Ufrflaný 71 ročný tatino
Ahojte baby, idem si po radu.
Môj otec má už svoj vek (71) a ja ho mám úprimne rada, som mu vďačná za výchovu aj za všetky obete čo kvôli mne a sestre podstúpil.
Ale čím je starší tým viac na všetko frfle a začína to byť na mňa fakt moc 🙈 všetko je zlé, svet sa ženie do záhuby, vychovávame generáciu blbcov a egoistov a všetko bolo lepšie keď nikto nič nemal....
Konkrétny príklad. Pred malou chvíľou som zložila telefón čo som s nim volala že ako sa má. Baby, HODINU mi prednášal do telefónu monológ o tom ako boháči diktuju čo koľko stojí a aké je to nespravodlivé a že koľko chémie sa dáva do všetkého, že všetci na to pokapeme, lieky sú chémia, všade samé spiknutie, deti sú hlúpe nevedia ani písať kurzivou už a my rodičia ich v tom ešte podporujeme, vo všetkom je ropa, odpadky .... Keby šlo len o to že vypočuť, ok. Ale on čaká reakciu a ja fakt takéto rozhovory neviem viesť 😅 neviem čo mám povedať aj keď jeho niektoré jeho názory zdieľam ale čo mám teraz vyraziť do boja za recykláciu? Svoje deti vychovávam k úcte k ľuďom i prírode, viac naozaj neviem čo mám urobiť. Ale otec ešte aj na to frfle, že to sme presne my taká generácia, starať sa len o seba a na všetko ostatné kašľať 🤦♀️. Skúšala som aj nereagovať ale keď len hlucho pritakavam že nech sa teda vyrozpráva tak sa oduje že "no vidím že zas ťa len zdržujem a otravujem" a už sa zas hnevá a zase hromží nad našou generáciou akí sme len netrpezlivi všetci a nevieme si už ani vážiť čo staršia generácia ponúka za múdrosti. Fakt ma to už vyčerpáva 😶
Mozno to znie ako banálny problém ale fakt by som ocenila nejaké skúsenosti a rady ako si k takémuto rodičovi nájsť cestu. Ako to nejako neškodne zahrať do outu? Možno nejako vtipne a úsmevne že by sa neodul na mňa zakaždým?
Ďakujem za prečítanie aj za prípadné odpovede ✌️
Počúvaj, skús mu navrhnúť nech sa pridá napr. ku Greenpisakom, tam sú tieto témy na dennom poriadku. Nemyslím to ironicky, možno by takto malo to frflanie nejaké pozitívne vyústenie. Ja som tiež v Greenpeace, nemienim sa privazovat ku komínom ale protestovať proti ničeniu planéty resp. konkrétnym veciam treba. Neviem ako by to otec zobral a či je vekový limit do Greenpeacu ale za pokus to stojí...
No veď to toľko neprezivaj, väčšina starších ľudí na SK sú chodiaci negatívisti, na všetko frflú, všetko je drahé, všade chémia, atď. Proste sa skús odosobniť a nepripustat si to k srdcu. Môj ocko nedávno zomrel, čo by som ja dala aspoň za jeden telefonát s ním a mohol by aj frflat aj dve hodiny. Buď rada, že je ciperny na svoj vek.
Bud rada, že tvoj otec to len tebe rozprava, ja poznam ludi, čo aj vykrikuju z okna a okrikuju ľudí, idem po ulici a susedka kričí na gaštan, že kto ho takto orezal a polhodinový monológ,široko daleko ani nohy, ja som práve išla okolo tak som sa pristavila, okrikuje ľudí vo fontane, že si tam pes zmočil nohy a vykrikuje na maliarov, že im farba ide na krivo . to sú ľudia, čo maju potrebu aj okoliu svoje názory rozprávať...to len na odľahčenie...tvoj otec ma skôr filozofické otazky, na vysokej škole fiolzofie je krúžok, kde študenti rozpravaju svoje nazory na nejaku temu a aj v angličitne, tvoj otec potrebuje rovnako zameranych ľudí okolo seba aby vyriešili všetky problémy sveta..nema nejakych kamaratov s takymto zmýšľaním, kde by sa vyrozprával? (okrem krčmy)
Môj svokor bol taký.. ťažko s ním niekedy bolo.. myslím, že mal depresiu ktorú nikto neriešil a on už vôbec nie..
Inak to o neschopnej generácii bolo vždy...vraveli to aj naši pradedodovia a ich dedovia,,,ako voľakedy boli ľudia lepší, chytrejsi a bla bla....ocinovi by som schválne spravila mix videí z filmov ešte čiernobielych kde považovali aj jeho generáciu za debilov...
Ja to poznám, svokor je takýto, vypočujem, pokývam hlavou a hotovo. Vie to byť vyčeravajúce. Skús mu povedať, ze aj staroba je dar, zvľášť, keď mu slúži ešte zdravie.
„Bože, daj mi pokoj, aby som prijal to, čo nemôžem zmeniť a daj mi odvahu zmeniť to, čo zmeniť môžem a mám a ešte mi daj múdrosť spoznať ten rozdiel.“
To iste u nas. Obaja rodicia usomrani vsetko negativne komentuju. S mamou nevydrzim ani chvilu,lebo co veta to len negativum. Ini uz nebudu len si musime vypocut a hrozim sa toho,ak by som mala byt taka ista. Mala som snahu ukazat im krasu zivota,bravame ich na vylety,do spolocnosti,ale aj to ma uz obera o energiu,lebo na vsetkom vidia len zle a vsetko hodnotia negativne. Mala som aj snahu im vysvetlovat,ze svet nie je taky zly,ze sa generacia nasich deti nevali do zahuby,ale to je zbytocne. Na vsetko maju odpoved,ze my mlady sme sprosty a nic nevieme. Tak uz si len vypocujem,ked mam horsi den tak ich vyhresim a ked lepsi,tak v tichosti to prejdem a tesim sa domov 😂