Úžasného manžela vnímam viac ako kamaráta

Ahojte. Založila som si nový nick, lebo o tejto mojej situácii známi nevedia a ani to nechcem. Najbližšia kamarátka o tom vie a skôr by ma zaujímal váš názor. Som vydatá, mám dve deti a úžasného manžela. Je milý, pozorný, je perfektný ocko, dcérky ho zbožňujú. Mňa v starostlivosti o ne zastúpi na 100%. Náš vzťah je tiež pekný, rozumieme si, vládne u nás pohoda, sme na jednej vlnovej dĺžke, fakt sa nemám na čo sťažovať a ani nechcem. Len je tam jeden háčik. Manžela vnímam skôr ako perfektného kamaráta než ako partnera ☹ . Jednoducho povedané, nepriťahuje ma, aj keď ho ľúbim a som s ním spokojná. Ja som jeho veľká láska, aj mi to patrične dáva najavo, aj to z jeho správania cítim. Mne je veľmi ľúto, že mu to nedokážem "oplatiť". Iba keď samu seba akoby prehovorím... Myslíte, že sa dá na také niečo zvyknúť a existovať tak? Mať fakt skvelého manžela a otca detičiek, ľúbiť ho, milovať sa s ním, ale bez vášne (z mojej strany). On je spokojný, lebo sexu sa nevyhýbam, lebo ho fakt mám veľmi rada, ale nie je to to pravé orechové...