Veľmi ťažká téma - problém s otcom
Keby som to popísala, celé by sa to zamotalo a tak tu napíšem presné znenie všetkého, čo som si vyše dekády nosila so sebou ako kameň, až to prasklo a všetko som to jedného dňa musela poslať ako sms svojmu otcovi. Jeho odpoveď dám do komentáru. A dôvod? Už ani neviem, kto z nás je "debil", ale pripadám si strašne na nič.
Oco, keď som sa starala o brata, prečo si za celý čas nikdy neprišiel a neučil si sa s ním aj ty? Ja som ťa volala, aby si si to sním vyskúšal, aj ja by som mala čas naučiť sa do školy (pozn.chodila som vtedy na gymnázium a starala som sa o brata od konca 2. ročníka až po moju maturitu), veď veľa krát som chodila do školy nenaučená, len aby neprepadol. (brat je dislektik, disgrafik a trpí ADHD ). Prečo si za celé tie 2 roky ani jeden jediný krát sa s ním učiť, nech si oddýchnem? Prečo si sa mi ako vlastnej dcére vyhrážal, keď som odišla do Anglicka, že nech sa vrátim buď ja alebo mama sa o rata starať, inak ma dáš na políciu? Prečo ste mi toto robili? Čo som vám urobila? Veď rodič má svoje dieťa chrániť proti zlu a zlými uďmi a nie sa mu stať najväčším nepriateľom. Prečo hovoríš všetky naše súkromné veci svojej priateľke a potom sa na tom u nás v obývačke smeješ a tľapkáš ma po chrbte, že to naráža na mňa v tých svojich debilných príbehoch. To ti ani trochu nie je hlúpe zradiť môju dôveru a potom sa smiať na tom, že ma cudzia ženská podpichuje v tých svojich chorých príbehoch? A prečo to vôbec robí a o čo jej tým ide? Prečo ste mi prestali volať do Anglicka(nech sa prídem starať o brata), až keď ku vám domov prišla sociálka? Lebo bracho nenastúpil do školy. To keby tam neprišla sociálka a nedefinovala vám vaše povinnosti tak do kedy by ste mi volali? Ty si dobre vedel, že mi mama povedala, že darmožráčov živiť nebude, keď som chcela ísť na vysokú školu, a že hneď ako sa mi končia prázdniny, mám jej dávať na účet 100e. Nemala som prácu, nevedela som čo,...A vy ste sa o bracha starať nechceli, ja to nechápem, to si so mnou nemal absolútne žiaden súcit? A čuduješ sa aké máme s brachom vzťahy? A kto dal k uchu vtedy telefón 12-ročnému decku, nech mi zavolá do Anglicka, nech sa prídem o neho starať buď ja alebo mama? hm? Tvoj brat s tvojou mamou. Nech sa to 12- ročné dieťa cíti ešte viac nechcené. Mojou chybou bolo, že som vtedy bola hlúpa 19-ročná baba, ktorá vybuchla a povedala som mu, že on nie je moje dieťa aby som sa o neho starala. S týmto rozumom by som to teraz urobila inak, zobrala telefón a povedala mu, že s ním tieto veci riešiť nebudem a vynadala dvom dospelým ľuďom, čo si to dovoľuju. Dali ste na mňa také ťarchy neraz, dvaja dospelí ľudia, ktorí by už dávno mali byť zodpovední. A mama urobila to najlepšie, keď odišla do Anglicka, s ňou sa vydržať nedalo, ty to veľmi dobre vieš, pretože neraz si bol preč aj rok, niekedy dva pri svojej mame, len my sme ako deti nemali kam ísť. A tak sme robili všetko, čo chcela zo strachu z nej, lebo inak by nám to nestálo za to. Tieto rany od svojich rodičov si budem niesť celý život. A ty, ešte len som bola tehotná, tak si mi tvrdil, že nebudem mať raa svoju dcérku, lebo nemám dobrý vzťah s mamou. Keď sa tak nestalo, tak zase bol problém v tom, že sme stále spolu a bude na mňa prehnane naviazaná. Ani to sa nestalo, nemá problém byť aj s inými ľuďmi. Nech spravím čokoľvek, vždy na tom budeš hľadať chybu. A vyčítala som ti ja niekedy niečo? Nech sa každý pozrie najskôr na seba až potom rieši druhých! Aj keď si pri nás raz bola raz nie, nenapadlo ti ako deťom nám vysteliť, čo sa stalo? že zrazu ťa rok nebolo a za ten čas sme možno fungovali úplne inak, tváril si sa vždy ani akoby si od nás ani neodišiel, len si si odskočil kúpiť rozky do obchodu. že ožno keby si k tomu všetkému povedal jednu, dve vety , všetko by bolo úplne inak, najskôr si opäť získať dôveru tých detí? NAozaj si myslíš, že keď sa budeme všetci vrátiť, že ten problém nie je, tak že nebude?
@nnnuuunnn
Nie, len som si myslela, že sa v tých psychologických termínoch vyznáš, keď si si už takymi vecami prešla a že vieš o čom je reč a čo jednotlivá porucha zahŕňa.
Ešte si bola aj nemilované dieťa? Celé zle..Ach bože na toto ti pomóže len modlitba a uzdravenie duševných rán
Takto ti poviem- dokiaĺ tvojho tatka zhora neosvieti, asi sa nič nezmeni
Nevadi..
Ale inak s tou knihou to neni zly napad
Vždy si tak poviem, tento tyraný človek zarobil majland a zaslúžil si to...
Ak sa bojiš nejakeho listu od otca, daj to prečitať človeku čo dóveruješ nech preskoči najhoršie pasáže a upozorni ťa na zle, pripadne prečíta ri tie lepšie časti a pozitivne
Ďakujem, tam už bolo toľko modlitieb, odsluzenych omší,... desiatky omší... pevne verím, že len vdaka Bohu som to dala...
velmi smutne. velmi velmi. Mrzi ma to. Dobre si spravila, ze si mu napisala. Takych rodicov nerodicov byozaj nemalo mat ziadne dieta. Vela by som ti napisala ale podstatne je, ze si to zvladla, sama si sa sa vyhrabala zo sraciek, lebo v takej rodine predpokladam ze financnu pomoc si nedostala na start do zivota len nervy, problemy, smutok a zle vzorce. Ach dievca nech ich slak trafi. Dufam, ze tvoja rodina je v poriadku a vela harmonie a zdravia. btw ako prosim toto vsetko prezil brat? kolko mavteraz rokov a ako sa mu dari?
list by som sa aj ja bala precitat. Ale treba to dokoncit a nechat dozriet. Mozno sa dozvies preco zaco, co bolo dovodom a mozno si precitas aj uprimne ospravedlnenie
@lija22
Brat rodinu ešte založenú nemá, ma 25. Len ten matricu iné vzorce spravania. Tažko znáša krivdu, zo všetkého sa snaží vykrutit a najviac ho naštve, keď mu niekto niečo nepovolí, alebo povie nie, kedže v detstve dostal všetko, čo chcel a bez vynaloženej námahy. Ale tiež si prešiel veľmi ťažkými vecami, veľa veci si aj uvedomuje. Je mi ho skôr dosť ľúto. Žije si v detskej izbe pri otcovi, ktorý žije v rodičovskom dome. Izoloval sa od okolitého sveta, stacia mu slúchadla na ušiach a jeho hudba s alkoholom to tiež dosť preháňa cez vikendy... Čo sa týka otca, aby som mu nekrivdila výživné platil na čas, aj nákupy robil navyše, aj oblečenie mi kúpil, keď som potrebovala, po finančnej stránke sa staral, len akoby sa vytratila ľudskosť...
Tazky a hlavne smutny pribeh...Drz sa a vela stastia zelam.
Zial, rodinu si nikto nevybera a niekedy namiesto podpory dietata do zivota mu vsetko skomplikuje.. 😢 lenze to v detstve neovplyvnime, jedine v dospelosti sa od toho mozeme nejak odviazat ... Ak si veriaca, myslim, ze poznas aj biblicke "poznate pravdu a pravda vas oslobodi" (aj ked tam je to v inom kontexte)... ale asi je lepsie poznat celu pravdu a vediet, ako to vnima druha strana. Si silna, urcite zvladnes aj otcove slova. Hlavne sa musis snazit "vnutorne uzdravit" (aj ked to sa lahsie povie nez urobi), aby si si v zivote neniesla tu trpkost.
Dobre som pochopila mama s tebou odišla do Anglicka a brat zostal s otcom?otec vydieral, aby si sa vrátila a starala sa o brata
List od otca si určite prečítaj vyrozpravajte si to a uzavrite tuto kapitolu života.Mama sa tiež mohla liecit ako je na tom dnes?
Ty by si mala chodiť na psychoterapiu denne počúvam podobne príbehy veľmi Ti to pomôže.Deti si často myslia, že rodičia by mali by dokonali, ale nie su.Bola si v mladom veku postavená do problémov, ktoré nevedia časti ani dospeli zvládnuť opitý dedo, otec neprítomný, mama slabá,brat ako balvan za ktorý si zodpovedna.Zvladla si to najlepšie ako si vedela.
Ako dlho si matkou?keď sa žene narodí dieťa často sa otvoria tieto staré rany z detstva.Mne odpoveď otca neprišla nejako zlá budeš mu musieť odpustit, že keď si ho potrebovala nebol pri tebe.Pre dcéru je veľmi dôležitý vzťah s otcom a, keď necíti od neho ochranu, prijatie je to zle.Ty si nebola asi prijatá a chránená od nikoho.Ale posilnilo Ta to a naučilo, že sa musíš postarať o seba sama😊
Ako psychologické termíny a poruchy myslis? V čom by som sa mala vyznať? Ja som riešila len alkoholizmus a inak sme iné poruchy v rodine nemali.
A list by som si prečítala určite. Aj rada by som taký dostala.
@nnnuuunnn
alkoholizmus sa pripisuje najčastejšie hranicným typom osobnosti. Skús na nete dať do googlu narcistická porucha osobnosti a charakteristika a hraničná porucha osobnosti 🙂
Zbytocne to v sebe zivis. Nie su to preteky o tom kto je silnejsi. Zazila som otca alkohlika ktory sa vyzival v tom aby nas denne trapil a deptal. Takmer mi zaskrtil mamu pred ocami.
A ine veci som zazila v zivote ze keby som sa k nim vracala tak by som sa zbytocne deptala. l choose to be happy. Neziv v sebe krivdu minulosti to nezmenis. A neviem preco ocakavas nejake zadostucinenie ci ospravedlnenie od cloveka ktoremu bolo jedno ze ta citovo vydieral ked si odisla z domu a hadzal na teba zodpovednost za svoje dieta. Fakt chces nieco nemozne. Psi sa brania utokom v liste ti bude vycitat vselico aka si bola "zla". Ked si robi srandy jeho partnerka z teba a sukromnych veci ktore si mu povedala tak sa pouc a uz mu nic o sebe nehovor. |A jej vysmech ti moze byt vies kde. Ona len papagajuje co pocula od tvojho otca. Kasli na ludi ktori sa snazia ta zhodit ci trapit sustred sa na tych ktorych milujes a ktori miluju teba.Su veci ktore mozes zmenit=svoj pristup k veci k zmiereniu sa s minulostou..su veci ktore nezmenis-minulost ..otca..mamu.. a nauc sa rozlisovat co zmenit mozes a co nie. Ty nepotrebujes nic od otca aby si sa vyrovnala s emocionalnym baggage ..ty to mozes urobit sama pre seba vnutorne. Je to tvoja volba mozes sa dalej zbytocne roky rokuce trapit tym ako ti bolo ukrivdene,alebo sa posunies dalej a uzatvoris tu kapitolu v sebe. Moj otec uz umrel nedal mi ziadne slovo lutosti nad trapenim ktore nam sposobil ale netrapi ma to. Proste bol slaboch ktory dal prednost alkoholu pred rodinou a jeho negativne vlastnosti potlacili tie pozitivne. Bola to jeho volba zial zlihal. Podla mna je vacsie nestastie ked ludia v sebe cele roky zivia nejake krivdy a bolave srdiecko ako to co sa im volakedy stalo. Zijeme len raz nekaz si to pekne co mas tym smutnym co bolo. Rodicia ini nebudu ale uz snimi nezijes a si volna len tvoja mysel je otrokom minulosti. No nezabudni ze tvoja mysel je tvoja a mozes si ju nastavit ako ty chces. Ako si trpela vtedy za to mozu oni ale za to co citis teraz uz mozes ty. Ked odpustis ulavy sa ti.
@luccija
Práveže nie, nebola som v zahraničí s mamou, každá z nás bola inde v Anglicku. Išla som tam za spolužiačkou zo strednej, tá mi dosť pomohla. Moja mama síce chcela odo mna peniaze za nájom, ale keď som zároveň chcela ísť za nou, odmietla ma so slovami, že ma tam nechce, pretože si vtedy našla o 10 rokov mladšieho frajera a tvrdila mi, že by sa ešte náhodou zaľúbil do mna a mna berie ako konkurenciu... proste úplne celé zle. Ešte mi tvrdila, že to je normálne, ze matky žriarlia na dcéry.
@miadi
Viem, že sa musím cez všetko preniesť a aj, že to chce čas. Materstvo vo mne otvorilo veľa, lebo ako som už písala, myslela som si, že veci mám v sebe uzavrete, len zrazu to vyšlo von všetko. Možno aj malo, aj na psychoterapiach sa staré rany musia otvoriť, aby sa človek zo všetkého dostal, myslím, ze prechádzam niečim podobným a že to všetko tak malo tersz byť, pretože tuto tému sme nikdy nemohli otvoriť. K otcovi ani mame necítim nenávisť napriek všetkému, s mamou v kontakte nie som, lebo jej chovanie ma iba ničilo, v podstate je to žena, ktorá nepraje vlastnej dcére, len u nej sa to úplne vystupňovalo všetko, to čo už ona robila, boli extrémy.
V prvom rade Ti chcem povedat, ze si bola a si statocna a odvazna, ze si otcovi povedala / napisala, cim Ta zranil... tym si urobila prvy krok k uzdraveniu, tym druhym je Tvoje rozhodnutie (nie pocit, ten sa moze dostavit aj omnoho neskor...) mu odpustit (co samozrejme neznamena, ze schvalujes jeho spravanie...). To, ze Ti ublizil, je fakt, ktory sa uz zial, zmenit neda. mozes za tym len urobit hrubu ciaru a snazit sa byt pre svoju rodinu tym, co si v detstve nikdy nemala, pretoze vies sama, ako to boli, ked sa dieta neciti prijate a milovane. A viem, ze to zvladnes, mas v sebe silu, vytrvalost, odvahu a statocnost, ktoru Ti mnohe z nas mozu zavidiet... tie boli a su Tvojim darom a ver tomu, ze Ti pomozu prekonat tazke zaciatky... Budes "mama leone" (mama levica), ktora svoju rodinu ochrani aj proti tomu najhorsiemu.
...moj biologicky spoluautor sa tiez 30 rokov tvaril, ze nas nema (i ked som len klasicky pripad z rozvedenej rodiny, rozhodne som nemala take tazke detstvo ako Ty, nejdem sa porovnavat, pre ine to pisem)... zalozil si novu rodinu... ked sa mu potom dcera zasamovrazdila a zena od neho odisla, spomenul si na nas a zohnal si kontakt na mna... a vies co? spravila som to iste, co Ty... napisala mu mail, asi tak 4 papiere vekosti A4 a tam som mu pekne bez servitky pred ustami napisala vsetko to, cim nam ublizil svojou nepritomnostou a neplatenim vyzivneho... som sa cudovala, ze vobec este reagoval spat... ale presne ako pises, mne sa obrovsky ulavilo, ked tieto moje "vylevy" nasli adresata... takze to, ze si mu napisala, hodnotim pozitivne, kvoli Tebe samotnej a Tvojmu uzdraveniu. co sa listu od neho tyka, mne osobne sa ten jeho cital tiez tazko (nakydal za tu chvilu na moju mamu tolko, co ona na neho za cele tie roky nie)... myslim, ze Ti tu uz niekto tak radil a to Ti radim aj ja, daj list precitat Tvojmu manzelovi / osobe, ktorej doverujes a nech Ti z neho precita len tolko, co zvladnes... a potom ho roztrhaj / vyhod. a potom sa sustred na svoju pritomnost a buducnost, svoju a Tvojej novej rodiny... a vybuduj si okolo seba "zachrannu siet" ludi, ktori Ta podrzia, ked Ti bude tazko, dobrych priatelov, spolocenstvo, ktoremu mozes doverovat... nie internetove, ale z ludi, ktorych mozes stretnut nazivo... a psychologicka mozno tiez nie je zly napad 😉 (a rozhodne ani ziadna hanba... hanbit by sa tu mali ini, nie Ty...)
Tak si mu uz povedala co si mala na srdci a vidiš jeho reakciu. Mal šancu povedat prepač no nevie nedokaže nechàpe.. Teš sa že mas svoju rodinu uplne inu že tvoj muž nie je ako tvoj otec že tvoje deti su štastne. Že na nich si možes vynahradit veci ktore tebe chybali. Uvedom si že život je cesta .. Keby si nemala takychto rodicov neodisla by si do anglicka atd nestretla by si svojho muža vtedy ked si ho stretla nemala by si to co mas teraz . Ano mala by si ineho a ine deti ina alternativa reality.. aj ty by si bola ina. Aj to zle nas v zivote niekam posuva smeruje. Mas svoju rodinu svoj happy end .
Prvý dôležitý krok k náprave si už urobila - vypísala si sa z toho, uľavilo sa ti. Kľudne si sa potom mohla na tom liste vyzurit, roztrhať ho, spáliť, pokricat si pri tom, neodovzdat ho. Ale asi si od otca očakávala nejaké gesto, priznanie si viny, zodpovednosti. Toho si sa nedočkala a podľa mňa sa ani nikdy nedockas. List, ktorý má pre teba pripravený, si zober, nemusíš ho čítať hneď, ani na prvú supu. Jedného dňa dozrie čas a prečítaš si ho. Alebo možno nie. Ak to neurobíš, budú ťa celý život sprevádzať otázky a pochybnosti, čo tam bolo. Po prečítaní, hoci aj o 10 rokov, ho zlikviduj, budeš pripravená oslobodiť sa a začať novú etapu svojho života. Za svoje pocity si je každý zodpovedný sám, nikto iný 🙂
Prečítaj si tuto knihu: Will I Ever Be Good Enough? Healing the Daughters of Narcissistic Mothers
Ten list od tvojho otca bude pravdepodobne kopa polopravd, urazok a kopancov pod pas. Zrejme to tusis.
Podla mna necitaj ho, nie si na to momentalne dost silna. O par rokov budes na tom inak, dufam, ze lepsie, budes mat viac v pazi veci, ktore nemozes zmenit. Nezmenis otca, mamu a to co sa stalo, nedokazes ani pomoct bratovi. Tvoji rodicia vyzmykali z teba co sa dalo a kedze si ich prekukla si pre nich dalej nepouzitelna.
Zi si svoj zivot pre seba bez nich.
este si nastuduj cokolvek o narcistickej projekcii "narcistic projection"
V skratke. Ked otec povie/napise ze je mu na zvracanie z toho co si napisala, hovori, ze jemu je na zvracanie zo sameho seba. Narcisi projektuju, premietaju svoju vinu na niekoho ineho/kohokolvek, aby si sami ulavili. V tomto vnimani citaj ten list, ak ho teda budes chciet citat. Mozno ti pomoze pochopit otcovo spravanie, ale ten list urcite nebude o tebe ❤
A čo čakáš od takých rodičov?mama s diagnózou utečie od 12 r dieťa do zahraničia otec tiež nie úplne normálny ho nezvláda, tak vydiera teba.
Každý z nich Ta využil a odhodil.Tiez si sa nemusela o brata starať na úkor seba.Bola si jediná zodpovedná a príliš v skorom veku dospelá.
Pre človeka s HPO je typické také správanie cez vydieranie, hľadanie si pochybných partnerov, vyvolávanie hádok, alkohol, drogy.Dostala si to vienka veľa negatívneho pre seba a svoje dieťa absolvuje terapie dlhodobé a ži svoj život bez vyciciavacov energie.Tym, že si bola zodpovedná za brata dávaj pozor, aby aj v tvojej novej rodine neboli na teba kladené všetky problémy, vysoké nároky si zvyknutá každému vyhovieť a dostať zo seba nemožné.Otec možno musel utiecť, aby sa nezbláznil z tvojej matky
Cau. Dobre ze si budujes svoj zivot. Doma by to bola cesta nadol, takze fyzicky odchod bol super riesenie. Vysporiadat to v hlave bude na dlhsie. Blizkych nezmenis, zmenit mozes len seba. Tak, aby si bola stastna a spokojna. Zila v mieri.
@luccija
Len keď to mal otec teda také zle s mojou matkou, prečo si teraz našiel priateľku, ktorá je povahovo ako cez kopirak s mojou mamou? Potom mu take zeny musia vyhovovať, inak by už v takú stranu ani nepozrel.
Aj moj otec sa druhykrat ozenil a tiez taku rovnaku...ako prvu manzelku s ktorou zil 2 roky..je to tak ....hladame si nakoniec rovnakych.on to nevidi...on sa na to pozera svojimi ocami.
@evkano1402
Je to strašné psycho toto celé, pripadam si ako na nejakom bitevnom poli... študovať, zistiť si, ufff
je to psycho, kto nezazil, nepochopi...
Sorry, ale fakt je, ze musis tym prejst a popasovat sa s tym. Ale sama si zvolis ako a kedy.
Kludne, ak sa momentalne citis psychicky na dne, daj si pauzu a ak sa ti da nekontaktuj sa s vasimi. Nijako. Ziadne sms, telefonaty, navstevy, nic. Oddychnes si a naberies sil.
Otca a ani mamu nevyriesis ziadymi listami. Oni nemaju zaujem cokolvek riesit. Chcu udzat status quo, aby si skakala ako oni piskaju. Ale tebe to zrejme uz pretieklo.
O tom narcizme...to ti pomoze uvedomit si, aki su a ze ich mas nechat tak...
Uprimne ti drzim palce, neboj, v podstate ti nemaju ako ublizit...ak ukazes silu
Ak vies po anglicky, mozem ti poslat nejake linky, kde su vysvetlene ich vzorce spravania.
Pises, ze sa citis ako na bitevnom poli. A ono to tak aj je. Narcis totiz zije svoj vlastny dobrodruzny film a on jediny je v nom superstar, vsetci ostatni su len extra. On je ten dobry hrdina a vsetci mu len kladu polena pod nohy. Obcas, a vzdy len docasne, k sebe zoberie do centra diania jedno z deti, vzdy to, ktore ho obdivuje a zboznuje viac. Vtedy su na chvilu bojove duo, ktore je jedine mudre a spravne, zatial co tie ostatne deti ostavaju mimo ich uzkeho elitneho kruhu a maju len sluzit na vyzdvihnutie ich jedinecnosti. To trva vzdy dovtedy, kym sa aj toto specialne dieta nezacne spravat ako ukazkovy narcis a nezacne ziadat svetlo reflektorov pre seba. Ich spojenie sa rozpadne, pretoze v jednom filme moze hrat iba jeden batman😊. Tolko k tvojmu bratovi a k tomu, preco si ty bola ta, ktora sa mala vzdy prisposobovat a nikdy si nebola dost dobra.
Vravis tiez, ze nerozumies, preco sa na teba kladli naroky statostlivosti o brata. Dovol mi to vysvetlit. Jednak narcisi nenavidia starostlivost o deti, je pre nich obtazujuca a obmedzujuca, vzbudzuje v nich priam az zast k vlastnym detom. V tomto smere to otcovia narcisi mavaju lahsie, zvycajne sa utiekaju od rodin k svojim casto mnohorakym a extremnym konickom. Matky to mavaju zlozitejsie, a preto sa u nich castokrat narcisticka porucha preklopi aj do fyzickeho tyrania, kde uz nedokazu zvladat svoje pretlaky. Preto bola starostlivost o brata presuvana na teba.
Zaroven aj z toho dovodu, ze si bola ochotna robit to, teda si bola "pouzitelna" resp. "k niecomu". Mala si svoj vyznam, ktory si pre narcisa stratila v momente, ked si prestala byt ochotna plnit jeho poziadavky.
Na zaver...necakaj v liste ziadne pochopenie. Uz som to tu kdesi pisala do inej diskusie. Narcisticka porucha osobnosti zabranuje cloveku vidiet objektivnu pravdu, vznika v rannom detstve ako obranny mechanizmus dietata pred rodicom/rodicmi a natrvalo poskodzuje osobnost cloveka. Doslova ostavaju emocionalne "pribrzdeni" vo vyvoji, navzdy 2-rocne deti v tele dospelych, bez empatie, vzdy sa pokusajuc uspokojit svoje vlastne potreby. Ked to pochopis, oslobodis sa od neho a jeho komentarov, poziadaviek a nezmyselneho spravania. Dvojrocne dieta tiez beries z rezervou a casto mavnes rukou - tu ti neostava tiez nic ine.
Moja otázka je, čítali by ste taký list od otca? Bojím sa toho, otvorene, že keď to precitam, totálne mi to ublíži. Co sa týka otca aj matky, keby boli normálny, mnohé veci by na nás a nám deťom a aj celkovo ich spolužitie, tieto veci by nikdy nedopustili. Boli to dávno dospeli ľudia, takze necakam nič. Len sa bojím toho, aby ma ten list nezložil. Na druhej strane, je tam aj zvedavosť.