Toxické vzťahy s rodičmi
Ahojte, uz som tu pisala dávnejšie. Neviem co od tejto diskusie čakám, mozno utvrdenie, ze robim dobre alebo skúsenosti co si prešli podobným.
S rodicmi som mala vzdy vztahy vlažne, vzdy som bola ina, ta co ma stale problem, ta co robi nieco zle. Vztahy vnímam teraz ako toxické. Vtedy mi to tak neprišlo ked som bola mala, no ako sa na to spätne pozerám pamatam si, ze som bola stale kritizovaná. Robili veľké rozdiely medzi mnou a sestrou, ktoré trvajú dodnes. Kym som nemala deti nejake veľké konflikty sme nemali. Po prvom dieťati som dostala xy neželaných rad ako robim to a to zle ale nereagovala som aj ked doteraz sa tým trápim prehrávam si tu kritiku a rozmyslam, preco mali potrebu miesto pomoci deptat. Vsetko sa zmenilo na konci druhého tehotenstva. Mama mi velmi škaredo vyčítala nieco z výchovy staršieho dietata štýlom ze mu skodim zdravotne a velmi ma to vtedy zamrzelo. Nikdy mi s detmi nepomohla a ja som ani nechcela ale zato stale kritizovala. Je moja vina ze som sa neohradila hned. Mam dve deti do 2r a úprimne to bolo pre mna velmi velmi narocne obdobie koniec tehotenstva porod a 600n. Dopredu som vravela, ze mesiac po porode budem sama s mužom a detmi, v prípade ze nas budu chciet vidiet tak ihrisko. Po porode so mnou sestra(nebavili sme sa uz pár mesiacov) dost škaredo ukončila kontakt a vsade ma blokla lebo som jej otvorené napisala ze sa necitim na navstevy po porode. Aj po psychickej aj fyzickej stránke som sa necítila najlepsie a snažila som sa jej to vysvetliť. Nechápala co znamená nie takze uz som dalej nechcela vysvetľovať. Napisala ze nechce vidiet mna iba dieta si ponosiť co mi doteraz nejde do hlavy. Žiadne gratulujem k bábätku, nic o tom ci sa citim dobre. Iba ze chce vidiet dieta. Mala som velmi dlhy a ťažký porod ktory skočil ltt dobre, bola som sama lebo muž bol so starším dietatom. Takze tam kontakt skončil. Rodicia tiez velmi nesúhlasili s tým ze nechcem navstevy, stale vypisovali kedy k ním prideme, citové vydieranie typu uz by sa patrilo prist pozriet rodicov (nebol to ani mesiac po porode a boli v pôrodnici pozriet). Na ihrisko k nam prist nechceli. Cesta k ním je tak pol hodina v aute. Prvá navsteva bola necelé tri mesiace po porode kde mi bolo vyčítané ze sa nebavim so sestrou, ze je to moja vina, a ze ona aj mama zvládli navstevy po porode a ja nie. Tam som mame prvýkrát do oci oponovala ale bolo mi do plaču. Proste je toho vela co by sa dalo pisat. Podstatne je, ze sa s nimi necitim dobre, nie je mi príjemne v ich spoločnosti a je medzi nami strasne dusno a napätie. Nikdy sme otvorené nekomunikovali. Mame rozdielne názory takmer na vsetko. Povahy sme uplne iné. Nechcem ich odstrihnúť kvoli detom, chcem aby mali aj z druhej strany babku a deda. To je druhý problem. Mam strasne dobrých svokrovcov a moji rodicia ziarlia co samozrejme rozprávajú poza chrbat. Lenže u svokrovcov sa citim ako doma, prijatá pochopená a deti ich milujú. K mojim rodicom nechodím domov v zime lebo fajčia dnu aj pri deťoch a mne to vadi. Su tuhi fajčiari. Ja vlastne ani neviem aka je otázka. Chodim k terapeutke, snazim sa nájsť nejaký kompromis no viem ze intuícia mi našepkáva dobre a je nejaký dôvod preco sa u vlastných rodicov necitim dobre. Som skvela mama, robim najviac ako sa da a dlho som bojovala s pocitom, ze nie som dost dobra. Viem, ze vsetko co mi vyčítala a vykricala mama nie je o mne ale o nej. Je mi luto, ze mame take vztahy. Viem, ze ma maju radi, no nikdy ma nevedeli prijať taku aka som. Jedine co povedia je, ze som hnusná povaha. Dakujem za prečítanie, viem ze objektívne napíšete odstrihnúť, no rada si prečítam podobne skúsenosti.
Rodičov si nevyberieš. Platí to aj opačne. Ani tvoje deti a ty nemusite mať v budúcnosti dobre vzťahy, lebo deti sa po dospievaní veĺmi povahovo zmenia a zmeníš sa po rokoch aj ty. Navyše ich ovplyvnia ich životní partneri. Takže kľudne ťa môže navštíviť karma. Zariaď sa, ako sama uznáš za vhodné. Možno tak, aby si niekedy neľutovala. Snáď ti terapia pomôže.
@anonym_179b2d dakujem za názor. Za co ma ma navštíviť karma? Dakujem, terapia pomáha.
Rodičia majú svoje chyby, ale takú dcéru ako ty by som veru nechcela. A ver, raz sa ti všetko vráti na tvojich deťoch. Potom pochopíš.
Rodičia majú svoje chyby, ale takú dcéru ako ty by som veru nechcela. A ver, raz sa ti všetko vráti na tvojich deťoch. Potom pochopíš.
@anonym_e1210d budem rada ak mi napíšeš aj dôvod, aby som vedela. Ja mam iba svoj jeden pohľad preto pisem sem. Akoze je fajn si prist anonymne kopnúť ale uz by si mohla aj vysvetliť, inak neviem nic zmeniť.
tiež ťa nechápem. robíš scény kvôli jednej návšteve. mala by si navštevovať nie len psychologa, ale aj psychiatra.
Mas tazku situaciu, ak to chces udrziavat kvoli detom, budis. Ja som prestala skakat ako moj rodic piska (citove vydieranie, ked neprideme ihned ako zavola). A fajciarskemu prostrediu by som deti tiez mevystavovala. Bud to rodicia prijmu, ze sa budu s detmi stretavat za tvojich podmienok (nie u nich), alebo bohuzial. Nerobis nic zle, vyber je na nich
tiež ťa nechápem. robíš scény kvôli jednej návšteve. mala by si navštevovať nie len psychologa, ale aj psychiatra.
@anonym_33c9a3 aha takze same anonymy ktoré útočia na to aka som zla dcéra ale nevedia napisat jeden dôvod preco? Verim, ze sa nájde aj niekto kto napíše normálnu odpoved
Mas tazku situaciu, ak to chces udrziavat kvoli detom, budis. Ja som prestala skakat ako moj rodic piska (citove vydieranie, ked neprideme ihned ako zavola). A fajciarskemu prostrediu by som deti tiez mevystavovala. Bud to rodicia prijmu, ze sa budu s detmi stretavat za tvojich podmienok (nie u nich), alebo bohuzial. Nerobis nic zle, vyber je na nich
@maranta_leuconeura dakujem za normálnu odpoved. Ano viem, ze to nie je dlhodobo udržateľne. Ja som myslela, ze to je aj čiastočne hormónmi po porode ze som to brala príliš citlivo, no asi sme len moc rozdielni a kym sa uprimne neporozpravame tak sa nepohneme
Ja som obmedzila kontakt len na nevyhnutny, navstevy na narodeniny a Vianoce. Pre pokoj v rodine, inak by to bolo nula.
Ja som obmedzila kontakt len na nevyhnutny, navstevy na narodeniny a Vianoce. Pre pokoj v rodine, inak by to bolo nula.
@anonym_e0405d dakujem. A v pohode si to zvládla? Nemala si vycitky ze deti nemaju vzťah so starými rodicmi?
@anonym_179b2d dakujem za názor. Za co ma ma navštíviť karma? Dakujem, terapia pomáha.
@anonym_autor si nechápavá. Čítaj ešte raz.
@anonym_autor ani som nechcela veľmi písať, ale po prečítaní pár komentov som sa rozhodla reagovať. Ano, karma určite existuje, nech už to nazveme akokoľvek, ale všetko zle ale aj dobre sa vracia. Avšak, z toho, čo píšeš mi to vychádza tak, že si nic zle nespravila. Ano, je to smutné, že si nerozumieš s rodičmi a rodinou, ale práve tvoja sestra a tvoji rodičia majú veľmi zvláštne názory. Že chce vidieť dieťa? V poriadku, ale to je iný egoizmus, že ona sa chce pomojkat, ale empatia k tebe, zničenej, unavenej, ubolenej a hormonálne labilnej nikde. A rodičia tiež asi veľa diplomacie nepobrali. Skrátka si myslím, že asi máš dôvod ,že sa v ich spoločnosti necítis dobre. Babky a dedkovia nemajú zasahovať do výchovy a kritizovať mamu, jedine, že by tá bola alkoholicka, nestarala sa o deti, alebo iný extrém. To by už bola ich povinnosť. Tvojej rodine chyba tiež skúsenost a vedomosť o tom, ako sa správať k čerstvej mamičke, ako jej pomôcť a podporiť ju.
@anonym_autor Je v poriadku nastavit si hranice. Nerobis nic zle.
@anonym_autor ani som nechcela veľmi písať, ale po prečítaní pár komentov som sa rozhodla reagovať. Ano, karma určite existuje, nech už to nazveme akokoľvek, ale všetko zle ale aj dobre sa vracia. Avšak, z toho, čo píšeš mi to vychádza tak, že si nic zle nespravila. Ano, je to smutné, že si nerozumieš s rodičmi a rodinou, ale práve tvoja sestra a tvoji rodičia majú veľmi zvláštne názory. Že chce vidieť dieťa? V poriadku, ale to je iný egoizmus, že ona sa chce pomojkat, ale empatia k tebe, zničenej, unavenej, ubolenej a hormonálne labilnej nikde. A rodičia tiež asi veľa diplomacie nepobrali. Skrátka si myslím, že asi máš dôvod ,že sa v ich spoločnosti necítis dobre. Babky a dedkovia nemajú zasahovať do výchovy a kritizovať mamu, jedine, že by tá bola alkoholicka, nestarala sa o deti, alebo iný extrém. To by už bola ich povinnosť. Tvojej rodine chyba tiež skúsenost a vedomosť o tom, ako sa správať k čerstvej mamičke, ako jej pomôcť a podporiť ju.
@anonym_3d5095 dakujem velmi pekne za tvoj komentár. Ano z môjho pohľadu som neurobila nic zle, iba chcem chrániť svoje deti a psychické zdravie. Moji rodicia nie su zvyknutí, ze som vravela nie tak mozno preto sa to takto vyhrotilo. Ak som ale urobila chybu nemam problem si to priznať ani sa ospravedlniť. Som rada za tvoj komentár, tych prvých pár je smutných, skoda ze aspon nenapísali preco som taka zla dcéra dalo by sa o tom aspon komunikovať.
@anonym_autor Je v poriadku nastavit si hranice. Nerobis nic zle.
@anonym_e65e32 dakujem 🙂
Navstevuj rodicov tolko, kolko uznas za vhodne. Pises, ze mas super svokrovcov …. Netlacila by som na pilu a predatierala happy family … castejsie isla tam kde sa cirim dobre a rodicov navstivila podla uvazenia…. V zime menej na kratsi cas a hlavne vonku. V lete castejsie. A sestra … surodencov si nevyberies … a blokovat sa vsade je naozaj trapne ak nemate zrovna 15 rokov. Myslim, ze sa stresujes z vasich vztahov a hladas preco a riesenie, ber vztahy take ako su a zariad sa … ulavi sa ti
Ak si v terapii, preco pises sem? Toto je posledne miesto, kde ti pomozu a budes sa citit este horsie, lebo pridu este komentare, ake si nevdacne dieta a pod.
Netrap sa tym, urcite mas svoje dovody na to, co k nim citis a tych par viet tie x-rocne vztahy, slova, vychovu, kritiku ... aj tak neodzrkadluju. Ty vies najlepsie, ako ste sa do takehoto stadia vobec za tie roky aj dostali, toto su uz asi len ceresnicky na torte.
Ja som tiez postupne usekavala zo stretavok s vlastnou rodinou, a neskor aj so svokrovcami, lebo boli/su toxicki. A je mi to luto kvoli detom, ale su uz vacsie a tiez to uz vidia aj oni a nevadi im to a nechybaju im.
Ak sa da, skuste na tom popracovat, mozno sa to casom vylepsi. A ked nahodou nie, tak budes stastnejsia ty, ak ich nebudes musiet pocuvat ;)
@anonym_autor presne moj pribeh ;) prvy porod poporodna depka(nikto si to nevšimol ze ju mam) byvali sme u svokrovcov vtedy este matka ziarli an svokru doteraz uz vyse 12r🤣 ked prva dcera mala.rok stal sa incident co to vyriesil muz ;) prerusili sme kontakty dcera do 7r nevedela ze.ma druhých starých rodičov ( podotýkam svoje vnuca videli len cez plot kedze so sestrou byvame vedla seba)
Zo začiatku som tiez nevedela prejst pochopiť tie pocity ze zrazu koniec ale potom som zistila ze som kludnejsia menej stresu nema.ma kto ponizovat atd...
Teraz.pred 3m som porodila druhe dieta a zo slušnosti som.ich pozvala na krstiny co mi bolo jasne ze nepridu kedze len manzelova.rodina tam bola väčšinou.
Takze stačí prerusit kontakt a verte ze sa vam bude lepsie zit ;) ak chcu nech sa paci nech dojdu k vam....
Ja som tiez zakazala.navstevy teraz a.hlavne v tomto období ;)
To co citis je normalne a uz len zalezi od teba co dokazes tolerovat a co uz nie. Nie je nic zle na tom povedat nie, tak isto nie je nic zle na tom ze sa nechces stretavat s ludmi co ta nerespektuju, idu proti tebe. Pokial to zvladnes daj si cas a aj im, ovlaz vztahy a zniz styk. Zakazdym ked sa budes citit neprijemne a budu ta citovo vydierat to neskryvaj a normalne to povedz. Toto nie, takto so mnou nehovor, toto sa mi nepaci, moja dieta moje pravidla, moj dom moje pravidla. Na tom nie je nic zle. Uvidis ako sa to cele vyvinie casom. Drzim palce.
@anonym_autor cítiš to správne, to, čo opisujes, su toxické spôsoby zo strany tvojich rodičov a sestry. Jedna normálna sestra predsa nemôže chladne skonštatovať ze chce si ponosit dieťa a teba vidieť nechce / neopyta sa ta, ako si na tom po pôrode, nulová empatia. Ty predsa nie si živý inkubátor ktorý vynosil dieťa na pobavenie pre iných. Nech si sestra urobí vlastné. A pre zachovanie svojho duševného zdravia by som sa do ničoho nenútila a svoje hranice si pevne držala. Teraz si ty, tvoj manžel a vaše dieťa rodina a musíte urobiť všetko preto, aby ste si ju chránili. Obklopujte sa ľuďmi prajnymi a empatickymi, vzťahmi ktoré vám prinášajú uspokojenie a nie napätie a smútok. Držím palce.
celkom divná rodina 😏 neviem si ani predstaviť mať takýto život. čím skôr sa kvôli tomu prestaneš trápiť tým lepšie…
Ano, prvych 600 nedeli je najhorsich😄🤣
@anonym_autor Ahoj autorka, tych co si tu do teba kopu si nevsimaj. Tvoj pribeh je fakt narocny a je mi luto, co si si presla nielen v detstve ale aj ako dospela co sa tvojej rodiny tyka. Co je velke plus, ze si zacala chodit na terapie. Co sa tyka stretnutia rodiny, resp. navstevy prvy mesiac po porode si absolutne nic nevycitaj,ze si ich odmietala. Nie kazda zena sa na to citi a zvysna rodina by to mala tolerovat, ako sa rozhodnu rodicia novorodenca. Nie kazdy ma hladky priebeh porodu, kazda zena ma iny organizmus, ine zdravie, takze kazda to moze inak vnimat a znasat (ale to asi kopajuce hrdinky nepochopia). Co sa tyka tvojej rodiny ako takej, neustale podkopavanie, kritizovanie, ponizovanie znici nielen doveru voci takym ludom a to rodina/nerodina, ale aj tvoje sebavedomie a sebalasku to vie dost znicit. A naozaj ako pisem, ci to rodina je alebo nie je, nikto nema pravo sliapat po ludskej dostojnosti! Pises,ze vies,ze ta maju radi, autorka nikde z obsahu co si napisala som nenasla ani len naznak toho,ze by ta radi mali-ano mozno sa ti toto zial cita tazko, ale ani chvilkovy dojem som nenadobudla. Tam je z ich strany totalny nerespekt voci tvojej osobe. Ano bud by som sa od takych odrezala uplne, alebo okresala navstevy na totalne mizive minimum. Ved oni nemaju pre teba pol gramu mileho slova! Pozri, aj ked to nie je priama rodina (ta primarna), ale bud vdacna za svokrovcov, o ktorych pises,ze su naozaj uzasní🙏 asponze ich mas ako blizkich ludi. Nedovol, aby tvoja rodina po tebe sliapala...nastav si pevne hranice, cez ktore neprejdu. Je potrebne, aby si bola aj v tomto silna a zdravo nastavena kvoli detom, aby raz ked uz budu viac vnimat nevideli,ze mamina sa nechava udupavat a ze toto je ten "spravny" vzor. Verim, ze to dokazes, uz si toho presla vela♥️ Drzim ti silno palce a orientuj sa v prvom rade na deti,muza a ludi, ktorí ti lasku dokazuju (svokrovci) a vynechavaj ludi, ktorí ti v zivote naublizovali uz viac ako dost-vies o ktorych pisem.
Mne to príde, že len hľadáš výhovorky ako nebyť s nimi a hľadať v nich chyby a pritom len vás chceli vidieť co je prirodzena vec a robíš z toho drámu
Môj názor, prepáč
Viem sa do teba vcitit. Nemam to asi az tak silne ako ty, ale pre rodicov som bola vzdy ta druha. Ako dieta mozno ani nie. Skor v puberte. Este si pamatam rozhovor mojej mamy s niekym “vsak kazda mama ma jedno dieta trosku radsej”. Teraz po rokoch mi to doslo. A ako sa nam aj s bratom narodili deti, tie rozdiely uz boli viditelne. Ja som mala slabe mlieko kedze moj syn casto plakal a nervacil ( mal silne koliky) Mala by som jest inak. Krsniatko krasne priberalo a len spinkalo. Kam ho polozili, tam sedkal. Na nocniku sedel pri rozpravke aj 30 minut. Moj maly si sadol a hned vstal. Neobsedel ani 5 minut. Ked sme boli na navsteve a ich maly spal, museli sme chodit po spickach. Ked spal nas maly, nikto nebral ohlad. Tak muz sa vzdy zobral a siel ho kocikovat po uliciach. Teraz po case si to vsetko spajam a vnutorne ma to boli. Cele ty vyvrcholilo minuly rok. Prepisali cas dedicstva na brata. Ked som sa ohradila, ze vsak zo dajte na polovicu, bola som ta najhorsia na svete. Doteraz si drzim uz odstup. Mne otec nezavola ako je rok dlhy sam od seba. Bratovi, ktory byva nedaleko nich, vie zavolat aj 2x denne. Ci jeho vnucikovi chutilo co mu poslal. Chcela by sim aby to bolo ine, ale nejde to. Nastastie mi to zivot vratil v podobe uzasneho muza a otca mohuch deti. Takze jedine ti poradim, chod tam na navstevu, hovorit co mate nove nemusis, nic o vasom sukromi vediet nemusia, dodrzuj formality a slusnost. Lasku, emocie a pocity si nechaj pre tych, ktori za to stoja.
Ahojte odpisem tak hromadne. Dakujem vam za povzbudivé slova, podporu aj pochopenie. Som rada, ze sa tu našli ženy s podobnými vzťahmi v rodine. Ano je to xy rokov, hnusných poznámok, podkopávanie sebavedomia, citové vystieranie atd. Toto tu su uz iba čerešničky. Rodicom som napisala úprimný list, v ktorom som napisala ako som sa cítila pred/po porode a ze mi ich správanie ublížilo. Chcela som, aby vedeli preco som sa viac odlmcala. Nestretlo sa to s pochopením, dostala som na to odpoved ze nemam pravdu. Ja tu na nich nechcem kydať, su to moji rodicia a mam ich rada napriek tomu, ze vela veci neurobili správne. Na terapie chodim asi rok a pol tak raz mesačne, riešim tam hlavne ako s rodicmi komunikovať, ako si stat za svojim a nemať potrebu vysvetľovať a obhajovať sa. Ja som velmi citlivý človek, vsetko rozoberám a analyzujem z každej strany. Riešim co kto povedal preco ako to myslel. Ci som sa zachovala správne, ci som mohla urobit viac a lepsie. Ked neviem zaspať rozmyslam nad tým, preco by som ja ako mama svojej dcére vyčítala stale co robi zle na výchove mojich vnúčat. Proste ma to mrzí a som rozpoltená medzi tým, co by som mala a tým ako to citim. Rada by som sa s rodicmi uprimne porozprávala, no s nimi je velmi ťažko. Hocico otočia proti mne, aj to ze nechcem aby fajčili pri deťoch, oni ze to neškodí a ja uz nemam slov v takých situáciách. A nie som taka dobra v argumentácii, oni ma vzdy prevalcujú lebo sa do mna pustia ako osy a ja im do oci nie som schopná nic povedat bez následného plaču takze co sa da riešim písomne aj ked viem ze to nie je ideálne. Je tam aj jemný “tlak” širšej rodiny, ktorí sa sem tam opytaju alebo sa dozviem co sa na mna rodicia sťažujú. Inak mam podporu muža, dve úžasne deti a nasla som aj podporu v svokrovcoch, pri ktorých som spoznala ake to je môcť rozprávať bez rozmýšľania dopredu a nebyť stale ako na tenkom ľade. Od svokry sa mi dostalo tolko pekných slov a pochvaly ako od mojej vlastnej mamy nikdy. Tam pridete na navstevu a je božský klud. Nieco poviete a oni to berú, žiadne preco naco a vycitky.
Viete, najradšej by som urobila tak aby som nemala vycitky o pár rokov, robim vsetko pre deti ale aj pre to aby som nestrávila ich detstvo stresovanim sa co mi píšu rodicia. Zmierila som sa s tým, ze tam uz čistý vzduch nikdy nebude a oni sa nezmenia. Dufam len, ze sa mi podari vychovat deti tak, aby so mnou chceli tráviť cas 🙂
Viem sa do teba vcitit. Nemam to asi az tak silne ako ty, ale pre rodicov som bola vzdy ta druha. Ako dieta mozno ani nie. Skor v puberte. Este si pamatam rozhovor mojej mamy s niekym “vsak kazda mama ma jedno dieta trosku radsej”. Teraz po rokoch mi to doslo. A ako sa nam aj s bratom narodili deti, tie rozdiely uz boli viditelne. Ja som mala slabe mlieko kedze moj syn casto plakal a nervacil ( mal silne koliky) Mala by som jest inak. Krsniatko krasne priberalo a len spinkalo. Kam ho polozili, tam sedkal. Na nocniku sedel pri rozpravke aj 30 minut. Moj maly si sadol a hned vstal. Neobsedel ani 5 minut. Ked sme boli na navsteve a ich maly spal, museli sme chodit po spickach. Ked spal nas maly, nikto nebral ohlad. Tak muz sa vzdy zobral a siel ho kocikovat po uliciach. Teraz po case si to vsetko spajam a vnutorne ma to boli. Cele ty vyvrcholilo minuly rok. Prepisali cas dedicstva na brata. Ked som sa ohradila, ze vsak zo dajte na polovicu, bola som ta najhorsia na svete. Doteraz si drzim uz odstup. Mne otec nezavola ako je rok dlhy sam od seba. Bratovi, ktory byva nedaleko nich, vie zavolat aj 2x denne. Ci jeho vnucikovi chutilo co mu poslal. Chcela by sim aby to bolo ine, ale nejde to. Nastastie mi to zivot vratil v podobe uzasneho muza a otca mohuch deti. Takze jedine ti poradim, chod tam na navstevu, hovorit co mate nove nemusis, nic o vasom sukromi vediet nemusia, dodrzuj formality a slusnost. Lasku, emocie a pocity si nechaj pre tych, ktori za to stoja.
@anonym_cac82f Ježiš toto uplne u nas. Od narodenia preco jem toto a tamto, mala ma koliky kvoli mojej strave, nemam mlieko lebo nejem to co mi povedali( co tam po mastitide), preco nespi v kociku, preco ma take topanky, preco jej nesolim, preco nedám cukrík/kolac. Stale porovnávanie so sesterinymi detmi. So sestou sme bývali pár min od seba a chodili iba k nej na navstevy. S jej detmi chodili von, strážili, hrali sa. Mne mama povedala ze mi nestrazi dieta preto, lebo nechcem nevyžiadané rady. Proste tie rozdiely tam boli aj su obrovské ci u vnúčat alebo u deti. Spätne mi to dochádza oveľa viac. Ale co uz. Som rada ze si nasla spôsob ako fungovat
Ja ta úplne chápem a myslím, ze ta tvoja intuícia neklame. Intuícia ťa varuje a ukazuje ti, že sa okolo teba deje niečo, čo nie je v poriadku, že tvoje hranice sú prekračované.
Tvoji rodicia sú tie typy ludí, ktorí sa potrebujú po niekom voziť a ventilovať sa, dokazovať si svoju prevahu, no a vybrali si pre tieto účely teba. Obvykle si takíto ludia vyberu ako terč a hromozvod toho z okolia, kto je citlivy, empatický, vnímavý a ľahko nasáva emócie ostatných.
Ja sa blížim už skoro k 50ke a z mojich skúseností a pozorovaní si myslím, že je úplne zbytočné ľuďom ako sú tvoji rodičia niečo vysvetľovať, alebo sa pred nimi nebodaj obhajovať. Tým len mrháš energiou, v ich očiach sú dokonalí oni a sestra, ty si tá chybná a vadná. Nevysvetľuj im svoj pohľad na veci, nehľadaj argumenty, nehovor im vôbec o svojich pocitoch. Len im jednoducho oznám, že bude niečo takto a takto, lebo tak to chceš.
Príklad - povieš im, že tvoje deti nebudú v uzavretej miestnosti s fajčiarmi, lebo ty ako matka svojich detí to tak chceš. Začnú sa s tebou dohadovať? Nedaj sa zatiahnúť do žiadnych diskusií. Proste im zopakuj, ze deti s fajčiarmi v jednej miestnosti nebudú, lebo tak to chceš. Bodka. Žiadne dalsie vysvetlovanie. Ja by som inak aj kontakty obmedzila na minimum.
Je užasné a veľké štastie, ze máš dobrych svokrovcov, tam investuj svoj záujem, čas, porozumenie a lásku. Veľmi ti držím palce.
@anonym_autor
@anonym_autor Posielam ti tento screenshot, aby si sa mala z čoho odpichnùť
Jediný dosť veľký problém, ktorý máš je, že si vyrastala v toxickej narcistickej rodine, kde ti bola pridelená úloha čiernej ovce rodiny, alebo obetného baránka a nie je v tvojich silách to zmeniť. Narcistický rodičia prideľujú svojim deťom role, tak ako v tvojej rodine, ty si čierna ovca, tvoja sestra zlaté dieťa. Ona nemôže urobiť nikdy nič zle, ty aj keby si dostala nobelovu cenu za mier a mala štyri vysoké školy budeš tá zlá a bude s tebou vždy niečo v neporiadku. Pozor, toto oni prezentujú v rodine za tvojim chrbtom celý čas, len ty o tom ešte nevieš. To sa prenesie aj na tvoje a jej rodiny. Jej deti budú zlatìčka, tvoje ,,slúžtičky,,
Rodičov si nevyberieš. Platí to aj opačne. Ani tvoje deti a ty nemusite mať v budúcnosti dobre vzťahy, lebo deti sa po dospievaní veĺmi povahovo zmenia a zmeníš sa po rokoch aj ty. Navyše ich ovplyvnia ich životní partneri. Takže kľudne ťa môže navštíviť karma. Zariaď sa, ako sama uznáš za vhodné. Možno tak, aby si niekedy neľutovala. Snáď ti terapia pomôže.