Unavení z rodiny
Ahojte. Chcela by som sa s vami poradiť. S priateľom sme v poslednom čase dosť pracovne vyťažení, naozaj si veľakrát iba podáme kľučku od dverí. My sa málo vidíme a aj to málo ktoré niekedy máme, raz mesačne venujeme jeho rodine. Nie je to často, ja viem, ale viac sa nám skutočne nedá lebo prednejšie nám je stráviť ten kúsok voľného času spoločne. Prečo tam nechodíme často? Sme z nich unavení, psychicky. V jednom kuse priateľovi vyvolávajú, vypisujú. Prídi, prečo neprídeš? Kedy prídete? Je doma všetko ok? A kedy prídeš, treba doma porobiť toto a toto. Treba doma dať pozor na toto a toto. A keď už prídeme, v jednom kuse rozoberajú to, prečo si nekupime vlastné bývanie, prečo nemáme ešte deti, prečo sme sa ešte nezobrali. Priateľ je z toho unavený, znechutený, dokonca priznal že čím viac mu s tým pília uši, tým menšiu chuť má riešiť zásnuby a podobne. Proste mu to totálne zhnusili, vieme či chceme alebo nechceme kúpiť byt, vieme či a kedy sa chceme vziať. A toto nás neskutočne otravuje, ničí, nemá chuť tam chodiť , ja tiež absolútne nie pretože sa cítim ako na výsluchu ešte im chýba lampou svietiť do tváre. Že jemu už je zle keď vidí, že mu niekto z rodiny píše . Povedala som mu nech im teda nevolá, chodiť tam nebudeme, nemusí im odpisovať. Že to by bolo ešte horšie, 300 zmeškaných hovorov, sms, otázky či sa niečo nestalo a či je všetko v poriadku. Prosím vás, poraďte mi čo máme robiť, lebo takýmto tempom sa odsťahujeme na druhý koniec republiky 🥲
Po dalsej spŕške otázok,by som sa len kludne,az unavene ich opýtala,ci ich toto baví!? A že iné odpovede nedostanu len tie,co uz dostali,ze kde sa niečo pohne vpred, budu prví komu sa pochválite. K tomu chodeniu a robeniu tam,osefovaniu, vybavovaniu...to musi priateľ si stanoviť,co ešte zvláda a co mu uz je na príťaž,nestihanie. Ak mas pocit,ze to jeho rodicia využívajú,alebo si dokonca vymýšľajú roboty,potrebu pomôcť, len aby tam ich syn chodil, treba par krát odmietnuť,inak sa neda.
To sú čisto manipulátori, ktorí vám nedajú dýchať. Presne moja situácia a mama môjho partnera. To nie sú nijako normálne zdravé vzťahy medzi rodinami, žiaden rešpekt z ich strany. Veľmi ťažko sa takto žije. Moja rodina je 470 km ďalej, chodím tam možno raz za mesiac, dva....a minule mi vykričala, že čo vkuse riešim iba moju rodinu.... čistý nonsens....
autorka, ešte by si mohla urobiť zoznam na A4 a zaliať do fólie, niečo v zmysle:
- najbližšie 2 roky neplánujeme sobáš
- aspoň 3 roky neplánujeme dieťa, poznáme sa krátko
- nie som tehotná
- nevieme, kedy prídeme, máme vlastnú prácu, domácnosť a život, zavoláme vám
- vlastné bývanie si kúpime, keď to my uznáme za vhodné, nepýtajte sa nás to dookola
- ozveme sa vám pravidelne raz za týždeň telefonicky, či sme OK, či žijeme a či nepotrebujete niečo naozaj súrne vybaviť. raz za 6-8 týždňov prídeme na návštevu a v rovnakom intervale ste vítaní aj vy u nás.
- ak bude niečo naozaj neodkladné, pošlite SMS s konkrétnym problémom. my posúdime, či to neodkladné je a podľa toho sa buď ozveme alebo nie.
no niečo také, ale tak chrumkavejšie sformulované (píšem len tak "z brucha"). to by som pri najbližšej návšteve položila na stôl s tým, nech si to svokrovci kľudne čítajú denne aj 10x, prípadne zavesia na stenu rovno pred oči. že už vás naozaj unavuje zodpovedať miliónkrát na rovnaké otázky...
Ja sa na otázky, na ktoré nechcem odpovedať z akéhokoľvek dôvodu, sa vždy opýtam naspäť,,prečo?,, A keď nevedia rozumne odpovedať, tak to neriešim a ani ďalej nereagujem. Keď nedajú pokoj a vyzvedaju tak len poviem my sme sa tak spolu rozhodli, dohodli, takto to chceme my dvaja. U nás pomohlo, že sme povedali ,,my dvaja,, a tým sme dali najavo že druhých do toho nič nie je... či už to bola rodina alebo zvedavé kolegyne. A keď už ani to nepomôže, tak asi už len jasne a pomaly povedať na rovinu, že na tieto osobné otázky nebudeme odpovedať
Presne ako písala pattyinka. Na otázku polož otázku. Prečo sa to pýtaš? Prečo ťa to zaujíma? Prečo sa na to znovu pýtaš, keď už poznáš odpoveď z minulej návštevy? Potom by som začala ja ich spovedať. Ty im klaď otázky,nech rozprávajú o sebe. Potom nebudú mať čas sa teba vypytovať. Nech ti svokra vyrozpráva svoj životný príbeh. A na ďalšej návšteve by som sa znova opýtala to isté. A ak by povedala, že už som to minule vravela, tak by som povedala, že som zabudla, nech to znova porozpráva.
Uplne by som inú stratégiu zvolila.
Ano chceme sa odsťahovať, byt stojí 300tis, potrebujeme 20% zo svojich zdrojov, našetrili ste pre nás prosím nejakých 50litrov? Nie? tak nekupujeme svoju nehnuteľnosť nemáme za čo.
Áno, chceme spoločné dieťa ale ako vidíte, snažíme sa zarobiť prachy, budeš sa mi o dieťa starať od 8:00 do 16:00 lebo vieš, do škôlky mi ho nezoberú. Nie? Tak dieťa nejdeme mať.
Áno, chceme sa zobrať ale vieš, ja by som chcela takú svadbičku za 30litríkov, máte prosím pre nás našetrené aby sme si mohli takú svadbičku urobiť? Nie? tak nebude zatiaľ žiadna svadba.
A takto by som pokračovala so všetkým
@panelacikova toto je výborné, ďakujem pekne😂😂😂😂😂😂😂 a myslím že mi to bude dlho vŕtať v hlave
@laurita285 presne toto mi napadlo. Že dobre, vy chcete vnuka, svadbu, byt. Tak prispejte, starajte sa, nie iba kázať a my máme skákať ako si zmyslia. Čo príde potom, postaviť raketu?🥲 Alebo že máme ísť na wellness, na dovolenku. Však nám ju zaplaťte, vybavte voľno, my mile radi pôjdeme.
@brigelka toto je super stratégia. Som zvedavá akú odpoveď dostanem, vôbec mi to nenapadlo. 😅 Urobiť sa hlúpa, to zvládnem.
@jasminkaj prepáč, myslím si že každá z nás prežije otázky typu ako sa máte? V práci v pohode? Čo ste varili? Kam sa chystáte? Toto sú také nevinné otázky, ktoré neublížia. Ale mňa vyslovene uráža spýtať sa koľko zarábam a či niečo šetrím. Ako by si znášala ty, keby sa ťa nevesta spýta Teta, koľko zarábate? A odložíte si z toho niečo? A máte ešte celkom dobrý vek, neplánujete ďalšie dieťa s ujom? A chatu si kúpiť nechcete? Viem si živo predstaviť, ako by ti to neprišlo divné a otravné. 🙂 Som za dobré vzťahy, ale nie také kedy by bola mama najradšej, keby môže pri splodení vnuka držať sviečku a podporovať syna v prirážaní 😂 a ver mi, toto vôbec nie je pritiahnuté za vlasy, presne taká mama je.
autorka:
@karmen118 vieš, tá pomoc. Veľakrát sa stalo, že treba toho a toho zaviezť ku doktorovi, vieš, nikto nemôže. Tak priateľ príde domov, otvorí dvere a doma ďalší dvaja ľudia ktorí môžu sadnúť do auta alebo taxíka a tu osobu zaviezť tam a tam. Ale nie, on sa musel dotrepať, lebo BOLO BY DOBRÉ HO ZAVIEZŤ... Nehovoriac o tom, že v ten deň mal nočnú... Rozčúlený prišiel až no. Ešte ani riadne neodišiel a zase otázka a kedy máš voľno, že by si prišiel na kávu? Vôbec mi nevadí že tam ide, veď nech, ale serie ma neskutočne to alebo poskoka z neho majú.
Pokial tvoj priatel definitivne neprecitne, ze NEMUSI ani pomahat, ani na kavu chodit, ani odpovedat na ich otazky, ale jasne moze, ak chce, tak sa stale budete tocit v kruhu. Ty to vobec neries, aj tak s nimi nepohnes. Predpokladam, ze nejde o nevladnych ludi odkazanych na jeho pomoc. Len su proste zavisli na nom, jeho pozornosti...tu nejde o vozenie rodicov k doktorom ako take. Oni chcu aby ich ON odviezol, aby bol s nimi, mali jeho pozornost. Ale tvoj priatel NEMUSI, nic sa nestane, ak povie, nie nejdem, som unaveny. BODKA a NERIESIM DALEJ. Iste si dokazu objednat taxik, zistit busy, popytat sa a zaplatit niekomu, kto ide tym smerom, ci? Ale tam bude asi problem s vinou a vycitkami svedomia, ze nie je dobry syn, ze? Toto si musi vyjasnit sam v sebe, preco by mal mat vycitky, preco mu rodicia sposobuju nervy a pocit viny.
@ludka1402 najskôr to bolo pri tých rečiach akože viem, že to nemusím robiť, sere ma to, otravuje ale čo už. Ale postupne sa to začalo tak stupňovať, čo sa týka tých hovorov, správ, otázok, pripomienok že mu to začalo liezť teda extrémne na nervy a už je to tak, že pokiaľ vyslovene nemusí, tak tam nejde. Keď dvihne mobil, nie sú to pol hodinové hovory ako kedysi a tliachanie o ničom, len aby počula jeho nežný hlas.😅 Zaúradovalo aj to, že ja som vybuchla nech sa na seba pozrie ako vyzerá, že chodí stále ako zbitý pes, nemá čas na seba, na nás lebo všetko obetuje im. Sám bol svedkom tých výsluchov, potom to začala robiť rafinovane akože ideme na cigaretku pokecať a tam spustila. A keď sa to dozvedel, niečo sa v ňom nadobro zlomilo... Naposledy ho oklamali, že nikto iný nemôže, nikto nebude doma, mohol by iba on. A tak išiel, v dobrej viere že fajn keď sa inak nedá a tam prišla sprcha, že doma bola polka osadenstva a iba ho chceli vidieť. Doslova ho vabia kvôli banalitam, aby prišiel a mohli na neho spustiť ďalšie požiadavky....
Blok a to už všade na 30 dní. Všetkých a všade.
Potrebujete pauzu, toto je už opičí komplex syn zavesený na krku alebo aspoň na najbližšom konári.
Bloknuť.
Otázky koľko zarábame, či si niečo odložíme, či nechceme kúpiť chatu, či plánujeme ďalšieho potomka... a teda vyššie tebou spomenuté otázky riešime normálne vrámci rodiny (my+svokrovci+rodičia) a neprídu mi pritiahnuté za hlavu 🙂 Stále pre mňa táto téma zbytočne vyrobený problém tam kde nie je. Ale je to tvoj život. Každý z nás si to zariadi po svojom 🙏
@jasminkaj ja verím, že každý človek to má individuálne, je to tak od rodiny k rodine. Mne tieto otázky prídu nevhodné, tobôž od človeka ktorý mi nie je nejako extra blízky. A hlavne, sú mimoriadne nepríjemné aj keď bolo miliónkrát vysvetlené, že teraz nie aj s dôvodmi prečo.
Ja to mám dosť podobné s mojou mamou. Ver mi, to nikdy neskončí. Ja sa doteraz snažím zistiť, ako ju "vyliečiť" z toho. Na diagnózu som prišla - "istý druh manipulátorstva". Ona je schopná vyvolávať každú hodinu. To som poriešila, že nedvíham(mám na ňu iné zvonenie), tak vždy viem, že sa nemám ani unúvať ísť k mobilu. Potom zavolá aj mužovi - ten sa štve, prečo jej ja nedvíham🤭. A to vie, že jej dvíham max raz za deň. Ona v podstate všetko myslí dobre, len tá forma akou to podáva ide všetkým na nervy. Kto to nezažil, tak ťa nepochopí. Navonok to pôsobí ako jej strašne záleží na celej rodine (čo je pravda, nechce nikomu ublížiť).No vždy si nájde niečo "veľmi dôležité" čo máme robiť alebo na čo nemáme zabudnúť. No tém a úloh ma naporúdzi veľa, to aby reč nestála a keď ju odbyješ jednou, začne otravovať s ďalšou.(Stále prechádzame dobrými radami ako stravovať a výchovať deti, čo by sme si mali kúpiť do domu alebo deťom. Samozrejme otázky prečo a kedy už konečne si nekúpite to a to a neurobíte to a to.) a dokola... Aj som jej hovorila, či si nenájde nejaké hobby, záujem, čokoľvek, no keď zabila, že ju baví byť len s vnúčatkami. Len to u nej nie je, že venujem sa len vnúčatkam, 90% času nám "radí", čo robiť a čo nie.
Ja to riešim tak, že jej hocikedy poviem, že toto má nebaví počúvať, že nech sa nestará a nehovorí mi stále, čo mám robiť. A že zase len poučuje. A keď neprestane,v strede jej monológu odídem do inej izby, úplná ignorácia, alebo v strede rozhovoru vypnem telefón. Niekedy sa naštve, urazí, alebo sa tvári, že akoby sa nič nestalo. Ale akosi nikdy neprecitne, žeby to mala zmeniť.
@cucu2 presne tak isto to mame aj my… bohužiaľ niektoré rodiny sú take. tiež reagujem úplne podobne ako ty. to že nedviham si už asi aj zvykli 😄 alebo sa tvarim že nepocujem a robím si svoje veci. kto to nezaživa, ten nepochopí. hovoriť si môžete čo chcete, míňa sa to účinku, už roky…
Autorka - necitala som celu diskusiu, napisem ti z vlastnej 20rocnej skusenosti. Toto bude casom horsie a horsie, najprv vlastne byvanie, svadba....ked bude po svadbe, budu otazky na dieta, na jeho vychovu, vyzivu, kruzky....Ale najhorsie na tom vsetkom bolo, ze napriek tomu ze manzelova rodina nonstop vsetko komentovala, ak prislo na vec, ktoru trebalo manzelovi oznamit, zrazu sa tajilo, co samozrejme manzel nemohol vediet..... aky bol prenho sok ked sa to dozvedel uuuuuplnou nahodou ani pisat nebudem. Ja som bola z rodiny, kde sa nikdy zbytocne nekecalo, a predsa som bola vzdy o vsetkom doma informovaná. Preto mi spravanie manzelovej rodiny roky nicilo zdravie, potom som kontakt prerusila uplne, inak sa nedalo.
A keď sa aj rodina urazí, nech. Ozaj. Keď im ide o vaše dobro pristúpia na vaše pravidlá. Inak nemá cenu s nimi vôbec komunikovať.