Úmrtie blízkeho človeka

@dankolia keď som bola v 4. mesiaci tehotenstva tak mi havaroval ocko a hneď aj zomrel ☹ a to šiel len do práce, autom šiel na hlavnej ceste a rómsky spoluobčan pod vplyvom návykovej látky odbočoval na vedľajšiu cestu a vpálil autom do ocka... na mieste zomreli 4 osoby, ale ten kto to zapríčinil mal len zlomenú nohu ... šli sme na miesto nehody, začalo mi byť zle, následne hroziaci potrat v nemocnici ☹ bolo to neskutočne ťažké obdobie, dlho trvalo kým som sa ako tak zmierila s touto stratou ☹ pomohlo až keď sa nám narodila dcérka a vtedy som na to prestala tak myslieť ... určite tomu treba dať čas, nikdy to nebude dobré, ale postupom času to bude menej a menej bolieť

@diaalex pane bože 😭 az mam zimomriavky ako to čítam...

@dankolia Práve si tým prechádzam, takže ti rozumiem. Jedinou útechou nám môže byť, že blízky človek sa už netrápi, nemá bolesti a našiel svoj pokoj. Naozaj jediné čo môžeme urobiť je odslúžiť omšu, ak si veriaca pomodliť sa a zapáliť pri hrobe sviečku. A spomínať s láskou.

Ďakujem žienky.Aj ja myslím na to že sa už nebudú trápit.A hlavne na to že mám pre koho žit pre svoje 3 krásne detičky. Aj ked velmi to bolí a boliet bude.😪

Mne zomrel otec na rakovinu v júni. Doteraz som sa s tým nevyrovnala. Bolo to hrozné pozerať sa ako trpel a schudol na kosť a kožu. Veľmi mi chýba a všetko mi ho pripomína. Pri každej fotke mi vyhrknu slzy. Verím, že mu je tam hore lepšie (aj teraz i idú slzy keď to píšem). Neviem, či to čas zahojí, modlím sa zaňho tak, ako sa oň modlil za môjho synčeka, keď bol chorý. Už len modliť sa a odslúžiť omšu, to môžme pre nich urobiť. Pre pokoj duše. Úprimnú sústrasť.

Mne ked zomrela babka tak som sa s tym nemohka nijak raz vyrovnat. Byvala s nami a kedze som vtedy bola este na materskej, tak som bola s nou 24h denne. Az po 2 rokov som sa s tym ako tak vyrovnala. Dokonca aj moj syn ju videl v dome po smrti. Po roku sme zavolaly knaza na vysvetenie domu, daly sme aj peniaze na omsu za nu a az po tom prislo pomaly take uzmierenie na dusi a pokoj. Velmi sme ju vsetci lubily a aj ked nam vsetkym stale chyba, spominame na nu len v dobrom a uz ani to chodenie po dome nieje take tazke ako na zaciatku. Urcite to chce cas. To je najlepsi liek

@dankolia úprimnú sústrasť, ja sa s tým ešte stále vyrovnávam, utešujem sa tým, že moji rodičia prežili spolu krásny život a že sme mali krásny vzťah. Chce to čas, drž sa

@dankolia uprimnu sustrast. Na to treba len cas. Mne tak nahle umrela moja milovana babka. V septembri sme este boli spolu, bola som jej nakupit, popravovat, pokecali sme, no a o mesiac mi volaju, ze zomrela. Najhorsie pre mna doteraz je (uz je to par rokov), ze nevieme ako zomrela a ci sa trapila. Mjo otec ju nasiel v byte mrtvu, ked mamka na lieceni sa jej nevedela dovolat. Ja zijem v zahraničí, 800 km by som neodsoferovala, isla som vlakom spät na slovensko a bolo to hrozne. Ale cas vylieci vsetky rany. Roky po jej smrti som porodila dve krasne dcery, ktore mi ju pripominaju, tak aspon to ma hreje pri srdci. Uz je to pre mna vcelku ok akurat moje narodeniny uz neoslavujem. nedokazem to, kedze aj babka mala v ten den narodeniny.

Ja uplne chapem co prezivas, mne zomrel ocko v januari na coronu, uz ked mi volal ze ma pozitivny test tak som plakala lebo som vedela ze to bude zle a na 10ty den v noci zvoni telefon a ocko tu uz nebol, pre mna to bolo prve tri mesiace neskutocne tazke, stale sa mi vsetko premielalo co sme mohli urobit 😔 az teraz som sa trosku spamatala a zacala normalne fungovat aj ked kazda myslienka na nho velmi boli a neskutocne mi chyba 😢 myslim si ze vsetky spomienky vzdy budu boliet ale casom sa s tym clovek urcite aspon trochu vyrovna😔 vela sil prajem

S otcom som si nebola velmi blizka..ale tak rozpravali sme vela o nom. Ja o nom. Spominala som na neho viac,aj sa modlila za neho... Tak po nejakych 2 rokoch uz menej,menej...a teraz si spomeniem len obcas.

Mne zomrel ocko na karcinom konecnika,12.5 budu dva roky.Neprejde den,aby som na neho nemyslela,velmi mi chyba.Vela sil prajem

@dankolia viem presne co prezivas, je to obrovska strata, rodicov ti nik nenahradi. Mne ocino zomrel tragicky, ale je tomu uz 16 rokov, maminka pred dvomi rokmi. Najhorsie na tom bolo, ze som ju nasla zomierat, snazila som sa jej dat umele dychanie a masaz srdca, pokym neprisla sanitka, zial zomrela mi pred ocami a to som bola vo vysokom stadiu tehotenstva. Najhorsi zazitok v mojom zivote😭. Dlho som to mala pred ocami. Tebe prajem vela vela sil, drz sa.

@dankolia ako pisu kocky. Chce to cas. Mne zomrel v auguste otec, o 2 mesiace mama a o dalsi mesiac stryko. Bol to sialeny rok a aj ked to budu uz 4 roky, stale je to nah...o. Prvy rok bol velmi tazky. Teraz uz zijem da sa povedat normalne no nie je den kedy by som si nespomenula, alebo mi ich nieco nepripomenulo. Drz sa. Neboj casom to bude lepsie