Tehotná počas štúdia na vysokej škole - vaše skúsenosti

Ano, da sa dietatko aj skola, da sa poziadat o prerusenie studia a pokracovat ked uz je malicke v jaslickach. Ako vysokoskolacka by si mohla mozno pochopit ten rozdiel medzi prerusenim a ukoncenim tehotenstva. Pytas sa, ci sme isli na prerusenie. No to nam vysvetlil gynekolog, ze prerusit mozeme tak cestu vlakom! Malicke jednoducho das roztrhat na kusky-zabijes ho a to je ukoncenie- ukoncenie jeho zivota a to je rozdiel. Das to, ako pise mamicka predo mnou, aj my sme to dali a to radost z malickeho stoji zato. Na vysokej skole som vedela aj o tych co isli na ukoncenie tehotenstva - zivota malickeho a potom po case sa snazili ukoncit aj ten svoj.... Zial vlak a pod. Cim je zena starsia, tym to na nu viac dolieha, co zle urobila.

Otázka ohľadom partnera je irelevantná, to že nejako zareagoval iný partner neznamená, že tak zareaguje tvoj. To, či to dáš záleží aj od oboru, niekde tehotné dokonca študovať ani nemôžu lebo je to nebezpečne.
Dá sa to ale pomoc rodiny je podľa mna dosť dolezita. Keď nebude pomoc rodiny z ani jednej strany tak to budete mat ťažké, hlavne financne, chlapec sa bude musieť obracať- študovať, brigádovať a pomahat pri dieťati… ja som porodila pred posledným ročníkom a ten som už nejako dokopala… učitelia to vedeli, boli ústretovi, niektori sa aj pýtali že ako sa nám darí a tak… inak väčšina dievčat u nás prerušila s tým, že sa vrátia ale za dobu čo som študovala sa nevrátila ani jedna. V prípade keď bol chlapec a dievča študent tak dievča odišlo zo školy a chlapec doštudoval, financne pomáhali obe rodiny…
No, mylsim si že odpoved na otázku čo sa to dá poznáš- jasne že dá, vieš že take sú. To či to dáš ty ti nikto nepovie. Je to na tebe, tvojej situácii, na otcovi dieťaťa.. hra tam veľa faktorov.

Ahoj, ja som otehotnela v 2.ročníku Bc štúdia, externe odbor nebol, dochádzať denne sa nedalo. Bábätko som si nechala, o inej variante som ani neuvažovala, partner (teraz už manžel) chcel to isté. Školu som nedokončila, ale neľutujem ani omylom, bez váhania by som sa rozhodla rovnako opäť. Ak raz naozaj budem chcieť, študovať sa dá ísť aj na druhý pokus 🙂 záleží ale, čo študuješ. Ak to je vysnívaný odbor na vysnívanej škole ako jediná cesta k vysnívanému povolaniu, rozhoduje sa ťažšie.

Myslim, ze tam vstupuje vela faktorov. Najdolezitejsie je, ako to citis ty, a ako je na tom partner. Ak budete obidvaja na rovnakej vlne, tak to podla mna date. Ze ty prerusis skoku, on bude robit popri skole, ty budes dostavat nejake prachy. Neviem, z akeho ste mesta, ale 1izbovy podnajom by ste podla mna dali z toho. Ale zivot sa ti otoci totalne, otazka je, ci si na to pripravena.

Ja viem, ze by som to v tom veku nechcela a ani by som to nedala. Ale to som ja. Dolezite je, ako to citite/vyhodnotite s partnerom vy.

A mozno skolu ani netreba prerusovat, ak bude pomahat aj partner. Mas nejaky mozny pocet absencii, nejaka kamoska ta moze podpisat,... zalezi kam chodis na skolu a aky mas odbor, ze ci sa to da.

Mame v rodine pripad, ked si spoluziaci na medicine urobili potomka. Podporu rodiny nemali kvoli vzdialenosti. Byvali v podnajme a mali dobru susedku, ktora im pomahala. Skolu dokoncili v riadnom termine. Manzelstvo vsak nevydrzalo.

Poznám dr.ktora vyštudovala medicínu s dvoma deťmi aj muž to vyštudoval a dali to.pomoc rodiny asi nebola veľka.kedze rodičia bývali inde ako bola ich škola .

Ahoj, ja som otehotnela vo 4.tom ročníku, resp. 1.ročníku Mgr. stupňa, o tom, že si dieťatko nechám, som bola absolútne rozhodnutá, a zároveň som hľadala aj možnosti ako popri dieťatku školu dokoncit, keďže mi ostávali už len tie dva roky. Partner bol v tom od začiatku so mnou, keďže sme vtedy spolu chodili už 5 rokov, bolo pre nás samozrejme, že dieťatko je prvorade.
Prvý semester som chodila do školy úplne normálne, dokonca som aj pracovala popri škole, bývala na internáte, keďže som odchádzala do školy cez 200km vlakom…
No v druhom semestri som začala chodiť do školy asi len dva týždne, keďže som mala v tehotenstve nejaké komplikácie, podarilo sa mi vybavit si individuálny študijný plán. Niektorí profesori vyžadovali, aby som prišla iba na skúšky, niektorí zas požadovali aj nejakú tú účasť na prednáškach, avšak bolo ich (pre mna) minimum, čiže sa to dalo zvládnuť. A to iste, keď sa mi narodilo dieťatko, vybavila som si IŠP, tentokrát som musela chodiť častejšie, avšak rodičia mi s maličkým pomáhali ako sa dalo 🙂 zvládla som to, dokončila som školu, počas spankov maličkého som písala diplomovú prácu, úspešne som zostatnicovala a obhajila na A a školu dokončila. Viem, že nie každá ma takúto možnosť, ale ak by sa ti dalo, skús si vybavit IŠP, pomoc od rodiny a verím, že to zvládneš. Držím prsty!!!