Už nevládzem
Ahojte. Tak veľmi sa za seba hanbím a predsa sa neviem ovládať. Niekoľko nocí nespím, deti (5 rokov a 2,5) sú už neviemkoľkatýkrát po sebe choré a obe namiesto toho, aby niečo povedali tak to zavreštia. Aj v noci, zahulákajú mi do ucha, že chcú cikať, piť, obuť/vyzuť ponožky. Už som sa neovládla a malej jednu struhla. Oveľa horšie však je, čo im v jede dokážem povedať 😭😭😭 potom mi je ešte horšie, však život by som za ne v sekunde dala. Ale ja sa už ozaj neviem ovládať. Cez deň robota, starostlivosť okolo domu a nonstop niekto niečo z rodiny odo mňa chce. Nonstop. Nie je dňa keď nie. Vkuse niekto zavolá a buď sa 10 minút sťažuje alebo potrebuje moju pomoc. A kto si to odnesie? Najbližší 😭 Ako sa v takej chvíli viete ovládnuť? Totálne sa za seba hanbím, lebo si uvedomujem že moje správanie je pre je vzorom. Možno chcem len, aby ste mi tu vynadali, aby som sa prebrala. Neviem, neviem už čo robiť
Rataj...daj si 5 sekund kym im odpovies...daj si 5 sekund na premyslenie 5 sekund predychat nadych vydych kusni do jazyka...
Co sa tyka toho ze stale od teba niekto nieco chce nuz nedaj sa povefz nie...lebo si to odnasaju tvoju najblizsi
Nonstop odomňa niekto z rodiny niečo chce - naučiť sa povedať nie a zoznámiť deti s manželom, nech sa stará aj on. Aspoň tomu staršiemu dieťaťu jasne povedať, že na vrieskanie nebudeš reagovať a mladšie trénovať tiež (to bude asi chápať pomalšie). Bez hanby ich poslať za oteckom keď niečo chcú. Aspoň na pol hodinu denne si vyložiť nohy na stôl a neskákať keď niekto niečo chce. Buď nech počkajú alebo nech si spravia sami / deti smer otec.
Kúp si magnézium alebo magne B6, ja sa vždy snažím keď už idem vybuchnúť zahryznúť do jazyka a dať si napr 2-3sekundy, predýchat alebo občas nepomôže, mám pocit že len stále komandujem , rozkazujem, zakazujem, vyhrážkam sa,každý deň si poviem že to urobím inak ale som ok,mám 2 a 4 r , dnes som išla uspať dcéru a aká som unavená , tak som sa zobudila o 1, tiež v noci nespava ,kvici , teraz som ju musela dať ku mne do postele , zase bude kopať trepať sa 🥳 ja by som nedvihala telefóny,obmedzila ostatných,nemôžeš spasiť svet a naučila sa povedať slovo nie,nemám čas,nemôžem teraz,mám toho veľa atd
Zacni sa starat viac o seba. Viem,ide to tazsie ale oplati sa to. Spokojna mama,spokojne dieta. ;) A hlavne,zajtra je novy deeen. Neostavaj pri vine.. Objimam. 🙂
Niekto z rodiny po mne nieco chce - to nemyslis priamo deti, ze?
Toto by som ako prve stopla. Jasne mozes pomahat komukolvek, ci z rodiny, ci mimo nej, ale len za predpokladu, ze ty a tvoja rodina je v pohode. Co nie je, ze. Ty potrebujes silu pre seba a svoje deti, pre niekoho z rodiny uz nemas momentalne kapacitu.
Teda nedviham mobil, resp. vypnem ho, a riesim seba, prip. posli sms tomu kto sa dozaduje tvojej pozornosti, pomoci, nevolaj mi, nemozem sa ti venovat. BODKA.
@janne318 a tebe niekto pomáha??? Zoberie ti niekto deti von? Babky co???
Povedala by som nie, mam deti choré, mám veľa roboty... A deti sa ti už neprehraju chvíľu? Starsie dieťa nechodi do škôlky? Mala by si denne si oddýchnuť aspoň na pol hodinu, alebo si z nimi ľahnúť...vypni mobil...A reaguj neskôr, nepočula som mobil... občas treba sa vyhovoriť... mne sa cez deň nedá tiež oddychovat, ale už som sa naučila povedať nie... svokra tiež chcela, aby som jej chodila pomáhať na rolu...tak bohužiaľ už sa to nedá pri dvoch deťoch...
Co od teba rodina chce? Kto? Otec, mama, sestra? Ja som babka a svokra a nic od svojich detii nepotrebujem. Plati to naopak, deti potrebuju castejsie odo mna.
Skús ako píšu vyššie na 5 sekúnd zahryznúť do jazyka pomáha to. Si super len je toho na teba veľa. Rodine sa nauč povedať že nie a chvíľu čas pre seba si zaradiť do svojho harmonogramu....
Posielam pozitívnu energiu, no a skús to magnézium aj ja beriem 🤭
Mne nepomáha heyzenie do jazyka,ale manžel. Doprajeme si čas. Dnes ide večer na pivo s kamarátmi, ja v nedeľu do divadla...atď. Obe babky mame 300 km od seba, takže si musíme vystačiť sami. Ženy, každá z nás musíme.mat cas pre seba, LEBO STASTNA MATKA=STASTNE DIEŤA
Keby sa kazdy v zivote staral sam o seba, bolo by o vsetkych postarane. Nerob zo seba falosnu Matku Terezu, zanedbavas potom to najdolezitejsie. Nie je to cnost, ze nevies povedat nie ostatnym. Ti si poradia, no tvoje malicke deti nie… “Struhnutie” (asi facka ?) tak malemu a choremu dietatu je cez akukolvek ciaru. Vydych a nadych, dopraj si dusevny relax a cas pre seba. Aj keby to mala byt ukradnuta pol hodina rano, kym este vsetci spia. Nik si nebude pamatat, ci si v roku 2022 utrela prach vo vstavanej skrini alebo mala vytrhanu burinu na zahrade alebo pomohla sestre s chorou mackou napriklad. No tvoje deti ziju a vyrastaju svoj zivot teraz. Teraz ta potrebuju. Neskor o to uz nebudu mat zaujem, ak ich vychovas ako kopka nervov. Hlavu hore, urcite si skvela mama, obetava. Obe deti chore, to da zabrat, su vtedy protivne, kazdy to pozname. Len vydych, nadych a utriedit si priority. Na prvom mieste si TY, potom manzel a deti a az na chvoste vsetci ostatni. Drz sa!
Nebudem ta lutovat, lebo skoro kazda matka si cez toto presla. Iba ta chapem. Vydrz, v zivote moze byt este ovela horsie. Do 10 rokov zivota budes servisovat deti, neskor to uz bude lepsie. 🙂
Cintoriny su plne nenahraditelnych ludi. Nauc sa hovorit nie. Ak ta stale niekto z rodiny otravuje s pomocou cez mobil, nedvihaj ho kazdy den, staci raz za tyzden.
5r. sa nevie/nechce napiť,ak má vodu poruke a svieti v noci lampička? nevie si zobuť ponožky? zahuláka a ty mu povedz,máš ruky,urob si to.Aj to menšie sa postupne naučí.A manžel robí čo okolo detí? asi sama vieš kam mierim touto otázkou...dobrá správa je,že toto nebude trvať naveky.
Tiez ta nebudem lutovat. O dve deti sa staram sama, popritom este pracujem a mam dost tazku pracu. Od malicka som vsetko robila ja. Takze nie si jedina.....Asi bude chyba v tebe....Treba si stanovit priority....nonstop niekto z rodiny nieco chce, tak vyhodnotim, ze ci to je ozaj urgent a zrejme vacsinou nie je...10 min stravit pocuvanim niekoho, kto sa stazuje a potrebuje vykecat, treba slusne povedat, ze momentalne nemam cas. Nie je nic horsie ako nervozna a vystresovana matka, treba sa naucit povedat nie a zmenit pristup, starsie ucit byt viac samostatne. Co sa tyka chorob - treba makat na imunite, casty pohyb vonku.
Deti brat von, nech maju daky program, zrejme ak su len okolo domu sa uz nudia
Takže pracuješ?keď píšeš cez deň robota...
Hlavne neponocuj a chodievajú skôr spávať🙂
Deti uc samostatnosti čo najviac sú veci, ktoré zvládnu.Nikto Ta neocení, že si každému po ruke a vypočujes ho...trocha buď sebecká a večer len kľud pre seba.Kazdemu občas ujdú nervy či je veľmi unaveny
Tak ale nehnevaj sa, za všetko si môžeš sama. Deti si neviedla k samostatnosti a empatii, keď ti sú schopné zavriesakat do ucha keď spis, že chcu aby si ich obslúžila. Ešte zo 2,5r budiz, ale 5r? To aj v škôlke vrieska po učiteľke? Asi nie. Asi len opakujú po tebe, vrieskas a bijes ich tak to robia aj oni. Hlavne ze zachraňujes dospelých a minas energiu na kraviny, uprac si v živote priority.
Nauč sa hovoriť nie, prelož povinnosti na inych, nehanbi si požiadať o pomoc, čo môžu decka spravit same, nerob za nich, vtesnaj si kazdy den chvilu na oddych pre seba..stres časom poĺavi...a nie, ze budes robit viac a vrieskat viac...to je priama umera..rodina kamaratky ti nevedia pomôcť s ničím?
Povedz znamym, ze si hrozne zaneprazdnena chora nevyspata, nemaš momentalne kapacitu pomahať, ale kti chce pomoct tebe, ma dvere otvorene..kamaratky, mama, sestry to pochopia a same ti dojdu pomócť, ak mate normalne vztahy..
@sissy27 zoznámiť deti s manželom 😆 deti, toto je váš ocko !
Sestra ked potrebovala, som jej chodila kočikovat, ked mala zlomenu ruku, bola som jej piecť, mame chorej nosila čaj a lieky do postele.,..to su take zakladne veci, u vas nefunguje v rodine nejaka pomoc?
@karolinakr tak mne z toho príspevku vychádza, že pán manžel sa k deťom veľmi nemá, tak je najvyšší čas mu ich predstaviť a pripomenúť, že splodením sa jeho úloha neskončila.
Ďakujem za vaše odpovede. Aby som odpovedala na všetky otázky. Staršie dieťa mi v noci nevrieska do ucha, všetko sa obslúži samo, wecko, napiť a podobne, jedine že zaplače keď treba na záchod a nevie sa prebrať, ja som bola v detstve veľmi námesačná, takže chápem a pomôžem. Mladšie vrieska nonstop, teraz má to vrieskajúce obdobie úplne na najvyššom levely. Manžel pracuje, pomôže doma, pomôže aj s nimi, lenže menšie dieťa je úplne závislé na mne, nikde sa nemôžem pohnúť, lebo si vyžaduje mňa. On sa snaží a dieťa ho odháňa a pýta mamu.
Áno, pracujem z domu, nie je to veľmi náročná práca, ale psychicky dosť vyčerpávajúca - stresujúca, ale som za ňu veľmi vďačná. Staršie dieťa, ak nie je choré, v škôlke, mladšie doma, pani chodí strážiť na 4 hodiny.
Rodina ma neustále prosí o pomoc za všetko čo treba vybaviť, už sme dospeli do takého štádia, že si nezaplatia účty, neotvoria poštu, lebo oni to nevedia a mám to ja. Je to neskutočné, lenže potom začne vydieranie, že mi to nedá a urobím.
Z mojej strany rodiny prichádza pomoc skutočne iba v nevyhnutných prípadoch, z manželovej postrážia možno aj raz týždenne na pár hodín oboch, ale zase majú svoje starosti a opatrovanie, takže nechcem zaťažovať. Ja som s deťmi rada, sú to dokonalé bytosti, chodíme von, stále niečo vymýšľame, ale proste ja mám tu zápalnú šnúru už takú krátku. A áno, udrela som choré malé dieťa, totálne sa hanbím, rovno nech mi ruka odpadne, no nezváld som to. Preto sa pýtam ako na vec, snažím sa rátať do 5, nekričať, lebo oni všetko opakujú, také špongie malé. Je mi zo seba vážne zle. Musím to zmeniť kým sa to ešte dá. Som veľmi organizovaný človek, takže si dokážem zadeliť čas kedy sa venujem výhradne im, len tie noci kedy nemám ani sekundu voľno, lebo malá prísavka ma nepustí a jačí naozaj nezvládam.
Ta rodina, to je kto? Akoze rodicia? Ci niekto dalsi? S tym vybavovanim....Maju na to vazny dovod? Zdravotne problemy? Ci su len pohodlni a neradi sa ucia nove veci? Su ludia, ktori si nevedia doteraz vybrat peniaze z bankomatu a chodia do banky vyberat cash. Preto sa pytam....A ak su to rodicia, kolko maju rokov a preco taketo veci nevedia zvladat sami? Je problem ist na postu zaplatit sek? Nechapem celkom...Zacala by som tymto
Vypnúť zvuk na telefóne, alebo rovno celý telefón.
Ďalšia možnosť, tých čo ti zavolajú a niečo od teba chcú, pekne pozvi k sebe na kávu a strážiť deti, že si potrebuješ oddýchnuť (toto by som opakovala kým by sa neodmlčali) .
Kde je partner? Otec deti?
Jedine co ti poradím je prestať sa nechať využívať tymi členmi rodiny, ktorí ta citovo vydierajú. Ked maju energiu,cas a napady na výčitky,nech sa teda posnazia si radsej pomôcť sami..s poštou, vybaviť nieco na urade,telefon evidentne vedia použiť,ked ti volaju.
Ja absolutne nemam problém povedať nikomu ,ze nie,ked viem ue to nedokážem urobiť bez toho,aby som nenarusila vážne to, čo musí fungovať u mna v domácnosti,a tak.
Pri chorých detoch,som v tomto absolútne nepriechodná... bratovi som na svadbe bola na 3 hodinky a striedačku s manzelom. Lebo doma chorý syn.
isto by si si mala najst aspon nejaky ten cas pre seba. podla mna si vyhorela a potrebujes taky ten restart. nema ti kto aspon na chvilu postrazit deti, aby si si mohla niekam zajst
Autorke: to, čo Ti teraz napíšem, neber prosím ako kritiku, ale iba ako môj uhol pohľadu.
Na jednej strane si v koncoch (niet divu). Na strane druhej si kladieš otázku, ako to máš zvládať. A do tretice si vyčítaš, keď občas vyprskneš na deti. Žiadaš nás o rady - ale Ty ich nepočúvaš. Keď si prečítam Tvoj úvodný príspevok a potom ten nasledujúci, mám pocit, akoby príspevky dievčat medzi Tvojimi dvoma ani neexistovali. Zodpovedala si nám síce otázky (čo je pekné, ďakujeme) ale v samotnej podstate je Tvoje ponímanie okolností a situácie stále rovnaké.
Nuž dobre teda. Skúsim to ináč. Sama vravíš, že Tvoje správanie je vzorom pre Tvoje deti. Stopercentne súhlasím. A nielen Tvoje, ale model rodiny ako takej - kompetencie a povinnosti všetkých jej členov, rodinná hierarchia, priority, atď. V tomto diagrame zastávaš úlohu toho, na koho sú všetci ostatní "odkázaní", na koho sa spoliehajú a od koho očakávajú, že budeš plniť ich želania na počkanie. Čiže ak si Tvoje deti budú brať príklad z tohto modelu rodiny, môžu z nej v dospelosti výjsť v dvoch variantách:
a) pokiaľ sú povahovo po Tebe, budú robiť slúžku/poskoka svojmu mužovi/žene a celej rodine, a celkom pravdepodobne budú v koncoch rovnako, ako Ty.
b) pokiaľ sú silnejšie osobnosti s väčšou láskou a empatiou k samým sebe, vyrastú z nich bytosti sebecké a nepoužiteľné pre praktický život (prepáč mi tú otvorenosť). Jednoducho zvyknuté na režim "mama zariadi, mama spraví, mama zvládne" prenesú tento model správania aj do svojich rodín a urobia si z partnera/partnerky poskoka oni. Otázkou je, či toto bude nejaký partner/partnerka tolerovať a ako dlho. Lebo pokiaľ si nenájdu Tvoj osobnostný klon, máš ich pred 40-tkou naspäť doma- eventuálne aj s vnúčatami. A môžeš začať tam, kde si skončila.
Ktorý z dvoch uvedených modelov by si priala svojim deťom? Ktorý by sa Ti páčil? V ktorom by si bola na ne hrdá? Ja myslím, že ani v jednom.
Už rozumieš, čo sa Ti tu snažíme povedať?
1. Viesť deti k samostatnosti a rozdeliť povinnosti medzi všetkých. Organizovať povinnosti nielen sebe, ale aj ostatným. Prospeje to nielen Tebe, ale najmä deťom - pretože ich to naučí byť samostatnými a niesť zodpovednosť za svoj vlastný život.
2. Naučit sa povedať NIE.
3. Pozerať aj na seba, nielen na ostatných.
4. Nastaviť svoje myslenie tak, že keď niečo nespravíš alebo nevýjdeš okamžite a zakaždým každému v ústrety, svet sa nezrúti.
5. Prestať si robiť výčitky za to, že si tiež len človek s jednými nervami a dvoma rukami.
Btw... Jedna rečnícka otázka na záver: myslíš, že Tvoje staršie dieťa sa v škôlke chová rovnako, ako doma? Lebo v škôlke má jedna pani učiteľka na starosti 20 detí...
Vôbec si nezaslúžiš nadávky. Skôr naopak - úctu a chválu za to, že si to uvedomuješ, a tiež za Tvoju empatiu. A práve s tou empatiou to zrejme až preháňaš, žiaľ, na svoj vlastný úkor. Na úkor svojho zdravia a duševnej pohody. Nie som síce psychológ, ale môj názor je taký, že ak to chceš zmeniť, musíš začať od seba. Uvedomiť si, že nie si a ani nemôžeš byť zodpovedná za všetko. Nebyť v strehu hneď, len čo si iní písknu. Ak niečo chcú - dospelí nech sa obslúžia samy a deti buď nech počkajú, alebo tiež si poradia samé (obe sú už dosť veľké na to, aby si vedeli vyzuť ponožky, alebo sa natiahnuť k nočnému stolíku pre čaj). Delegovať povinnosti na ostatných členov rodiny (na manžela), a tiež trochu zvýšiť nároky aj na deti. Jednoducho to, čo dokážu spraviť aj samé, nech spravia. Deťúrence sú zrejme naučené, že stačí len zakričať "mamaaaa!" - a v tej chvíli majú, čo chcú. Jasne... zo dňa na deň to zrejme nepôjde. No treba zmeniť postoj a prestať si zo seba nechať robiť slúžku. Taktiež ak Ti niekto zavolá - nuž tak nezdvihnem. Zdvihnem, keď budem mať čas. Ty sama si musíš nastaviť hranice. Nikto iný Ti ich nenastaví. A keď budeš psychicky v pohode, určite budeš inak reagovať aj na prípadné vypäté situácie.