ako blesk z jasneho neba, ale sa rozvijal postupne a dnes proste je to silnejsie ako ja, ani sa nenajem, kym moje decko nie je najedene a obstarane. takze podla mna ste vo vztahu uz v tej faze, ze netuzis s nim to dieta mat. ja ked je to na prvy pohlad dokonaly partner, aj ten moj bol. U nas teraz prva ma 7 rokov, ked som sa konecne odhodlala este jej obstarat surodenca a tesim sa, lebo ona sa tesi a tesim sa, ze som si s tym prvym nerobila dieta, lebo viem, ze by to nebolo spravne len preto, ze on chcel.