Vrátenie sa k bývalému

pred tým,ako sme sa stali manželmi,ste sa stihli dvakrát rozísť,takže my sme vstúpili do tej istej rieky trikrát. 😉

asi je otázne prečo sa dvojica po veľa rokoch spolu rozišla, ja poznám teraz veľa párov čo sa po 7-8 rokoch rozchádzajú a len tak. Ja som s priateľom 7 rokov a nikto nechce veriť, že sa nehádame, takže ak by tam nebol nejaký vážny problém, tak by som to asi skúsila ešte, a nie zahodiť tie roky spoločné do vetra 🙂

Ked niekoho lubis, do tej istej rieky vstupis aj x krat... Ja by som to skusila, ale len raz. Po rozhovore, preco ste sa rozisli, po uznani chyb oboch stran a hlavne s tym, ze obaja ste si vedomi, o co ste prisli a budete sa snazit uz rovnake chyby nerobit. Vela stastia 😉

@maaarhulka ja takúto skúsenosť nemám ale dôležité je podlaha to, prečo ste sa rozišli. Ak to bol vážny dôvod, tak by som asi skor bola za hrubú čiaru. Ak nebol extra vážny, tak je škoda tie spoločne roky hodiť za hlavu a nedať tomu druhú šancu 😉

mne sa stalo nieco podobne,ale s rozdielom,ze sme sa nevratili k sebe.ja ho mam stale rada,mam nanho slabost,ale obaja mame partnerov,nestretavame sa,nekomunikujeme.my sme sa rozisli pretoze ma prestal lubit a tam uz nie je cesty spat.ak by som sa mala k niekomu vratit,tak by som si poriadne prehodnotila,preco sme sa rozisli.a ci mi v buducnosti znova nebudu vadit tie iste chyby

Za vyskúšanie nič nedáš, buď Vám to bude klapať alebo nie 🙂 držím palce

@maaarhulka Jasné, zažila. Ale nevrátila som sa a spravila som dobre. Je normálne, že ti po nejakej dobe začne chýbať láska, neha. Spomínaš na to pekné, romantické obdobie, to zlé ti teraz, keď si z toho vonku už pripadá také malicherné, ale.. Spomeň si, ako si sa cítila, keď ste boli spolu, prečo ste sa rozišli? Myslíš, že teraz by si sa cítila inak? Ak išlo o povahové nezhody, tak chcieť od niekoho, aby sa zmenil je dosť nereálne a hlavne zbytočné. Obzvlášť v tvojom (našom) veku.

@maaarhulka tak my s mojim exom robime pomale tanecne kroky,a ak bude vsetko v poriadku,tak si jedneho dna zatancujeme tango.

nieje nic horsie ako vratit sa k byvalemu...ku mne a k nasej dcere sa spinavo zachoval,ked som ostala tehotna,verila som ze ked sa mala narodi,bude iny,no este horsi,tak som od neho odisla,ked mala dcera asi mesiac...po asi 3tyzdnoch som sa vratila k nemu,aby sme malu aj tak vychovavali spolu,ze si on vsetko uvedomil,to hej,ale na kratko...za rok som odisla znovu,zasa som sa dala nahovorit aby sme to skusili,zasa len kvoli malej,ze bude lepsie a zasa bolo len horsie,odisla som 3x a pokazde to bolo horsie a po pol roku sa to vsetko znovu opakovalo az ma to prestalo bavit,vykrikoval ked sa mi nepaci aby som si niekoho nasla a mozem ist,tak sa aj stalo,nasla som si priatela a dnes sme s malou spokojne.....doslo mi,ze mu slo len o penaize co som na malu dostala pri narodeni,poopravoval si z toho dom a dnes ked sa sudime ohladom malej,zaprel by aj vlastnu mat,vytahuje na mna vsetku spinu sveta....za dobre dobre necakaj

@maaarhulka Sú prípade ked to vyšlo a sú prípady ked to stroskotalo, skús a uvidíš kam sa zaradíš,už len to, že je tu taká možnosť, je výzva vyskúšať to.

@maaarhulka záleží na mnohých veciach. Bývate spolu alebo každý u rodičov? Máte spolu dieťa? Bol to vzťah kde ste spolu bývali alebo "chodili" - na rande, von s kamošmi, do kina... Ak ste spolu nebývali, tak treba dať tomu šancu. Ste mladá, ešte sa môžete popáliť (ale treba sa snažiť bez následkov) A keď to nevyjde, tak Vás nebude mrzieť, že ste mu nedali šancu. Keď sa máte kam vrátiť v prípade, že to opäť nevyjde, tak určite áno 🙂

@maaarhulka ahoj. v skratke Ti opíšem môj príbeh: Otehotnela som s mojím partnerom po krátkom čase. Stretávali sme sa dlhšie, ale samotný sex prišiel až neskôr, ale s ním aj skoré tehotenstvo.Po tom ako som svojmu oznámila, že čakáme bábo, tak ma nosil na rukách, na Vianoce kupoval bábenku darčeky, a začiatkom januára keď som bola 16tt zrazu neprišiel k nám, nebral mi telefon a prestal komunikovať. Dodnes neviem presne z jeho úst čo sa stalo. Prišiel pôrod a po pôrode som musela ísť na matriku. Nakoľko tam so mnou nešiel nebol zapísaný v RL, tak som musela dať návrh na určenie otcovstva. O syna sa nezaujímal, tvrdil, že nie je jeho - skrátka ho zaprel. Po určení otcovstva nastali roky ťahania sa po súdoch na určenie výživného a keď už vedel, že syn je jeho, tak mi ho chcel aj zobrať 😅 Ale zrazu prišiel čas, keď som videla, že začal konečne rozmýšľať vlastnou hlavou a nie hlavou svojej rodiny a kamarátov a začal za nami chodiť. Syn mal vtedy 4 roky. Môj chlap a náš tatino dostal konečne v takmer tridsiatke rozum a uvedomil si hodnoty života. Ja som človek, ktorý sa na problém snaží pozerať z dvoch strán a chápať aj postoje toho druhého a nerobilo mi problém mu odpustiť a prijať jeho snahu o nás. Keď mal náš syn 6 rokov, tak sme sa zobrali a dnes sme už takmer 5 rokov manželia a ľúbime sa 🙂 všetci 🙂 Takže šancu podľa mňa treba dať vždy. Ale v takomto prípade už len jednu a nárok na nápravu tiež len jednu. Buď ju využije alebo nie. Držím päste aby ste dobre dopadli 😉

@maaarhulka urcite to skus, nie je nic horsie ako neviet co by sa stalo kebyze to clovek nevyskusa. urcite to skus ked to tak citis a aj on. samozrejme premysli si ci ti za to stoji a ci to nebude horsie 🙂 kazdopadne drzim palce