Umiera nám dedko
Baby, mame v rodine taku situaciu neprijemnu. Máme deduška 78 ročného. Stará sa o neho manželka. Tá je mladšia od neho tak vladze este v pohode. Deduško mal uz dlhsie problemy. Je leziaci priblizne 3 roky. Nevnimal uz vobec, nepoznal nas ani manzelku jeho. Priblizne dva mesiace dozadu sa mu pohoršilo. Mysleli si ze ma Covid, ale bol testovany a covid nemal. Zacal mal problem s dychanim, jedenim. Az nakoniec prestal jest. Bol privolany jeho obvodny lekar. Lekar odporucil deduška nechat tak. Deduško nám umiera na starobu. Zo dňa na den prestal jesť a piť. Vraj mu uz neni pomoci. Dnes je treti den bez jedla a vody. Chodíme za nim, len leží a spí. Mne to ale nedá, mne sa to nezda. Ma sa takto nechat clovek bez vody a jedla? Je toto bezny postup? V nemocnici ho vraj nechcu, vraj mu už neni pomoci aj ked pri vysetreniach mal vsetko poriadlu. Ma clovek umret bez jedla a vody? Kolko clovek tak vydrzi? Som z toho nešťastná, deduško mi je veľmi blízky 😓😓
@mandala77 mas pravdu, neviem to prijat. Neviem to vobec pochopit.
Asi vzhladom na jeho stav im prišla sonda/infuzia zbytočná. Ja zase chápem, ze to neviete pochopiť a chcete pre dedka urobiť vsetko. No darovali by ste mu mozno par dni/týždňov navyše. Skúste s ním stráviť este ten zostávajúci cas. Ako spomínala tu jedna pani, striedajte sa pri nom, polohuje, ovlazujte pery. Ak sa oňho stara iba jeho manželka, musi to byt pre ňu extremne vyčerpávajúce. Pomôžte jej. Alebo aspon buďte pri nej. Ked spomínate, ze nemôžete spat ani jesť, skúste pomôct, určite potrebuje akúkoľvek pomoc.
pôsobíš na mňa veľmi mlado, asi si sa so smrťou veľmi v živote nestretávala. Skús to zobrať ako príležitosť a otvor sa tomu. Že jemu teraz naozaj pomôže láskavá starostlivosť doma. A smútok a bolesť si odži. Patrí to k životu.
Ja ti napíšem moju /našu skúsenosť. Jednu babičku sme žiaľ museli dať do domova dôchodcov (nechem riešiť preco, ale mala sa tam krásne a prežila s nami ďalších 7 rokov) a keď sa jej stav zhoršil, zavolali jej sanitku a uz mi len volali, že zomrela. Nikdy si neodpustíme, že zomrela sama niekde na izbe obklopená cudzími ľuďmi a pritom mohla pekne dožiť v domove s nami..
Deduško zomieral tak ako tvoj, terminálne štádium rakoviny pažeráku, čiže strava žiadna, ledva trochu vody. Aj ho chcela dr poslať do nemocnice, ale my sme nechceli. Zomrel potichučky bez bolesti doma, v spoločnosti manželky a dcéry. Babka prisahala, že mal na tvári spokojnosť keď dodychal..
Takže ja osobne, keby už niet rady a pomoci, by som chcela aby moji príbuzní zomreli doma...
@mandala77 ďakujem ale mam 32 rokov, v zivote som skor ja ta odvazna a cielavedoma co ide za tym co chce, dari sa mi v zivote, takze nie som nejaky extra vytraseny typ cloveka ktory sa boji neznameho ale toto je pre mna strasne tazke. Zomrela mi babka necakane v nemocnici. To bolo zrazu. Teraz je to cakanie a ta nevedomost tazka. Povazujem sa za silneho cloveka ale toto ma normalne odrovnalo.
Naozaj dakujem kazdemu co sem napisal, ja akoby som to vsetko vedela, len si to nechcem pripustit bohuzial je to naozaj tazke. Ale dakujem 🙏
myslela som si, že máš omnoho menej. Prijať odchod blízkeho človeka nie je o odvahe, je to o zraniteľnosti. A schopnosti dotknúť sa bolesti, aj svojej vlastnej smrteľnosti, uvedomenia si svojej pripútanosti. Skús si k nemu ísť sadnúť a pobudni s ním. Smrť sa veľmi v tejto dobe vytesňuje, ľudia majú veľmi často problém s jej prijatím. Prajem veľa síl!
my sme si s tymto v rodine presli a nie raz zial.. ano, zial, takto sa zomiera na starobu... u niekoho dlhsie, niekoho kratsie.. cloveku prestane chutit, odmieta jest a pit a to je znak, ze je koniec.. teda u nas to tak bolo.. ak ho date do nemocnice, vystresujete ho a skratite mu umieranie.. nemocnica na starych ludi posobi ako peklo.. je dostojnejsie zomriet doma, s blizkymi... ulahcujte mu od moznej bolesti, ako baby pisali ovlazovat aspon.. prve taketo umrtie som rodine vycitala.. . ze ho nechali.. nie, nenechali, boli s umierajucim az do konca.. casom a s dalsimi umrtiami som pochopila..
@mandala77 dakujem
Moja babka takto zomrela pred 2 rokmi. Tiez posledny tyzden uz len spala. Nedalo sa do nej nic dostat, ani vodu ani jedlo. A pred tyzdnom presne tak isto zomrel aj manzelov dedo.
Nechaj ho prosim v pokoji odist, nepredlzujte trapenie infuziami a nemocnicami, zmier sa s tym, jeho zena robi co moze tym ze je pri nom a polohuje ho.
A preco sa nespojite s nejakym hospicom alebo tímom paliativnej starostlivosti - minuly rok som pozerala a niektore hospice maju aj terenny tim, ktory dochadza k umierajucim a maju vela skusenosti a mohli by vam poradit. Obycajne v takychto situaciach ich aspon nadopuju liekmi aby sa netrapili - pozor nejedna sa o eutanaziu ale proste mu daju lieky na ukludnenie. Este by mohli vyhodnotit jeho stav oni
https://www.hospictn.sk/ponukame/mobilny-hospic Toto je v trencine napr
Máš deduška veľmi rada, no súčasťou lásky je aj nechať odísť, keď je čas. Umiera obklopený ľuďmi, ktorí ho majú radi a hoci sa to môže zdať málo, je to nesmierne veľa. Prajem tebe aj celej tvojej rodine veľa síl, drž sa.🤗
clovek bez jedla a vody vydrzi 5-6 dni, rozlucte sa s nim, nech odide v pokoji, citi ze odchadza, preto odmieta jest i piť. Pre ludi ktorí maju toho človeka radi, je to tažke, ale on sa tak rozhodol, nemozno nasilu držat. ❤
asi tak na stvrty den, zvyknu prist velke bolesti, z nedostatku, to by bolo vhodne morfium
Skús kontaktovať mobilný hospic, k nám chodila sestrička a dávala otcovi infúzie,tiež nejedol a nepil.Este aj v deň smrti dostal.
Infuzia doplni tekutiny..inak zomrie na dehydrataciu...
Pozri, chápem, že je to ťažké, ale úprimne? Deduško je ležiaci 3 roky.Telo sa tri roky postupne pripravovalo "na odchod". To ze tetaz už prestalo prijímať potravu a vodu, je prirodzený záver organizmu, ktorý odchádza. Jednoducho mozog pochopil, že telo už je úplne vyčerpané a zavelil ukončiť aj posledný spôsob udržať sa nažive, tak ze vylúčil aj potravu a pitie.V podstate" spi a odíde v spánku "
Je možné samozrejme dat mu umelo výživu, ale jedine tým oddiali sa to, čo je nevyhnutné
Možno použije o týždeň dlhšie.. Ale koniec neodvratne príde o pár dní.
.Mozte osloviť ADOS, hospic, ale inak sa veľa nedá urobiť.
Nemožte s nad nim modliť, a zavolať mu kňaza, na poslednu cestu nech mu da pomazanie, čo sa jedla a pitia týka asi už tie organy tak nepracujú, Nesmúť za tym, že ste ho nedali do nemocnice, tam by to bolo ešte horšie, dostal by infúzky, ver, že tie sestričky by sa toľko oňho nestarali ako vaša starka, nemajú čas a ani záujem v niektorých prípadoch..nechali by ho tak, vy môžte byť s ním dokonca a sa s ním rozlúčiť
Ešte v hospici ako tak verím, že by sa s laskou oňho starali ale v nemocnici ťažko
Ano, je normalne, ze clovek pred smrtou prestava pit aj jest (robila som dobrovolnicku v hospici). Telo uz jednoducho nezvlada ani travenie a kebyze mu aj date infuzie alebo nutridrinky, uz mu to nepomoze, len uz budete zbytocne zatazovat odchadzajuce telo. Ako tu uz bolo pisane, treba mu zavlazovat pery handrickou, alebo daj zmrznut ananasovy dzus na kocky a tym mu potieraj pery. Budte pri nom, prihovarajte sa mu, ak ste verieci, modlite sa.
Hmm asi nemáte pre neho proste už čo spraviť. Viem je to veľmi ťažké sa na to len tak prizerať, no niekedy fakt nie je čo spraviť, aby sa mu uľavilo. Hlavne aby ste boli pri ňom, aby proste cítil, že nie je sám
Zavolala by som zachranku normalne, nevies ci je to z toho ze umiera alebo nie… Moj otec umieral na rakovinu doma a toto si neviem predstavit takto nechat. My sme mu vlhcili aspon usta alebo kup sprej s termalnou vodou. Lebo skus si chvillu dychat len ustami ako ti vyschne v krku a ake pocity budes mat. Pisem to v dobrom, doteraz si vycitam, ze dom mu nevlhcila usta kazdu polhodinku.

Chapem ta,myslim,ze je to uplne normalne co citis. Nik sa nato nechce pozerat,casom pochopis,ze to bolo lepsie takto.