Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Trpím depresiou, som nešťastná

lilinka17
29. mar 2016

Ahojte maminy, ani neviem ako zacat. Odkedy som sama matkou vnimam temu "deti" ovela citlivejsie. V poslednej dobe sa velmi trapim ked citam o chorych detoch. Naposledy som preplakala cely tyzden kvoli chlapcekovi, ktory vinnou lekara ostal postihnuty a rodiacia nemaju na liecbu. Nedavno som videla pribeh chlapceka Hope, ktory ako dvojrocny zil 8 mesiacov na odpadkoch a nikto sa ho neujal. Alebo mi staci ked zapocujem nieco v spravach co sa tyka deti a hned je mi zle. Neviem co sa to so mnou deje, uz sa to dost zacina prenasat do mojho sukromneho zivota. Stale chodim smutna, nevrla... najprv mam chut vyobjimat svoje dieta dakujem Bohu, ze je zdrave a ma co jest... potom vzapeti dostanem nervy ked place pre nejaku hlupost lebo si uvedomim, ze ine deti nemali to stastie na rodicov alebo miesto kde sa narodili. Ked citam niektore pribehy na Modrom Koniku o detoch, ktore su chore alebo postihnute opat placem...neviem sa tomu ubranit aby som to nepozerala alebo necitala aj ked viem, ze mi to nerobi dobre. Ja som vdacna zato co mam ale toto ma doslova ubija. Mnohym z vas sa moze zdat, ze vymyslam alebo, ze veci prilis prezivam ale neviem inak. Najradsej by som sa rozdala aby bolo kazde dieta na svete stastne, zdrave a malo milujucich rodicov. Mate s niecim podobnym skusenost?

moni73
29. mar 2016

Toto podľa mňa nie je depresia. Pokiaľ by si písala len o ľútosti, tak to je myslím úplne bežné, že pôrodom sa stávame citlivejšie až precitlivele. Čudné sú reakcie na vlastné dieťa... Možno sa to da aj nejako pomenovať. Píšeš, že by si sa najradšej rozdala. Začni od svojho dieťaťa a vždy je dosť opustených a deti, ktoré potrebujú pomoc. Možností má realizáciu neúrekom.

mircalla
29. mar 2016

@lilinka17 Mala som podobne stavy tak rok po prvom porode - kazdy smutny pribeh o trpiacich detoch ma rozplakal. U nas v centre mesta sedavala taka zobracka s dietatom - vzdy som jej nosila nejake ovocie a oblecenie, dokonca som volala nejake organizacia, nech s tym nieco robia. Bola som z toho hotova, ze to dieta je ulici
Jednoducho som bola strasne precitlivela co sa tyka utrpenia deticiek. Stale som, ale nie je to take silne uz.

lilinka17
autor
29. mar 2016

@mircalla a ako to s nou prosim Ta dopadlo? ako mala stare dieta?

mircalla
29. mar 2016

@lilinka17 mas ip

lilinka17
autor
29. mar 2016

@moni73 ja viem, ze je. zakazdym ked mame nejaku korunu navyse poslem kde sa da, zbierame vrchaky pre deti, kazdeho s tym terorizujem. pri mojom dietati ma rozculuje to, ze ma vsetko a aj tak vymysla, ja viem, ze je to uplne normalne u deti ale v tej chvili to proste tak citim. Ma milujucich rodicov, milujucu rodinu, kazdy den ma co jest ( aj to si velmi vybera co bude papat) hraciek ma plnu izbu a ani sa s nimi nehra...uz som mala 100 chuti ich pobalit a odniest detom co si ich budu vazit. niekedy mam pocit, ze nie som normalna. Manzel mi hovori, ze posledne mesiace mu pripadam ako cudzi clovek...☹

lilinka17
autor
29. mar 2016

@mircalla ☹ ☹ ☹ ☹

mircalla
29. mar 2016

@lilinka17 si len citliva, tym ze mas dieta sa tieto pocity v tebe prehlbili. u mna je to uz v tomto smere lepsie, ale bolo obdobie ked ma rozlutostilo snad vsetko, este aj opustena macka na ulici

katarinapekna
29. mar 2016

Necitaj a nepozeraj somariny! Dnes v tých správach už nič iné len sprostosti nedávajú! Blevajz! Ži svoj život a tes sa z neho.

pragmaticka
29. mar 2016

mam to tiez odkedy som sa stala matkou. presne ako opisujes, no ja mam k tomu este aj strach o moje dieta..bojim sa aby sa jej nieco podobne nestalo, ked nahodou pri nej nebudem a nebudem ju vediet ochranit..Je to chore, ked pridu take negaitvne myslienky , snazim sa ich vzdy zahnat, kedze som od narodenia hrozne pozitivny a optimisticky clovek. Toto zacalao az po porode. Inak uz sa snazim citavat ovela menej a menej pozerat spravy.

sardinka335
29. mar 2016

@mircalla nič jej o tej bezdáčke nepíš lebo bude plakat...uz sonduje podrobnosti 🙂

@lilinka17 si labilná osoba a tvoje premýšlanie určite nie je ,,normálne,,. Smutna a nevrla si z čoho? Ze nemožeš spasit cely svet či ako? Tvoje predstavy su mimo realitu - zial na svete su choroby, utrpenie a siroty a ty s tým nič neurobíš aby si tomu zabranila. To je holy fakt.
Poviem ti to na rovinu ak tieto veci zasahuju do tvojho bezneho zivota, nemozeš koli nim fungovat, plačeš aj týžden, neriešiš pritomnost ,ale nejake chymery, ktore aj tak nemozeš ovplyvnit, tak si suca na psychiatra. Ubraniť sa ,,tomu,, nevieš lebo bud nechceš alebo citiš ,,nutkanie,, to pozerat, riešiť, čitať...v statuse máš, ze tvoje dieťa ma neičo vyše roka...tak snad od neho nechceš očakavať ze si v tomto veku bude vážiť čo ma a podobne, a nerob si iluzie ze chudobne deti su ako anjelikovia, idealne deti a všetko si vážia. Nie je to vzdy tak.

lilinka17
autor
29. mar 2016

@pragmaticka o mojom dietati ani nehovorim, bojim sa v aky bude svet o par rokov... necchem aby mala vodicak, chodila na diskoteky... este aj utecenci... aj ja sa to snazim obmedzit ale neda sa to vzdy

priora
29. mar 2016

Ja poviem priklad preco nepozeram modre z neba a pod. Bola tam moja suseda ma 3 deti teraz uz 4 a kazde s inym.,, matka alkacka syn fetak a basista a ona kzr.va a fetacka a kazdy ju tam lutoval mala som dost a pritom mali inac v pi.i.,, fetuje dalej a ma 4.,, a kazdy prispieval a naco.,, potom dalsia tuez dvaja fetaci narodilo sa im chore dieta a oni iba lutujte nas a posielajte peniaze.,, kazdy si to spravil sam.,, je mi luto deti ale ja s tym nic nespravim

pragmaticka
29. mar 2016

@lilinka17 no vidis! a ja pritom zijem v rakusku, len v nasom mestecku kusock od viedne je 20 neplnoletnych utecencov muzskeho pohlavia!!! Jedine co ma tu este drzi je ze dcerka je este malicka, chodi do jasliciek, vkuse je pod dozorom. Uvidime ako sa situacia vyvinie, ak to nebude lepsie, najneskor nastupom do skoly opustam tuto krajinu 😀 Nehovoriac ze pracujem v strede viedne a dochadzam metrom, uz len cakam co kedy kde buchne, tie ksichty v metre nespominam radsej... :-/ Takze ja takto...Esteze muz je s tym zrozumeni a tiez suhlasi ze ak to bude horsie, odchadzame.

laura1804
29. mar 2016

Ja mam presne ten isty problem...pochopila som, ze s tym nic asi neurobim a tak sa cielene vyhybam pribehom, clanjom v novinach aj tu na mk, jtore suvisia s nestastim deti...ale nie vzdy sa to da, tak zhruba raz za tyzden si poplacem a o to viac milujem svoje dieta a som trpezlivejsia, ako predtym...

emilia25
29. mar 2016

@mircalla no toto poznam tiez tak sedsvsli no potom na inom mieste pre zenu a dieťa prišlo auto z iného mests.velmi dobre im to vynáša.ja tiez dsm ked vidim zbierku.minulé bol taký bezdomovec pred lidlom tak sme mu s muzom kúpili rožky plus konzervu aj to notsbene a tiez som muzovi v aute plakala.a pri prvom ked sa topoli kravy.ale ja som tiez bola taká este pred deťmi vzdy ked som videla smutné dojímavé romantické tak som pri tom vrestsls.

mircalla
29. mar 2016

@sardinka335 no uz som, i ked som nemala

@lilinka17 ja uz som v tomto "skoro normalna", nejako som sa musela zatvrdit
no ozaj necitaj net a hlavne tu cielene nevyhladavaj smutne pribehy, ked vies, co ti to robi, to uz je potom masochizmus

inak take obavy ako pises - vodicak diskoteky, to nemam - to beriem normalne. ale to, ze svet v akom budu moje deti zit je aky je - tak to ma netesi. mala sa narodila 6 dni po teroristickych utokoch v parizi, bolo mi z toho dost nanic, co je to za svet

mircalla
29. mar 2016

@emilia25 ja sa inak angazujem v 2% dane pre chore deti a zatiahnem do toho aspon 5 kolegov kazdy rok - ina uz nebudem
na druhej strane viem byt v istych veciach dost tvrda, takze by to mnoho ludi nepovedalo - cudna som

kiwi3
29. mar 2016

tak po prve, toto nie je depresia. neviem, ci bude po aj druhe, ale ak sa s tym nedokazes vyrovnat sama, tak ti radim vyhladat odbornu pomoc. a to hlavne z nasledujuceho dovodu: mat neuroticku matku bude velmi negativne vplyvat na tvoje dieta. uz teraz mi stacilo citat, ake prikazy a zakazy ho postihnu za 17 rokov. to nie je ok. a vobec, neviem co mate stale s tymi utecencami, keby na to prislo, tak sa to tu da pekne zbombardovat aj zo vzduchu, na to sa sem nikto nemusi stahovat, pripadne otravit pitne zdroje, alebo to za nich vybavi nejaky domorodec typu brejvik. snad som vas potesila 🙂

pragmaticka
29. mar 2016

@kiwi3 co mame s tymi utecencami? No ja zijem v rakusku ako som hore pisala a teda min. raz za den si vies precitat o nejakom delikte ktory spachal utecenec. Najcastejsie znasilnenia, tam 72r zena, tam 52r zena tam 8r chlapec, ci 18r dievca, atd. atd. Vsetko su to mladucki utecenci! O obtazovani deti na plavarnach ani nehovoriac! Takze ja by som ten problem az tak velmi nepodcenovala.
Ale teda tema je o inom, mas pravdu, ja som len nadviazala na pripomienku od zakladatelky temy.

miriam11
29. mar 2016

@lilinka17 necitala som ostatne prispevky, ale ja som nieco podobne zazila a niekedy zazivam doteraz. Nikdy som taka nebola, nie som ani romanticka dusa, ale po porode uz prvej dcerky /pred 6 rokmi/ mi asi preplo. A to tak, ze presne ako pises, vie ma rozplakat nestatne osudy deti, nemozem pozerat ani Modre z neba, lebo ihned revem. Dokonca aj v skolke na besiedke mi idu slzy. Ostala som precitlivelou. NIe je to vsak depresia, niekedy som zas unavena a vycerpana zo syna /ma 20 mesiacov/, som lutostiva. Ale co urobim? Zostala som taka a v telke automaticky prepinam, ked len pocujem nieco zle o detoch, ked mi manzel zacne rozpravat nieco nestatne, co pocul v spravach, ihned ho stopnem. Snazim sa citat pozitivne rozpravky detom, sledovat pekne a vesele filmy.

mandala77
29. mar 2016

@lilinka17 píšeš, že odkedy si sa stala matkou, začala si tému deti vnímať omnoho citlivejšie. Tá citlivosť v Tebe hovorí, chcela by som vidieť koniec utrpenia, aby všetky deti mali čo jesť a aby mali milujúcich rodičov - ale to sa nestane. Bolesť a utrpenie patria k životu. A ľudská myseľ nemôže pochopiť múdrosť toho vyššieho.
Mne príde, že u Teba to prekročilo hranicu, ktorú si schopná uniesť sama a sa Ti to negatívne odráža aj v bežnom živote a fungovaní a v podstate sama spôsobuješ utrpenie a bolesť svojim blízkym.

Skúsila by som nejakého psychológa alebo kňaza. Z toho čo píšeš, mám pocit, že Ťa to strháva viac a viac a potrebuješ pomoc zvonka.
A určite vedome sa vyhýbať Tv, diskusiám, článkom.

lilinka17
autor
29. mar 2016

@mircalla aj ja sa snazim pomoct kde sa da ci uz nejakymi peniazkami, 2% z dane, vrchnaciky, oblecenie hocico... to ma aspon na chvilu ukludni kym pride dalsia rana

lilinka17
autor
29. mar 2016

@mandala77 uz som rozmyslala aj nad psychologom aj nad knazom, nechodim sice do kostola ale potrebujem nieco naco sa upnut a verit

lilinka17
autor
29. mar 2016

@miriam11 Modre z neba u mna nepripada do uvahy, videla som 5 minut z tejto relacie a dost, nezvladam to. Ono to fakt bude mozno aj tou unavou lebo v poslednej dobe je to na mna moc, a hlavne vecer ma prepadaju taketo divne myslienky a som ovela citlivejsia

mandala77
29. mar 2016

@lilinka17 určite zájdi za niekým, lebo Ti to znepríjemňuje život a aj ostatným okolo Teba a nehovoriac o tom, že Ti to aj zdravotne nerobí dobre

slavinocka16
29. mar 2016

Hej! Presne! Súhlasím! Ako píše
@mandala77 vyhýbať sa tv-diskusiam,článkom.. Čo dokážu tie média to je neskutočné. Ale aké semienka zasadia, takú úrodu zožnu..presne ako bumerang! Všetko sa vráti! Zakladateľke diskusie odporúčam pozerať sa na veci aj z iného uhla..všetko má svoje príčiny..alebo nehody nejakú náhody (ako sa hovorí) A hlavne pozitívne a tvorivo myslieť. 🙂

slavinocka16
29. mar 2016

Nehody nejsou náhody... 😉

maja1728
29. mar 2016

@slavinocka16 aku pricinu ma to, ze dieta trpi? Preco vznikla ta pricina? Nijak to podla mna nezmeni pohlad na danu vec.

maja1728
29. mar 2016

@sardinka335 velmi dobre a vecne napisane 🙂

mandala77
29. mar 2016

@maja1728 ono to je ako keď si predstavíš, že sa lupou pozeráš na nejaký obrázok a vidíš ho rozmazaný, lupu dáš preč a zrazu je tam postava. Z inej perspektívny zrazu vidieť obraz. To, že my z našej perspektívy vidíme utrpenie z inej perspektívy to má svoj význam, aj keď my to nedokážme ľudskou mysľou pochopiť. Podľa mňa to zmení pohľad na vec.

Tu začni písať odpoveď...

Odošli