Vrátiť sa k ockovi alebo zotrvať v novom vzťahu?
Mám 2,5 ročného syna s mužom, ktorý je o 4 roky mladší. Bolo to želané tehotenstvo, napriek tomu, že sme boli krátko spolu. Na bábätko sme sa veľmi tešili a aj náš vzťah bol veľmi pekný. Ani neviem, kedy sa to všetko pokazilo... mala som trochu problémy aj v tehotenstve a nehovoriac o miernom baby blues... synček je doteraz veľm náročným dieťaťom a často som sa nemohla od neho ani pohnúť. Mávala som depresie z toho, že nič nestíham, pretože pri ňom bol naozaj problém čo len odbehnúť na záchod. ☹ No ocko stál stále pri nás. Samozrejme, že vzťah sa zmenil, veď viete, čo dokáže príchod dieťaťa do rodiny... možno sme na to neboli tak celkom pripravení, ale snažili sme sa. Mala som po pôrode dokonca značné problémy v intímnej oblasti, takže sme sa stýkali minimálne a toto všetko ocko zvládal v pohode.
Nikdy sme sa nehádali.. možno aj to bol problém.... každopádne ma zhruba pred 1,5 rokom požiadal o ruku.. a čo nasledovalo? Rozchod... 😢
Do značnej miery prispelo to, že na nás tlačila jeho rodina. Rodičia sa mu rozviedli a keďže nechceli predávať dom, chceli, aby sme sa tam nasťahovali my. Podotýkam však, že my sme mali svoj, síce maličky, no predsa - svoj - domček už vtedy. Absolútne sme neboli odkázaní na to sťahovanie, no nakoniec sme nátlaku podľahli. Nebudem to rozoberať do detailov... no v tom dome sa všetko pokazilo..... nemali sme čas na seba predtým, potom už vôbec nie. Je to totiž obrovský dom, o ktorý sa treba starať... a času sme mali na seba ešte menej ako kedykoľvek predtým. ☹
Dnes si uvedomujem, že to bola kríza, ktorú sme sa mali snažiť riešiť minimálne komunikáciou, no akosi sme nevedeli, ako na to.
Miesto toho, aby som na neho viac zatlačila a povedala, že mi chýba, keď sme tak málo spolu, vyriešila som to tým, že som sa zamilovala. Na neho som bola odporná a on už vtedy začal ľutovať, že ja mi predtým nevenoval, ale ja som bola tvrdohlavá a postupne to spelo k rozchodu....
Viem, bola to veľká chyba... no keď som sa dozvedela, že podobne pochybil i on a začal si niečo s inou... "znenávidela" som ho a už som nechcela nič iba odísť....
Odsťahovala som sa i so synčekom. Dala som sa dokopy s objektom môjho záujmu. A myslela som si, že už budem naveky šťastná.....ockovi som nedokázala odpustiť jeho úlet.... bolelo to...
....no môj ošiaľ trval 6 mesiacov 😢 môj terajší parner je pritom skvelý, nemám mu čo vyčítať, je ku mne hrozne milý, nemusím povedať ani slovíčko, so všetkým mi pomôže, zbožňuje aj môjho synčeka....
....lenže pomedzitým nás tak celkom neopustil ani ocko.. ktorý síce mal nejaké-tie pletky... no pravidelne sa so synčekom stretáva, prispieva na neho a dokonca nás vraj stále ľúbi oboch. Vraj v každej hľadá mňa...... a neúspešne...
😔 "zobudila" som sa na Vianoce.. je pravda, že už predtým som sem-tam poplakávala a spytovala som sa, čo som to spravila so svojim životom... že synček si zaslúži byť so svojím otcom... ☹
No Vianoce boli tým najhorším.. celé som ich preplakala, bolo mi smutno, že nie sme s ockom, boli by to naše 4. spoločné Vianoce... povedala som to aj partnerovi. Viem, že mu tým ubližujem, no nemôžem to v sebe udusiiť. ☹ A taktiež by som ho nerada vodila za nos. Dosť bolo bolesti.
Čo teda ďalej?
Zotrvať v terajšom vzťahu s tým, že sa to hádam utrasie? Alebo si pripustiť, že to bolo pobláznenie a skúsiť to pozliepať s ockom??
Obaja ma vraj ľúbia... a obaja ľúbia môjho synčeka... a ja stojím na križovatke a neviem ktorou stranou vykročiť.... ☹ ☹ ☹ mám taký dojem, že si možno nezaslúžim ani jedného... a mala by som ostať sama.... ☹
Ahoj Magnolia. No, podla mna tym, ze mas dieta je to tazsie. Tazsie sa rozhoduje, ako keby si bola sama a treba si fakt vela veci zvazit. Ja deti nemam, tak sa mi lahko radi. Napada ma toto: s terajsim patrnerom si 6 mesiacov. 6 mesiacov je podla mna malo na to aby si zistila, co sa v cloveku skutoce skryva. Urcite je teraz skvely, ale nevies, aky bude ked pominie zamilovanost a budete si zit bezny zivot. Mozno bude skvely cely zvysok zivota... a nozno sa objavia nove muchy, ktore ti budu prekazat. Nevies pri nikom novom, co sa z neho vykluje. Pricom ocka tvojho synceka poznas dlhsie a vies ho viac odhadnut. Mozno staci naucit sa komunikovat... To je moj nazor. Drzim palce, nech sa rozhodnes akokolvek, nech ste aj s malym stastni 😉
Ďakujem mmart 🙂 pekný názor... tiež som rozmýšľala aj týmto smerom..... no zrejme naozaj potrebujem čas.
diddi - za kú dobu som sa zamilovala do terajšieho partnera? No bolo to naozaj bezhlavé a narýchlo... priznávam, že takpovediac natruc ockovi... zrejme som si chcela dokázať, že si zaslúžim lásku.. 😔
Pridávam sa k názoru Lenkabu.Odsťahuj sa a ostan sama zo synom.A vtedy zistíš kto ti chýba viac a kto bude o vás viac bojovať.A potom sa rozhodni.No najdôležitejšia je komunikácia vo vsťahu to je pravda.Každý problém je dôležité riešiť hned debatovať nie potom vyčítať pri hádke a podobne. 😉 želám vela šťastia a rozhodni sa správne.Je to dôležité nielen pre teba ale aj pre malého. 🙂
diddi to je to, čo práve teraz neviem.... veď ak by som vedela, asi by som sa riadila srdcom, som na to špecialistka a potom to tak so mnou aj vyzerá. 😕 viem, že to bláznovstvo okolo partnera zrušili Vianoce. Dievčatá majú pravdu, že 6 mesiacov nie ja taká doba, aby sme sa sokonale poznali, ale javí sa mi ako skvelý človek.... na druhej strane na ockovi mi vždy záležalo, viem, že to, čo som v duchu nazvala nenávisťou, bola len ranená pýcha - že prečo utekal za druhou..
Neviem, či sa bojím pripustiť si pravdu alebo či naozaj neľúbim?? 😨
No nezavidim ti tvoju situaciu, lebo rychlo palis mosty a navrat naspat aj ked daky bude tak uz to vztah poznaci. Je dobré zistit co v zivote chces, co ti chybalo a co naozaj potrebujes, ale zase dlho nepremyslaj lebo stat sa moze aj to ze casom stratia zaujem obaja a ostanes sama... Pred problémami neutecies vzdy ta dozenu preto sa ich nauc riesit, viem nie je to jednoduché ale zivot je o tom. Natruc sa zamilovat je podla mna hlupost, si dospela a toto nie je riesenie, lebo ublizujes sebe aj ostatnym. 😒
mywiel 😉 teší ma Tvoj príspevok. Párkrát som tu na Teba natrafila, máš zaujímavé názory.
Ja viem, že som dospelá. A vždy som sa snažila zistiť, čo v živote chcem.. myslela som si, že to už viem. Že chcem žiť spokojný život s mužom svojho života, mať deti, zamestnanie.... predstavovala som si takú idylu.
Po dieťatku som dávno túžila. No pokazili sme to. Myslím, že obaja. 😔
Viem, že ubližujem a je to to, čo najmenej chcem...
A problém sa snažím riešiť, no zdá sa mi, že niekedy som ich riešila práve príliš radikálne a možno by som na to riešenie nemala tak tlačiť.
Tak čo povieš na to, aby som ostala nejakú dobu sama? Prikláňaš sa k tomuno názoru?
Pripajam sa k nazoru ze je lepsie nejaku dobu ostat sama a popremyslat, aj chlapy si ta budu za to vazit, ze nejdes od jedného k druhému, povedz im ze potrebujes byt trosku sama. Drzim palce. 😉 Mozno sa toho bojis byt sama? Ale ten kto ta miluje ta nikdy neopusti, a opustit manzela, lebo nemate na seba cas? Ale chyba je aj na tvojej strane, cas nema na teba preco? Ma milenku ci vela pracuje a stara sa o rodinu, to je velky rozdiel. Dokonca pises ze je trpezlivy aj ked si mala problémy po porode, nechapem preco si ho opustila, ved na teba nekrici nehadate sa...chyba vam komunikacia a snazit sa musite obaja, maly pojde do skolky, alebo ho daj strazit na par hodit kamaratke nech sa zahra s detmi a ti jej na oplatku tiez postrazit, alebo su stary ci krsny rodicia, cas na seba sa da najst aspon 1-2x tyzdenne ked sa chce. 😉
áno, priznávam si svoje chyby.
Možno som sa kedysi bála toho, byť sama, ale teraz to vidím ako najlepšie riešenie. My sme neboli s ockom zosobášení... nestihli sme... ale to je v tomto príbehu detail. 😎
Takže budem sa snažiť držať sa.... 😉
Magnolia dakujem za uznanie mozno som tvrda, ale tiez som si preskakala svoje...
Som realistka a idyla nie je nikde ver mi, ze to ze si sama preziva na MD vela mamiciek a chlapy sa snazia pokial si nenajdu milenku tej zene pomahat teda aspon dufam. Ale musis najst co ta naplna, dokonca aj domacnost a staranie sa o svoje deti niekeho naplna na 100%, najdi si co ta bavi, zahradka, chodit na nejaky kurz, stretavat sa s mamickami co maju deti atd. Necakaj ze muz ti vsetko da, naplnenie musis najst v sebe a tesit sa z toho co si dokazala v zivote, ze ste si zalozili rodinku a to ze nestihas? Manzel ti to pravidelne vycita ze nie je upratané, uvarené ak nie tak sa na to vykasli su iné priority momentalne, bud v pohode a tes sa z toho co mas. U kazdého chlapa by ti nieco chybalo ak sa spoliehas na to, ze on ti vsetko da a zabezpeci. Ved ta intimne neodmietal tvoj muz takze mu nemas co vycitat nie? Iné by bolo keby o teba nemal zaujem, cas na seba si musite zariadit obaja a porozpravat sa o tom. 😉
Áno, ja som bola kedysi taká naivka.. postupne precitám. Viem, že nie som jediná mamička, čo mala či má problémy. A to, o čom vravíš, čiže nájsť si naplnenie, v tom Ti tiež dávam za pravdu. Aj mňa napĺňa starostlivosť o domácnosť, ale je fakt, že niekedy nie som dostatočne trpezlivá. Nie som príliš materiálne orientovaná, možno aj preto si väčšinu problémov narobím v citovje oblasti...? Nie, on mi nikdy nič nevyčítal... 😔 to len jeho rodina... ale to tu nebudem rozoberať, pretože aj vďaka nim som pochopila, že to, čo je medzi dvoma ľuďmi, je len a len medzi nimi a nemá prečo do toho zasahovať ani jeho sestra.... 😠
Viem, že všetko zlé je na niečo dobré... a dúfam, že mi tá prestávka pomôže, petože ubližovania mám už dosť 😢
A ináč záhradka, to je moje 😉 akurát teraz toho veľa nenarobím 🙂
magnolia citam tvoj prispevok uz asi treti krat dookola a podla mna si si v nom sama nasla odpoved. V prvom rade mysli na to ,ze mas dieta. Takuto podobnu krizu som si prezila aj ja a dnes som stastna, ze som sa rozhodla tak, ako som sa rozhodla- zostat s manzelom. Pokial nemate nejake neriesitelne nezhody, a ty pises ze nemate, kazda kriza sa da vyriesit. Vsetko je o komunikacii. Nenechaj sa prilis stiahnut do noveho vztahu, ste spolu kratko, a vsetky zaciatky su krasne... Ak ozaj potrebujes cas na premyslanie, ostan sama a premyslaj, ale nech to rozhodovanie netrva prilis dlho, aby si nakoniec neostala nemilo prekvapena... 😉
Hmm to je blbé ked sa do vasho vztahu miesa rodina, ci niekto iny, ale treba si to tiez s nimi v klude vydiskutovat, ze s tym nesuhlasite obaja a neriesit svoje problémy tym padom pred nimi... Verim, ze to zvladnes, ved kazdy chyby sme ludia len blby sa nepouci a to nie je tvoj pripad. 😉
🙂 pekné. To je fakt o tom poučení, teda dúfam a verím. Nuž už sa iba pozbierať a hor sa do boja! 🙂 Veľké šťastie, že mám synčeka.... aspoň sa nebudem trápiť toľko ako by som sa trápila bez neho. Budem sa snažiť cez všetko povzniesť a uvidím.... či a kto bude mať o nás záujem....aj po nejakej dobe...
Bude neboj sa len si ujasni najprv co chces ty a ako k tomu prispejes aby sa to nevratilo do starych kolaji a nasla si spokojnost, lasku a naplnenie. 😉 Ano deticky su uzasné, davaju nam vela. 😵
😎 Ďakujem veronikapp!!
Áno, asi toto cítim v kútiku duše a vlastne sa všetky prikláňate na stranu ocka...
...ale ja si počkám radšej, už aj kvôli tomu, že predtým som šla zo vzťahu do vzťahu a asi to veľa dobroty nenarobilo.
..a koľko by podľa vás mal to rozhodovanie trvať? Aby som to zase nepokašľala??? 😉 Nechcem sa ponáhľať.. no ani zmeškať vlak...
Ako sa hovori, vzdy sa trava inde zda byt zelensia... 😀 mozno si potrebovala manzela stratit na chvilu aby si zistila ze ti na nom naozaj zalezi, niekedy nevidime co mame pred ocami, lebo vsedné dni a rutina spravia to, ze na to zabudneme, ale zmenit tu rutinu mozeme len my. Mas malé dietatko este a to cim prechadzas nie je nic vynimocné, len na buduce 2x meraj a raz strihaj kym sa rozhodnes odist, keby ti toto urobil manzel, ze ta opusti, tiez by ta to ranilo... 😖
magnolia82 ty si sa uz rozhodla!!! 😀
Porozpravaj sa aj s jednym aj s druhym o tom co citis, ak ta ozaj lubia, obaja to pochopia.
☹ ja viem, že to bolo povedzme unáhlené a bez rozmyslu.
Lenže v tom, že som odišla, veľkú rol zohralo aj správanie jeho rodiny, čo som tu nerozpisovala. 😔 a ani nechcem rozpisovať.... len som vedela, že nevydržím v tom dome, ktorý nám nanútili... a myslela som si, že čas ukáže, čo bude so vzťahom.... 😒
Hej, porozprávať sa pokúsim.... azda budú chápaví...
veronika suhlas 😉 uz sa rozhodla 🙂 ved si plakala aj v novom vztahu takze ta to nenaplnilo a ta zmena ti priniesla poznanie, ze tvojho priatela mas radsej. Kazdy novy vztah je zo zaciatku bez rutiny, ale po par rokoch by ste mali rutinu aj tam, je to zivot a ten sa meni, vztah sa vyvija, menia ho deti, ale moze byt vzdy krasny aj po vela rokoch ked tych peknych chvil je viac ako tych zlych a deprimujucich, ide o rovnovahu, idealny vztah bez oblakov neexistuje, ale ked vzdy budu prevazovat tie pekné a prijemné chvile tak je to fajn. 😉 😵
😵 áno... aj tak ma bolí, že ubližujem terajšiemu partnerovi... ale asi nie som pre neho tou pravou 😒 vôbec to nebude ľahké.. no aspoň cítim pevnejšiu pôdu pod nohami....
Napisem ti oblubenu vetu mojho manzela: "Necakaj, ze sa zmenia druhi, zmen sa ty." 😀 😝
Pri jednom ti chyba nieco a druhom zas nieco iné, najdi seba, trosku sa odputaj, bud nezavisla a najdes naplnenie, ked sa citis sama, chod von za ludmi. Ked sa do vas stara rodina, povedz priatelovi, co ti nevyhovuje a ze nechces aby vas do buducnosti tlacili k muru, ze sa rozhodnete sami aby to vam vyhovovalo a nie ostatnym lebo nechcu predat dom...
Je to nefér byt s nim len pretoze chces pevnejsiu podu pod nohami. Musis sa naucit stat na svojich. Porozmyslaj co treba zmenit aby sa ti to podarilo a nebola si stale odkazana na nejakého chlapa. Zrejme to nie je prava laska len nechces byt sama, ale ani on si to nezasluzi. Cim skor mu povedz, ze sa nechces investovat do nového vztahu aj ked uz je asi neskoro a boliet ho to bude. Mysli na svoje potreby, co mozes pre to urobit ty a ist si za tym. 😉
🙂 ja viem, že si to nezaslúži. Preto som mu o tom povedala hneď, ako sa objavili moje prvé pochybnosti. Preto to riešime teraz, pretože nechce odísť.... 😖 snažím sa mu dohovoriť, no na druhej strane ho chápem... chcela som ho, bola som pobláznená a teraz také precitnutie - som krutá 😔 hoci nerada. No môj názor je, že radšej to vydiskutovať teraz ako sa pretvarovať. Aj som mu to povedal.. z tohoto hľadiska si podľa m§a zaslúži niečo lepšie... verím, že to nájde... len mu dodať silu....
Silu mu nedodas. 😒 Odid ked vies, ze to nie je to co hladas... 😖 Napis mu list, vysvetli a odid, bud k rodicom, ku kamaratke...
Tak zůstaň chvíli sama a srovnej si myšlenky.