Trauma z detstva

A tie crevne problemy mà dnes kazdy druhy clovek len sa o tom moc nehovori. Nie je to z capania po zadku ked sme boli deti.. ale z geneticky modifikovanych potravin ecok antibiotikovych a hornonami krmenych zvierat co konzumujeme. Proste ta strava uz nie je bez nasledkou. Skus sa s mamou porozpravat o tom ako ta to trapi nehnevaj sa ak bude reagovat sokovane ci bez pochopenia. Ona vyrastala v tom ze to boli vychovne metody a neurobila nic zle. Ona tvoje odpustenie pravdepodobne nepotrebuje ale ty ho potrebujes aby si to mohla spracovat a dalej sa netrapit.

@miadi nechcem rýpať len si myslím že použiť slová že: nemyslím si že to má z toho to bude z nejakých a potravín a éčok mi príde dosť zcestné. Niekedy veci ktoré sa naopak napíšu, vyznievajú úplne v pohode ale keď to ten človek zažíva ako malé dieťa ktoré to nemá šancu pochopiť tak to toho človeka dokáže neskutočne poznačiť. A kľudne to môže mať aj z toho ak bol bitý za to že sa pokakal tak je to podvedome zadržiavanie a áno veľa veci ktoré človek rieši v dospelosti vzniklo práve určitými menšími možno väčšími traumami z detstva a preto na veľa z nich pomôže len psychológ. A každý človek je iný niekto vníma takéto situácie viac niekto menej. Mám skúsenosť s chalanom ktorý bol celý život úplne v pohode a ako mu zomrel otec tak zostal na liekoch niekoľkokrát sa pokúsil o samovraždu a má depresívne stavy a neustále behá po psychiatriach. A tento stav úplne nesúvisí so smrťou otca to bol len spúšťač. Jemu sa prejavili určité veci z detstva rodičia mali naňho neskutočne vysoké nároky neustále ho s niekým porovnávali a strašili že keď sa nebude učiť dopadne tak a tak a pritom je to taká hlúposť lebo oproti fyzickým trestom si človek povie že to je v pohode a hlavne nič tak hrozné čo by niekto z nás nezažil sa nestalo a aj tal skončil ako skončil. Takže to nikto nevie v okolí pochopiť prečo sa to stalo. A nikdy nevieš aká banalita dokáže v človeku vyvolať taký stav z ktorého sa ťažko spamätáva. Väčšinou naozaj uznávam tvoje názory ale toto mi príde také že asi nemáš tak úplne skúsenosť s takýmito vecami lebo tie názory mi prídu fakt ako od človeka ktorý si to vôbec nevie predstaviť a nie že by si tým ešte prešiel. A ak sa mýlim tak máš potom asi nedostatočnú empatiu pre Inakosť ľudí pretože každý je úplne iný a každý veci prežíva inak. Niektoré dieťa je citlivejšie a preto potrebuje citlivejší prístup a ak rodič takéto dieťa vychováva na základe fyzických trestov tak je to jednoznačne najväčšia pravdepodobnosť pre spustenie psychických problémov. Niektoré deti sú naopak také že sa v dospelosti na tom zasmejú a je to pre nich nič.

Vôbec nespomínas otca, kde bol on keď sa toto dialo? Bola si dieťa, niečo si možno pamätáš aj skreslene, prečo sa o tom neporozpravas s mamou? Ty ju veľmi odsudzujes a kritizujes, aj teraz, keď píšeš, že je úplne iná, tam asi bude ten vzťah výrazne narušený. Mať postihnuté dieťa je veľmi náročné, ona asi určite situácie občas nezvládla, nepíšeš ze to bolo pravidelne. Niekto to dáva hned na výbornú a niekto sa to musí postupne naučiť, hlavne ak bol sam vychovavany bitkou.

@miadi nezazijse nepochopis asi len tolko k tvojmu prispevku. Nemozes ani zdaleka porovnavat ,,zdaveho" cloveka a take dieta ako je moj brat a deti celkovo maju krehku dusicku takze tvoj pripsevok si vobec neberiem nejako lebo nevies o com pises...

@malia18 clovek ktory nezazije a sudi nepochopi kazdy vidi ze ma to najhorsie lebo to preziva a druheho nevie pochopit lebo to nezazil takze nech si pise pani co chce ale nema pravdu ani zdaleka. Ked to cloveka trapi aj po tolkych rokoch asi to nebolo len take nieco co treba hodit za hlavu a jednoudcho na to nemysliet. Nejde to..

@sidicek Otec bol prec a ked bol doma tiez bol prisny krical po nas ked sme mu isli na nervy atd nebolo to ani z jeho strany dobre. Vies tak ti napisem poznam zeny ktore maju taktiez postihnute deti a su same a maju to velmi narocne od mala a pochybujem ze by toto svojim detom urobili. Ja ju sudit nechcem nezazila som si to co ona ale v tomto jednoducho zlyhala. Ona je aj teraz taka aj ked sa zmenila ze vidi hlavne seba. Tak trochu sebec. Spomina stale co zle zazila ona ale ze detom nieco sposobila nevidi asi. Netrapi ju to

@zuzinapipina dakujem velmi pekne za tvoje krasne slova velmi si to vazim ❤

@martina1985ba my sme tiez aj ine veci zazili toto nie je jedine..proste mi to pride ze rodicia neboli pripraveni mat deti mama mala prve dieta velmi skoro nemali svoje byvanie vela roboty atd nabalovalo sa to a potom sme to odniesli my. V skorom veku sme este museli riesit dost zavazne problemy ktore narobil otec mama to riesit nevedela takze vsetko slo na deti a bolo toho dost ale toto mi tak najviac utkvelo v pamati a najviac ma to trapi. Ono je to tazko ja som vzdy mala vsetko doma inak som vdacna za vychovu aj za vsetko ale moji spoluziaci rovesnici kamarati nikto z nich nemal doma to co my ani zdaleka velmy ma to uz v skole trapilo ale tak to nezmenim. Rodinu si clovek nevybera. Len preco ked niekto sam svojou chybou ze si nezariadil lepsie zivot alebo ako to napisal tak preco sa potom vrsi na vlastnych detoch? Vybijat si zlost? Aby sa mu ulavilo lebo ma z niecoho nervy? Tak to je naozaj za ciarou

velmi*

suhlasim s @miadi . Ty mas veci v sebe nedoriesenie. citis krivdu a hnev a ublizenie a rypes sa vo veciach, v ktorych rypat sa je uplne zbytocne.

je tu mnoho zien, ktorym rodicia urobili a stale robia omnoho horsie veci, nez to, co popisujes Ty. snazia sa s tym vysporiadat samy, to je cesta k uzdraveniu. a nie rypat sa v tom stale dookola a hovorit si, ako by si to Ty nikdy neurobila a aka bola mama zla. mi to pride akokeby si sa chcela silou mocou lutovat pre nieco, byt stredom pozornosti.
nikto z nas nie je dokonaly, kazdy mame svoje chyby.
ak to nevies spracovat, smer psycholog, je to o Tebe. nie o mame, ci bratovi.

@soldi nesud ked si to nezazila. Viac ti nemam co napisat..

nikto Ta tu nesudi. dostala si tu rady, ze to mas riesit so psychologom, ked to nevies spracovat sama.
a ver tomu, ze som v zivote prezila velmi tazke veci a to, co riesis Ty s Tvojou matkou je len slaby odvar toho, co urobila mne moja matka.

ale kazdy z nas ma hranicu citlivosti inde, mne psychoterapia pomohla velmi, preto ju s cistym svedomim odporucam aj Tebe.

To ze v tomto zlyhala je všetkým jasné, ale ci ju to netrápi to nevieš, pokiaľ sa s ňou o tom neporozpravas. Možno áno, možno dúfa ze si nič nepamätáte.... Treba to prebrať a nejako uzavrieť, lebo ta to bude stále matat.

@soldi dakujem ano ja viem ze su horsie veci ale myslim ze nic sa neda porovnavat lebo kazdy sme iny kazda situacia je ina proste tak je to take no. Ja urcite budem hladat sposoby ako sa posunut v tomto dalej ked si sama neviem poradit. Odpisovat uz asi nebudem ale ak mi niekto este nieco prinosne napise rada si percitam 🙂 aj to trochu pomaha. Najma aj to zamyslenie nad vsetkym ze mozno to vidim ja take zle? Tazko to je naozaj hodnotit.

ja si nemyslím, že vidíš len ty zle. Proste si citlivejšia. To neznamená, že keď niekto zažije horšie ako ty, že tvoje pocity majú byť negované a bagatelizované. Jednoducho to tak cítiš a nemáš to spracované a potrebuješ to spracovať. Ja som mame tiež isté veci z minulosti vyčítala, nebolo to síce žiadne fyzické násilie ani fyzické tresty, ale skôr taký vzájomný nesúlad a nepochopenie. To neznamená, že keď niekoho iného rodičia otĺkali a fackovali a zneužívali a mal to fyzicky horšie, že ja nemám nárok na svoje pocity krivdy a svoje prežívanie. Ale časom som si to upratala sama, pochopila, odpustila, nikdy som nebola u žiadneho terapeuta. Proste som sa od toho citovo odstrihla a zostala som len čisto pozorovateľ. Viem, že sa to udialo, ale nemám potrebu odsudzovať, posudzovať, vyčítať.

Ano. Su aj horsie veci. Ale ako som pisala, kazdy mame tu citlivost inde. Takze to je jedno ked Ti tu napise 100 ludi ze to vidis tragicky a ze o nic neslo. Len Ty sama vies co citis a ako to prezivas. Su to Tvoje negativne pocity a pokial sa s nimi nedokazes vyrovnat ani po 20tich rokoch, tak to treba riesit s pomocou zvonka.

Nikto ta nesudi nebud vztahovacna. Mozno trpis rovnako ako ja som trpela ked mi otec pred ocami prizabil mamu. Ale to ze som sa stym vysporiadala neznamena ze nemam citlivost a ty si sto x citlivejsia Lebo si si vybrala zit s traumou. Ano je to vedomi vyber. Bud chces byt obet minulosti alebo chces zit stastne v pritomnosti. Neohanaj sa tym ze kto nezazil nepochopi. Zazila som znasilnenie mrtve dieta v dlani ( porod v 18tt) to su veci ktore ma mohli položit Keby som si dovolila prezivat ich doookola ako ty. Ty si to peklo co som zazila nevies ani predstavit. A šikana v skole a emocionalne tyranie doma od otca alkoholika to je uz len malina. Ja sa riadim heslom co ta nezabije to ta posilni. Ale ked nevies prijat dobre mienenu Radu a chces sa len dalej lutovat. Tak sorry potom si vyberas svoje trapenie ty sama. Neviem ake mà tvoj brat postihnutie ale jeho nie tvoje . Takze trauma ze dostal pred 20r na zadok 2x ked ty si zdrava stastna vydata mas deti.. prepac este raz je to tvoja volba ake mas v sebe pocity ty to živis v sebe . Nemusela by si / a ked to nevies prekonat sama vyhladaj odbornu pomoc inak tu mozes pisat aj o dalsich 20rokov o traume z detstva.

Nejde mi o porovnavanie co je vacsi dovod na traumu Niekto moze mat traumu ze stupil na mrauca a prezivat to Akoby zabil cloveka. Ide o to co stymi negativnimi pocitni urobis. Mas len jeden zivot. Je uplne jedno ci si ho budes nicit koli stupeniu na mrauca ci vyprasku co dostal brat ci znasilneniu atd . Vysledok je rovnaky zivot v negativite. Riesenie je univerzalne a jednoduche. Odpustenie. Zivotu sebe a druhym. Tomu kto ta zranil sebe ze si sa nechala zranit zivotu ze je taky ze sa deju aj zle smutne veci . Ak mas pocit ze ti nechcem pomoct a moje slova ti nic nedavaju tak sorry problem je len u teba ze nevies veci prijat z ineho uhla pohladu ako je ten tvoj . Ale naco ti je ten uhol pohladu na vec ktory ti len dava utrpenie ? Volba. Je to vsetko vedoma volba. Ja si vyberam byt stastna. Co si vyberas ty je len na tebe .

Zaujímavé, že ťa to začalo "trápiť" po dvadsiatich rokoch...Prečo si doteraz nenavštívila psychiatra, ak ťa to tak veľmi poznačilo ? Nezmeníš to už a pýtať si rady na MK ohľadom takej situácie mi príde zcestné...

@soldi práveže rýpať sa v tychto veciach je potrebné, odpustenie prichádza v tomto pripade len cez porozumenie a pochopenie, preco mama konala tak ako konala. Sama som si tymto procesom presla,navstivila viacero psychologov, precitala desiatky knih, pracovala na odpusteni, ale to zo zaciatku bez uvolnenia svojich pocitov( a tym myslim vsetky ako hnev, frustracia, pocit viny, pocit obete, sklamanie, všetko co sa v tom dietatai nahromadilo z tejto nespracovanej udalosti) pochopenia, seba matky, jednoducho to odpustenie nepríde...a neznášam reci typu, ved to nie je nic take zle, stava sa aj horsie...Z psychologickeho hľadiska a z pohľadu dieťaťa, to moze mať veľmi zly dopad, ktorý sa odraza v človeku aj celý život.. Každý clovek zazije nieco ine a inak sa mu to vryje, niekomu sa nevryje..a kazdemu to robi aj nerobi problémy...alw taketo reci,ved ludia zazivaju aj horsie veci, su pre mňa neakceptovatene...tot priklad, ktorý som zažila, videla v mojom okolí a rozpravala sa o tom so psychologickou, jedna mamicka zakazdym ked jej syn išiel kakať niekde mimo domu,( mal 3 roky) mu povedala( samozrejme ze si neuvedomovala,bola tak naučená od svojich rodičov) ja ta zabijem, to musis tu kakať....a chlapec nastupil do škôlky, ked uz nebol cely den doma a ked sau chcelo kakať, v skolke samozrejme nekakal...az to bolo par dni a on maval neskutočne problémy, bolesti.museli byt v nemocncici...a potom ju poslali k psychologicke z nemocnice a bum, na dve sedenia problém vyriešený. Mamicka si ma dávať pozor na ústa, a mozno si neuvedomoval ani syn, co to znamena zabiť a samozrejme to ani mamicka nemyslela vazne, on to pochopil,ze kakat sa ma iba doma a ze je to velmi zlé asi ked po ňom kričí a rozculuje sa....aka banalna vec pre niekoho ze? Niekto by sa s tym vysporiadal, niekto by mozno nato aj zomrel...

Za máličko, držím palce aby si sa stým vysporiadala aj brat💜

Velmi vela veci sa vyjasni a uzavrie rozhovorom. resp. ak dam tomu druhemu vediet co a ako. (ako som to vtedy citila ako som to vnimala, co to so mnou urobilo a pod. Skratka vsetko vsetko vsetko vyrozpravat resp. napisat do listu.) Skuste, mozno pomoze sa Vam s tym vysporiadat. Lebo vy uz skratka tu minulost, tie dosledky toho jej chovania nezmenite. Len uz ide o to aby ste to Vy sama v mysli mala nejako spracovane a nevracala sa k tomu. Lebo Vas to vnutorne ubija.

@miadi chapem a prepac nevedela som co si si prezila. Mas pravdu vo vsetkom. Sami sa musime rozhodnut ci budeme stastni alebo nie napriek tomu co sme si zazili v minulosti

Ahoj, traumy z detstva sa bežne prehliadajú, ale zásadne formujú náš život a aj keď sa ti nezdá, že ťa v bežnom prežívaní ovplyvňujú, tak opak je pravdou. Fyzické tresty, najmä spojené s emočným týraním (nadávky, vyhrážky, ignorácia a zanedbávanie) vplývajú na každodenné reakcie človeka. To len naša spoločnosť toto po dlhé generácie tolerovala. Často sa stáva, že až keď sa človek stane rodičom, objavia sa vzorce správania z detstva (získané od rodičov) a práve vtedy sa všetky traumy prejavia. Preto sa v rodinách objavuje generačne podobné správanie sa k deťom. Starý rodič týral dieťa, rodič týra dieťa, dieťa bude týrať svoje dieťa. Nie je to tak samozrejme vždy, ale často sa to objavuje v obmenách fyzicko-emočné týranie. Niektorí dokážu traumy spracovať rýchlo a takýto vzorec sa uňho nikdy nevyskytne, ale pokiaľ to len potlačí, ovplyvňuje ho to, aj keď o tom častokrát ani nevie. Odporúčam si traumu určite plne prežiť a prijať, prípadne porozprávať sa o tom s niekým.