Vnútorný boj v manželstve

Ahojte.
Prišiel som sa viac menej len vyrozprávať.
Viem, že dostať tu nejakú úprimnú radu je ťažké, keďže väčšinou tu človek dostane naložené alebo zaručené rady typu na čo si v takom vzťahu už si mal dávno odísť....
Hľadám skôr nejakú debatu, úprimnú radu, vypočutie.

Sme spolu s manželkou 15 rokov, máme jedno školopovinné 10 ročne dieťa. Obaja 40 rokov. Na začiatku vzťahu tak ako všade bola iskra, mentálna, aj fyzická a všetko bolo ako to už býva ako v sne.

Po roku sme sa zasnúbili, po ďalšom vzali a po dlhšom sa nám narodila dieťa. Vtedy som si začal uvedomovať zmenu správania u manželky.
Pomáhal som jej maximálne ako som vedel, v noci robil mlieko a robil všetko preto aby som jej materskú uľahčil. Nikdy som to nebral ako jej dovolenku. Nočné vstavanie a hneď na to moje vstavanie o 5tej ma extrémne vyčerpávalo ale držal som. Pre rodinu urobím všetko.
Na oplátku som však nedostával možno nejaku vďaku (aj keď je to a ma to byt samozrejmosť zo strany muža) ale naopak často sme sa začali hádať.
Hádky boli pre poriadok, pre to ze trebalo variť, ze bola unavená lebo dieťa nespalo ale najviac ze moja rodina nám nepomáhala. Mala pravdu, ale každý človek vie ze muz/žena nemôže za to ako jeho rodicia pristupujú k hocičomu aj napriek vašej snahe to zmeniť.
Hádky boli takmer na dennom poriadku.

Neskor sme sa kúpili pozemok a začali stavať dom. Z prace som išiel na stavbu a bol tam do 9,10 vecer a tak sme tlak keď málo dieťa cca 4 roky a seba zväčšili este viac. Do domu chcela ísť manželka kedze som non stop počúval ze si nevie predstaviť zivot s dieťaťom v byte kedze je z dediny. Pristál som, robilo sa.

Presťahovali sme sa, no nenašli sme šťastie.
Neustála práca a dorabky na dome a nástup manželky do prace všetko opäť posunul na dlhšiu, žiaľ horšiu úroveň.

Začalo pomalé odlúčenie.

Život sa zmenil a pracu, dieťa, dorabanie domu a plnenie všedných povinností, ktoré sú súčasťou života a ja sa na to aj tak pozerám, žiaľ len sám.

Co sa týka vzťahu naše objatia, bozky, sex všetko pomaly začalo umierať. Túto bezmocnosť ešte umocnili moje rastúce problemy s predčasnom ejak. a tam to všetko dostalo nový rozmer.
Výčitky počas sexu, urážky, nechuť mat sex, boli zo strany manželky čím ďalej častejšie uz v tak strácajúcej sa intimite.
Casom sme spolu prestali spat úplne kedze sa do toho zapojila aj moja psychika a priblem čoskoro mat vôbec nejaky sex.

Vtedy som dostal po 2 rokoch ránu akú nechce nikto. Neprajem nikomu zažiť chvíľu keď zistíte, ze školenia na ktoré chodí vás partner aby si zlepšil miesto v práci sú len klamstvo. Klamstvo ako utiecť z domu pred komunikáciou a nutnosťou riesit vzťahové problemy.

Našiel sa Don Juan ktorý jej sľúbil všetko, co som jej ja dat nevedel. A žiaľ neostal len pri sluboch. Po konfrontácii s faktami sa psychicky zrútila. Týždne plakala, nespala, hovorila mi o samovražde, ze druhý krát by to uz nespravila, ale da sa ospravedlniť 2 ročná systematická nevera plná klamstvá a smutnej tváre keď odchádzala ako jej bude chýbať a pritom vám klame do očí aj dieťaťu?
Nedá.....

3 roky odvtedy žijeme ako cudzí ľudia.
Po 2 rokoch sme sa pokúsili cez leto o sex, virivka, bazén, sauna, romantika aká taka, išlo to. Od leta sme až na to ze sa mi "povenuje" su zas na bode mrazu.

Nemám chuť ju objat, ani jej klamať ked sa ma pýta ci ju ešte ľúbim. Ona cíti ze moja náklonnosť je preč. U psychologický sme boli 2 krst a nesadla nám. Tam z manželky vyliezli veci, ze viac menej sme sa odcudzili a preto došlo k jej nevere. Z nejakej ten logiky ze jej vlastné chýbal vzťah, dotyky, rozprávanie a podobne.

Lenže ako sa dotýkať človeka ktorý je neustále vyčerpaný z práce z ktorej nechce odísť pre výšku platu (cez 2000) a všetko prepočítavať len na peniaze? Objímete ju svojho času tak je vkuse a bola nervózna pre poriadok v dome, pre iné veci.
Dnes mam pocit ze som zbabelec. Ze sa len trápim vo vnútri a držím kvôli dieťaťu a domu na ktorom som sa odrel plamienok na silu a neviem ako ďalej.

Viem ze vela ľudí tak žije, viem ze veľa ludi za rozide a nevedia si roky nájsť partnera. Viem ze rozchod je rána pre dieťa a to naše je extrémne citlivé a uz neraz po našej hádke plakalo ze aby sme sa nehadali lebo sa bojí ze sa rozvedieme a nevie ku komu by išiel a podobne reči ktoré mi aj teraz keď to píšem trhajú srdce na kusy. Vsetko som sa snažil vysvetliť aby ďalej z toho nebolo deprimovane.

Ako žiť ďalej? Zaslúžil som si to, len preto ze sme nemali sex kvôli môjmu problému?
Zaslúžil som si to za to, ze ak som ju objal stále ma nejako odvrhla ze je unavena a ja som časom proste za ňou chodiť prestal kedže v 99% to tak končilo?

Stratil som sám seba aj svoje mužské ja.
Svoju chlapsku auru.
Časom som sa zmenil, zavrhol v srdci, začal opäť cvičiť a vyzerať dobre, trochu sa viac starať o seba ale to mi neprináša vnútorný kľud.

Stále nam v sebe hnev, stále by som jej chcel všetko vykričat, stále sám v sebe sa s ňou rozprávam a vyčítam jej co sa stalo.

Chýbajú mi bozky, láska druhého človeka, objatie, pekne slovo, úsmev.
Mnoho ľudí si neuvedomuje co ma doma kým to nestratí. Svoju lásku smerujem aspoň k dieťaťu. Pretože inde ju už dat neviem aj keď si ju jiekedy manzelka nejakým gestom alebo slovom opýta. Ale ja mam pocit ze som proste mŕtvy. Emócne mŕtvy ale len voči nej.....

Žijeme len zo spomienok a krutú realitu prebijame kazdodennymi povinnosťami.

Neviem si predstaviť ze odídem, ze opust8m všetko v co som veril a budoval na úkor svojho času, šťastia, zdravia. Zároveň si neviem predstaviť ako žiť takto ďalej.

Chodil som k psychokogičke par mesiacov, snažil sa to nejako v sebe zmeniť ale nejde to.

Nejde oživiť tu vášeň a radosť po tom všetkom.
Tu zradu vidím všade. V TV všade....

Neviem co mam zmeniť, asi sme tak silné osobnosti ze ani jeden znáš nedokáže svoj charakter posunúť inam...

Nas zivot sme zmenil na pracu, povinností voči majetku, dieťaťu a jej vecerne sedenie po práci s mobilom v ruke.
Keďže robi denna/nocna všetko je to o este náročnejšie a mesiace a zivot uteká ako voda.

Mrzí ma ze tento príspevok je tak dlhý a ďakujem každému za radu a to, ze si to niekto precital možno aj celé. A ospravedlnujem sa za gram.chyby.
Pekný deň všetkým